Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/67/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v spore žalobcu C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., J. XX proti žalovanej V. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., B. 3, práv. zast. JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska 17 o zaplatenie 33.319,06 eura s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobný návrh zamieta.

II. Priznáva žalovanej proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 5.12.2017 (spojeným s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia) žiadal žalobca, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu vo výške 33.319,06 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej sumy od 4.12.2017 do zaplatenia a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Na odôvodnenie uviedol, že medzi ním ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. úz. T. a to rozostavaného rodinného domu na parc. č. XXX/X o výmere 600 m2, ktorého výlučným vlastníkom bol on - žalobca v podiele 1/1, pričom na základe uvedenej zmluvy nadobudla výlučné vlastníctvo rozostavaného rodinného domu žalovaná. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 2.12.2002. Uviedol, že kúpna cena bola stanovená v zmysle znaleckého posudku na sumu 1.003.770,- Sk (33.319,06 eura), pričom lehota splatnosti nebola v kúpnej zmluve dojednaná. Citoval ust. § 563 Obč. zák., podľa ktorého ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uviedol, že výzvou na zaplatenie kúpnej ceny zo dňa 12.9.2017 žalovanú vyzval, aby na druhý deň po doručení výzvy uhradila kúpnu cenu, pričom týmto dňom sa stala kúpna cena splatnou. Žalovaná výzvu neprevzala v odbernej lehote, podľa žalobcu sa kúpna cena stala splatnou dňom nasledujúcim po dni, kedy do sféry dispozície žalovanej bola prvýkrát doručená výzva na zaplatenie kúpnej ceny. Žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa podania žaloby.

2. Na základe uznesenia súdu, ktorým žalovaná bola vyzvaná, aby sa k žalobnému návrhu písomne v určenej lehote vyjadrila, dala písomné vyjadrenie podaním zo dňa 29.3.2018 (č.l. 76), v ktorom uviedla, že nárok žalobcu neuznáva. Uviedla, že žalobcom uplatňovaný nárok vznikol v r. 2002 a uplatnil si ho žalobou 3.12.2017 (doručený na súd 5.12.2017). Vzniesla námietku premlčania. Uviedla, že sa k predmetnej žalobe podrobne vyjadrovala podaním zo dňa 12.12.2017, v ktorom k jednotlivým tvrdeniam žalobcu ako i jeho predloženým dôkazom uviedla: a/ k predloženej kúpnej zmluve, že prvá strana nesúhlasí s druhou stranou a na druhej strane chýba dátum a podpis žalovanej a b/ že nehnuteľnosť ku dňu podania žaloby nebola vo vlastníctve žalovanej, nakoľko bola predaná počas trvania manželstva medzi ňou a žalobcom.

3. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2017, na ktoré žalovaná odkázala, označila žalobcom podanú žalobu za jeho neprimeranú reakciu na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.10.2017, 5Co/2012/2017. K návrhu na úhradu sumy 33.319,06 eura uviedla, že nárok žalobcu neuznáva a vznáša námietku premlčania. Uviedla, že predložená kúpna zmluva, kde na prvej strane je pečiatka katastrálneho úradu z 2.12.2002, nekorešponduje s predloženou druhou stranou, kde nie je ani uvedený dátum podpisu, ale ani podpis žalovanej. Uviedla, že zásielky od žalobcu ani od JUDr. M. Q. neprevzala a sám JUDr. Q. e-mailom potvrdil, že žiadne listy jej - žalovanej nezasielal, na preukázanie ktorej skutočnosti predložila e-mailovú komunikáciu z 20.11.2017 s dotyčným. Poukázala na to, že sa žalobca iba posledný rok „domáha“ svojich práv, o ktorých dobre vedel ešte v r. 2002, keď došlo súdnou cestou k zrušeniu BSM počas manželstva a rozdeleniu majetku. Nepoprela, že v r. 2002 získala do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve z 2.12.2002, avšak následne došlo počas manželstva k ich predaju. Uviedla, že žalobca v r. 2007 podal návrh na rozvod a už v tomto období mohol učiniť právne kroky. Uviedla, že ak by pohľadávka uplatňovaná žalobcom existovala ešte v r. 2007, žalobca by o nej vedel a uplatňoval by si ju aj cestou súdu. Mala za nepravdepodobné, aby žalobca „sa nedomáhal svojich pohľadávok“ od r. 2007 a najmä pri podávaní rôznych svojich žalôb voči nej. Považovala za právne irelevantné domáhať sa zaplatenia sumy 33.319,06 eura s príslušenstvom po 15 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy a po 9 rokoch od právoplatnosti rozvodu. Uviedla, že nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve z 2.12.2002 ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode neboli v jej vlastníctve. Mala za to, že v čase podania žaloby nárok žalobcu neexistoval. Ak by súd dospel k záveru, že nárok žalobcu existuje, uviedla, že opätovne vznáša námietku premlčania.

