Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-195-2017.pdf
PDF · 92.68 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/195/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., s.r.o., so sídlom Česká republika, 500 03 Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom 821 09 Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: D. V., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Ž. Č.. XXX, o zaplatenie 739,60 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny vo výške 442,90 eura zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27. 6. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 739,60 eura s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 17. 12. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava (ďalej len „Provident") uzavreli dňa 5. 5. 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568961016 (ďalej len „Zmluva"). Na základe tejto Zmluvy poskytla spoločnosť Provident žalovanému bezúčelový úver vo výške 860,- eur. Peňažné prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpísaní Zmluvy. Žalovaný prevzatie peňažných prostriedkov potvrdil podpisom Zmluvy. Žalovaný sa v Zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, t. j. 12. 5. 2013. a posledná splátka bola splatná dňa 29. 6. 2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 296,70 eura, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Súčasne so Zmluvou žalovaný uzavrel Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident a to na žalovaným určenom mieste. Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 442,90 eura, ktorú sa zaviazal splácať v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, t. j. 12. 5. 2013 a posledná splátka bola splatná dňa 29. 6. 2014. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzavretá dňa 5. 5. 2013 pred prijatím § 9 ods. 12, 13 zákona č. 129/2010 Z.z. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť,
tak činila 1599,60 eura (istina vo výške 860,- eur, úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru 296,70 eura a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 442,90 eura). Celkovú čiastku 1599,60 eura sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok po á 26,66 eura. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 987,62 eura. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Tato čiastka bola v súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu a následne na náklady spojené s úverom.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16. 12. 2016 k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16. 12. 2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 739,60 eura (celková čiastka úveru ponížená o platby žalovaného uhradené ku dňu postúpenia pohľadávky).
Žalovaný žalobcovi neuhradil na danú pohľadávku nič. Poslednú upomienku pred podaním žaloby žalobca odoslal žalovanému dňa 17. 2. 2017.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ju prevzal dňa 6. 12. 2017. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.
4. Podaním zo dňa 26. 3. 2018 žalobca vzal žalobu čiastočne späť a to v časti 442,90 eura (čiastka za zabezpečenie splátok úveru) a žiadal, aby súd rozhodol tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 296,70 eura. Uvedené čiastočné konanie je, pre účely priznania náhrady trov konania, zavinením žalobcu. Súd konanie postupom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil (Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.). predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 296,70 eura s príslušenstvom.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo 568961016, platobná história, predžalobná výzva a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 568961016 tak, ako to žalobca popísal v žalobe. Následne svoju pohľadávku postúpil na žalobcu tak, ako to vyplýva zo žaloby.
7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátom, je nutné konštatovať, že advokát musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
8. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
9. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
10. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS251/03).
11. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
12. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (a to aj na vzťahy založené pred účinnosťou § 52 ods. 2 OZ - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).
13. Žalovaný teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 5. 5. 2013 a zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník účinný k 5. 5. 2013.
14. Provident žalovanému poskytol spotrebiteľský úver v sume 860,- eur. Celkové náklady podľa § 2 písm. g/ zákona sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % p.a. zo sumy úveru, t.j. 123,84 eura a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 172,86 eura. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h/ zákona (ďalej len „dlžná súrna"), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť Providentu na základe Zmluvy, je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu. predstavuje sumu 1156,70 eura. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy predstavuje 47,29 %. Žalovaný je povinný dlžnú sumu splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú 19,28 eura a posledná 19,18 eura. Úver sa za podmienok podľa Zmluvy poskytol na dobu 60 týždňov a termín splatností poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy.
15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
16. Po preštudovaní Zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí konštatovať, že uzatvorenú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/ citovaného zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť pôžičku len v takej výške, v akej výške mu právny predchodca žalobcu poskytol, t. j. 860,- eur po zohľadnení vykonaných úhrad. Ako žalobca uviedol, žalovaný uhradil celkovo 987,62 eura a teda žalovaný už žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, uhradil celú sumu úveru. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je nutné chápať ako konkrétny dátum splatnosti úveru tak, aby okamžite bolo jasné, zrozumiteľné a zreteľné, v ktorý deň dôjde k splateniu celého úveru. Nie je možné, aby sa k tomuto dátumu dalo dostať zložitými výpočtami.
17. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol v celej časti, v ktorej nedošlo k čiastočnému späťvzatiu.
18. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa) účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy.
19. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobca bol v konaní plne úspešný v časti, ktorá zostala predmetom konania. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, teda procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Hoci bol žalovaný plne úspešný, žiadne trovy konania mu nevznikli, teda mu ich náhradu súd nepriznal.
21. O vrátení súdneho poplatku za čiastočné späťvzatie žaloby súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.