Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-237-2017.pdf
PDF · 127.8 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/237/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu ČSOB Leasing, a.s. so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO 35 704 713, zast. GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, IČO 35 893 893 proti žalovanému I. Q., obch. meno: Ľubomír Medňanský - OD - CENTRUM - LIBA II, miesto podnikania: Hviezdoslavova 204, Trenčín, IČO 33 168 156, zast. advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s . r. o., Velehradská 33, Bratislava, IČO 35 922 907, o zaplatenie 21 494,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/122/2013-365 zo dňa 7. decembra 2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21 494,87 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.05.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu 100% trov konania. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 21 494,87 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.05.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim dňa 24.09.2008 kúpnu zmluvu č. LZP/08/10588, predmetom ktorej bola dodávka AUDI Q7 3.0. Neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku ČSOB Leasing, a.s.. Výška splátok je uvedená v čl. I kúpnej zmluvy a ďalej sú tieto špecifikované v Predpise splátok. V zmysle čl. IV bodu 6 VZP nastala predčasná splatnosť splátok kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, o čom bol žalovaný informovaný aj listom zo dňa 01.03.2010. Následne žalobca vykonal finančné vyúčtovanie kúpnej zmluvy a dlžnú sumu svojich nárokov podľa VZP oznámil žalovanému Finančným vyúčtovaním zo dňa 30.04.2010, v zmysle ktorého žalobca evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške istiny 21 494,87 Eur. Žalovaný túto sumu doteraz žalobcovi neuhradil. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 57Rob/192/2011-30 zo dňa 21.06.2011, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. V odpore žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore poukázal na to, že podľa čl. IV bodu 1 VZP okamžitá splatnosť všetkých doposiaľ nesplatných a neuhradených splátok kúpnej ceny nastáva aj v prípade trvalého vyradenia predmetu zmluvy z prevádzky doručením oznámenia polície o výsledku pátrania. Dňa 25.10.2009 došlo k poistnej udalosti, a to krádeži predmetného vozidla, ktoré bolo poistené v Groupama poisťovni, a.s.. Po šetrení poistnej udalosti bola táto uznaná ako totálna škoda, pričom poisťovňa vyčíslila poistné plnenie na sumu 25 150,49 Eur. Žalovaný nesúhlasil s výškou poistného plnenia, a preto zaslal poisťovni výzvu
na prehodnotenie poistného plnenia, poisťovňa však trvala na výške poistného. Žalovaný následne nechal zhotoviť znalecký posudok č. 10/2011 zo dňa 12.06.2011, vyhotovený znalcom Ing. Adrianom Pupalom, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu 25.10.2009, t.j. ku dňu poistnej udalosti v sume 38 514,- Eur, vrátane DPH. Žalovaný poukazoval na to, že žalovaná pohľadávka predstavuje rozdiel medzi súčtom splátok (po ich okamžitej splatnosti v zmysle čl. IV bod 6 VZP) a poistným plnením, ktoré bolo vinkulované v prospech žalobcu v zmysle čl. IV bodu 16 písm. c) VZP, a práve z dôvodu neodôvodnene nízkeho poistného plnenia došlo k navýšeniu pohľadávky žalobcu, s ktorým žalovaný nesúhlasil.
2. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.07.2014 žalovaný poukazoval na to, že dňa 16.01.2011 bolo predmetné motorové vozidlo nájdené a na základe uznesenia OR PZ v Liptovskom Mikuláši, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-440/JP-LM-2009 zo dňa 25.09.2013 ponechané v úschove OR PZ v Liptovskom Mikuláši z dôvodu, že nárok na vydanie si uplatnili tretie subjekty. Dňa 24.09.2008 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 08/10588/ZPVP, na základe ktorej žalovaný dočasne previedol na žalobcu vlastnícke právo k predmetnému vozidlu, a to na zabezpečenie pohľadávok žalobcu, vyplývajúcich z uzatvorenej kúpnej zmluvy, ako aj akýchkoľvek Ďalších pohľadávok žalobcu, vyplývajúcich z kúpnej zmluvy alebo ktoré vzniknú žalobcovi v súvislosti s uzatvorenou kúpnou zmluvou. V súlade s uzatvorenou zmluvou sa teda žalobca stal vlastníkom predmetného vozidla a žalovaný jeho oprávneným držiteľom. Žalovaný poukazoval na to, že motorové vozidlo, ktoré bolo žalovanému odcudzené 24.10.2009, sa našlo 16.01.2011 a k podaniu žaloby na súd došlo až dňa 28.03.2011, t.j. 2 mesiace po tom, ako došlo k nájdeniu vozidla. Žaloba teda bola podaná predčasne, keďže nájdenie vozidla podstatne zmenilo vzniknutú situáciu a priamo ovplyvnilo aj nárok uplatnený žalobcom. Podľa čl. IV bod 6 VZP okamžitá splatnosť všetkých nesplatných a neuhradených splátok kúpnej ceny nastáva v prípade odcudzenia predmetu zmluvy doručením oznámenia polície o výsledku pátrania. Podľa žalovaného, zo žaloby nevyplýva žiadne skutkové tvrdenie o tom, že by žalobcovi bolo takéto oznámenie doručené, a ani nebolo ako listinný dôkaz pripojené k žalobe. Žalovaný sa domnieval, že žalobcovi nemohlo byť takéto oznámenie doručené vôbec, keďže v rokoch 2009-2011 (do 16.01.2011) prebiehalo pátranie po vozidle a výsledok samotného pátrania bol známy až nájdením vozidla dňa 16.01.2011. V prípade, ak aj bola žalobcovi doručená nejaká správa (oznámenie) o pátraní, v žiadnom prípade nemohlo ísť o oznámenie o výsledku pátrania tak, ako to ustanovujú VZP, keďže výsledok pátrania bol známy až dňa 16.01.2011, kedy bolo vozidlo odobraté od tretej osoby. V písomnom vyjadrení zo dňa 14.07.2016 žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku do výšky 13 363,51 Eur. Poukazoval na to, že podľa čl. IV kúpnej zmluvy na zabezpečenie pohľadávok žalobcu voči kupujúcemu, vyplývajúcich z tejto zmluvy, uzavrú súčasne s uzavretím zmluvy jej účastníci Zmluvu o zriadení záložného práva k predmetu zmluvy alebo k inému predmetu, alebo Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu zmluvy alebo inému predmetu na zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy. Táto zmluva je neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. Zmluvné strany uzavreli dňa 24.09.2008 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 08/10588/ZPVP, podľa ktorej čl. III bodov 1 a 3 zmluvné strany sa v súlade s ust. § 133 ods. 1 Obč. zák. výslovne dohodli, že vlastnícke právo k financovanému predmetu sa prevádza z dlžníka na veriteľa bez ohľadu na odovzdanie a prevzatie financovaného predmetu podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom a dodávateľom financovaného predmetu. Dňom prevodu vlastníckeho práva k financovanému predmetu podľa tohto článku tejto zmluvy sa veriteľ stáva výlučným vlastníkom predmetu so všetkými právami spojenými s týmto vlastníctvom podľa § 123 obč. zák. a dlžník tieto práva stráca. Žalovaný poukazoval na to, že v zmysle § 553 ods. 1 a 3 a § 553b Obč. zák. zabezpečovací prevod práva spočíva v tom, že dlžník prevedie na veriteľa svoje právo s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. V danom prípade previedol