4. Na výzvu súdu žalobcovi v súvislosti so žalovanou vznesenou námietkou premlčania žalobca na pojednávaní citujúc ust. § 101 Obč. zák., podľa ktorého je premlčacia doba tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát a citujúc ďalšie zákonné ustanovenie, podľa ktorého, ak právo je potrebné uplatniť u fyzickej osoby, plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa takto uplatnilo a zároveň poukážuc na ust. § 653 Obč. zák., podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý alebo určený právnym predpisom, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o to požiadal, uviedol, že sa so vznesenou námietkou premlčania nestotožňuje a svoj nárok nemá za premlčaný.

5. Žalovaná na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala na vznesenej námietke premlčania a súčasne uplatnila aj tvrdenie, že žalobcom uplatnená pohľadávka ku dňu podania žaloby vôbec neexistovala a to s odôvodnením, že k predaju predmetnej nehnuteľnosti došlo ešte za trvania ich manželstva v r. 2002, o päť rokov neskôr došlo k rozvodu manželstva a mala za to, že o použití týchto finančných prostriedkov sa sporové strany museli počas trvania manželstva zhovárať, keďže ich vzťahy boli v rámci normy a preto uviedla, že vzhľadom na ich vzťahy žalobcu a žalovanej ako manželov, táto pohľadávka v podstate ani neexistovala. Na základe priamej výzvy žalobcu, aby sa vyjadrila žalovaná, či mu zaplatila kúpnu cenu za predmetný predaný rozostavaný dom, odpovedala žalovaná, že určite to bolo zaplatené. Uviedla, že „dedukuje“, že to bolo zaplatené tým istým spôsobom, ako jej žalobca zaplatil tie peniaze, ktoré zobral z jej účtu, približne 570.000,- Sk a povedal jej, že tieto peniaze jej spôsobom obvyklým medzi manželmi odovzdal doma tým spôsobom, že ich položil na stôl. Uviedla, že si neodovzdávali peniaze pred svedkami ani si ho inak úradne neoverovali.

6. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej a oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, na základe ktorého dokazovania zistil takýto skutkový stav:

7. Fotokópiou kúpnej zmluvy, ktorú predložil žalobca zo zbierky listín Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor (č.l. 87) mal súd preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom predaja a kúpy bol rozostavaný rodinný dom nachádzajúci sa na parc. č. XXX/X, vklad vlastníckeho práva na základe ktorej, podľa pečiatky Správy katastra Košice - okolie na prvej strane kúpnej zmluvy, bol povolený dňa 2.12.2002 pod č. V2267/02. V čl. IV. zmluvy bola dohodnutá kúpna cena výške 1.003.770,- Sk, splatnosť kúpnej ceny však v zmluve dohodnutá nebola. Predložená kópia zmluvy obsahuje podpisy tak predávajúceho žalobcu, ktorého podpis bol notárom osvedčený dňa 29.11.2002, ako aj žalovanej ako kupujúcej, pri podpise ktorej však žiaden dátum uvedený nie je.

