Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-39-2017.pdf
PDF · 128.97 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: MAURUM s.r.o., so sídlom Nanterská č. 1680/15, Žilina, IČO: 47 609 982, právne zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom O. č. XX, I., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100355769/2017 zo dňa 24.02.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo: 104314123/2016 zo dňa 14.11.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) vyrubil daňovému subjektu MAURUM s.r.o. rozdiel dane v sume 1 720 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Daň podaným daňovým priznaním 6 793,69 €, daň zistená správcom dane 8 513,69 € a rozdiel dane je 1 720 €. V odôvodnení uviedol, že v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie apríl 2014 správca dane zistil, že platiteľ dane MAURUM s.r.o. si uplatnil odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti LABET s.r.o., so sídlom Námestovo za dodávku striebra granule 99,99 % faktúrou č. 1400093 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 24.04.2014, základ dane 8 600 €, daň 1 720 €. Nahliadnutím do spisu daňového subjektu LABET s.r.o. správca dane zistil, že tento neeviduje uvedenú faktúru pre odberateľa MAURUM s.r.o., predmetnú faktúru pre daňový subjekt MAURUM s.r.o. nemá zaúčtovanú a neeviduje ju ani v evidencii DPH. Ďalej správca dane zisťoval dodanie tohto tovaru od spoločnosti LABET s.r.o., a to vypočutím svedka V. A. - konateľa tejto spoločnosti v rozhodnom zdaňovacom období. Tohto svedka sa nepodarilo predvolať, nakoľko na adrese nebol zastihnutý a je po ňom vyhlásené pátranie po pobyte. Správca dane ďalej vykonal dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania, a to na základe námietok a pripomienok, ktoré daňový subjekt predložil k protokolu z daňovej kontroly. Správca dane taktiež vykonal ďalšie dokazovanie v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, ktorý rozhodnutím zo dňa 21.06.2016 zrušil pôvodné rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 23.10.2015. Vzhľadom na to, že daňový subjekt tvrdil, že pri dodaní tovaru bol prítomný P. A., ktorý mu sprostredkoval p. F. na predaj strieborného granulátu, správca dane vyzval daňový subjekt, aby uviedol identifikačné údaje p. F. - sprostredkovateľskej osoby spoločnosti LABET s.r.o., rovnako aj identifikačné údaje P. A.. Daňový subjekt uviedol, že nemá ich identifikačné údaje. Jedinou informáciu bol telefónny kontakt na P. A.. Z výsluchu svedka Ing. A. vyplynulo, že tento nepozná MAURUM s.r.o. ani LABET, s.r.o., pozná len P. Q., konateľa spoločnosti MAURUM s.r.o. Osobu p. F. pozná od roku 1985, prišiel robiť z Čiech do Žiliny a bol jeho podriadený. Kontakt na neho nemá, hoci mu často volá, pretože kontakt neustále mení. Ing. A. sprostredkoval
obchod so striebrom medzi p. Q. - konateľom daňového subjektu a p. F. (sprostredkoval len kontakt, o spolupráci nič nevedel). Pozná len meno p. F. - F., nevie jeho adresu ani telefónne číslo. Na priebeh obchodu daňového subjektu s F. F. sa vyjadril nasledovne: F. urgoval, pretože mu P. nadával, koho mu dohodil. F. mu zavolal, že sa má ísť pozrieť na pumpu, že tovar je tam. Bolo tam asi 8 ľudí, 2 autá, bolo to za prednými sedadlami, ale F. tam nebol. Bolo to vrecko. Tovar popísať nevedel. F. fyzicky asi 5 rokov nevidel. Na základe uvedeného sa správcovi dane nepodarilo zistiť ďalšie identifikačné údaje o osobe F. F.. Údaje o tejto osobe sa nepodarilo zistiť ani prostredníctvom Registra obyvateľov SR, ktorý žiadal uviesť dátum narodenia hľadanej osoby. Z vykonaného dokazovania správca dane uzavrel, že Ing. A. sprostredkoval len kontakt medzi P. Q. (konateľ MAURUM s.r.o.) a F. F., o ich spolupráci nič nevedel, F. nevedel bližšie identifikovať, tovar, ktorý je predmetom spornej faktúry, identifikoval ako vrecko, nevedel tovar bližšie popísať. Na základe týchto zistení nebolo preukázané dodanie tovaru na základe predmetnej faktúry. Daňový subjekt ďalej žiadal vypočuť svedka osobu F. F., ktorú však nevedel presne identifikovať, čo sa nepodarilo ani správcovi dane. Preto túto osobu nebolo možné vypočuť ako