Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Cob-29-2021.pdf
PDF · 93.69 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cob/29/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a členov senátu: JUDr. Róbert Foltán a JUDr. Peter Duman v mimosporovej veci navrhovateľa: SAKRET Slovakia, k.s., IČO: 36 308 111, Pri Kalvárii 20, Trnava, zast.: JUDr. Katarína Galová, advokátka v Piešťanoch, o námietkach podaných proti odmietnutiu vykonania zápisu, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 10.12.2020, č. k. 25Nsre/11/2020-44, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu.
2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení na úvod skonštatoval, že navrhovateľ svojim návrhom na zápis podaným dňa 13.11.2020 požadoval vykonanie zmeny zapísaných údajov. Vyšší súdny úradník dňa 19.11.2020 podľa § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoOR“) odmietol vykonať zápis do obchodného registra. O odmietnutí vykonania zápisu a o dôvodoch odmietnutia vykonania zápisu bol navrhovateľ podľa § 8 ods. 4 ZoOR upovedomený oznámením o odmietnutí vykonania zápisu zo dňa 20.11.2020. Navrhovateľ dňa 07.12.2020 podal proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky.
3. Súd prvej inštancie preskúmal námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa § 285 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) v rozsahu danom § 6 a 7 zákona č. 530/2003 ZoOR a podľa § 286 ods. 1 a 2 CMP námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol z dôvodov, ktoré vysvetlil takto:
4. Navrhovateľ návrhom na zápis zmien obchodnej spoločnosti do obchodného registra zo dňa 13.11.2020, žiadal zapísať zmenu zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti SAKRET Slovakia, k.s do obchodného registra. Vyšší súdny úradník odmietol svoje rozhodnutie podľa § 8 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 1 písm. a) ZoOR z dôvodu, podania neoprávnenou osobou. Návrh na zápis podal v mene obchodnej spoločnosti (SAKRET Slovakia, k.s.) právny zástupca na podklade plnej moci, udelenej p. Norbertom Miklóšom, ako prokuristom obchodnej spoločnosti. V zmysle § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe. Keďže uvedené oprávnenie je obsahovo a rozsahovo vymedzené len vo vzťahu k podniku (t. j. nie právnickej osobe ako celku), v zmysle citovaného vymedzenia nie je prokurista oprávnený podávať návrh na zápis zmeny do obchodného registra. Uvedený nedostatok možno odstrániť doručením plnej moci, ktorú v mene navrhovateľa udelí štatutárny orgán spoločnosti. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona ZoOR z dôvodu, že spolu s návrhom na zápis nie sú predložené
všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom - vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“). Konkrétne, navrhovateľ súdu nepredložil súdu v súlade s § 4 ods. 5 vyhlášky čestné vyhlásenie navrhovateľa (obchodnej spoločnosti, resp. osôb oprávnených konať za spoločnosť) alebo iný doklad (osvedčená kópia občianskeho preukazu) o skutočnosti, že došlo k zmene adresy bydliska prokuristu (p. K.). V oznámení o odmietnutí vykonania zápisu bol navrhovateľ poučený o možnosti odstránenia vytknutých nedostatkov predložením predmetného rozhodnutia, opraveného návrhu s osvedčeným podpisom zahraničnej fyzickej osoby, vyhlásenia navrhovateľa v správnom znení v zmysle § 19 ods. 1 písm. e) vyhlášky a zosúladením návrhu s jeho prílohami. V námietkach podaných na súd prvej inštancie dňa 04.12.2020, t. j. v zákonom stanovenej lehote, navrhovateľ uviedol, že súdu predkladá len čestné vyhlásenie navrhovateľa o skutočnosti, že došlo k zmene adresy bydliska prokuristu, navrhovateľ súdu však nepredložil platné plnomocenstvo udelené štatutárnym orgánom spoločnosti. Navrhovateľ neodstránil všetky nedostatky vytknuté mu v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu do obchodného registra, keďže súdu nedoručil platné plnomocenstvo udelené štatutárnym organom obchodnej spoločnosti SAKRET Slovakia, k.s. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval, že nie sú splnené podmienky na vykonanie navrhovaného zápisu do obchodného registra, a preto námietky zamietol.