8. Výzvou na zaplatenie kúpnej ceny - listom žalobcu zo dňa 12.9.2017 adresovanom žalovanej (č.l.9), žalobca jej oznámil, že dňa 29.11.2002 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod

rozostavaného rodinného domu, zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. T., vklad na základe ktorej bol povolený dňa 2.12.2002, kúpna cena bola dohodnutá na sumu 1.003.770,- Sk, pričom jej splatnosť nebola dohodnutá; s poukazom na čl. IV. kúpnej zmluvy, ako aj na § 563 Obč. zák. vyzval žalovanú na úhradu kúpnej ceny na druhý deň po doručení výzvy.

9. Podľa fotokópie podacieho lístka o podaní zásielky, podal žalobca ako odosielateľ na pošte Košice 7 dňa 18.9.2017 poštovú zásielku adresovanú žalovanej ako adresátke; na kópii podacieho lístka vyznačil farebne: „RD č. par. XXX/X, LV č. XXX“.

10. Podľa fotokópiu poštovej zásielky, ktorú doporučene s doručenkou ako odosielateľ zasielal žalobca žalovanej, pod č. V-2267/02, bola táto zásielka odoslaná z pošty Košice 7 dňa 18.9.2017 a vrátila sa dňa 10.10.2017 žalobcovi ako odosielateľovi späť s oznámením pošty, že zásielka nebola v odbernej lehote prevzatá.

11. Podľa fotokópie podacieho lístka o podaní zásielky, podal odosielateľ JUDr. V. Q. na pošte Košice 7 dňa 12.10.2017 poštovú zásielku pre žalovanú ako adresátku pod označením: „č.v. 2267/02RD, č.p. XXX-LV, č.par. XXX/X“.

12. Podľa fotokópie poštovej zásielky zasielanej doporučene s doručenkou advokátom JUDr. V. Q. ako odosielateľom, žalovanej ako adresátke, bola táto podaná na odoslanie na pošte Košice 7 dňa 12.10.2017 a vrátila sa späť jej odosielateľovi dňa 19.10.2017 adresátkou - žalovanou v odbernej lehote neprevzatá.

13. Podľa fotokópie podacieho lístka o podaní zásielky podal žalobca ako odosielateľ na pošte Košice 7 dňa 10.11.2017 poštovú zásielku adresovanú žalovanej ako adresátke; na podacom lístku žalobca farebne vyznačil: „č. V-2267/02“ a „3. pokus dor.“.

14. Žalobca vo svojej výpovedi ako strana sporu uviedol, že v kúpnej zmluve, z ktorej si uplatňuje svoj nárok, dátum splatnosti dohodnutý nebol a žalovaná mu doposiaľ dohodnutú kúpnu cenu nevyplatila. Uviedol, že ak nie je dojednaný dátum splatnosti, potom je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, keď ho veriteľ o to požiadal. Spochybnil konanie žalovanej, ktorá, uviedol, že neprevzala tri výzvy, ktoré jej on zasielal. Súčasne poukázal na to, že žalovaná na svoju obranu jednak vznáša námietku premlčania, ale zároveň tvrdí, že pravdepodobne mu tieto peniaze zaplatila. Uviedol, že avšak on nevie kedy, kde a na aký účet. Odôvodnil, že si uplatni svoj nárok na súde až v r. 2017, preto že až vtedy sa dostal k dokumentom, nakoľko mal zákaz vstupu do bytu, keďže žalovaná podávala na neho množstvo trestných oznámení a sporili sa o styk s deťmi.