svedka. Je objektívne nemožné žiadať od správcu dane, aby zabezpečil prítomnosť takéhoto navrhovaného svedka. Požiadavka daňového subjektu na vypátranie pobytu a stotožnenie takejto osoby je účelová, pretože takéto pátranie po osobách, ktoré nie sú podrobne konkretizované, nemôže byť účelom príslušného daňového konania (rozsudok NS SR č. k. 2Sžf/41/2010 zo dňa 15.06.2011). Nebolo teda preukázané, že by táto osoba zastupovala dodávateľskú spoločnosť LABET s.r.o., ktorá dodala tovar spoločnosti MAURUM s.r.o. uvedený na predmetnej faktúre. Na základe týchto skutočností bolo zásadným a nevyvrátiteľným spôsobom spochybnené, že tovar bol dodávateľom dodaný, t. j. bol spochybnený osobný charakter plnenia, čo neumožňuje uznať uplatnený nárok na odpočítanie dane z predmetnej faktúry, čím platiteľ dane porušil § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o DPH).
2. Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: 100355769/2017 zo dňa 24.02.2017 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnym záverom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Podľa odvolacieho orgánu správca dane vo veci realizácie zdaniteľného obchodu podľa spornej faktúry vykonal dostatočné dokazovanie. Hlavným dôkazom je skutočnosť, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Túto skutočnosť potvrdzujú výsledky daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až jún 2014 u dodávateľa LABET s.r.o., keď bolo zistené, že tento vo svojom účtovníctve za apríl 2014 neeviduje predmetnú faktúru, nemá ju zahrnutú v evidencii DPH a ďalším šetrením bolo preukázané, že vecné plnenie z predloženej faktúry nenastalo a predložená faktúra bola vystavená bez reálneho plnenia. Dodávateľ je nekontaktný, jeho bývalý konateľ V. A. je bezdomovec s adresou Z. B., na zistenie pobytu ktorého je vyhlásené pátranie. Taktiež osoby, ktoré označil a navrhol vypočuť daňový subjekt, nepotvrdili dodanie tovaru podľa predmetnej faktúry (Ing. A. sprostredkoval len kontakt medzi P. Q. a F. F., o ich spolupráci nič nevedel, tovar, ktorý bol predmetom spornej faktúry, identifikoval ako vrecko, tovar nevedel bližšie špecifikovať, nevedel uviesť, v akom balení bol, osobu F. F. sa nepodarilo bližšie identifikovať). Dôkazné bremeno je podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Čo sa týka odvolacej námietky, že nebolo preverované následné dodanie tovaru spoločnosti MEDECO Cast s.r.o., odvolací orgán konštatoval, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na vyrubený rozdiel dane, pretože predmetom vyčísleného rozdielu dane bol neoprávnene uplatnený odpočet dane z faktúry č. 1400093 zo dňa 24.04.2014. Pokiaľ daňový subjekt mal za to, že ním predložené doklady preukázali dodanie konkrétneho tovaru od LABET s.r.o., uviedol, že samotná faktúra je len dôkazom formálneho charakteru, ktorá sama o sebe nepostačuje na preukázanie materiálneho dodania tovaru. K predloženému dôkazu, že daňový subjekt za nadobudnutý tovar zaplatil, odvolací orgán uviedol, že správca dane tento dôkaz vyhodnotil vo vzťahu k ďalším zisteným skutočnostiam ako podporný dôkaz na preukázanie realizácie zdaniteľného obchodu od LABET s.r.o.. K námietke, že správca dane nedokázal predvolať svedka V. A. a že tento fakt nemôže byť posudzovaný v neprospech kontrolovaného daňového subjektu, odvolací orgán uviedol, že pokiaľ daňový subjekt žiadal vypočuť osobu, ktorú nebolo možné bližšie identifikovať, nemožno túto povinnosť správcu dane vzhľadom na okolnosti celého prípadu chápať ako absolútnu povinnosť, pretože predovšetkým sám daňový subjekt musí vedieť, s ktorým subjektmi realizuje príslušné zdaniteľné obchody a predovšetkým sám by mal poznať svojich
obchodných partnerov, a preto nie je možné objektívne žiadať od správcu dane, aby zabezpečil prítomnosť takéhoto navrhovaného svedka. Správca dane ani neposudzoval a nezisťoval, či bolo spáchané podvodné konanie, táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní. Nepreukazoval teda úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, pričom žiadne ustanovenie Daňového poriadku to neustanovuje, avšak okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane.