5. Navrhovateľ sa voči tomuto uzneseniu včas odvolal a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vykonal zápis zmeny zapísaných údajov. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol námietky navrhovateľa výlučne z dôvodu, že navrhovateľ neodstránil nedostatky vytýkané súdom v odmietnutí vykonať zmenu zapísaných údajov. Námietkový súd sa vôbec nezaoberal právnym posúdením navrhovateľa, na základe ktorého navrhovateľ považoval plnomocenstvo udelené advokátovi prostredníctvom prokuristu navrhovateľa za platné a účinné, neuviedol svoje právne úvahy, zdôvodnenie, prečo sa s takýmto právnym názorom navrhovateľa nestotožňuje, a iba uviedol, že podľa § 286 ods. 1 a 2 CMP registrový súd námietky zamietne, ak nie sú splnené podmienky na vykonanie zápisu. V tejto časti (nedostatočné zdôvodnenie) je uznesenie nepreskúmateľné, nezrozumiteľné. Prokúra je podľa § 14 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) špeciálnym druhom zastúpenia podnikateľa (navrhovateľa). Ide o najširšie splnomocnenie, pretože oprávňuje na všetky úkony (všeobecne okrem scudzovania nehnuteľnosti a ich zaťažovania, §14 ods. 2 OBZ), ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. V obsahu prokúry sú inkorporované všetky osobitné plné moci, ktoré sú pri prevádzke podniku potrebné. Platí to aj pre úkony, ku ktorým sa inak vyžaduje osobitné splnomocnenie, t. j. aj pre prípad splnomocnenia podľa zákona o obchodnom registri. Navrhovateľ odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.04.202002 sp. zn. Obdo V 27/2001 a predniesol, že prokurista je z titulu svojej funkcie (zapísanej v obchodnom registri) oprávnený zastupovať podnikateľa (navrhovateľa) aj v občianskom súdnom konaní, t. j. v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku aj Civilného sporového poriadku, a nepotrebuje k tomu osobitné splnomocnenie od navrhovateľa (štatutárneho orgánu navrhovateľa). Vzhľadom na to, že ide o zvláštny druh obchodného splnomocnenia upraveného Obchodným zákonníkom, nejde o zastúpenie podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto je prokurista pri prevádzkovaní podniku oprávnený udeliť splnomocnenie i inej osobe. Odkázal na odbornú literatúru (Mária Patakyová a kolektív, Obchodný zákonník, Komentár. 3. Vydanie, str. 46) a na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.09.2004, sp. zn. M Obdo V 2/2002. Prokurista môže preto za navrhovateľa splnomocňovať i ďalšie osoby napr. právneho zástupcu na podanie návrhu na zápis zmeny údajov o navrhovateľovi do obchodného registra. Preto bola právne nesprávna požiadavka súdu prvej inštancie, aby bolo predložené plnomocenstvo udelené navrhovateľom advokátovi prostredníctvom štatutárneho orgánu navrhovateľa. Súd prvej inštancie zároveň ani neuviedol, na základe akej právnej normy (inej ako § 14 ods. 1 OBZ) a akej interpretácie takejto právnej normy nepovažuje prokuristu navrhovateľa za osobu oprávnenú konať v mene navrhovateľa. Okrem toto navrhovateľ uvádza, že sa nemožno stotožniť ani so záverom súdu prvej inštancie uvedenom pri odmietnutí vykonať zmenu zapísaných údajov (v námietkovom konaní súd prvej inštancie už neuvádza žiadne zdôvodnenie k tejto spornej právnej otázke) o tom, že „návrh na zmenu zapísaných údajov do obchodného registra“ nie je úkonom pri prevádzkovaní podniku. Imanentnou súčasťou prevádzkovania podniku je aj plnenie si rôznych verejnoprávnych (administratívnoprávnych) povinností každej obchodnej spoločnosti (podnikateľa), ktorými je aj registrovanie zákonom ustanovených úplných a pravdivých údajov o spoločnosti (podnikateľovi, podniku), resp. údajov o ich konateľoch, spoločníkoch, prokuristoch a pod. V konkrétnostiach daného prípadu išlo o návrh na zápis zmeny adresy trvalého pobytu prokuristu Róberta
Miklóša, skutočnosť ktorá je priamo spojená a dôležitá pri prevádzkovaní podniku navrhovateľa, a to pre správnu identifikáciu osoby prokuristu, ktorá navrhovateľa zastupuje a je oprávnená zastupovať pri prevádzkovaní podniku a koná voči tretím osobám.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 286 ods. 2 CMP), preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 CSP v spojení s § 65 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.
7. Svojou prvou odvolacou námietkou navrhovateľ vytýka súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože sa nezaoberal právnym názorom navrhovateľa, ktorý predostrel v námietkach.
