Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Csp/82/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.Box 205, 811 00 Bratislava, proti žalovanému: P. Ž., G.. X.X.XXXX, E. K. XXX XX Č. XXX, v konaní o 2142,47 € s prísl takto

rozhodol:

Konanie sa v rozsahu sumy 3,60 € s prísl. zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.138,87 € spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 20.4.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 16.2.2017 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 2142,47 € spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 20.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril indiferentne a požiadal o možnosť splatiť pohľadávku v splátkach po 30 € mesačne.

3. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 16.7.2013 žalobca - právny predchodca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3742,80 €. Túto pôžičku mal splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 64,19 € mesačne, pričom do dnešného dňa zaplatil z uvedenej sumy len 286,76 €. Keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku resp. jej jednotlivé splátky riadne a včas, listom zo dňa 26.2.2014 veriteľ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok. Žalovaný tento dlh nevyrovnal a preto veriteľ dňom 19.4.2014 úver zosplatnil. Pohľadávka pozostáva z dlžnej sumy istiny 2425,63 €, čo spolu s nákladmi na vymáhanie pohľadávky 3,60 € a po odpočítaní sumy plnenia 286,76 € je 2142,47 €.

4. Za účelom preukázania tvrdení uvedených v žalobe boli súdu predložil listiny, ktorých obsah súd stručne oboznamuje, a to: a) zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 16.7.2013 (čl. 3) z ktorej súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 2000,00 €, účel nie je uvedený. Zaviazal sa splatiť ju v 60 mesačných splátkach po 62,38 € a spolu s poplatkom za poistenie v sume 64,19 €. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že „celková suma pôžičky“ je 3742,80 €, že úroková sadzba 32% ročne, RPMN 32,00%, priemerná RPMN 20,44% a celkové náklady spotrebiteľa 1742,80 €. Splátky sa zaviazal platiť poštovými poukážkami. Dátum konečnej splatnosti je uvedený spôsobom: 7/2018. Splatnosť jednotlivých splátok bola podľa čl. 6.2

zmluvy určená do 20. dňa v mesiaci a splatnosť prvej splátky (bod 6.3) v mesiaci, nasledujúcom po uzavretí zmluvy t.j. v tomto prípade do 20.8.2013. b) predžalobnú upomienku zo dňa 26.2.2014 (čl. 6) z ktorej vyplýva, že veriteľ vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu k aktuálnemu dňu vo výške 3607,47 € zaplatil do 3 dní od doručenia výzvy na tam uvedený účet a variabilný symbol, inak bude úver predčasne splatný.. Žalovaný výzvu prevzal dňa 4.3.2014 a dňom 19.4.2014 sa úver zosplatnil c) interný dokument žalobcu - prehľadu splátok a úhrad (čl 8), z ktorej je zistiteľné, že žalovaný zaplatil celkovú sumu 286,76 €, pričom posledná úhrada bola realizovaná dňa 11.3.2015 v sume 20 € a ďalej už žiadna.

5. Pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.5.2017 previedol pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o ktorej zmene bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17.10.2017 (č.l. 38)

