Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-453-2015.pdf
PDF · 112.66 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/453/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej 2/: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. E. XXX, XXX XX P., zast. advokátkou JUDr. Evou Fűkőovou, so sídlom Hviezdoslavova 3, 979 01 Rimavská Sobota, v konaní o zaplatenie 17 279,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 79,- Eur a v časti o zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 79,- Eur od 11.04.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaná 2/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17 200,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17 200,30 Eur od 11.04.2014 do zaplatenia s tým, že dlžná suma spolu s príslušenstvom sa povoľuje žalovanej 2/ splácať až do úplného zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- Eur, splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III.V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 99,08 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 25. 08. 2014 domáhal pôvodne na žalovaných 1/ D. S. a 2/ R. S. zaplatenia sumy vo výške 17 279,30 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že sporové strany uzavreli zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere dňa 01. 04. 2011 (ďalej len „zmluva“ alebo „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 20 000,- Eur. Nakoľko si žalovaní z tejto zmluvy riadne neplnili svoje povinnosti a prestali medziúver riadne a včas splácať, žalobca listom zo dňa 25. 03. 2014 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných na zaplatenie zostatku úveru. Vo svojom ďalšom vyjadrení súdu doručenom dňa 15. 12. 2014 žalobca špecifikoval žalovanú sumu, a taktiež predložil prehľad výpisu z účtu z odstúpeného medziúveru, z ktorého vyplýva, že bola žalovaným poskytnutá ako úver suma 16 000,- Eur. Predložil tiež sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, ako aj všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby.
2.Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nakoľko počas konania bol na žalovaného 1/ Jozefovi Radiča vyhlásený konkurz, súd uznesením č. k. 10C/453/2015-119 zo dňa 20.03.2018 konanie voči žalovanému 1/ zastavil.
3.Vo veci bol pôvodne vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany žalovaných podaný odpor, pričom v odpore žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili, namietali jej pravosť a výšku, považovali zmluvu uzavretú so žalobcom za spotrebiteľskú obsahujúce viaceré neprijateľné zmluvné podmienky.
4.Rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 10C/453/2015-70 zo dňa 15. 10. 2015 súd žalobu pôvodne v celom rozsahu zamietol.
5.Voči rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 12Co/67/2016-103 zo dňa 31.01.2018 tak, že krajský súd rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval, že zo strany prvostupňového súdu došlo k predčasnému záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 01. 04. 2014. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie ohľadne skutočnosti, či a opodstatnene poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver len vo výške 16 000,- Eur, keď podľa zmluvy mali žalovaní nárok na úver vo výške 20 000,- Eur. Taktiež nebolo preukázané konštatovanie o jednostrannej zmene zmluvných podmienok zo strany žalobcu, pričom z obsahu spisu táto skutočnosť nevyplýva. Prvoinštančný súd vychádzal len z tvrdení žalovaných o čerpaní úveru v nižšej ako dohodnutej sume, ktorí navyše túto okolnosť nevedeli objasniť a žalobca, ktorý nebol na pojednávaní sa k tejto podstatnej okolnosti nemohol vyjadriť. Súd prvej inštancie dospel k predčasnému záveru o porušení zmluvných povinností zo strany žalobcu, nemal skutkovo preukázané konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, pričom predmetná zmluva je dvojstranný právny vzťah, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti pre obe zmluvné strany. Z obsahu spisu nie je zrejmé, akú sumu žalovaní na predmetný úver zaplatili, ako dospel žalobca k žalovanej sume, pričom táto podstatná skutočnosť nie je zrejmá ani z výpisu z účtu odstúpeného úveru. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou prvostupňového súdu o premlčaní.
6.Súd vec znovu prejednal a dňa 15. 05. 2018 pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
7.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa so žalobou, odstúpením od zmluvy s doručenkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z obchodného registra, doplnením žaloby č. l. 18, výpisom z účtu č. l. 19, sadzobníkom poplatkov č. l. 20, odporom proti platobnému rozkazu, odvolaním proti rozsudku, prípisom žalobcu č. l. 79, žiadosťou žalovaného z č. l. 81, vyjadrením žalobcu. Prípismi žalovaného č. l. 84, správou o realizácii stavebných prác s fotografiami z č. l. 85 a 86, vyjadrením k odvolaniu, čiastočným späťvzatím žalobcu a vyjadrením z č. l. 111 spolu s výpismi z účtu z č. l. 113 a 114, ospravedlnením žalobcu zo dňa 14. 5. 2018.
