Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/204/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. - J., Z. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Štefanom Mišovičom, advokátom so sídlom v Nitre, Jána Mrvu 22 proti manželovi: T.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. - A. M., Z. XXXX/XX o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletej L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky C. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a manžela T.. E. C., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. vo zväzku 61, ročník 2014, na strane 48, pod poradovým číslom 351 rozvádza.

Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletej L. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletú zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otca súd zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 200,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletou L. C., nar. XX.XX.XXXX zakazuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa písomným návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 8.7.2016 domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej L.. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že v čase pred narodením dieťaťa bývala krátko u odporcu. Už v tomto období spozorovala u neho sklony k agresivite. Počas jej tehotenstva, keď bola v 8. mesiaci ju vyhodil z jeho bytu. Nasťahovala sa späť k svojim rodičom. Neskôr svoje správanie oľutoval a ona kvôli dieťaťu dala ešte odporcovi šancu a vrátila sa k nemu. Keď mala ich dcéra dva mesiace uzatvorili manželstvo, aby dieťa, ktoré sa im narodilo, žilo v úplnej rodine. Po uzavretí manželstva išli bývať do domu jej rodičov. Odporca ju neustále ponižoval a urážal, ich hádky boli čoraz častejšie a stupňovalo sa jeho bezohľadné a agresívne správanie. Fyzicky napadol ju aj jej matku, ktorá ju bránila. Odporca mal aj v minulosti psychické problémy, fyzicky napádal svoju matku, problémy mal aj so svojim otčimom. Bol opakovane hospitalizovaný a liečený na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Nitre. Dôvodom uvedeného mohlo byť, že v minulosti bol užívateľom drog. Neskôr zistila, že si odporca počas ich manželstva bral bez jej vedomia z nebankových spoločností pôžičky. Manželstvo si prestalo plniť všetky svoje funkcie a vzájomne sa odcudzili. V mesiaci máj mu oznámila, že s ním nechce zotrvať a chce sa s ním rozviesť.

Od 7.7.2016 už nebývajú v spoločnej domácnosti. V prípade rozvodu navrhuje zveriť maloletú L. do jej osobnej starostlivosti a otcovi dieťaťa určiť výživné 250 eur mesačne.

2. Manželka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Z manžela začala mať strach a preto riešila, aby sa odsťahoval. Momentálne je v 5. ročníku lekárskej fakulty a starostlivosť o dieťa zabezpečuje jej mama. Odkedy nežijú spolu, manžel chodil minimálne dva krát do týždňa pozerať dieťa. Keďže sa bála, že jej dieťa už nevráti, ukazovala mu ho cez plot. Pri týchto stretnutiach riešili aj vzťahy medzi nimi, bolo to v rozsahu 5 minút, lebo dcéra dlhšie nevydržala na rukách. Ona s dcérou navštevuje detského psychológa, začala viac rozprávať, je šťastnejšia, pokojnejšia. Kontakt otca s dcérou navrhuje zo začiatku čo najmenší, je si vedomá toho, že je to jej otec, ale pokiaľ si dcéra na toto nezvykne, navrhuje dva krát do mesiaca za jej prítomnosti, maximálne na dve hodiny. Vzťah otca k dieťaťu je majetnícky, uráža ju pred dieťaťom. Finančne jej pomáhajú rodičia, nakoľko je študentka. S dieťaťom má výdavky bežné, primerané veku. Keď podávala trestné oznámenie na manžela na polícii, dozvedela sa, že už tam má záznam, že kvôli napadnutiu podávala na neho trestné oznámenie aj jeho matka a švagriná. S manželom obnoviť spolužitie už nechce, necíti sa s ním bezpečne, nedokáže sa postarať o nich ako o rodinu. Ďalej manželka uviedla, že ešte stále pokračuje v štúdiu, poberá iba rodičovský príspevok, keďže kvôli zdravotnému stavu dieťaťa požiadala o predĺženie rodičovskej dovolenky. S dcérou aj naďalej navštevuje psychiatričku MUDr. W., vo vývoji dcéry vidieť veľký pokrok čo sa týka reči, aj vzťahu k cudzím ľuďom. Separačná úzkosť ešte pretrváva, ale jej stav sa omnoho zlepšil. Dcéra videla svojho otca naposledy na úrade práce pred incidentom, ktorý sa odohral. Potom už vyhľadával iba ju, pýtal sa jej kde chodí malá do škôlky, ako sa má. Manžel nehovoril nič o tom, že by sa liečil, tak ako mu bolo odporučené v znaleckom posudku. Aj naďalej býva s dcérou u rodičov, jej rodičia platia za škôlku mesačne 220 eur a aj inak im finančne pomáhajú. Manžel platí výživné 200 eur mesačne. Je ochotná poskytovať manželovi informácie o ich dcére, aby vedel o jej zdravotnom stave, o jej záujmoch, záľubách a tiež mu bude posielať fotografie dieťaťa, aby videl ako dcéra rastie. Momentálne nie je možné, aby sa s dcérou spolu stretávali, či už by bola dcéra bez nej, alebo s ňou, vzhľadom k zdravotnému stavu manžela.

