Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-149-2017.pdf
PDF · 79.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/149/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava ( predtým Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava ), právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, , 810 00 Bratislava proti žalovanej: S. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX/XX, XXX XX V. o zaplatenie istiny 2.838,70 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca ( pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava ) žalobou zo dňa 20.07.2017 sa domáhala na tunajšom súde od žalovanej zaplatenia istiny 2.838,70 € s príslušenstvom a to zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 2.838,70 € od 16.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. V priebehu konania žalobca postúpil túto pohľadávku na obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. , so sídlom Mýtna 48, Bratislava a súd uznesením 6Csp/149/2017-36 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila táto obchodná spoločnosť. 3. Súd opis žaloby a príloh spolu s procesným poučením doručil žalovanej do vlastných rúk. Žalovaná k žalobe sa nevyjadrila. 4. Pôvodný žalobca v žalobe poukázal na to, že je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 23.12.2013 uzatvorená zmluva o vydaní a požívaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1.200,-€ a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,-€. V žalobe zároveň žalobca poukazuje na § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách na základe ktorého sú banky povinné viesť obchodnú knihu ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. V zmysle dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky ( výpis z bankovej knihy o obratoch) ktorá obsahuje okrem iných údaje aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska.
Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného splateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise ( dôkaz - zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB a.s., zo dňa 23.12.2013). Žalobca v žalobe svoju pohľadávku odvodzuje z toho, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 04.06.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.838,70 €. Konečný dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 2.838,70 €. Zároveň sa žalobca domáhal aj úrokov z omeškania. K žalobe doložil výpisy z pôžičkovej karty Quatro , ako listinné dôkazy a výpis z účtu klienta zo dňa 04.06.2017. 5. Súd vytýčil vo veci pojednávanie na ktoré sa strany sporu ani právny zástupca žalobcu nedostavili. 6. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. 7. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán , pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 8. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 9. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 10. Súd je toho názoru, že žalobca v žalobe nepostupoval s poukazom na § 132 ods. 1 CSP a neuviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a svoj uplatnený žalobný návrh vôbec nešpecifikoval. Celkový obsah žaloby je zameraný iba na popísanie postavenia pôvodného žalobcu ako banky ako aj na popísanie oprávnení banky v zmysle § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako aj rôznych pojmov z bankového zákona . Pohľadávka žalobcu je výhradne uvedená a odvíja sa iba na základe toho, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti „vyplývajúce“ jej zo zmluvy a celková pohľadávka a dlžný zostatok ku dňu podania predstavuje sumu vo výške 2.838,70 €. Na základe tohto súd na pojednávaní mienil vyzvať žalobcu na špecifikáciu tejto pohľadávky a na riadne popísanie skutkového stavu veci. Na pojednávanie sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili pričom svoju neúčasť ani neospravedlnili. Túto žalobu však súd vo vyššie uvádzanom znení považuje za všeobecnú, za žalobu bez náležitého opísania rozhodujúcich skutočností, pričom s poukazom na § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( v tomto prípade doložené výpisy z pôžičkovej karty Quatro ) bez náležitej špecifikácie uplatneného nároku a uvedenia konkrétnych porušení povinností zo strany žalovanej. Rozhodujúcimi skutočnosťami s poukazom na § 132 ods. 2 CSP sa rozumejú také údaje, ktoré sú nevyhnutné preto, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby ktorá by bránila pokračovaniu v konaní, ak v nej žalobca opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 26Cdo/593/2010 ). Pokiaľ však žaloba neobsahuje tvrdenie skutočností z ktorých možno odvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia prípadne i za nesplnenie dôkaznej povinnosti už v žalobe nie je odmietnutie žaloby ale prípadný neúspech strany vo veci samej. Preto súd v tomto konkrétnom prípade nevyzýval žalobcu na odstránenie vád podania , pretože takýto postup sa aplikuje iba v prípadoch, ak podanie strany nespĺňa základné predpoklady ktoré zákon pre všeobecné podanie či podanie konkrétneho druhu ustanovuje. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol bez toho, aby vyzval žalobcu na odstránenie vád podania. Z obsahu žaloby je zrejmý predmet konania , keďže žalobca sa domáha uložiť žalovanej splnenie povinností zaplatiť mu 2.838,70 € s príslušenstvom. Podanie obsahuje dátum, podpis žalobcu, boli k nemu pripojené označené listinné dôkazy a boli spolu s prílohami podaní dvojmo. Rovnako samotná žaloba spĺňa všetky náležitosti ktoré má mať, čiže presnú identifikáciu
žalobcu a žalovanej, opísanie rozhodujúcich skutočností ktorými žalobca po skutkovej stránke vymedzil predmet konania. Žalobca v žalobe označil tiež dôkazy na ktoré sa odvoláva a uviedol zreteľne aj svoj žalobný petit. V danom prípade teda nemožno hovoriť o tom, že by žaloba žalobcu bola nesprávna, neúplná alebo nezrozumiteľná. Súd však musí zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné a pokiaľ ich žalobca v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať zaplatenia požadovanej sumy. V sporovom konaní kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia ( § 150 CSP ) a povinnosť dôkazná ( § 132 CSP ) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné. Aj napriek tomu, že žaloba obsahovala všeobecné náležitosti podania, súd je toho názoru, že postrádala pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a tieto s poukazom na § 132 ods. 2 CSP nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Samotná istina nebola žalobcom riadne vyšpecifikovaná, teda uplatnený nárok zo strany súdu nebol preskúmateľný a keďže sa žalobca ani jeho právny zástupca na pojednávanie nedostavili, hoci naň boli riadne a včas predvolaní, toto samo o sebe mohlo mať za následok iba zamietnutie uplatneného nároku v podobe neunesenia dôkazného bremena. 11. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. 13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná v konaní bola úspešná , teda má zo zásady nárok na náhradu trov konania . Tento jej však súd nepriznal , nakoľko žalovanej v konaní preukázateľne trovy nevznikli, žalovaná v konaní bola absolútne pasívna, k žalobe sa nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave ( § 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.