žalovaný dočasne na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Podstatné však je, že ide len o dočasný prevod vlastníckeho práva na účely zabezpečenia, veriteľ teda v žiadnom prípade nie je oprávnený s dočasne prevedeným vlastníctvom dlžníka podľa svojej ľubovôle nakladať, vylučuje to priamo § 553b Obč. zák.. Z listu žalobcu zo dňa 05.12.2013 vyplýva, že vlastnícke právo, ktoré mu bolo žalovaným dočasne prevedené, previedol na poisťovňu v priamom rozpore so zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, s § 553b ods. 1 Obč. zák. a predovšetkým v rozpore so samotným účelom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ktoré sa prevádza na veriteľa výlučne za účelom zabezpečenia pohľadávok, a nie za účelom zverenia mu voľnej dispozície s vecou. Žalobca nemal žiadny titul, aby vlastnícke právo bez
dohody so žalovaným previedol na poisťovňu, keďže nešlo o postup, ktorým by veriteľ realizoval výkon zabezpečovacieho práva za účelom uspokojenia svojich pohľadávok. Porušenie jeho povinnosti je o to vážnejšie, že pred dispozíciou s vecou, na ktorú nebol ako dočasný vlastník oprávnený, sa vôbec nenamáhal zistiť, v akom stave sa vozidlo nachádza, aká je jeho aktuálna hodnota, a teda či jeho úkonom nedôjde k zásadnému zásahu do majetkových práv žalovaného - skutočného vlastníka vozidla, ktorý sa pár mesiacov predtým u žalobcu domáhal odpovede na otázku, kde a v akom stave sa vozidlo nachádza. Podľa názoru žalovaného, išlo o absolútne neplatný právny úkon, ktorým došlo k zásahu do vlastníckych práv žalovaného k automobilu. Prenechaním odcudzeného a nájdeného vozidla teda došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalobcu. Škodou je v danom prípade rozdiel medzi vyplateným poistným plnením zo strany poisťovne v hodnote 25 150,49 Eur a skutočnou hodnotou motorového vozidla, ktorá podľa znaleckého posudku č. 10/2011 vyhotoveného znalcom Ing. Adrianom Pupalom predstavovala ku dňu 25.10.2009 sumu 38 514,- Eur. Škoda teda predstavuje sumu 13 363,51 Eur. Žalovaný bol v dôsledku uvedeného porušenia právnej povinnosti zo strany žalobcu vylúčený z výkonu vlastníckeho práva k vozidlu, v dôsledku čoho mu vznikla predmetná škoda.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinami - Finančné vyúčtovanie zmluvy č. LZF/08/10588 zo dňa 30.04.2010, oznámenie o predčasnom ukončení kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2010, Všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku ČSOB Leasing, a.s. zo dňa 24.09.2008, Predpis splátok k zmluve č. LZF/08/10588 zo dňa 24.09.2008, oznámenie Groupama poisťovne, a.s. zo dňa 16.04.2010, likvidačná správa k poistnej udalosti zo dňa 16.04.2010, uzneseniami Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-440/ JP-LM-2009 zo dňa 27.01.2010, 25.09.2013, 14.04.2014, odpor proti platobnému rozkazu, predžalobná výzva na úhradu poistného plnenia zo dňa 16.06.2011, vrátane doručenky, stanovisko k predžalobnej výzve zo dňa 15.02.2011, odpoveď na žiadosť o prehodnotenie poistnej udalosti zo dňa 15.03.2011, návrh znaleckého posudku č. 10/2011 vyhotovený znalcom Ing. Adrianom Pupalom, písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.08.2011, 04.12.2013, 19.08.2014, 23.02.2015, 26.05.2015, 04.08.2015, špecifikácia žalobou uplatnenej istiny, platobné doklady č. 0810588536 zo dňa 31.12.2009, č. 0810588532 zo dňa 03.04.2009, č. 0810588533 zo dňa 03.07.2009, č. 0810588534 zo dňa 11.09.2009, č. 0810588535 zo dňa 08.11.2009, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.07.2014, 23.10.2014, 15.12.2014, 24.02.2015, 28.05.2015, 14.07.2016, žiadosť Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-440/JP-LM-2009 zo dňa 12.03.2012, osvedčenie