3. Právny zástupca navrhovateľky v konečnom návrhu žiadal, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko manželia nežijú spolu už dva roky, spoločne nehospodária. Manželka v dôsledku udalostí, ktoré zo strany manžela smerovali voči jej rodine, cíti voči nemu neprekonateľný odpor. Na čas po rozvode navrhujú zveriť maloletú L. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi určiť výživné 200 eur mesačne do 15-teho dňa v mesiaci. S poukazom na znalecký posudok navrhujú styk otca s maloletou zakázať.

4. Manžel vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že pred manželstvom sa poznali dlho a dobre a nebol žiadny problém, až pokiaľ sa nenasťahovali ku jej rodičom. Je pod ich vplyvom, jej rodičia aj celá jej rodina sú proti nemu. V jej rodine nie sú normálne podmienky, aby tam mohli žiť, boli tam pod tlakom. On nevie opísať teraz ich vzťah, či sa nenávidia, či sú na seba alergickí. Problém nie je medzi nimi, ale medzi ich rodinami. Celé to bolo také zrýchlené, nedokážu uživiť rodinu. On pripravil pre nich bývanie v 3-izbovom byte, no aj manželka mu povedala, že ona do toho bytu nejde, pretože chce ísť bývať do domu. Čo sa týka toho údajného napadnutia jej matky, tak on sa iba bránil, bránil sa iba ústne a toto ich tak rozčúlilo, že jej mama mu dala prvú facku, pridala sa aj manželka, začali ho trhať, mykať a on jej mame tú facku vrátil. Momentálne býva u svojich rodičov, ako SZČO vykonáva kuriérske služby pre jednu firmu. Za rok 2015 mal hrubý príjem 4.700 eur, tento rok by to malo byť lepšie. Mesačne im fakturuje okolo 2.000 až 2.500 eur, no dosť investuje do podnikania. Doteraz chodil na dodávke, ktorú mal v prenájme a na osobnom aute, ktoré má na leasing. Tieto dva výdavky boli spolu okolo 900 eur. Momentálne kupuje vlastnú dodávku na leasing, čo bude mesačne 400 eur. Rodičom na bývanie prispieva sumou 100 eur. Ďalšie splátky má na úvery, čo je po 300 eur mesačne a odvody do poisťovní okolo 200 eur mesačne. Nafta ho tiež vyjde na 200 eur mesačne. Mesačne na DPH odvádza okolo 400 eur. Je pravdou, že do domácnosti jej rodičom neprispieval, ale manželke kupoval drahé darčeky. Kúpil aj novú skriňu, platil všetky výdavky keď niekam išli a rekonštruoval ten byt pre nich ako rodinu.

5. Na ďalšie pojednávania sa manžel opakovane nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané. Preto súd pojednával podľa § 31 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) v jeho neprítomnosti.

6. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že v prípade rozvodu navrhuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné 200 eur mesačne, ktoré aj platí, takže je to v jeho možnostiach a schopnostiach. Tiež poukazuje na závery znaleckého posudku ohľadne psychického stavu otca, v ktorom je uvedené, že otec nedokáže zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa, trpí duševným ochorením, ktoré mu bráni postarať sa o maloletú v čase styku. V prípade, ak by otec podstúpil liečbu, ktorá je nevyhnutná, doliečoval sa riadne a zlepšil sa jeho zdravotný stav, bude možné toto rozhodnutie prehodnotiť a otec si môže podať návrh na primeranú úpravu styku.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, sobášny list, rodný list dieťaťa, správu od PhDr. V., potvrdenie o príjme otca, priestupkový spis, úradné záznamy ohľadne trestných oznámení, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, správu z konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb zo dňa 19.12.2016, návrh na vydanie predbežného opatrenia, lekárske správy k zdravotnému stavu dieťaťa a otca, správu od PhDr. V. zo dňa 1.2.2017, správu z RPPS zo dňa 8.2.2017, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, odvolanie otca voči uzneseniu, vyjadrenia k odvolaniu, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre čl. 122, lekárske správy na dieťa a otca, uznesenie o ustanovení znalca, znalecký posudok, lustráciu na otca v Sociálnej poisťovni, vyšetrovací spis, daňové priznanie otca a zistil tento skutkový stav: 8. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX v G.. Pred uzatvorením manželstva sa účastníkom konania narodila maloletá L. C., nar. XX.X.XXXX. Manželka ako príčinu rozpadu manželstva uviedla nezodpovedné, agresívne správanie manžela, ktoré smerovalo nielen voči nej ale aj voči ostatným členom jej domácnosti. Manželka už nedokáže manželovi dôverovať, má z neho strach, má strach z jeho reakcií, nakoľko po uzatvorení manželstva zistila, že bol manžel psychiatricky liečený a že dokonca fyzicky napadol aj svoju matku a švagrinú. Má obavu o maloletú L., pokiaľ by táto mala byť v kontakte so svojim otcom. Manžel zasa vidí príčinu všetkých konfliktov v rodičoch manželky, ktorí sa podľa neho nevedeli zmieriť s tým, že si ho vzala a že majú spolu dieťa.

9. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 7.7.2016. Matka býva spolu s maloletou aj naďalej u svojich rodičov, ktorým na bývanie žiadnym spôsobom neprispieva, nakoľko okrem rodičovského príspevku nemá žiadny iný príjem. Poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 eura a prídavky na dieťa vo výške 23,68 eura. Finančne jej pomáhajú jej rodičia. Matka navštevuje posledný ročník lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Maloletá navštevuje súkromnú materskú školu, kde sú mesačné náklady 220 eur. Tento poplatok tiež uhrádzajú rodičia matky. Potreby maloletej sú hradené aj z výživného, ktoré otec dieťaťa posiela pravidelne mesačne vo výške 200 eur.

10. Otec maloletej býva tiež u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou cca. 100 eur mesačne. Otec vykonáva prácu prostredníctvom živnostenského oprávnenia pre spoločnosť ReMax Courier Service spol. s r.o., kde za rok 2016 dosiahol celkový príjem bez DPH 16.442,05 eura (mesačne 1.370 eur). Podľa vyjadrenia otca uvedenej firme mesačne fakturuje od 2.000 do 2.500 eur. Z uvedenej sumy tento uhrádza odvody do poisťovní okolo 200 eur mesačne a na pohonné hmoty mesačne vynakladá sumu tiež okolo 200 eur. Podľa vyjadrenia otca prácu vykonával na motorovom vozidle, ktoré mal v prenájme, okrem toho využíval aj osobné motorové vozidlo, ktoré používal na súkromné účely. Podľa vyjadrenia otca iba tieto dva výdavky boli spolu okolo 900 eur. Otec sa s maloletou po opustení spoločnej domácnosti stretával sporadicky a to takým spôsobom, že matka mala dieťa na rukách a komunikovali spolu cez plot. Stretnutia trvali iba niekoľko minút. Od 26.1.2017 otec nie je s dieťaťom v kontakte. Po incidente, ktorý sa odohral po ukončení psychologických konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb, matka odmieta otcovi umožniť akýkoľvek kontakt s maloletou s odôvodnením ochrany jej psychického ale aj fyzického zdravia.