15. Žalovaná ako strana sporu vypovedala, že sa jedná o záležitosť z r. 2002, na detaily ktorej si už ona preto nepamätá. Uviedla, že si nepamätá, akým konkrétnym spôsobom prebehlo vyplatenie kúpnej ceny, ale zotrvala na tom, že cena bola vyplatená, keď sa táto nehnuteľnosť predala tretej osobe. Mala toto za poslednú možnosť, kedy musela ona žalobcovi peniaze z kúpnej ceny na základe tejto zmluvy vyplatiť. Uviedla, že si pamätá, že žalobca potreboval vyplatiť z tejto sumy svoju prvú manželku. Na dôvody uzavretia kúpnej zmluvy si žalovaná nepamätala. Na výzvu, aby sa žalovaná vyjadrila k neprevzatiu výziev žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, uviedla žalovaná, že si síce našla žlté lístky v schránke o uložení doporučenej zásielky na pošte, a to jednalo sa o viac takých oznámení, konkrétne z dní 19.9.2017, 28.9.2017 a 13.11.2017 a následne mala uložené na pošte zásielky i od JUDr. Q. z dní 13.10.2017 a 20.1.2018, ale tieto si neprevzala, čo odôvodnila tým, že žalobcovi je známe a vie, že oni spolu navzájom nekomunikujú priamo, ale len cez právnych zástupcov. Preto sa obrátila na svoju právnu zástupkyňu, ktorá potom následne kontaktovala JUDr. Q.. Následne JUDr. Q. sa e-mailom vyjadril právnej zástupkyni žalovanej, že on jej žiadne zásielky nezasielal.

16. Podľa ust. § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

17. Podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa ust. § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

19. Podľa ust. § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Splatnosť pohľadávky, resp. záväzku môže byť dohodnutá v zmluve alebo určená právnym predpisom (napr. § 696, 697 Obč. zák.). Ustanovenie § 563 Obč. zák. sa týka tých prípadov, keď čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov - ani dohodou zmluvných strán, ani právnym predpisom. Právo určiť čas splnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ. Ak čas splnenia nebol dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň po uzavretí zmluvy vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy. V tom prípade platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi.

21. Veriteľ však musí uplatniť svoje právo na určenie času plnenia svojej pohľadávky (výzvou dlžníkovi) najneskôr do uplynutia premlčacej doby, t.z. do troch rokov odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu, že jeho právo sa premlčí ak dlžník v prípadnom súdnom konaní vznesie námietku premlčania. Podľa R28/1994, ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak určený, premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol.

22. Uzavretie kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, v ktorej nebola medzi nimi dohodnutá lehota splatnosti kúpnej ceny, ktorú bola povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi, nebolo medzi stranami sporné. Predloženou kópiou kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli medzi sebou žalobca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca a predmetom ktorej bol rozostavaný rodinný dom na parc. č. XXX/X, kat. úz. T., ktorú nehnuteľnosť žalobca predal žalovanej, mal súd preukázané, že táto zmluva bola žalobcom ako predávajúcim podpísaná dňa 29.11.2002, ktorá skutočnosť je zrejmá z toho, že jeho podpis bol úradne - notárkou osvedčený. Z predloženej kópie nie je zrejmé, kedy túto zmluvu podpísala žalovaná, keďže pri jej podpise na zmluve chýba dátum, kedy k popísaniu zmluvy z jej strany došlo a jej podpis na zmluve ani nebol úradne overovaný. Obaja, tak žalobca ako i žalovaná však na pojednávaní zhodne uviedli, že obaja podpísali zmluvu v ten istý deň, t.z. 29.11.2002. Podľa čl. VI. nadobudla zmluva uvedeným dňom 29.11.2002 platnosť a povolením vkladu vlastníckeho práva nadobudla účinnosť. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol Správou katastra Košice - okolie povolený dňa 2.12.2002 pod č. V2267/02. V tejto zmluve dohodli si v čl. IV. zmluvné strany kúpnu cenu vo výške 1.003.770,- Sk. Splatnosť kúpnej ceny v kúpnej zmluve nebola žiadnym spôsobom dohodnutá.

23. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, súd sa prednostne zaoberal tým, či došlo k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Keďže si strany čas splnenia nedohodli, žalovaná ako dlžník bola povinná podľa § 563 Obč. zák. splniť dlh prvého dňa po tom, čo ju o jeho splnenie žalobca ako veriteľ požiadal a privodil tak jeho splatnosť. Súdna prax (prezentovaná množstvom rozhodnutí: NS SR - 1Cdo/25/2003 uverejnené v ZSP č. 91/2004, NS ČR - 33 Cdo/2634/2008 publikované ako R 104/2011, NS ČR - 3Cz 99/1981 publikované ako R 28/1984 ako aj ďalšie 33 Cdo345/2002, 33 Cdo 2634/2008, 33 Cdo 665/2012, 23 Cdo 2634/2017) dospela k záveru, že ak veriteľ má možnosť sám vyvolať splatnosť, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku a preto pre účely premlčania je významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť, teda kedy mohol najskôr o plnenie požiadať. Týmto dňom je bezprostredne nasledujúci deň po tom, čo dlh vznikol. Určenie splatnosti dlhu týmto spôsobom má osobitný význam vo väzbe na plynutie premlčacej doby, pretože podľa ust. § 101 Obč. zák. je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To v konečnom dôsledku pre začiatok plynutia premlčacej doby znamená, že veriteľovi, ktorý mal možnosť požiadať dlžníka o plnenie, začína plynúť premlčacia doba po tom, čo pre jej uplatnenie boli splnené predpoklady. V danom prípade, je potrebné vychádzať z toho, že zmluva nadobudla účinnosť povolením vkladu vlastníckeho práva dňom 2.12.2002. T.z. nasledujúcim dňom 3.12.2002 mohol žalobca ako veriteľ prvýkrát uplatniť svoje právo a požiadať žalovanú o plnenie kúpnej ceny a týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Táto uplynula dňom 2.12.2005. Žalobca vyzval žalovanú na plnenie prvýkrát až písomnou výzvou zo dňa 12.9. 2017. Žiadne skoršie výzvy žalobca nepreukázal. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, keďže výzva žalobcu žalovanej na plnenie nebola uplatnená včas, došlo k premlčaniu práva na zaplatenie kúpnej ceny a premlčané právo súd žalobcovi nemôže priznať.

24. Ak bola splatnosť dlhu dohodnutá v prospech veriteľa (ponechaná na jeho vôli), môže veriteľ dlžníka požiadať o jeho splnenie kedykoľvek. Za deň rozhodný pre začiatok plynutia premlčacej doby je však potrebné považovať deň, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Preto tam, kde ide o právo z časovo neobmedzeného právneho vzťahu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodný deň nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku tohto právneho vzťahu, a nie deň, kedy došlo k splatnosti dlhu. Akceptovanie názoru o viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkovi vznikla povinnosť na plnenie, by znamenalo neprípustné posunutie začiatku premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania) prakticky na neobmedzenú dobu podľa ľubovôle veriteľa.

25. Žalobca v tomto prípade zreteľne odďaľoval výzvu na plnenie a uplatnil právo veriteľa až po neodôvodnene dlhej dobe po vzniku záväzku. Súd preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, mal túto za dôvodne uplatnenú, právo žalobcu na úhradu kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 2.12.2002 sa premlčalo, keď žalobca žalovanú nevyzval na plnenie do uplynutia premlčacej doby do troch rokov od vzniku záväzku, ale uplatnil toto právo až písomnou výzvou z 12.9.2017. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

26. Vzhľadom na vyššieuvedené právne posúdenie veci, súd nevykonal na návrh žalobcu ďalšie dokazovanie a to výsluchom svedkyne B. P., ktorej žalovaná mala predmetnú nehnuteľnosť následne predať a vyžiadaním vyjadrenia z daňového úradu, či bola zaplatená daň z predaja tejto nehnuteľnosti dotyčnej P., pretože ani ich vykonanie uvedené právne posúdenie sporu nezmenilo.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalovanej proti žalovanému, keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná, právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).