3. V zákonnej lehote podal voči tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Správca dane začal u žalobcu výkon daňovej kontroly 12.08.2014, o čom bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly. Zo samotnej zápisnice a ani z ďalších vyjadrení správcu dane nie je zrejmé, na podklade akých skutočností nadobudol správca dane dôvodné podozrenie, že účtovné doklady budú znehodnotené, čo uviedol ako dôvod začatia daňovej kontroly v zápisnici. Pritom bolo jeho povinnosťou následne aj konkrétne špecifikovať a odôvodniť, na podklade akých objektívnych skutočností má dôvodné podozrenie, že účtovné doklady budú znehodnotené. Správca dane ním tvrdené dôvodné podozrenie nijako nepreukázal. Ďalej správca dane bol povinný primárne vypočuť práve konateľa kontrolovaného daňového subjektu, avšak vypočul ho prvýkrát až v rámci ústneho dňa 14.05.2015. Dovtedy vykonal iné úkony (dožiadanie správcu dane za účelom preverenia dodania tovaru žalobcom pre jeho odberateľa a nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly spoločnosti LABET s.r.o.). Ďalej žalobca namietal, že v priebehu zabezpečenia rozhodného dôkazu - výsluchu konateľa žalobcu vyslovil predčasný záver o nepriznaní nároku na odpočítanie dane. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán nevykonal všetky skutočnosti, na ktoré bol zaviazaný v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí žalovaného. Odvolací orgán v ňom uviedol, že ... v ďalšom konaní je potrebné dozisťovať všetky skutočnosti súvisiace s fakturáciou dodávky tovaru... Pokiaľ bol správca dane zaviazaný zistiť všetky skutočnosti, ním vykonané úkony v priebehu vyrubovacieho konania uvedenej požiadavke nezodpovedajú. Správca dane bol povinný viesť dokazovanie tak, aby preveril okolnosti, za ktorých k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo. Bol teda povinný náležite a riadne zistiť skutkový stav. Je potom nesporné, že dokazovanie uskutočnené správcom dane v rámci daňovej kontroly i vyrubovacieho konania nemôže zodpovedať zákonnej požiadavke, aby boli skutočnosti zistené čo najúplnejšie. Ak sa správcovi dane nepodarilo predvolať F. F., bol povinný zabezpečiť iné dôkazy a postupovať tak, aby objasnil a preveril všetky rozhodujúce skutočnosti a za tým účelom vykonať dokazovanie, hoci i bez návrhu žalobcu. Bývalého konateľa LABET s.r.o. V. A. sa v rámci inej daňovej kontroly vypočuť nepodarilo, čo však nebránilo správcovi dane uvedenú osobu predvolať aj v rámci výkonu daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu. Správca dane mohol predvolať iného konateľa dodávateľa L. O. alebo JUDr. J. X., pretože nie je vylúčené, že tieto by sa prípadne k osobe V. A. či F. F. vyjadriť vedeli. Zároveň namietal absenciu akejkoľvek správnej úvahy vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov. Správca dane síce vo vyrubovacom rozhodnutí uviedol dôkazy, ktoré v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal, avšak bez ich bližšieho hodnotenia. Bolo povinnosťou jeho závery a tvrdenia odôvodniť vo vzťahu ku všetkým zisteným skutočnostiam a všetkým vykonaným dôkazom. Nebol oprávnený hodnotiť iba