8.V zmysle odôvodnenia uznesenia krajského súdu súd pred nariadením pojednávania vyzval žalobcu na špecifikovanie sumy, akú žalovaní na predmetný úver zaplatili a ako dospel k žalovanej sume. Vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.03.2018 žalobca oznámil, že na žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz a žiadal konanie voči žalovanému 1/ zastaviť. Uviedol, že zmluva bola uzavretá dňa 01.04.2011 a čerpanie finančných prostriedkov medziúveru sa uskutočnilo vo výške 16 130,- Eur, z toho dňa 07. 04. 2011 suma 1 197,28 Eur, dňa 11. 04. 2011 suma 5 533,16 Eur a dňa 05. 05. 2011 suma 9 269,56 Eur. Dňa 07.04.2011 bol zároveň zúčtovaný aj poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 130,- Eur zaúčtovaný v súlade so Sadzobníkom poplatkov a čl. II Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere. Keďže neboli predložené doklady účelového použitia, žalobca nevyplatil 100% medziúveru. Žalovaní sa v zmluve zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,59 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 109,84 Eur, poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 8,- Eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 32,- Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení mala splátka stavebného úveru vrátane úroku vo výške 4,7 % ročne predstavovať sumu vo výške 149,84 Eur a poplatky za poistenie typu A vo výške 8,- Eur. Vzhľadom k omeškaniu nedošlo k prideleniu zmluvy o stavebnom sporení, t. j. ku zmene medziúveru na stavebný úver. Na účet medziúveru boli zaplatené splátky vo výške celkovo 2 242,86 Eur (splátka 149,83 Eur bola započítaná na splátku úroku úveru vo výške 88,58 Eur a zostatok bol preúčtovaný na účet stavebného sporenia). Z dôvodu omeškania s úhradou splátok od novembra 2013 do marca 2014 žalobca dňa 25.03.2014 odstúpil od zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka. Pri odstúpení od zmluvy sa zúčtovala suma nasporená na účte stavebného sporenia č. 1096527 2 06 vo výške 51,88 Eur s
medziúverom 16 130,- Eur, pričom zostala nezaplatená istina 16 078,12 Eur. Suma 17 235,15 Eur uvedená v odstúpení od zmluvy pozostávala z istiny 16 078,12 Eur, z nezaplatených 6,59 % úrokov do 25.03.2014 vo výške 859,03 Eur a z nezaplatených poplatkov za vedenie účtu, za upomínanie a za zmenu splátkového plánu s upomínaním vo výške 298,- Eur. Žalovaný 1/ prevzal list s odstúpením od zmluvy dňa 31.03.2014 a žalovaná 2/ dňa 10.04.2014, čím sa stalo odstúpenie od zmluvy účinné. Ku dňu účinnosti odstúpenia tak žalovaná suma pozostávala z istiny vo výške 16 078,12 Eur, z nezaplatených 6,59 % úrokov do 14.05.2014 vo výške 903,18 Eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 298,- Eur. Táto suma je uvedená v žalobe aj ako žalovaná suma, nakoľko od účinnosti odstúpenia od zmluvy až do dnešného dňa neboli vykonané žiadne úhrady na túto pohľadávku zo strany žalovaných. Žalobca zároveň oznámil, že berie žalobu v časti poplatkov za vedenie účtu (za rok 2011 v sume 25,- Eur, za rok 2012 v sume 25,- Eur a za rok 2013 v sume 29,- Eur s príslušenstvom) späť. Po čiastočnom späťvzatí predstavuje žalovaná suma výšku 17 200,30 Eur, pričom pozostáva z nezaplatenej istiny medziúveru vo výške 16 078,12 Eur, z nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov do 14.05.2014 vo výške 903,18 Eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 219,- Eur (pôvodne 298,- Eur - 79,- Eur).