6. Žalovaný pred súdom vypovedal, že všetko to, čo sa v žalobe uvádza, vrátane jej príloh, toto je pravda. Potvrdil, že si skutočne požičal od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. peniaze vo výške 2.000,- € avšak okolnosti oproti času, kedy si túto pôžičku bral, sa výrazne zmenili. V čase keď si bral úver, bol riadne zamestnaný, avšak nemohol vedieť, že koncom toho istého roka z dôvodu znižovania stavov bude zo zamestnania prepustený. V aktuálnom čase pracoval v Správe mestskej zelene v Košiciach a keďže mu nezostávali finančné prostriedky na úhradu tejto pôžičky, ktorú inak riadne a včas splácať, nezostávalo mu nič iné, ako tieto splátky nepoukazovať. Na to všetko mu ešte pribudla ďalšia povinnosť a to v podobe výživného na svoje 4 maloleté deti. Je rozvedený, a z manželstva pochádzajú 4 maloleté deti, na ktoré platí mesačne 130,- € dohromady. V zásade má záujem a ochotu pohľadávku žalobcu bez ohľadu na to, v akej výške bude na ňu zaviazaný, splatiť, avšak určite nie naraz, ale v splátkach. Vzhľadom na svoje možnosti keďže od tohto mesiaca t.j. 05/2018 pracuje opäť u toho istého zamestnávateľa brigádnou formou, vedel by poukazovať po 30,- €, počnúc mesiacom 06/2018. Zároveň dodal, že vzhľadom na tú skutočnosť, že je niekoľkoročným zamestnancom hoci len v rámci sezónnych prác, tak podľa ubezpečenia jeho nadriadeného práve takí zamestnanci, ako je on, majú prednosť pred novými zamestnancami, a. v prípade, ak sa osvedčia, nie je vylúčené, že s ním bude uzavretá aj trvalá pracovná zmluva. Uvedené však príde do úvahy až po určitom čase. Kedy k tomu dôjde, to žalovaný posúdiť nevedel.

7. Počas konania žiadna zo strán okrem vyššie uvedených nepredložila a ani nenavrhla doplniť dokazovanie o žiadne iné dôkazy či vecné skutočnosti, preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

8. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone 129/2010 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku i Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

9. Podľa v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka s účinnosťou od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Občiansky zákonník, na rozdiel od Obchodného zákonníka, neupravuje úverovú zmluvu ako osobitný zmluvný typ. Bez pochybností je zrejmé, že prejednávaná vec má rýdzo občianskoprávny charakter a teda práva a povinnosti, založené zmluvou, uzavretou síce podľa zmluvného typu v Obchodnom zákonníku, sa bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a iných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Napokon, uvedené platí aj v opačnom garde, pretože, ako upravuje v § 261 ods. (8): Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

(9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

11. Z uvedenej úpravy plynie, že ak podnikatelia uzavrú zmluvu, upravenú iba v Občianskom zákonníku (nájomná zmluva, kúpna zmluva nehnuteľnosti, zmluva o postúpení pohľadávky,...), tak bez ohľadu na túto skutočnosť sa bude ich záväzkový vzťah posudzovať podľa Obchodného zákonníka. V spotrebiteľských veciach preto platí, že ak je so spotrebiteľom uzavretá zmluva, upravená ako zmluvný typ výlučne v Obchodnom zákonníku, tak okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí, sa daný vzťah bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Tým sa riadil aj súd v prejednávanej veci a na základe vykonaného dokazovania uzatvára:

12. Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 502 Obch. zák.: ods. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

14. Podľa § 9 ods. (2) zákona č. 129/2010 účinného dňa 16.7.2013: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať o.i. aj tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

15. V danej veci nie je spor o to, že pri vzniku tohto záväzkového vzťahu žalobca bol v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému bola poskytnutá pôžička. Ako aj zo samotnej zmluvy vyplýva, výška pôžičky bola 2000 €. Ďalej z nej vyplynulo, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 32%, a keďže sa na celkových nákladoch nepodieľali žiadne ďalšie veličiny, RPMN bola tiež 32%. Priemerná RPMN bola 20,44%, a ako súd z prehľadu Súhrnných informácií o novoposkytnutých úveroch za 1. kvartál 2013 zistil, pri úveroch v výške od 1500 € do 6500 € pri lehote splatnosti od 1 - 5 rokov bola 20,44%.