8. Navrhovateľ napadnutému uzneseniu v podstate vyčíta, že je v tomto rozsahu nedostatočne odôvodnené. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Je to predovšetkým neúspešná strana, ktorá má záujem na dostatočnom odôvodnení, pretože len vtedy má skutočnú možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, zaoberať sa najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
9. Základné náležitosti písomného vyhotovenia uznesenia upravuje Civilný sporový poriadok v § 236, ktorý o. i. vyžaduje, aby ho súd stručne odôvodnil. Stručné odôvodnenie ale neznamená, že súd môže konať svojvoľne. Súd by mal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení predovšetkým koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Myšlienkový postup súdu musí byť v odôvodnení každého rozhodnutia dostatočne vysvetlený nielen odkazom na zistené skutočnosti, ale tiež na právne závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona
alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.
10. Napadnuté uznesenie však požiadavkám § 236 CSP nevyhovuje. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru odvolacieho súdu postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 písm. b) CSP, ktorý spočíva v nedostatočnom až nezrozumiteľnom odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie v podstatných otázkach, od zodpovedania ktorých záviselo správne rozhodnutie veci.
11. Súd prvej inštancie vysvetlil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol námietky navrhovateľa, v podstate len tak, že navrhovateľ nepredložil platné plnomocenstvo udelené štatutárnym orgánom spoločnosti, teda neodstránil všetky nedostatky vytknuté mu v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu do obchodného registra, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky na vykonanie navrhovaného zápisu. Z tohto odôvodnenia však vôbec nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočné plnomocenstvo, ktoré advokátke ako osobe podávajúcej návrh na zápis udelil prokurista navrhovateľa. Výsledkom toho, že súd prvej inštancie nikde ani nekonštatuje, že by sa stotožňoval s postupom vyššieho súdneho úradníka, je, že z napadnutého uznesenia nie je rozpoznateľné, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri posudzovaní platnosti sporného plnomocenstva.
12. Odvolací súd ďalej pripomína, že dostatočnosť a relevantnosť dôvodov rozhodnutia sa musí týkať nielen skutkovej, ale aj právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Napadnuté uznesenie ale neobsahuje ani zmienku o tom, podľa akého právneho predpisu súd prvej inštancie považuje za správne jedine plnomocenstvo udelené štatutárnym orgánom spoločnosti, teda znemožňuje zistiť, o aký právny predpis sa tento jeho názor opiera. Aj v tejto súvislosti je odôvodnenie napadnutého uznesenia nevyhovujúce požiadavkám kladeným ustanovením § 236 CSP.
13. Hoci vyššie uvedené pochybenie súdu prvej inštancie je samostatným dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd považuje z hľadiska hospodárnosti ďalšieho konania za vhodné vyjadriť sa aj k druhej odvolacej námietke navrhovateľa.
14. Tou navrhovateľ vytýka súdu prvej inštancie (v podstate vyššiemu súdnemu úradníkovi) nesprávne právne posúdenie účinkov plnomocenstva, ktoré advokátke podávajúcej návrh na zápis udelil prokurista navrhovateľa. Ako odvolací súd uviedol vyššie, hoci sa to v odôvodnení napadnutého uznesenia výslovne neuvádza, zdá sa, že sudca rozhodujúci o námietkach sa stotožnil právnym názorom vyššieho súdneho úradníka, ktorý v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu vyslovil, že keďže oprávnenie prokuristu je obsahovo a rozsahovo vymedzené len vo vzťahu k podniku (t. j. nie právnickej osobe ako celku), prokurista nie je oprávnený podávať návrh na zápis zmeny do obchodného registra.