9.Z výsluchu právnej zástupkyne žalovanej na pojednávaní súd zistil, že žalovaná naďalej v plnom rozsahu trvá na zamietnutí žaloby. Mala za to, že je potrebné vypočutie žalobcu, k položke 130 Eur, pretože podľa žalobcu táto suma činí poplatok za spracovateľský poplatok za uzavretie zmluvy podľa sadzobníka poplatkov, tento poplatok bol započítaný na predmetný úver aj napriek tomu, že žalovaný pred uzatvorením zmluvy zaplatili spracovateľský poplatok vo výške 218,- Eur. Z tohto dôvodu nie je zrejmé z akého dôvodu o túto sumu žalobca navýšil údajné plnenie. Mala preto za to, že žalobca by sa mal k tejto časti vyjadriť, zastávala názor, že žalobca by svojou výpoveďou mal ozrejmiť nejasnosti a zmätočnosť samotnej zmluvy, keď tá na jednej strane slúžila na refinancovanie starých úverov a na druhej strane mala slúžiť ako účelový úver na modernizáciu domu resp. jeho rekonštrukciu. Objasnenie tejto skutočnosti je relevantné práve s poukazom na odvolávanie sa žalobcu na ustanovenia zákona o stavebnom sporení. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o klasickú úverovú zmluvu.
10.Žalovaná k žalobe uviedla, že museli zaplatiť poplatok 200 Eur. Povedali, že chcú úver na opravu domu, ale oni im vyplácali aj iné úvery, Poštovej banke, a.s., a VÚB, a.s. Zvyšok peňazí použili na stierkovanie, betónovanie, menili aj dvere a okná. Prerobili aj kúpeľňu. Na otázku sudcu ohľadom zastavenia čerpania úveru uviedla, že boli zástupcovia žalobcu u nich na prehliadke a v tom čase mali už nakúpené okná, WC, sprchu, stierky, teda stavebný materiál, a až potom z tohto stavebného materiálu zrekonštruovali svoju nehnuteľnosť. Oni to celé pofotili, vie že tam bola pani Bálintová a M. a potom išli preč. Ďalšie peniaze im už nedali a nerozumeli tomu, že prečo. Je pravdou, že úver prestali splácať, pretože manžel dostal infarkt. Žalovaná nepracuje, je na dôchodku a poberá 119 Eur a jej manžel (pôvodne žalovaný 1/) je na polovičnom dôchodku a poberá 260 Eur. Na otázku sudcu ohľadom uhradenia iných úverov z tohto úveru žalovaná uviedla, že im zástupcovia žalobcu povedali, že môžu použiť úver aj na úhradu iných úverov, a teda vyplatili staré úvery, a to čo zostalo použili na rekonštrukciu.
11.Právna zástupkyňa žalovanej taktiež uviedla, že odvolávanie sa žalobcu na to, že žalovaní nesplnili podmienky uvedené v úverovej zmluve sú nesprávne, pretože žalovaní splnili všetky body, ktoré sú tam uvedené a tým pádom je úvaha žalobcu v tomto smere nesprávna. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s vyššie uvedeným právnym názorom o absolútnej neplatnosti zmluvy uvádzajú, že odstúpením od zmluvy nastali účinky jej zrušenia ex tunc, a teda žalobca má voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s príslušnými zákonnými úrokmi. V závere právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiavajú svojich doterajších prednesov, zastávajú názor, že zo strany žalobcu došlo preukázateľne k svojvoľnej moderácii výkladu vlastnej zmluvy, kde žalovaní splnili všetky podmienky na poskytnutie schváleného úveru, napriek tomu žalobca plnil len čiastočne, zmluvu považujú za zmätočnú, nejasnú a nezrozumiteľnú, a to o to viac, že na jednej strane mala zmluva slúžiť ako výhradný účelový úver v zmysle požiadaviek Zákona o stavebnom sporení, na druhej strane z iného čl. zmluvy konkrétne z čl. 4 náležite vyplýva, že predmetný úver slúžil na refinancovanie iných úverov. Z úverovej zmluvy nie je ani zrejmé v akom rozsahu žalobca prefinancoval tieto úvery a v akom rozsahu mal poskytnúť žalovaný skutočné plnenie. Majú za to, že v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno a vzhľadom na premlčanie nároku navrhujú, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, žalobca mal dostatok času na predloženie relevantných dôkazov a náležitej špecifikácie uplatňovaného nároku, pričom aj z čiastočného späťvzatia (podanie zo dňa 14.03.2018) vyplýva, že žalobca si aj naďalej uplatňuje nároky z neprijateľných zmluvných podmienok a to napriek tomu, že sám v rámci záverečných ustanovení zmluvy odkazuje na Obč. zákonník ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch.