16. Ako vyplynulo zo zmluvy. úrok bol stanovený vo výške 32% a preto súd hodnotil, či takto dohodnutý úrok korešponduje normatívu zákonnosti. Už vo vyššie cit. ust. § 502 ods. 1 sa upravuje, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, a ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

17. Súd z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny, v časti „nové obchody“ zistil, že u spotrebiteľských úverov pri lehote splatnosti od 1 - 5 okov bola v júli 2013 sadzba v priemere 11,30%. Ide teda o údaj (podľa všetkého) vychádzajúci z úrokových mier, v akých poskytovali banky úvery v aktuálnom čase. V prejednávanej veci ale úrok bol v zmluve dohodnutý a to vo výške 32% ročne, preto pri úvahe o prípustnosti danej výšky súd posúdil, či zodpovedá zákonným normatívam aj v zmysle § 502 OBZ.

18. Jediná priama úprava o úrokových limitoch je upravená v ust. § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

19. Ako je uvedené v bode 12., priemerná RPMN bola 20,44 % ročne, čiže úrok, dohodnutý vo výške 32% ročne neprevýšil dvojnásobok tejto veličiny. Za danej situácie preto, pokiaľ žalobca uplatňoval ku dňu zosplatnenia úveru aj zmluvný úrok v uvedenej sadzbe, nebol dôvod ho nezohľadniť.

20. Žalobca však v žalobe uvádzal, že žalovaný mal zaplatiť ku dňu podania žaloby 2425,63 €. Uvedený údaj vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad v kolónke „splátka“. Je z nej tiež zrejmé, že ku dňu 19.4.2014 bola výška „splátky“ 1912,11 €, no ku dňu 31.12.2016 už v sume 2425,63 € napriek tomu, že sa k sume 1912,11 € odo dňa 19.4.2014 nepripisovali žiadne čiastky. Nevedno teda, čo tvorilo tento rozdiel. Pri dátume 19.4.2014 je evidovaná výška splátky 1912,11 € a zostatok 2168,87 €, ktorá suma je tvorená súčtom zosplatnenej istiny a sumy dlžných splátok (vrátane zmluvného úroku) v sume 256,76 €. Ku dňu 31.12.2016 už suma „zostatku“ činila 2428 €, ktorá vznikla súčtom sumy 2168,87 €, a každomesačne pripisovanej zmluvnej pokuty v rozmedzí od 2,70 až 9 €. Vzhľadom na uvedené preto súd vychádzal zo sumy evidovaného zročného dlhu ku dňu zosplatnenia úveru vo výške sumy 2168,87 €. Žalobou je ale uplatnená nižšia suma a preto súd z nej vychádzal.

21. Pred prvým pojednávaním, podaním zo dňa 10.5.2018, doručeným súdu dňa 11.5.2018 žalobca súdu oznámil, že berie žalobu späť v sume 3,60 € za náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súčasne upravil znenie žalobného petitu.

22. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len : Žalobca môže vziať žalobu späť.

23. Podľa § 145 ods. 1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

25. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním a nebol potrebný súhlas žalovaného, preto súd o tejto časti žaloby konane zastavil. O vrátení súdneho poplatku súd nerozhodoval vzhľadom na to, že ani výška výpočtového základu nedosahuje výške, rovnajúcu sa poplatku, ktorý sa nevracia (6,70 €).

26. Zvyšok uplatnenej pohľadávky t.j. sumu 2138,87 € (2142,47 mínus 3,6) súd žalobcovi priznal aj spolu s úrokom z omeškania.

27. Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Dňa 20.4.2014 bola základná sadzba ECB 0,25%, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle žaloby.

30. V danej veci bol žalobca plne úspešný, preto súd podľa § 255 ods. 1 žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov, o výške ktorých bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.

31. Čo sa navrhovaných splátok týka, súd žalovanému ozrejmil okolnosti, za ktorých je možné, aby súd povolil splatiť pohľadávku v primeraných splátkach, a vzhľadom na to, že žalovaný tieto podmienky nespĺňa, úvaha o splátkach po 30 € mesačne neprichádza do úvahy. Bol však poučený aj o možnosti, aby si splátkový režim, hoci aj mimosúdne, dohodol priamo so žalobcom alebo jeho právnym zástupcom. Z uvedeného dôvodu sa súd žiadosťou žalovaného viac nezoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.