o evidencii predmetného vozidla, odpoveď Groupama poisťovne, a.s. zo dňa 05.12.2013, kúpna zmluva č. LZF/08/10588 zo dňa 24.09.2008, Dohoda o urovnaná zo dňa 28.03.2014, zápisnica Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-440/JP-LM-2009 o vrátení veci zo dňa 26.05.2014, Protokol o prevzatí a odovzdaní automobilovej techniky č. 4461/11, správa žalobcu zo dňa 14.10.2011, zápisnica Okresného riaditeľstva PZ v Trnave ČVS: ORP-1650/1-OVK-B2-2010 o ohliadke miesta činu zo dňa 16.01.2011, o vydaní veci zo dňa 16.01.2011, žiadosť o prehodnotenie poistnej udalosti zo dňa 11.02.2011, printscreen Informačných systémov pátrania MV SR sekcia Polície, trestné oznámenie, správa OZA, s.r.o. z riešenia obchodného prípadu, znalecký posudok č. 10/2011 vyhotovený znalcom Ing. Adrianom Pupalom, Poistná zmluva pre havarijné poistenie motorového vozidla zo dňa 04.08.2009, Všeobecné poistné podmienky Groupama poisťovňa, a.s. pre poistenie motorových vozidiel účinnými dňom 15.07.2009 a Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 08/10588/ZPVP zo dňa 24.09.2008. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 24.09.2008 uzavrel žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu č. LZP/08/10588, predmetom ktorej bola dodávka AUDI Q7 3.0. za kúpnu cenu 73 415,60 Eur. Preddavok na kúpnu cenu predstavoval 13 000,- Eur, riadna splátka sumu 1 726,16 Eur , doba splácania 35 mesiacov. Žalovaný ako kupujúci sa zaviazal zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu v splátkach dohodnutých v Predpise splátok. Poukázal na čl. IV kúpnej zmluvy, čl. IV bodu 4 prvej vety Všeobecných zmluvných podmienok, čl. IV bodu 5 prvej vety Všeobecných zmluvných podmienok, čl. IV bodu 6 prvej vety Všeobecných zmluvných podmienok, na § 409 ods. 1, § 448 ods. 1. § 369 ods. 1, § 302 ods. 1, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 392 ods. 1, 2, § 397, § 580, § 358 a § 373 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, na § 544 ods. 1, § 553 ods. 1, 3, § 553b ods. 1, § 553c ods. 1, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, § 794 ods. 1, 2 Obč. zák.
4. V rozhodnutí uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 24.09.2008 uzavreli v zmysle § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnu zmluvu č. LZP/08/10588, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla zn. AUDI Q7 3.0 za dohodnutú kúpnu cenu v sume
73 415,60 Eur. Preddavok na kúpnu cenu predstavoval sumu 13 000,- Eur. Zostatok kúpnej ceny v sume 60 415,60 Eur sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 35 pravidelných mesačných splátkach po 1 726,16 Eur, splatných vždy k 24. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počínajúc dňom 24.10.2008 tak, ako je dohodnuté v Predpise splátok k zmluve č. LZP/08/10588. Z predložených platobných dokladov a vyjadrení strán sporu bolo zrejmé, že žalovaný doteraz neuhradil žalobcovi kúpnu cenu spolu v sume 44 880,16 Eur (splátky č. 10 až 35 podľa Predpisu splátok). Žalobca v konaní tvrdil predčasnú splatnosť kúpnej ceny, a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie toto jeho tvrdenie preskúmať v zmysle predložených zmluvných podmienok a ostatných dôkazov. Súd prvej inštancie uviedol, že pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Okrem toho, v čase vyhlásenia rozsudku už boli splatné všetky splátky kúpnej ceny aj podľa dohodnutých termínov ich splatnosti v Predpise splátok. Takže v tomto prípade je vo vzťahu k povinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, s ohľadom na to, že kúpna cena bola v čase vyhlásenia rozsudku splatná (čo potvrdil aj žalovaný), nesporné, že žalovaný si povinnosť zaplatiť predmetnú kúpnu cenu nesplnil.