K výroku č. I. rozsudku
12.Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13.V súlade s dispozičnou zásadou ovládajúcou civilný sporový proces, nemohol súd rozhodnúť inak, než v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, konanie zastaviť, preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 79,- Eur a v časti o zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 79,- Eur od 11.04.2014 do zaplatenia zastavil (išlo pritom o nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu).
K výroku č. II. rozsudku
14.V prvom rade súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že tí uzavreli dňa 01. 04. 2014 zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mali dostať žalovaní medziúver vo výške 20 000 Eur. Táto zmluva obsahuje jednotlivé podmienky za akých bol poskytnutý medziúver s tým, že medziúver bol poskytnutý žalovaným na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Z odstúpenia od zmluvy z č. l. 6 a 7, spisu vyplýva, že žalobca od tejto zmluvy odstúpil z dôvodu, že žalovaní boli v omeškaní so splácaním úveru. Predmetné odstúpenia od zmlúv boli riadne žalovaným doručené, pričom táto skutočnosť medzi sporovými stranami taktiež nebola sporná.
15.Je nepochybné, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou zákonu č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), pretože zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere v § 1 ods. 3 takýto úver spomedzi spotrebiteľských úverov nevylučoval. Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“). Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere § 497 a nasledujúce.
16.K podstate žalobcu a k jeho postaveniu súd uvádza, že žalobca je tzv. stavebnou sporiteľňou, ktorá vykonáva stavebné sporenie, vrátane poskytovania stavebných úverov a medziúverov, podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len ,,zákon č. 310/1992 Zb.) a na základe povolenia Národnej banky Slovenska. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. stavebným sporením sa rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru. Postavenie stavebnej sporiteľne je teda zakotvené zákonom, ako aj jej poslanie a účel, pričom je kontrolovaná zo strany štátu z dôvodu, že si voči štátu uplatňuje štátnu prémiu, ktorú potom následne poskytuje sporiteľom.
17.Okrem stavebného sporenia a poskytovania stavebných úverov stavebným sporiteľom, ktorým vznikol nárok na stavebný úver, však môže žalobca v zmysle § 12 ods. 2 poskytovať stavebné úvery za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia. V takomto prípade stavebná sporiteľňa
- žalobca poskytuje stavebným sporiteľom medziúver na preklenutie doby, kým naplnia podmienky na získanie stavebného úveru. Žalobca tak poskytuje stavebným sporiteľom stavebný úver alebo medziúver. Medziúver je špecifický produkt, pri ktorom žalobca poskytne stavebnému sporiteľovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky skôr, ako splnil zmluvné a zákonné podmienky na poskytnutie stavebného úveru. Pri medziúvere má stavebný sporiteľ zriadené dva účty a to účet sporenia, na ktorý počas fázy
medziúveru stavebný sporiteľ poukazuje vklady, ktoré sa mu úročia a ku ktorým je pripisovaná aj štátna prémia, a prislúchajúci účet medziúveru. Stavebný sporiteľ sa zaväzuje, že počas určitej doby (počas fázy medziúveru) - do splnenia podmienok na stavebný úver - bude splácať len úroky z medziúveru, pričom si bude naďalej sporiť na prislúchajúci účet sporenia. Po splnení podmienok na pridelenie cieľovej sumy, kedy sa medziúver transformuje na stavebný úver sa peňažné prostriedky z účtu sporenia, t.j. vklady, ktoré poukazoval stavebný sporiteľ počas fázy medziúveru na účet sporenia, úroky z vkladov a štátna prémia, zúčtujú so sumou na účte medziúveru. Tým zároveň dôjde k zníženiu celkovej sumy úveru a zníženiu istiny úveru. Poukazovaním vkladov stavebného sporiteľa na účet stavebného sporenia počas fázy medziúveru, si tak stavebný sporiteľ v podstate aj vo fáze medziúveru znižuje istinu úveru, pričom k samotnému zníženiu istiny dôjde pri pridelení cieľovej sumy, teda pri prechode z fázy medziúveru do fázy stavebného úveru. Následne vo fáze stavebného úveru už klient mesačnými splátkami stavebného úveru pravidelne mesačne znižuje istinu stavebného úveru. Vzhľadom na uvedené, vo fáze medziúveru, žalovaní na konto medziúveru splácajú len úroky za úver a stanovené poplatky. Na konte stavebného sporenia si šetria peňažné prostriedky na jednorázové poníženie istiny. Podľa čl. II., časť medziúver pritom platí, že splátky úrokov z medziúveru nevedú k okamžitej amortizácií celkovej výšky úveru.