11. Zo správy PhDr. M. V. PhD. zo dňa 22.7.2016 vyplýva, že u maloletej L. C. sa jedná o dieťa s nerovnomerným a veku neprimeraným n europsychickým problémom v oblasti jemnej motoriky, sociálneho správania so známkami zvýšenej úzkosti v popredí. Dieťa s matkou bude pravidelne navštevovať intervenčný program pre zrovnomernenie neuropsychického vývinu. Doporučuje, aby počas terapie boli prítomné v bezpečnom rodinnom zázemí maloletej L. interakčné vzorce, ktoré budú plniť praktickú (fyzickú prítomnosť matky) a symbolickú (komunikačnú) funkciu, či môžu predpokladať zábezpeku zdravého neuropsychického vývinu dieťaťa.

12. Z priestupkového spisu Okresného úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy, súd zistil, že matka maloletej podala dňa 6.7.2016 oznámenie na podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na otca maloletého dieťaťa. Konanie nebolo zatiaľ právoplatne skončené.

13. Zo správy z psychologickej konzultácie uskutočnenej prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 19.12.2016 bolo zistené, že manželka nie je motivovaná riešiť manželské problémy, nechce v žiadnom prípade obnoviť manželské spolužitie. Spochybnila aj motiváciu k uzavretiu manželstva, ktorého dôvodom z jej strany bola gravidita a tlak rodiny. Voči manželovi pociťuje iba negatívne emócie, pretože bola ním opakovane citovo zraňovaná a degradovaná. Svojho manžela vníma ako impulzívneho človeka, osobnostne nevyrovnaného, ktorý má problémy v interpersonálnych vzťahoch, nielen s ňou ale aj s jeho rodinou a jej rodičmi. To je aj dôvod, prečo mu odmieta dávať dcéru, z obavy, že by jej ju vzal a tým dieťaťu spôsobil traumu. Pokiaľ nebude určené jasné stanovisko okresného súdu, dovtedy mu dcéru ukáže iba cez bariéru oplotenia. Matka by prijala možnosť, aby na pôde, ktorá je dcére známa bol realizovaný aj kontakt otca s dcérou a odpozorované väzby. Manžel sa počas uvedených konzultácií vyjadril, že má manželku stále rád, je pravdou, že medzi nimi dochádzalo k hádkam, aj že jej občas nadával, ale považuje to za normálne, nie za urážku, nakoľko nebol vulgárny. Cíti na manželku hnev, pretože s dcérou chodí po psychológoch a on nebol o tom informovaný, nedal na to súhlas a nevidí dôvod na takéto kroky. Hnevá ho, že nemôže tráviť čas s dcérou, pretože manželka mu v tom zabraňuje. Nerozumie celej tento situácii, súhlasí s tým, že by išiel k pedopsychologičke, ktorú manželka s dcérou navštevujú a tam by sa s dcérou stretol. Je ochotný zapojiť sa do procesu práce s dcérou.

14. Dňa 2.2.2017 podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s maloletou L.. Ako vyplýva z uvedeného návrhu, po pohovore na ÚPSVaR Nitra, ktoré sa konalo dňa 26.1.2017, manžel najskôr verbálne a neskôr aj fyzicky napadol manželku a jej matku, spôsobil im ublíženie na zdraví spojené s nebezpečným vyhrážaním, ktorú vec oznámili na polícii. Keďže otec maloletej bol už dva krát liečený na psychiatrii, o čom navrhovateľka pred uzavretím manželstva nemala vedomosť, má oprávnené obavy, že otec maloletú odnesie so sebou a v dôsledku jeho agresivity sa bojí o svoj život a o život maloletej dcérky, ako aj svojej rodiny.