Podľa Predpisu splátok k zmluve č. LZP/08/10588 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi 35 pravidelných mesačných splátok kúpnej ceny po 1 726,16 Eur, splatných vždy k 24. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počínajúc dňom 24.10.2008. Napriek tomu žalovaný uhradil 3. splátku splatnú 24.12.2008 až dňa 04.02.2009, 4. splátku splatnú 24.01.2009 uhradil dňa 11.03.2009, 5. splátku splatnú 24.02.2009 uhradil dňa 08.06.2009, 6. splátku splatnú 24.03.2009 uhradil dňa 12.06.2009, 7. splátku splatnú 24.04.2009 uhradil dňa 26.06.2009, 8. splátku splatnú 24.05.2009 uhradil dňa 04.09.2009, 9. splátku splatnú 24.06.2009 uhradil dňa 18.09.2009 v sume 1 000,- Eur a dňa 06.10.2009 v sume 726,16 Eur. 10. splátku splatnú 24.07.2009, 11. splátku splatnú 24.08.2009, 12. splátku splatnú dňom 24.09.2009, 13. splátku splatnú 24.10.2009, 14. splátku predčasne splatnú 22.11.2009 (podľa Predpisu splátok splatná 24.11.2009) a 15. splátku predčasne splatnú 22.11.2009 (podľa Predpisu splátok splatná 24.12.2009) žalovaný žalobcovi doteraz neuhradil. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný bol so zaplatením splátok č. 3 až 15 v omeškaní, v dôsledku čoho žalobcovi podľa čl. IV bodu 4 Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku ČSOB Leasing, a.s. ku kúpnej zmluve č. LZP/08/10588 a v súlade s § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne za každý deň omeškania so zaplatením splátok č. 3 až č. 15 spolu v sume 1 765,20 Eur tak, ako bola uplatnená platobným dokladmi č. 0810588536 zo dňa 31.12.2009, č. 0810588532 zo dňa 03.04.2009, č. 0810588533 zo dňa 03.07.2009, č. 0810588534 zo dňa 11.09.2009, č. 0810588535 zo dňa 08.11.2009. Námietku žalovaného, podľa ktorej žalobca zmluvnú pokutu riadne v žalobe nešpecifikoval súd považoval za bezpredmetnú, nakoľko i keď vo Finančnom vyúčtovaní je suma 1 765,20 Eur vyčíslená ako zmluvné pokuty a úroky z omeškania, z vyjadrení žalobcu v priebehu konania ak aj z predmetných označených platobných dokladov je zrejmé, že žalobca si sumu 1 765,20 Eur uplatnil ako zmluvnú pokutu, ktorú zároveň v platobných dokladoch radne vyčíslil. Súd takto uplatnenú dohodnutú zmluvnú pokutu, s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami kúpnej ceny ešte v čase pred odcudzením vozidla, posúdil ako primeranú, pričom v konaní neboli preukázané dôvody pre jej zníženie v zmysle § 301 Obch. zák.
5. Súd prvej inštancie mal z listu Groupama poisťovne, a.s. zo dňa 16.04.2010 a z vyjadrení strán sporu za preukázané, že žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie v sume 25 150,49 Eur, o ktoré žalobca znížil svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu neuhradenej kúpnej ceny a zmluvnej pokuty spolu v sume 46 645,36 Eur (44 880,10 Eur + 1 765,20 Eur), na základe čoho si žalobou uplatnil zaplatenie sumy 21 494,87 Eur (46 645,36 Eur - 25 150,49 Eur). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam zaviazal súd žalovaného na zaplatenie istiny v sume 21 494,87 Eur, keďže v konaní bol preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie neuhradeného zostatku kúpnej ceny a dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nesporné, že žalovaný kúpnu cenu a dohodnutú zmluvnú pokutu doteraz žalobcovi neuhradil, je teda s plnením tohto záväzku v omeškaní, v dôsledku čoho v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31.01.2013 zaviazal súd žalovaného i na zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 21 494,87 Eur od 21.05.2010 do zaplatenia. V konaní bola preukázaná predčasná splatnosť 14. až 35. splátky kúpnej ceny dňom 22.11.2009, ktorá nastala v dôsledku omeškania žalovaného so zaplatením 10. splátky po dobu dlhšiu ako 120 dní v zmysle čl. IV bodu 5 Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku ČSOB Leasing, a.s. ku kúpnej zmluve č. LZP/08/10588. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom,