18.Hlavným predmetom plnenia zmluvy o úvere, ktorá spočíva v poskytnutí medziúveru ako dočasného riešenia finančnej situácie stavebného sporiteľa, ktorý zatiaľ nenaplnil podmienky na poskytnutie stavebného úveru, je tak poskytnutie medziúveru za podmienok presne stanovených v zmluve o úvere s tým, že sa dočasne spláca len zmluvne dohodnutý úrok za medziúver zo sumy poskytnutého medziúveru a stavebný sporiteľ zároveň naďalej sporí, až kým nenasporí stanovenú sumu na poskytnutie stavebného úveru.
19.Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (znenie zákonných ustanovení Obchodného zákonníka ku dňu uzavretia zmluvy o úvere bude súd aplikovať v celom texte odôvodnenia rozhodnutia) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (znenie zákonných ustanovení Obchodného zákonníka ku dňu uzavretia zmluvy o úvere bude súd aplikovať v celom texte odôvodnenia rozhodnutia) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvykle úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
20. Súd pôvodne dňa 15.10.2015 zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaní obdržali od žalobcu nižšiu sumu úveru ako bola medzi stranami sporu dohodnutá a túto skutočnosť vyhodnotil v neprospech žalobcu. Treba však podotknúť, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z toho čo vyšlo dovtedy v konaní najavo a čo bolo obsahom spisového materiálu. Z ničoho iného nevychádzal. Žalobca sa v žalobe ani v žiadnom vyjadrení dovtedy nevyjadril, prečo poskytol žalovaným nižšiu sumu ako bola dohodnutá. Preto súd vychádzajúc z toho čo zistil, urobil svoj záver.
21.Po vyjdení nových skutočností v konaní už teraz súd konštatuje, že skutočne nedošlo zo strany žalobcu k jednostrannej zmene zmluvných podmienok, resp. k akémukoľvek porušeniu zmluvy či zákona. Žalobca v konaní dostatočne preukázal a jasne a výstižne vysvetlil, že keďže neboli zo strany žalovaných v rámci vykonania kontroly u nich predložené doklady účelového použitia úveru zo strany žalovaných, žalobca nevyplatil 100% medziúveru. Išlo o postup, ktorý neznamenal jednostrannú zmenu podmienok iba postup, ktorý predpokladá zmluva.
22.O povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi dlžnú istinu úveru rozhodol teda súd prvej inštancie po prijatí záveru, že porušenie podmienok zmluvy o úvere zo strany žalovanej (žalovaných) oprávňovalo žalobcu požadovať od žalovanej okamžité splatenie úveru. Súd nesúhlasí s tým, že odstúpením nastali účinky zrušenia zmluvy ex tunc (v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako to uviedol právny zástupca
žalovanej), pretože odstúpenie nie je inštitútom slúžiacim na ochranu spotrebiteľa, žalobca len využil svoje právo v zmysle zmluvy i ustanovení Obchodného zákonníka (§ 344 a nasl.), pretože žalovaní prestali plniť podľa zmluvy. Teda zo strany žalobcu nešlo v prípade využitia odstúpenia od zmluvy o postup, ktorý by bol v rozpore so zákonom či zmluvou uzavretou medzi stranami sporu a na odstúpenie sa vzťahujú ustanovenia Obchodného a nie Občianskeho zákonníka.