15. Z prepúšťacej správy psychiatrickej kliniky FN Nitra súd zistil, že otec maloletej bol hospitalizovaný na uvedenej klinike od 5.3.2012 do 7.3.2012, po tom čo bol privezený sanitkou RLP za asistencie polície v putách. Od 15 rokov bral drogy, po narastaní porúch správania a brachiálnej agresivite na matku bol prijatý ako akútny stav k observácii. Pri prepustení bola stanovená diagnóza akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie, abuzus drog v anamnéze. Otcovi boli odporúčané pravidelné psychiatrické kontroly a nahlásenie u ambulantného psychiatra do troch dní.

16. Z lekárskej správy zo dňa 26.10.2011 vyplýva, že otec bol hospitalizovaný na traumatológii FN Nitra po tom, čo bol napadnutý nevlastným otcom a ďalšou osobou. V rámci vyšetrenia bolo uskutočnené aj psychologické konzílium so záverom, že u pacienta bolo zistené oslabenie kontaktu s realitou, hranične paranoidné posudzovanie okolia, vystupňovaná agresivita a možnosť výbušného správania, uvoľnenie mentálnych bŕzd, neúčelné a svojvoľné konanie. Predpokladajú kumulatívny psychogénny pôvod poruchy pri ťažkostiach citovej adaptácie v rodine. Stav hranične psychotický.

17. Zo správy chirurgickej ambulancie FN Nitra zo dňa 26.1.2017 vyplýva, že T.. E. C. - matka matky pri ošetrení oznámila, že bola napadnutá zaťom, pričom jej boli spôsobené zranenia, ktoré boli v rámci ambulancie ošetrené.

18. Z lekárskej správy traumatologickej ambulancie FN Nitra zo dňa 27.1.2017 vyplýva, že matka dieťaťa bola dňa 26.1.2017 inzultovaná, pričom udávala bolesti ľavého ramena.

19. Zo správy zo dňa 1.2.2017 od PhDr. M. V., PhD. vyplýva, že na predvolanie na jej ambulanciu sa dňa 31.1.2017 dostavila iba matka maloletého dieťaťa, otec dieťaťa spochybnil aj pred ňou objektivitu takéhoto spoločného kontaktu. Podľa otca lekárske prostredie nemocnice nie je vhodné, lebo sa všetci lekári poznajú. Otec dieťaťa prišiel neohlásene do ambulancie, nechcel si nechať vysvetliť, že informácie dostane po odsúhlasení súdom v termíne 31.1.2017. Nakoľko otec dieťaťa ambulanciu v spoločnosti matky dieťaťa nenavštívil v stanovený termín, nie je možné podať z jej strany žiadnu

správu. Čo sa týka maloletého dieťaťa, tak jedná sa o dieťa toho času s rovnomerným a veku primeraným neuropsychickým vývinom vo všetkých vývinových fázach po tom, čo dieťa s matkou absolvovalo vývinovú stimuláciu, kde v zmysle ukotvenej vzťahovej väzby na matku a stimulačných levelov nastal vývinový skok a napredovanie vo všetkých neuropsychických vývinových parametroch. Môže konštatovať, že zrovnomernenie vzhľadom k fyzickému veku dieťaťa nastalo v priemere o 6 mesiacov oproti správe zo dňa 22.7.2016. Psychologička doporučuje, aby aj naďalej dieťa bolo v bezpečnom prostredí, ktoré nateraz v plnej miere zabezpečuje matka. Svojim zodpovedným prístupom pri intervencii preukázala aj pri snahe sa s otcom dieťaťa stretnúť, svoju kompetentnosť pri výchove dieťaťa.