niektoré dôkazy, resp. iba ním vybraný dôkaz, napr. zistenia z inej daňovej kontroly vykonanej u LABET s.r.o.. Ďalej namietal hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva, najmä že zo skutkového stavu nevyplýva, že k dodaniu tovaru vôbec nedošlo. Žalobca opísal priebeh uskutočnenia zdaniteľného plnenia, tzn. spôsob, akým sa na dodávateľa nakontaktoval, kde a ako tovar prevzal a súčasne uviedol, komu následne tovar predal. Ak teda došlo k dodaniu tovaru, jeho fyzickému prevzatiu žalobcom, nemôže žalovaný ani správca dane vysloviť, že k dodaniu tovaru v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH nedošlo, a to s poukazom na nadobudnutie ekonomického vlastníctva k tovaru. Súčasne žalobca predložil správcovi dane doklady, ktoré uskutočnenie zdaniteľného plnenia formálne preukázali, a to faktúru riadne zaúčtovanú v účtovníctve žalobcu a doklad o úhrade kúpnej ceny a súčasne i faktúru za následné dodanie tovaru odberateľovi žalobcu. Nakoniec namietal, že nezákonnosť konania iného podnikateľského subjektu, v uvedenom prípade dodávateľa, môže byť dôvod na zamietnutie práva žalobcu iba v prípade, ak je objektívne preukázané, že sám žalobca o takomto konaní vedel. Poukázal na judikatúru ESD o podvodnom konaní v prípade odpočítania DPH. Žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.10.2017. Poukázal na skutkové zistenia a právne posúdenie veci, ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Správca dane bol oprávnený začať daňovú kontrolu spísaním zápisnice podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku. V prípade námietok voči obsahu zápisnice mohol žalobca vzniesť návrhy alebo námietky smerujúce proti jej obsahu v deň jej spísania, čo však neurobil. Na námietku, že správca dane v rámci pokračujúceho vyrubovacieho
konania nevykonal žiadne nové zásadné zistenia, ako to od neho požadoval odvolací orgán, uviedol, že naopak, v ďalšom konaní správca dane vykonal všetky dôkazy, na ktoré ho svojim rozhodnutím zaviazal odvolací orgán. K námietke, že správca dane nedokázal predvolať svedka, a tento fakt nemôže byť posudzovaný v neprospech daňového subjektu, uviedol, rovnako ako v napadnutom rozhodnutí, že povinnosť vypočuť určitú osobu vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu nie je možné chápať ako absolútnu povinnosť, pretože predovšetkým sám daňový subjekt musí vedieť, s ktorými subjektmi realizuje príslušné zdaniteľné obchody a on ich musí vedieť identifikovať. Pokiaľ ich neidentifikuje, potom nie je možné objektívne žiadať od správcu dane, aby zabezpečil prítomnosť takto navrhnutého svedka. V súvislosti s poukazovaním na rozsudky ESD uviedol, že uvedené nie je možné na daný prípad použiť, pretože správca dane nekonštatoval, že plnenie samo o sebe je poznačené podvodom. V danom prípade nebolo preukázané priamo plnenie pre žalobcu, preto rozsudky nemožno použiť na daný prípad. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalobca sa k vyjadreniu vyjadril replikou zo dňa 18.10.2017. Zotrval na všetkých ním uvedených skutočnostiach a tvrdeniach obsiahnutých v podanej žalobe. Zopakoval niektoré zo žalobných bodov.