23.Súd má za to, že žalobca dostatočne odôvodnil žalovanú sumu. Preto nebolo dôvodné, aby súd pojednávanie vytýčené dňa 15.05.2018 odročil, preto aj návrh žalovanej na odročenie pojednávania zamietol. Spôsob výpočtu bol dostatočne jasne a zreteľne vysvetlený v doplnení žaloby zo strany žalobcu zo dňa 19.03.2018 a je uvedený v bode 8. tohto rozsudku. Výška žalovanej sumy vyplýva z predloženej platobnej histórie a súd o nej pochybnosti nemal.
24.Žalobca má v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho ako došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pretože žalovaná je v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy.
25.Ohľadom námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaných súd uvádza, že dôvodná nie je, nakoľko je zo spisu zrejmé, že žalobca od zmluvy odstúpil k 25.03.2014 a žaloba bola podaná dňa 25.08.2014, súd teda konštatuje, že nárok žalobcu premlčaný nie je.
26.K namietaným poplatkom, ktoré má žalovaná zaplatiť súd uvádza, že z obsahu spisu ako aj zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaní v zmluve akceptovali platenie poplatkov stavebnej sporiteľni za služby, ktoré im poskytla v súlade so sadzobníkom poplatkov platným v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu, ale aj cenu služieb dohodnutú v zmluve. Stavebná sporiteľňa mala právo účtovať poplatky a stavebný sporiteľ sa v zmluve zaviazal uhradiť stavebnej sporiteľni všetky náklady a výdavky, ktoré stavebnej sporiteľni vzniknú v súvislosti s uzatvorením, zmenami a ukončením záväzkového vzťahu s ním, ako napr. notárske a súdne trovy, náklady na posudky, odhady a stavebné kontroly, ako aj ďalšie poplatky a náklady spojené s odstúpením od úverových zmlúv a následným vymáhaním splatných pohľadávok stavebnej sporiteľne voči stavebnému sporiteľovi vrátane súdnych a správnych poplatkov a nákladov na zastupovanie stavebnej sporiteľne spojených so súdnym či mimosúdnym vymáhaním pohľadávok stavebnej sporiteľne. Z uvedených dôvodov súd mal za to, že v žalobe uplatnené nároky žalobcu na zaplatenie poplatkov sú dôvodné.
27. Súd rozhodol tak, že uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu v splátkach vo výške po 100,- Eur. Mal za to, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach a to vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na výšku žalovaného nároku a osobné pomery žalovanej, ako aj vzhľadom na pomery žalobcu. Pri rozhodovaní o výške splátok, vychádzal teda z výšky priznaného plnenia, z toho, že žalobca je ekonomicky silnou finančnou inštitúciou, do ktorej práv výrazne nezasiahne to, že súd určil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu v splátkach, ďalej zohľadnil platobnú schopnosť žalovanej, pretože žalovaná žije s manželom a majú minimálny príjem.
K bodu č. III. rozsudku
28. Súd zamietol žalobu jedine v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z úveru vo výške 6,59 % ročne zo sumy 16 078,12 Eur od 11.04.2014 do zaplatenia. V prípade, ak dlžník nevráti jednorázovo zosplatnenú sumu nastáva protiprávny stav, kedy už dlžník nemá právo (právny titul) disponovať s poskytnutými finančnými prostriedkami, s čím zákon spája sankciu, ktorou je povinnosť uhradiť veriteľovi úrok z omeškania. S takýmto protiprávnym stavom však nie je možné spájať odplatné plnenie (úrok, ako cenu požičaných peňazí), ktoré je možné spájať iba so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov v súlade s podmienkami úverovej zmluvy. Za takýto stav oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov možno považovať iba stav do zosplatnenia celého úveru, nakoľko zosplatnením úveru dlžník právo držať požičanú sumu stráca.
K bodu č. IV. rozsudku
29. Ohľadne trov konania súd rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2 ako aj § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci právo na náhradu trov celého konania (základného i odvolacieho) vo výške 99,08 %. Súd vychádzal pri výpočte
pomeru úspechu žalobcu z toho, že žalobca mal v konaní neúspech iba časti, v ktorej sa zamietol jeho nárok na zaplatenie úroku vo výške 6,49 % zo sumy 16 078,12 Eur od 14.04.2011 do zaplatenia ako aj v časti, v ktorej bolo konanie čiastočne zastavené a túto skutočnosť procesne zavinil žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.