20. Zo správy z psychologickej konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb zo dňa 8.2.2017 vyplýva, že po dohode s rodičmi sa mali konzultácie uskutočniť v priestoroch nemocnice u PhDr. V. z dôvodov, že u tejto psychologičky už cca. pol roka prebieha s maloletou intervenčný program. Do tohto programu sa môže zapojiť aj otec dieťaťa, aby ich vzťah s maloletou bol klinickou psychologičkou pozorovaný a vyhodnotený. Dňa 16.1.2017 prišlo k náhodnému stretnutiu s otcom dieťaťa na chodbe pracoviska, kde na nich verbálne zaútočil a zvýšeným hlasom obviňoval, že pre neho nič nerobia. Spolupráca s ním nebola možná z dôvodu jeho impulzívneho ataku a tiež nevhodného priestoru. Dostali informáciu od riaditeľky PhDr. O., že aj ju otec vyhľadal s potrebou riešiť urýchlene situáciu s dieťaťom. S otcom dieťaťa dospeli k záveru, že u PhDr. V. bude prebiehať kontakt otca s dieťaťom a v ich inštitúcii budú realizované konzultácie s rodičmi. Dňa 23.1.2017 ich riaditeľka PhDr. O. informovala, že ju opäť vyhľadal otec dieťaťa s požiadavkou, aby sa jeho kontakty s dcérou konali v ich inštitúcii, nakoľko prostredie nemocnice, kde pracuje aj jeho svokor, považuje za zaujaté. Z tohto dôvodu mala byť ďalšia konzultácia realizovaná s manželmi aj s maloletým dieťaťom. Dňa 25.1.2017 bola realizovaná psychologická konzultácia, kde sa dostavila matka bez dieťaťa a otec. Matka uviedla, že dcéru nepriniesla z dôvodov, že naposledy sa dohodli, že kontakty s ňou budú prebiehať u PhDr. V.. Otec dieťaťa trval na kontaktoch s dcérou, ktorá mu bola ukazovaná iba cez plot, matka dieťaťa sa vyjadrila, že dieťa otcovi nedá, pretože nemá pri jeho impulzivite istotu, že by jej dieťa nevzal. Kontakty mu umožní až podľa rozhodnutia súdu. Má obavy z jeho správania. Následne sa s rodičmi dohodli na ďalších stretnutiach, ktoré sa mali uskutočniť v dňoch 26.1.2017, 1.2.2017 a 7.2.2017. Dňa 26.1.2017 sa dostavili obaja rodičia a maloleté dieťa, matka držala dieťa na rukách, dieťa ju držalo okolo krku a začalo plakať, otec sa dcére prihováral, usmieval sa na ňu, dieťa sa od neho odvracalo. Matka sa dcére prihovárala, tíšila jej plač, vysvetľovala jej, že prišli za tetami, že sa tam môže hrať. Dieťa následne zaujala jedna hra, ktorej sa chvíľu venovalo, otec sa snažil zapojiť do hry, prihováral sa dcére, dieťa sa znova rozplakalo. Ako náhle sa matka od hračiek postavila, dieťa sa k nej privinulo. Ponúknuté tyčinky od otca dieťa odmietlo, tyčinky, ktoré maloletej ponúkla matka, táto jedla. Na podnety a prihováranie otca maloletá reagovala plačom. Otec si k maloletej kľukol, keď dieťa sedelo matke na kolenách a prihováral sa jej, potom si prisadol tesne k manželke a hladkal dcére vlasy. Takýmto spôsobom prebehol celý kontakt. Matka dieťa obliekala, navrhli aby to urobil otec, ktorý sa vyjadril nech ju oblečie radšej matka. Na otázku ako by si predstavoval otec kontakty s dcérou, keď dieťa odmieta s ním komunikovať, tento sa vyjadril, že je to predčasné. Rodinu pracovníčky referátu pozorovali cez okno, aby videli, ako prebehne ich rozlúčenie sa. Videli matku s dcérou ako išli na parkovisko pred budovou, pred nimi išla neznáma pani a za nimi otec dieťaťa. Pri aute na parkovisku vznikol konflikt, muž napadol staršiu pani a rukou ju pritisol pod krkom a tlačil k vedľa stojacemu autu. Matka dala dieťa do auta a otec sa skláňal k autu, následne staršia pani začala incident natáčať. V tom čase im telefonoval informátor, že pani C. prišla žiadať o pomoc, lebo jej matka bola napadnutá jej zaťom a údajne jej ublížil. Rodičia si mali údajne navzájom ťahať aj dieťa. Informátor kontaktoval políciu, kde boli skutočnosti následne oznámené. Matka dieťaťa im telefonicky s plačom oznámila, že na ďalšie konzultácie s dcérou nepríde, dieťa plače a zažívalo strach, cítili sa byť ohrozené. Jej postoj akceptovali a následne na ďalšie dohodnuté stretnutia sa ani jeden z manželov nedostavil. Vzhľadom na doterajšie pozorovania majú za to, že vzťahy v manželstve sú mimoriadne napäté, matka dieťaťa odmieta akýkoľvek kontakt dieťaťa s otcom, nakoľko jeho správanie je nevyspytateľné, impulzívne a v jeho blízkosti sa ona sama necíti bezpečne. Pri poslednom incidente, kedy bolo aj maloleté dieťa prítomné fyzického ataku a bolo vystavené frustrácii z tejto situácie, je hrozba, že dieťa si bude svojho otca spájať s násilnou situáciou.