6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
7. Zo správneho spisu správny súd zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa LABET s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2014, ktorej predmetom bola dodávka striebra granule 99,99 %. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodávka tovaru prebehla na bližšie neidentifikovanej čerpacej stanici, pričom tovar bol taktiež bližšie neidentifikovaný, a tento tovar žalobcovi, ako daňovému subjektu, odovzdali bližšie neidentifikované fyzické osoby. Tento obchodný prípad, ktorý mal prebehnúť medzi LABET s.r.o. a MAURUM s.r.o., mal sprostredkovať Ing. P. A., ktorý podľa jeho tvrdenia sprostredkoval obchodný prípad medzi F. F. a žalobcom. Neboli zistené žiadne dôkazy o tom, že by F. F., resp. P. A. (uvedené nebolo ani tvrdené) boli splnomocnenými zástupcami dodávateľa LABET s.r.o.. Ing. P. A. nepozná dodávateľa žalobcu LABET s.r.o..
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.04.2014 (kontrolované zdaňovacie obdobie) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení ku dňu 06.03.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
9. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v konkrétnom prípade dodanie tovaru na základe spornej faktúry nebolo preukázané dodávateľom uvedeným na tejto faktúre. Žalobcovi svedčala dôkazná povinnosť na preukázanie, že k uskutočneniu dodania strieborného granulátu podľa tejto faktúry došlo v čase deklarovanom žalobcom zo strany ním uvedeného dodávateľa, ktorý bol v postavení zdaniteľnej osoby. Žalobca nepredložil okrem faktúry a dokladu o úhrade žiaden dôkaz o tom, že by LABET s.r.o. dodala strieborný granulát žalobcovi na základe tejto faktúry za situácie, keď zo skutkových okolností prípadu vyplýva, že tieto dôkazy sú len formálneho charakteru, keďže existujú odôvodnené pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru týmto dodávateľom. Preto správne žalovaný a správca dane vyhodnotili, že v danom prípade bola preukázateľne spochybnená vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom (dodávateľská faktúra a dôkaz o zaplatení tejto faktúry), preto je potrebné konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 3 Daňového poriadku) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rovnako nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Ten však svoje dôkazné bremeno neuniesol.
10. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd sa k nim vyjadruje nasledovne:
11. Čo sa týka námietky, že v zápisnici o začatí daňovej kontroly z 12.08.2014 nebolo konkrétne špecifikované a odôvodnené, na podklade akých skutočností mal správca dane dôvod na začatie daňovej kontroly, súd uvádza, že začiatok daňovej kontroly spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly Daňový poriadok predpokladá v § 46 ods. 3 Daňového poriadku. Podstatnou náležitosťou zápisnice o začatí daňovej kontroly však nie je uvedenie konkrétnych pochybností či podozrení správcu dane, ale len dôvod začatia daňovej kontroly. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NSS Českej republiky sp. zn. 5Aps 2/2010, podľa ktorého na začatie daňovej kontroly nie je nutné konkrétne podozrenie či pochybnosti o správnosti predchádzajúcich daňových priznaní a táto daňová kontrola môže byť začínaná, rovnako ako v iných oblastiach verejnej správy, na náhodnom princípe. Tým viac nie je potrebné, aby boli takéto pochybnosti či podozrenia uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly. Okrem toho v danom prípade daňový subjekt k odôvodneniu tejto zápisnice nemal žiadne námietky, čo vyplýva priamo z tejto zápisnice. Preto terajšie namietanie nedostatku dôvodov sa javí ako účelové konanie a nemôže byť vyhodnotené ako relevantná námietka. Zo zápisnice totiž vyplýva, že v čase jej vyhotovenia boli daňovému subjektu dostatočne známe dôvody, pre ktoré daňová kontrola začala.
12. Aj námietku, že daňový úrad mal ako prvý úkon v rámci daňovej kontroly vypočuť konateľa daňového subjektu P. Q., súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Samotné poradie vykonávania úkonov je čisto na úvahe správcu dane. Jedná sa o procesný postup, ktorý si určuje správca dane sám, a to na základe jeho úvahy o čo najúčelnejšom vedení dokazovania v daňovom konaní. Uvedené je priamo obsahom ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Nemôže byť teda nezákonným postupom správcu dane, pokiaľ určil iný sled vykonania jednotlivých procesných úkonov, ako si to predstavoval daňový subjekt.
