Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-14C/223/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD. v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č.542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Pariž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, Hviezdoslavova ul. č. 7, Martin proti žalovanej: D. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom T., ul. T. č. 65, o zaplatenie 18 497,29 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 459,52 eur, v dvoch mesačných splátkach po 150,00 eur a v jednej mesačnej splátke 159,52 eur, vždy do 20.dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.

II. V časti istiny 20 200,- eur súd konanie z a s t a v u j e.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

IV. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená 31.5.2012 sa žalobca domáhal, aby bola žalovaná platobným rozkazom zaviazaná zaplatiť mu 18 497,29 eur s prísl., so zmluvným úrokom vo výške 10,48 % ročne od 3.1.2012 zo sumy 18 207,85 eur do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.3.2012 zo sumy 18 837,29 eur do 21.3.2012, od 22.3.2012 zo sumy 18 667,29 eur do 20.4.2012, od 21.4.2012 zo sumy 18 497,29 eur do zaplatenia, ako i trovy konania a právneho zastúpenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, dôvodiac, že dňa 31.12.2004 uzavrel so žalovanou spotrebiteľský úver vo výške 19 832,00 eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver špecifikovaný vyššie v 112 mesačných splátkach, každá vo výške 292,28 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.2.2010. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý jej vyplýva z úverovej zmluvy nesplnila. Dňa 29.2.2012 sa stal splatným dlh žalovanej vo výške 18 837,29 eur. Do podania návrhu evidoval žalobca dlh voči žalovanej po zaplatenie 170,- eur dňa 21.3.2012, 170,- eur dňa 20.4.2012, pohľadávku vo výške 18 497,29 eur. V úverovej zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 10,48 % ročne, ku dňu podpisu úverovej zmluvy. V období poskytnutia úverovej karty bola úroková sadzba stanovená na 10,48 % ročne. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu predania prípadu na vymáhanie, t.j. k 2.1.2012, domáha sa žalobca aj zaplatenia úroku vo výške 10,48 % ročne zo sumy 18 207,85 eur od 3.1.2012 až do zaplatenia.

2. Neskôr žalobca vzal návrh späť v časti istiny 1 530,00 eur dňa 4.2.2013 a v časti istiny 20 200,00 eur dňa 12.11.2013 a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, lebo žalovaná v priebehu konania túto sumu žalobcovi uhradila. Súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 OSP.

3. Žalovaná uviedla, že uzavrela so žalobcom zmluvu a zaplatila mu istinu 16 967,29 eur ku dňu 20.2.2013 a platila úroky 3 132,71 eur dňa 20.2.2013.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C 223/2012-77 dňa 25.9.2014, keď v časti istiny 18 497,29 eur konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 OSP. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku, čo sa týka zamietajúcej časti istiny súd uviedol, že keďže v konaní nebolo preukázané, že by strany sporu uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluva uzavretá v inej forme nie je platná, bolo potrebné žalobcom uplatnený nárok posúdiť podľa § 457 OZ, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý zo strán sporu povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca výpisom z úverového účtu preukázal, že žalovaná prostredníctvom úverovej karty vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 19 832 eur. Túto sumu, prijatú na základe neplatnej zmluvy, je povinná žalobcovi vydať a žalobca je povinný vrátiť žalovanej sumu, ktorú mu žalovaná ako splátky úveru zaplatila. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca žalovanej zaplatenú sumu od svojej pohľadávky odpočítal, čo je možné považovať za úkon smerujúci k započítaniu. Vzájomné pohľadávky do výšky, v ktorej sa kryjú, započítaním zanikli (§ 580 . Preto súd žalobu zamietol.

5. V zamietajúcej časti istiny žalobca podal odvolanie. Uznesením č.k. 6Co/354/2015-98 zo dňa 30.5.2017 Krajský súd rozsudok prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie istiny 18 497,29 eur zastavil, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V súvislosti s týmto výrokom však odvolací súd dal do pozornosti súdu prvej inštancie, že čiastočné späťvzatie žaloby sa týkalo nielen istiny 18 497,29 eur, ale aj časti zmluvných úrokov vo výške 2 119,65 eur a časti úrokov z omeškania vo výške 1 113,06 eur (č.l. 57). Predmetom konania tak zostalo len príslušenstvo k istine, ktorého dôvodnosť súd prvej inštancie posúdi aj s odkazom na § 2 ods. 3 a 4 zák. č. 258/2001 Z.z. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

6. Podaním zo dňa 12.11.2013 žalobca oznámil súdu, že žalovaná dňa 21.2.2013 uhradila žalobcovi sumu 20 100,- eur, dňa 13.3.2013 sumu 100,- eur , t.j. celkom 20 200,- eur., v časti istiny 20 200,- eur vzal žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť (16 967,29 eur istina, zmluvné úroky 2 119,65 eur a úroky z omeškania vo výške 1 113,06 eur). Žalovanú žiadal zaviazať na zaplatenie 459,52 eur, predstavujúcu zvyšok úrokov z omeškania a žiadal náhradu trov konania. Úhradou zo dňa 21.2.2013 vo výške 20 100,- eur bol doplatený zvyšok dlžnej istiny, vyčíslil žalobca zvyšok uplatňovaného nároku nasledovne:

7. - zmluvný úrok vo výške 10,48% ročne o od 3.1.2012 zo sumy 18 207,85 € do 13.6.2012 vo výške 846,56 €, o od 14.6.2012 zo sumy 18 157,29 € do 10.7.2012 vo výške 140,70 €, o od 11.7.2012 zo sumy 17 987,29 € do 7.8.2012 vo výške 144,55 €, o od 8.8.2012 zo sumy 17 817,29 € do 11.9.2012 vo výške 178,97 €, o od 12.9.2012 zo sumy 17 647,29 € do 9.10.2012 vo výške 141,81 €, o od 10.10.2017 zo sumy 17 477,29 € do 19.11.20012 vo výške 205,66 €, o od 20.11.zo sumy 17 307,29 € do 11.12.2012 vo výške 109,28 €, o od 12.12.2012 zo sumy 17 137,29 € do 11.1.2013 vo výške 152,47 €, o od 12.01.2013 zo sumy 16 967,29 € do 21.02.2013 vo výške 199,65 €, t.j. celkom v sume 2.119,65 €,

- úrok z omeškania vo výške 9% ročne o od 1.3.2012 zo sumy 18 837,29 € do 21.3.2012 vo výške 93,06 €, o od 22.3.2012 zo sumy 18 667,29 € do 20.4.2012 vo výške 138,32 €, o od 21.4.2012 zo sumy 18 497,29 € do 16.5.2012 vo výške 118,79 €, o od 17.5.2012 zo sumy 18 327,29 € do 13.6.2012 vo výške 126,75 €, o od 14.6.2012 zo sumy 18 157,29 € do 10.7.2012 vo výške 121,09 €,

o od 11.7.2012 zo sumy 17 987,29 e do 7.8.2012 vo výške 124,40 €, o od 8.8.2012 zo sumy 17 817,29 € do 11.9.2012 vo výške 154,03 €, o od 12.9.2012 zo sumy 17 647,29 € do 9.10.2012 vo výške 122,05 €, o od 10.10.2012 zo sumy 17 477,29 € do 19.11.2012 vo výške 176,99 €, o od 20.11.2012 zo sumy 17.307,29 € do 11.12.2012 vo výške 94,05 €, o od 12.12.2012 zo sumy 17 137,29 € do 11.01.2013 vo výške 131,22 €, o od 12.1.2013 zo sumy 16 967,29 € do 21.2.2013 vo výške 171,83 €, t.j. celkom v sume 1.572,58 €,

- trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.109,50 €,

- trovy právneho zastúpenia v konaní vo výške 866,81 €.

Úhrada vo výške 20.100,00 € zo dňa 21.02.2013 bola použitá na doplatenie dlžnej istiny vo výške 16.967,29 €, ďalej na úhradu dlžných zmluvných úrokov v celkovej výške 2.119,65 € a ďalej na čiastočnú úhradu dlžných úrokov z omeškania vo výške 1.013,06 €. Úhrada vo výške 100,00 € zo dňa 13.3.2013 bola použitá na čiastočnú úhradu lžneých úrokov z omeškania. K úhrade tak žalovanej k dnešnému dňu zostáva úrok z omeškania vo výške 459,52 €, trovy konania vo výške 1.109,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 866,81 €. S ohľadom na hore uvedené berie týmto žalobca žalobu v ďalšej zaplatenej časti 20.200,00 € späť a navrhuje konanie v časti zvyšnej istiny 16.967,29 €, zmluvných úrokom vo výške 2.119,65 € a úrokov z omeškania vo výške 1.113,06 € zastaviť.

8. V dôsledku vyššie uvedeného žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 459,52 eur predstavujúcu zvyšok úrokov z omeškania ako i trovy konania.

9. Žalovaná na pojednávaní dňa 15.5.2018 uznala dlh čo do dôvodu a výšky a uviedla, že situácia v jej živote sa zmenila a nedokáže uhradiť dlžnú sumu naraz, ale v splátkach. Je rozvedená, má jedno maloleté dieťa 7-ročné, pracuje od roku 2016 pre spoločnosť EOS KSI, s.r.o. Bratislava, ako špecialista vymáhania pohľadávok a jej netto príjem je mesačne cca 460,- eur netto, žije u rodičov. Iné príjmy nemá. Je schopná istinu uhradiť v dvoch splátkach.

10. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s Nar. vl. č. 87/l995 Z.z.. Výška úrokov z omeškania predstavuje 459,52 eur, na ktorú súd zaviazal žalovanú.

11. V späťvzatej časti žaloby súd konanie zastavil podľa § 146 ods. 2 CSP.

12. Súd podľa § 232 ods. 4 uložil žalovanej dlh zaplatiť v splátkach s tým, že ak nezaplatí čo i len jednu splátku, má to za následok zročnosť celého plnenia naraz.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a podľa § 255 ods. 1 priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

14. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinná nesplní povinnosť, na ktorú ju zaviazal súd, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z.