že by okamžitá splatnosť dovtedy nesplatných splátok kúpnej ceny nastala až dňa 17.02.2010. Táto skutočnosť je vo vzťahu k výsledku konania však právne irelevantná, keďže 17.02.2010 je neskorší dátum, nasledujúci po preukázanom dátume vzniku predčasnej splatnosti (22.11.2009). Vzhľadom k preukázanej splatnosti kúpnej ceny a žalobou uplatnenej pokuty mal súd prvej inštancie zato, že žaloba nebola podaná predčasne. Námietku premlčania žalobou uplatneného práva na zaplatenie kúpnej ceny a zmluvnej pokuty v sume 21 494,87 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.05.2010 do zaplatenia súd prvej inštancie v zmysle § 387 ods.1, § 392 ods. 1, 2 a § 397 Obch. zák. posúdil ako nedôvodnú, nakoľko ku dňu podania žaloby (28.03.2011) odo dňa splatnosti jednotlivých splátok, ani od predčasnej splatnosti zostatku kúpnej ceny (22.11.2009) neuplynula štvorročná premlčacia doba.
6. Žalovaný v konaní vzniesol aj kompenzačnú námietku, ktorou sa domáhal započítania svojej pohľadávky voči žalovanému v sume 13 363,51 Eur titulom náhrady škody na žalovanú pohľadávku žalobcu. V zmysle § 580 Obč. zák. a § 358 Obch. zák. súd prvej inštancie posúdil túto námietku žalovaného ako nedôvodnú, nakoľko v konaní neboli preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za predmetnú škodu v zmysle § 373 Obch. zák., a teda ani pohľadávka žalovaného v sume 13 63,51 Eur titulom náhrady škody. Žalovaný trval na tom, že výška škody predstavuje sumu 13 363,51 Eur, ktorá je rozdielom medzi vyplateným poistným plnením zo strany poisťovne žalobcovi v sume 25 150,49 Eur a skutočnou hodnotou vozidla, ktorá ku dňu 25.10.2009 predstavovala sumu 38 514,- Eur, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 10/2011. Škoda mala žalovanému vzniknúť v dôsledku toho, že žalobca mal neoprávnene prenechať predmetné vozidlo poisťovni. Vzhľadom k tomu súd nemal za preukázanú výšku škody v sume 13 363,51 Eur, keďže žalovaný pri stanovení výšky škody vychádzal z ceny stanovenej znalcom ku dňu nasledujúcemu po dni odcudzenia vozidla - 25.10.2009, pričom však prenechaním vozidla poisťovni mohla žalovanému vzniknúť škoda iba v hodnote predmetného vozidla, ktorú malo mať v čase jeho prenechania poisťovni, a to ešte po odčítaní poskytnutého poistného plnenia. V konaní však nebola preukázaná hodnota predmetného vozidla v čase jeho prenechania žalobcom poisťovni, ku ktorému malo, podľa žalobcu, dôjsť listom žalobcu zo dňa 05.12.2013. Je potrebné prihliadnuť na to, že vozidlo bolo odcudzené v roku 2009, pričom reálne došlo k jeho vydaniu Okresným riaditeľstvom PZ Liptovský Mikuláš až v roku 2014 (uznesenie ČVS:ORP-440/JP-LM-2009 zo dňa 14.14.2014), čo má tiež vplyv na zníženie hodnoty vozidla. V konaní taktiež nebolo preukázané porušenie právnej alebo zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, nakoľko nebol preukázaný prevod vlastníckych práv k predmetnému vozidlu zo strany žalobcu na poisťovňu, ani jeho prenechanie poisťovni. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-440/JP-LM-2009 zo dňa 25.09.2013 bolo predmetné vozidlo ponechané v úschove Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš, keďže si k predmetnému vozidlu uplatnili vlastnícke právo dve spoločnosti, a to VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. a Groupama Garancia poisťovňa, a.s.. Obe spoločnosti boli okresným riaditeľstvom PZ odkázané, aby si uplatnili svoje právo na vozidlo v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Listom zo dňa 05.12.2013 oznámil žalobca poisťovni, že nemá záujem vrátiť prijaté poistné plnenie v sume 25 150,49 Eur a súhlasí s prevodom vlastníckych práv k predmetnému vozidlu na poisťovňu, pričom zaslal poisťovni aj plnomocenstvo k prepisu vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Dňa 28.03.2014 uzavreli VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. a Groupama Garancia poisťovňa, a.s. Dohodu o urovnaní, v ktorej poisťovňa akceptovala vlastnícke právo obchodnej spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. k predmetnému vozidlu. Z uvedeného je zrejmé, že poisťovňa vlastnícke právo k predmetnému vozidlu nikdy nenadobudla, ani jej predmetné vozidlo nikdy nebolo odovzdané, príp. prenechané.
7. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam (v dôsledku nepreukázanej výšky škody a protiprávneho konania žalobcu) súd prvej inštancie nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalobcu. Námietku žalovaného ohľadom neprimerane nízkeho poistného plnenia zo strany poisťovne žalobcovi súd prvej inštancie považoval, s ohľadom na to, že predmetné vozidlo bolo po jeho krádeži nájdené, za bezpredmetnú. Žalobca ako vlastník predmetného vozidla na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 24.09.2008, uzavretej
v zmysle § 553 ods. 1 Obč. zák., nebol podľa § 553b ods. 1 Obč. zák. oprávnený previesť toto vlastnícke právo na inú osobu, a teda ani poisťovni. V zmysle čl. 8 bodu 1 písm. m) Všeobecných poistných podmienok mu však vznikla povinnosť vrátiť prijaté poistné plnenie poisťovni. V takom prípade by však nemohlo byť toto poistné plnenie započítané na pohľadávku žalobcu voči žalovanému z predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobca by mal právo zrealizovať zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k vozidlu, pričom hodnota vozidla by bola stanovená ku dňu realizácie zabezpečovacieho prevodu, kedy by bola, aj s ohľadom na vek vozidla, podstatne nižšia ako v čase odcudzenia vozidla. V konaní nebolo preukázané, že by vozidlo v čase súhlasu žalobcu s prevodom vlastníckych práv (05.12.2013) malo vyššiu hodnotu ako bolo poskytnuté poistné plnenie. Vzhľadom k tomu, že vozidlo bolo nájdené, nemožno tiež reálne predpokladať, že by poisťovňa zvýšila žalobcovi poskytnuté poistné plnenie.
8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol tento rozsudok v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súd prvej inštancie zmenil, vyhovel odvolaniu a priznal žalovanému náhradu trov konania a právneho zastúpenia alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že žalobca podal žalobný návrh 2 mesiace po tom, ako došlo k nájdeniu samotného vozidla (vozidlo sa našlo dňa 16.01.2011). Poukázal na ust. § 553 ods. 1 a 3 Obč. zák., ako aj § 553b Obč. zák., podľa ktorého až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený prevedené právo previesť na inú osobu ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby. Taktiež poukázal na čl. IV. kúpnej zmluvy, podľa ktorej na zabezpečenie pohľadávok spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. voči kupujúcemu vyplýva povinnosť uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva alebo zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu zmluvy a na základe toho zmluvné strany uzavretiu dňa 24.09.2008 zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 08/10588/ZPVP. Podľa čl. III. bod 1 a 3 sa zmluvné strany dohodli, že vlastnícke právo k financovanému predmetu sa prevádza z dlžníka na veriteľa bez ohľadu na odovzdanie a prevzatie financovaného predmetu okamihom, ktorý nasleduje bezprostredne po tom, čo dlžník nadobudne vlastnícke právo k tomuto financovanému predmetu podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom a dodávateľom financovaného predmetu. Dňom prevodu vlastníckeho práva k financovanému predmetu podľa tohto článku zmluvy sa veriteľ stáva výlučným vlastníkom financovaného predmetu so všetkými právami spojenými s vlastníctvom podľa § 123 Obč. zák. a dlžník tieto práva stráca. Ďalej v odvolaní uviedol že dňa 13.06.2012 sa žalovaný informoval u právneho zástupcu žalobcu, kde sa motorové vozidlo nachádza a zároveň prezentoval záujem vozidlo získať späť do svojho vlastníctva. Vyjadril názor, že v tomto čase bol zrejme dočasným vlastníkom motorového vozidla stále žalobca, keď poisťovni GROUPAMA a.s. žalobca oznámil, že nemá záujem vrátiť prijaté poistné vo výške 25 150,49 Eur z poistnej udalosti č. 3040901109 a súhlasil s prevodom vlastníckych práv k vozidlu AUDI Q7 na GROUPAMA Garancia poisťovňa, a.s.
10. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca porušil čl. III bod 1 a 3 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ust. § 553 ods. 1 a 3, ako aj § 553b Obč. zák. V odvolaní zdôraznil, že konaním žalobcu, ktorý bez súhlasu žalovaného prenechal poisťovni motorové vozidlo žalovaného došlo k porušeniu zákona, k porušeniu zmluvy, v dôsledku čoho žalovanému vznikla škoda. Rozsudok ako taký vyhodnotil ako nezrozumiteľný, s nesprávnym právnym posúdením veci, keď na niektorých miestach si odporuje. Poukázal na bod 25.3, v ktorom uviedol sú d prvej inštancie, že nebolo preukázané, že navrhovateľ porušil svoje právne alebo zmluvné povinnosti, keďže nebol preukázaný prevod vlastníckych práv, ale v bode 22. a 26. uviedol, že prenechanie vlastníckych práv navrhovateľom poisťovni nebol žalobca oprávnený. Ak má súd teda za to, že navrhovateľ porušil svoje právne povinnosti, je zrejmé, že svojim konaním spôsobil žalovanému škodu a potom je otázka iba jej výšky. Postup žalobcu posudzuje žalovaný ako v rozpore so zmluvou a zákonom a uviedol, že akonáhle sa žalobca dozvedel, že sa odcudzené vozidlo našlo, mal ako dočasný vlastník vozidla povinnosť so žalovaným zistiť, či žalovaný chce pokračovať v leasingovej zmluve za rovnakých podmienok a či chce vozidlo užívať. Takýto krok zo strany žalobcu nebol urobený. Pokiaľ sa týka uplatnenej kompenzačnej námietky a výšky škody je názoru, že splnil všetky zákonné podmienky, keď škoda bola žalovanému spôsobená porušením zmluvnej povinnosti žalobcom a výška 13 363,51 Eur je minimálna škoda, ktorá žalovanému vznikla.
11. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení zdôraznil, že žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani tvrdenia, ktoré by neboli použité pred súdom prvej inštancie a ku všetkým sa vyjadril žalobca vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní dňa 11.11.2016 a na týchto zotrváva.
12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky úkonov vykonaných do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobe vyhovel.
19. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.
20. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
21. K vecným odvolacím dôvodom hmotnoprávneho charakteru odvolací súd uvádza, že je nevyhnutné v tomto prípade zdôrazniť aplikáciu ust. § 387 ods. 2 CSP odvolacím súdom v súvislosti s posúdením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté skutkové a právne závery, ktoré sú v požadovanom rozsahu obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ sú odvolacie dôvody totožné s obranou žalovaného uplatňované pred súdom prvej inštancie (čo v danom prípade je), odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu prvej inštancie.
22. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a na kompenzačnú námietku z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP, keď v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je preskúmateľné, jasné a zrozumiteľné a je presvedčivé.
23. Odvolací súd potvrdil aj výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, pretože žalobca bol v konaní úspešný.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).