13. Ďalšou námietkou bolo, že správca dane predčasne vyslovil záver o nepriznaní nároku na odpočítanie dane, a to v čase, keď ešte neukončil výkon daňovej kontroly. V tejto súvislosi správny súd konštatuje, že v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podkladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti týchto údajov, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu. Túto povinnosť si práve uvedením tejto skutočnosti na konci zápisnice o výsluchu P. Q. - konateľa žalobcu dňa 14.05.2015 v rámci daňovej kontroly správca dane splnil, preto takýto procesný postup nemôže byť dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Vyjadrenie právneho názoru správcu dane, ktorý vyplýva z čiastočne vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly, je aj v súlade s trendom, ktorý čelí vydávaniu nepredvídaných rozhodnutí. Ak teda v tomto časovom momente, t.j. po výsluchu konateľa žalobcu a po predložení listinných dôkazov a vykonaní ďalšieho dokazovania v rámci daňovej kontroly správca dane mal za to, že vznikli vyššie uvedené pochybnosti (čo vyplývalo z už vykonaného dokazovania, ktoré tento názor podporovalo), bolo povinnosťou správcu dane už v tomto štádiu oznámiť daňovému subjektu tento predbežný názor správcu dane.
14. Ďalšou námietkou bolo, že správca dane bol zrušujúcim rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.11.2016 zaviazaný zistiť všetky skutočnosti súvisiace s fakturáciou dodávky, a teda zistiť riadny skutkový stav, čo však nevykonal, pretože nevykonal výsluch F. F. ani V. A., ani ďalších konateľov LABET s.r.o. L. O. alebo P.. X.. Správny súd uvádza, že táto námietka skresľuje skutočne vyslovený právny názor odvolacieho správneho orgánu v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 21.06.2016, ktorým bolo pôvodné prvostupňové rozhodnutie zrušené. Odvolací správny orgán totiž zaviazal správcu dane na došetrenie skutkového stavu pri fakturácii LABET s.r.o. - daňový subjekt, a to vo vzťahu k výpovediam Ing. A. a F. F.. Tieto dôkazy sa snažil aj správca dane vykonať: vykonal výsluch Ing. A., výsluch F. F. sa nepodarilo zrealizovať z dôvodov práve na strane daňového subjektu, ktorý (hoci tohto svedka žiadal vypočuť) neuviedol jeho identifikačné znaky, najmä dátum narodenia a sám správca dane práve preto nemohol ani z Registra obyvateľov v Banskej Bystrici zistiť jeho pobyt ani ho zidentifikovať (odpoveď registra obyvateľov zo dňa 20.09.2016).
15. Pritom podľa výpovede P. Q. (konateľ žalobcu) P. Q. mal jednať s F. F. a osobne aj s jeho synom, pritom konateľ P. Q. vedel, že tovar kupuje nie od F. F., ale od LABET s.r.o.. Bolo teda v jeho záujme aj v jeho možnostiach preveriť osobu F. F. a zistiť jeho pobyt, dátum narodenia (napr. z jeho občianskeho preukazu) a jeho napojenie na dodávateľa LABET s.r.o., keďže vedel, že tovar nakupuje od LABET s.r.o. a napriek tomu konal s F. F.. Mohol pritom vedieť z výpisu z obchodného registra, ktorý je verejne prístupný, že F. F. nie je konateľom LABET s.r.o.. Nevyžiadal si od neho žiadny dôkaz o tom, že má
oprávnenie konať za LABET s.r.o.. Ak to neurobil, postupoval v rámci podnikateľského rizika neobozretne a neodborne, čoho dôsledkom je zmarenie realizácie výsluchu F. F., za ktorú skutočnosť zodpovedá on a nie správca dane. Výsluch P. A. vyvrátil spojitosť svedka A. s LABET s.r.o., keďže sám uviedol, že túto firmu vôbec nepozná. Svedok A., hoci sprostredkoval obchod medzi F. F. a žalobcom, nekonal za LABET s.r.o., ani neuviedol, že by za tohto dodávateľa konal F. F.. Nekonal taktiež ani za F. F.. Preto treba konštatovať, že po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia správcu dane tento doplnil dokazovanie v dostatočnej miere na to, aby mohol urobiť právny záver o nedodaní tovaru firmou LABET s.r.o..