21. Rozhodnutím Okresného súdu Nitra č.k. 24P/204/2016-73 zo dňa 2.3.2017 bolo nariadené neodkladné opatrenie, v ktorom súd dočasne zveril maloletú L. do osobnej starostlivosti matky a otcovi dieťaťa uložil, aby sa zdržal výkonu práva styku s maloletou L. do právoplatného skončenia tohto konania.

22. Zo správy MUDr. E. G., detského neurológa zo dňa 27.1.2017 vyplýva, že u maloletej ide o oneskorený psychomotorický vývoj, retardáciu vývoja reči, adaptačné poruchy, afektívne záchvaty a poruchy spánku. Doporučená je psychoterapia, logopedické vyšetrenie a terapia, pričom dieťa vyžaduje kľudné prostredie a jednotnú výchovu.

23. Zo znaleckého posudku MUDr. M. O., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria súd zistil, že otec maloletej trpí poruchou s bludmi. Liečba uvedenej poruchy je z psychiatrického hľadiska potrebná. Aký bude mať porucha do budúcnosti priebeh aktuálne nie je možné predikovať, pretože otec sa po psychiatrických hospitalizáciách zatiaľ nikdy nedoliečoval. Aktuálne sa jedná o psychotickú duševnú poruchu, ktorá otcovi bráni adekvátne sa starať o maloleté dieťa. V prípade, ak sa bude otec podrobovať psychiatrickej liečbe a klinický obraz bude bez známok akútnej psychotickej symptomatiky, bude potrebné znovu prehodnotiť, či je menovaný schopný sa riadne starať o maloleté dieťa. Otec pri aktuálnom znaleckom vyšetrení verbálne odmietal styk s dieťaťom za prítomnosti iných subjektov s odôvodnením, že radšej sa s maloletým dieťaťom stretať nebude. Matka maloletého dieťaťa kontakt s otcom odmieta s udaním, že má z neho obavy. Dieťa zrejme nebude profitovať zo styku s oboma rodičmi v prostredí vysokého napätia a konfliktov. Znalec ako najdôležitejšie v tomto prípade vidí to, aby sa otec dieťaťa podrobil psychiatrickej liečbe. Ak bude jeho klinický stav v liečbe bez príznakov psychózy, bude následne potrebné prehodnotiť možnosť styku s maloletým dieťaťom.