15. Prokúra je zvláštnym druhom obchodného plnomocenstva, ktorou podnikateľ splnomocňuje prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Z § 14 OBZ plynie, že hoci je obsah prokúry široký, nie je neobmedzený. Okrem obmedzenia scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich (§ 14 ods. 2 OBZ) je oprávnenie prokuristu limitované tým, že musí ísť o právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Prokurista môže udeliť plnomocenstvo tretej osobe bez akýchkoľvek obmedzení (s výnimkou § 14 ods. 2 OBZ) za predpokladu, že ho udeľuje na úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Aké právne úkony možno podriadiť pod pojem prevádzka podniku, treba posúdiť v každom konkrétnom prípade osobitne (R 41/2006). Odvolací súd sa v tomto smere zhoduje s názorom právnej teórie (pozri napríklad DEÁK, M.. Zastúpenie podnikateľa v obchodných vzťahoch. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 348, alebo podobne FEKETE, I.: Rozsah prokúry a substitučné zastúpenie prokuristu. In: Justičná revue, 60, 2008, č. 4, s. 552-562), že do rozsahu prokúry nespadajú štyri okruhy právnych úkonov: 1. právne úkony v záležitostiach, ktoré sú viazané na jeho osobu (prokurista je pomyselným pomocníkom podnikateľa v dôsledku čoho platná právna úprava vyhradzuje urobenie niektorých úkonov výlučne podnikateľovi, resp. štatutárnemu orgánu, napríklad vymenovanie, či odvolanie prokuristu, rozhodovanie o pristúpení spoločníka, vylúčenie spoločníka zo spoločnosti); 2. právne úkony, ktoré nespadajú do rámca pojmu prevádzka podniku (prokurista nesmie pri zastupovaní podnikatelia zasahovať do podstaty podnikateľskej činnosti, napríklad nesmie uzatvoriť zmluvu o predaji podniku alebo jeho časti, či vykonávať úkony spojené s likvidáciou podniku, zmenou predmetu podnikania alebo organizačnej štruktúry podniku, či uzatvoriť zmluvu o nájme podniku); 3. právne úkony nesúvisiace s prevádzkou
podniku (napríklad uzatvorenie nájomnej zmluvy v zastúpení podnikateľa na byt, v ktorom bude prokurista bývať) a 4. právne úkony, ktoré sú z pôsobnosti prokuristu zákonom výslovne vylúčené (zaťažovanie a scudzovanie nehnuteľností).
16. V prejednávanej veci sa plnomocenstvo týkalo návrhu na zápis zmeny adresy bydliska prokuristu do obchodného registra. Bydlisko prokuristu možno podľa § 2 ods. 1 písm. g) ZoOR považovať za doplňujúci identifikačný údaj, ktorý má vo vzťahu k tretím osobám informatívny charakter. Nejde o údaj, ktorým by sa menila osoba prokuristu, teda o situáciu, keď dochádza k odvolaniu a vymenovaniu nového prokuristu. Navyše, to, že totožnosť prokuristu je zachovaná, je v tejto veci zrejmé aj z osvedčovacej doložky pripojenej k čestnému vyhláseniu o zmene bydliska, ktorá obsahuje jeho osobné údaje vrátane novej adresy bydliska. Úkon spočívajúci v aktualizácii takéhoto údaja vo verejnom registri, na ktorý sa spoliehajú aj obchodní partneri podnikateľa, teda nespadá pod výnimky z rozsahu prokúry vymenované v predchádzajúcom bode tohto uznesenia a možno naň nazerať ako na administratívny úkon súvisiaci s prevádzkovaním podniku, ktorý nie je vylúčený z prokúry. Prokurista bol teda oprávnený splnomocniť advokátku na podanie návrhu na zápis zmeny adresy svojho vlastného bydliska podľa priloženého čestného vyhlásenia. Záver súdu prvej inštancie o tom, že návrh podala neoprávnená osoba, teda nie je správny a ak sa oň súd prvej inštancie oprel, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
17. Na dôvažok odvolací súd poznamenáva, že z pripojených spisov súdu prvej inštancie sp. zn. 50Re/4677/2019 a 50Nre/169/2020 zistil, že súd prvej inštancie v minulosti v konečnom dôsledku akceptoval rovnaké plnomocenstvo udelené prokuristom navrhovateľa advokátke, a to dokonca na účely zápisu údajov súvisiacich s konečným užívateľom výhod do obchodného registra. Aj z tohto hľadiska sa jeho konanie javí ako vnútorne nekoherentné a pre navrhovateľa ako účastníka nepredvídateľné. Pokiaľ mal súd prvej inštancie v úmysle zmeniť, či dokonca sprísniť svoj postoj, mal tak urobiť zrozumiteľným spôsobom, teda predovšetkým mal navrhovateľovi podrobne vysvetliť dôvody, pre ktoré sa od svojho dovtedajšieho právneho názoru mienil odkloniť.
18. V dôsledku všetkých vyššie uvedených úvah odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutom rozsahu zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok).
19. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) vychádzať z vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu a z tohto hľadiska pristúpi k preskúmaniu plnomocenstva udeleného prokuristom navrhovateľa. Svoje závery potom v novom uznesení riadne odôvodní spôsobom súladným s § 236 CSP a bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé.
20. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 420 CSP a § 78 CMP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.