16. V tejto súvislosti žalobca v žalobe namietal nevypočutie ďalších konateľov dodávateľa LABET s.r.o. L. O. a J. X.. Čo sa týka L. O., tento bol konateľom dodávateľa od 26.06.2015 do 16.01.2018. J. X. bol konateľom dodávateľa od 17.09.2013 do 16.12.2013, tzn. že ani jeden z nich nebol konateľom v rozhodnom zdaňovacom období apríl 2014. Nie je teda predpoklad, že by sa tieto fyzické osoby vedeli vyjadriť k obchodným aktivitám LABET s.r.o. v tomto období. Okrem toho treba zdôrazniť, že túto námietku žalobca nepodal v správnom konaní, či už pred správcom dane alebo v odvolacom konaní, preto sa táto námietka javí ako účelová a okrem toho je čisto hypotetická, keď sám uvádza, že tieto fyzické osoby „by mohli mať vedomosť“... Teda ani sám žalobca netuší, či tieto fyzické osoby majú alebo nemajú k dispozícii rozhodné informácie. Čo sa týka námietky, že správca dane mal aj v tomto daňovom konaní predvolať V. A., súd poukazuje na to, že len formálne predvolanie svedka A. by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti daňového konania. Správca dane mal preukázané (úradný záznam z 11.05.2015), že táto fyzická osoba sa na adrese jej trvalého pobytu Z. B. nezdržiava a je po ňom vyhlásené pátranie po pobyte. Uvedené bolo zistené zo správy OR PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.02.2015, t.j. správa bola aktuálna a nebol dôvod z tejto adresy svedka len formálne predvolávať.
17. Ďalšia námietka sa týkala hodnotenia dôkazov, ktoré podľa žalobcu absentovalo v oboch rozhodnutiach správnych orgánov. Aj táto námietka je nedôvodná. Samotná námietka je len teoreticky koncipovaná (odkazuje na teóriu bez bližšieho odôvodnenia, ktoré dôkazy - ktoré aj podľa žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí uvedené boli - neboli riadne vyhodnotené). Len konštatuje, že správne orgány neboli oprávnené hodnotiť len niektoré dôkazy, napr. zistenia o dodávateľovi. Z toho však nevyplýva, že neboli hodnotené aj ďalšie dôkazy, ktoré hodnotenia boli v napadnutých rozhodnutiach uvedené, a preto sú súčasťou zisteného skutkového stavu. Pokiaľ správne orgány vyhodnotili, že neexistuje dôkaz preukazujúci dodanie striebra dodávateľom LABET s.r.o., a to s poukazom na zistenia o dodávateľovi (že síce faktúry vyhotovil, ale tieto nezaúčtoval a neodviedol DPH, že je nekontaktný), s poukazom na výpoveď svedka A. (že svedok A. len sprostredkoval obchod medzi F. F. a žalobcom, a teda nie medzi LABET s.r.o. a žalobcom, že to bol F. F., ktorý v skutočnosti realizoval obchod a že svedok A. nemá žiaden kontakt na dodávateľa LABET s.r.o.) a s poukazom na výpoveď konateľa žalobcu Q. (že jednal s F. F., tovar objednal u Ing. A., tovar prevzal od osoby, ktorá bola v spojení s F. F. a faktúru uhradil synovi F. F.), je potrebné skonštatovať, že správca dane nevyhodnotil len dôkazy o dodávateľovi, ale vykonal dostatočné dokazovanie na preukázateľné spochybnenie tvrdení žalobcu o dodaní tovaru od LABET s.r.o., dôkazy, ktoré vykonal v rámci týchto zistení nepreukazujú dodanie tohto tovaru od dodávateľskej spoločnosti LABET s.r.o., tieto dôkazy správca dane správne vyhodnotil a prijal správny právny záver.