24. Podľa § 31 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

25. Podľa § 100 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

26. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

27. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

28. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

29. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

30. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

31. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

32. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

33. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

34. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

35. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

36. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

39. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

40. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

41. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

42. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

43. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

44. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

45. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia spolu nežijú od 7.7.2016, manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečilo riadnu výchovu maloletého dieťaťa. Rozvrat predmetného manželstva sa vzhľadom na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, a zo strany ani jedného z manželov nie je preto možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ako príčinu rozpadu manželstva

súd vidí v tej skutočnosti, že manželia sa pred uzatvorením manželstva dostatočne nepoznali, neboli im známe ich povahové vlastnosti a manžel pred manželkou zatajil aj psychiatrickú hospitalizáciu a duševné ochorenie. Uzatvorenie manželstva zo strany manželky bolo uskutočnené hlavne kvôli narodeniu spoločného dieťaťa, pre ktoré táto chcela vytvoriť úplnú rodinu. Zo strany manžela síce boli snahy na vytvorenie rodinného prostredia, ale pravdepodobne kvôli duševnému ochoreniu toto nedokázal zvládnuť. Jeho správanie vyvolávalo konfliktné situácie medzi ním a manželkou, resp. jej rodinnými príslušníkmi. Po zistení skutočností ohľadne hospitalizácie manžela na psychiatrii a jeho agresívneho správania sa voči členom svojej vlastnej rodiny v minulosti, manželka stratila voči manželovi akúkoľvek dôveru, náklonnosť a začala pociťovať z manžela strach. Keďže manželstvo si nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu maloletého dieťaťa, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol.

46. Súd súčasne upravil pomery rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu tak, že maloletú L. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. S takouto úpravou osobnej starostlivosti o maloleté dieťa súhlasil v konečnom návrhu aj kolízny opatrovník. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú riadne.

47. Súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu sumou vo výške 200 eur mesačne. Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, keď práve sumu 200 eur mesačne považoval za primeranú jednak na krytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa zo strany otca ako aj za primeranú jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Aj napriek tomu, že otec dieťaťa na pojednávaní uviedol výšku nákladov v súvislosti s podnikaním, ktorá prevyšuje jeho príjmy z podnikania, prispieva na dieťa sumou 200 eur mesačne dobrovoľne. Súd preto s prihliadnutím k jeho možnostiam a schopnostiam ako aj k tej skutočnosti, že matka dieťaťa je stále študentkou a jej jediný príjem tvorí rodičovský príspevok, ktorý na maloletú poberá, určil otcovi výživné vo výške 200 eur mesačne.

48. Pri zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky súd rozhodoval aj o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, resp. o jeho zákaze. Po oboznámení sa so všetkými dôležitými skutočnosťami ako aj so znaleckým posudkom, ktorého vykonanie súd nariadil za účelom zisťovania psychického stavu otca dieťaťa, súd zakázal otcovi kontakt s maloletou L.. Toto opatrenie slúži na ochranu maloletého dieťaťa a zabezpečenie jeho najlepšieho záujmu. Otec dieťaťa trpí psychiatrickou diagnózou - poruchou s bludmi. Otec je ku svojmu ochoreniu nekritický a potrebnú liečbu odmieta. V tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by akceptoval odporúčanie znalkyne so znaleckého posudku a podstúpil potrebnú a nevyhnutnú liečbu. Po psychiatrických hospitalizáciách, ktoré otec v minulosti absolvoval, sa zatiaľ tento nikdy nedoliečoval. Za súčasnej situácie by tak maloletá mohla byť v prítomnosti otca ohrozená, nakoľko jeho správanie je ovplyvnené uvedenou duševnou poruchou. Tiež nie je v najlepšom záujme dieťaťa, aby styk prebiehal za prítomnosti matky, pretože jej obavy z manžela, ktoré má, by mohla následne prenášať na maloletú, prípadne by mohlo prísť počas stretnutí k vzájomným konfliktom medzi rodičmi, čo by maloletej mohlo spôsobiť psychickú traumu. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam súd postupoval v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine a v záujme maloletého dieťaťa styk otca s maloletou L. zakázal.

49. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.