18. Ďalšia námietka sa týkala žalobcom tvrdenej splnenej hmotnoprávnej podmienky na odpočet, keď tvrdil, že k dodaniu tovaru došlo, keďže samotný žalobca opísal priebeh uskutočnenia zdaniteľného plnenia, a tiež že následne tovar predal. K tomu správny súd uvádza, že práve aj z výpovede konateľa žalobcu vyplynulo, že to nebola spoločnosť LABET s.r.o., ktorá tovar daňovému subjektu dodala. Skutočný dodávateľ strieborného granulátu je správcovi dane neznámy, avšak nie je to firma LABET s.r.o.. Osobu F. F. sa nepodarilo zidentifikovať aj vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý od tejto osoby tovar prevzal a neurobil minimálne opatrenia na zabezpečenie aspoň základných dôkazov o tejto osobe. Výsledky dokazovania jednoznačne preukazujú, že firma LABET bola „nastrčenou“ osobou, ktorá len vyhotovila faktúru, ktorú ani nezaúčtovala a neodviedla z nej DPH, pričom k plneniu z jej strany nedošlo. Preto nebola splnená základná podmienka materiálneho dodania tovaru podľa § 19 zákona o DPH. Plne nepodstatné je, že žalobca faktúru uhradil, aj že tovar (strieborný granulát) následne predal. Pre odpočet DPH musí byť splnená podmienka dodania tovaru podľa dodávateľskej faktúry, odberateľská faktúra je nepodstatná. Nie je ani podstatné splnenie formálnej podmienky, t. j. že žalobca má dodávateľskú faktúru zaúčtovanú a že má doklad o úhrade kúpnej ceny; bez splnenia materiálnej podmienky, t. j. faktického dodania tovaru podľa dodávateľskej faktúry je splnenie formálnej podmienky nepostačujúce.
19. Je zavádzajúce tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalobca popísal, ako sa nakontaktoval na dodávateľa. Žalobca totiž popísal, ako sa nakontaktoval na F. F. (cez sprostredkovateľa Ing. A.), avšak F. F. nebol dodávateľom, keďže dodávateľom podľa dodávateľskej faktúry mala byť LABET s.r.o.. Žalobca nepreukázal, že by bol F. F. splnomocnený za dodávateľa LABET s.r.o. konať, pritom v rozhodnom období nebol F. F. ani konateľom žalobcu. Žalobca teda obchodoval s treťou osobou, ktorú si vôbec nepreveril, nepoznal jej základné údaje totožnosti, nemal dôkaz, že táto osoba vôbec môže konať za dodávateľa, preto nemohol ani nadobudnúť subjektívne presvedčenie, že konal s dodávateľom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na rozsudok sp. zn. 3Sžf/26/2016. Najvyšší súd v tejto súvislosti viackrát poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. V danom prípade sa žalobca týmito zásadami zjavne neriadil, keď mu evidentne chýbali základné vedomosti o osobe, s ktorou obchodoval. 20. Posledná námietka sa týkala tvrdenia, že žalobca nevedel o podvodnom konaní svojho dodávateľa. Aj túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V danom prípade správca dane a žalovaný netvrdili, že bol vykonaný podvod, čo by totiž predpokladalo, že by inak boli formálne podmienky aj materiálne podmienky na odpočet dane splnené, teda došlo by aj k reálnemu dodaniu tovaru, avšak bolo by poznačené podvodným konaním. Naopak, správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutia konštatovali, že podmienka materiálneho plnenia daná nebola, a preto pre nesplnenie tejto podmienky (dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre) nebolo možné priznať žalobcovi nárok na odpočítanie dane. Preto rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru o podvodnom konaní nie sú v danom prípade aplikovateľné.
21. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario vo vzťahu k žalobcovi tak, že mu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.