Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-8-2018.pdf
PDF · 90.8 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého Q. Q., nar. 2. 2. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom R. W. W., dieťa matky Y. Q., nar. 4. 3. XXXX, trvale bytom P., Za P. XX a otca G. Q., nar. XX. 1. XXXX, trvale bytom W., N. XXX, právne zastúpený U.. D. C., advokátkou so sídlom W. W., X. XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. Q., nar. 2. 2. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 130 € na sumu 180 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 1. 1. 2018.
Zročné výživné za obdobie od 1. 1. 2018 do 15. 5. 2018 na maloletého Q. Q., nar. 2. 2. XXXX vo výške 200 € súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 100 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Týmto zároveň dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/9/2015-43 zo dňa 19. 2. 2015 vo výroku o výživnom na maloletého.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom podaným dňa 8. 1. 2018 sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy 130 € mesačne na sumu 250 € mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného prešla doba 3 rokov, náklady na maloletého neustále rastú a otec maloletého sa zamestnal vo Q..
2. Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 1. 2. 2018 žiadal návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodne podaný zamietnuť. V prípade, žeby súd vyhodnotil návrh matky za dôvodný, navrhol zvýšiť výživné na maloletého na maximálnu sumu 150 € mesačne. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že matkou navrhovaná výška výživného na maloletého výrazne presahuje jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery a súčasne je značne nadhodnotená vo vzťahu k veku a odôvodneným potrebám maloletého. Zároveň vo vyjadrení poukázal na svoje výdavky vo Q. konfederácii kde pracuje a dosahuje príjem vo výške okolo 3 800 švajčiarskych frankov, čo je v prepočte okolo 3 250 €.
3. Opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania doručenej súdu dňa 26. 3. 2018 doporučil návrhu matky vyhovieť a výživné na maloletého zvýšiť, nakoľko je v prospech maloletého.
4. Na pojednávaní rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o zvýšení výživného na maloletého tak, že otec sa zaviaže prispievať na jeho výživu zvýšeným výživným zo sumy 130 € na sumu 180 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 1. 1. 2018. Zročné výživné za obdobie od 1. 1. 2018 do 15. 5. 2018 na maloletého vo výške 200 € sa otec zaviaže splácať v 100 € mesačných
splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
5. Matka na pojednávaní vo výsluchu žiadala schváliť navrhnutú rodičovskú dohodu, s odôvodnením „Lebo nič iné mi neostáva. Pre dieťa je možno dobré, ale ja žijem len zo sirotského dôchodku“. Ďalej vo výsluchu uviedla, že maloletý má 6 rokov, navštevuje MŠ do ktorej sa mesačne uhrádza stravné 27 € a sponzorské mesačne 5 €. V rámci MŠ, mimo MŠ maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, voľný čas si vypĺňa bicyklovaním, futbalom, behaním, kolobežkovaním. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, býva často chorý. V tomto kalendárnom roku bol celkovo dvakrát chorý, z toho jedenkrát 3 týždne pre zápal stredného ucha a potom pre soplíky, kašeľ. Mesačné výdavky na doplácanie na lieky vyčíslila na 15 €. V prípade že s maloletým ide na pohotovosť, uhrádza poplatok 10 €. Výdavky na oblečenie, obuv maloletého vyčíslila na 50 € jedenkrát za dva mesiace a drogériu 5 € mesačne. Býva v rodinnom dome sama spolu s deťmi, ktorého je výlučným vlastníkom. Mesačne uhrádza poplatok za plyn 94 €, elektriku 54 €, vodu 15 €, TV a rozhlas 9 €, wifi 11 €. Okrem toho uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatok za komunálny odpad. Okrem maloletého má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru Q. Q., ktorá má 17 rokov a na ktorú poberá sirotské vo výške 132,60 €. Inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Do 24. 1. 2018 bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti C. s.r.o. ako predajca, pracovala na dohodu o vykonaní práce a dosahovala príjem vo výške 56 €. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, jeho skončenie inicioval zamestnávateľ. Odo dňa 25. 1. 2018 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, jej žiadosť bola zamietnutá z dôvodu nedostatku odpracovaných hodín. Taktiež požiadala o podporu v nezamestnanosti, ktorej nebolo vyhovené dôvodu nedostatku odpracovaných rokov, alebo hodín. Má SŠ vzdelanie v odbore obchod a podnikanie. Prax má ako predajca. Svoj zdravotný stav zhodnotila za dobrý, zo strany lekárov jej nebola odporučená invalidita, ZŤP. V súčasnosti žije z toho, čo jej rodičia požičajú. V tomto kalendárnom roku otec maloletému jedenkrát kúpil tepláky, tričko, mikinu, v súvislosti s ošetrením chrupu tri alebo štyrikrát uhradil poplatky. Do MŠ otec neuhrádzal žiadne poplatky. Otec sa s maloletým stretáva jedenkrát mesačne po dobu jednej soboty, aj to nie celú. Otec dlh na výživnom nemá, ale neuhrádza ho do 15. dňa v mesiaci.
6. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že otec v rámci zmierovacieho konania vyjadril svoj názor a prejav vôle zvýšiť výživné na maloletého o sumu, ako bola navrhnutá v rodičovskej dohode, ktorá je v záujme maloletého. Pokiaľ by súd vyhodnotil prejav vôle matky tak, že nemá splnené náležitosti právneho úkonu, ponechala na zváženie súdu, či rodičovskú dohodu schváli.
7. Otec na pojednávaní vo výsluchu uviedol, že vo Švajčiarsku býva v 1,5-izb. byte spolu s priateľkou. Jeho mesačné výdavky pozostávajú z nájomného vo výške 730 frankov, inkasa a TV 80 frankov, štvrťročne uhrádza elektriku 65 frankov. Jeho priateľka si t. č. hľadá prácu, na Slovensku poberá sociálne dávky, výšku ktorých nevedel vyčísliť. Svoje mesačné výdavky na cestovanie do práce vyčíslil na 200 frankov, na stravu mesačne minie 800 frankov, na oblečenie, obuv má mesačné výdavky 50 frankov. Svoj príjem vyčíslil na 3 300 frankov netto. Je vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Octavia B, r. výroby 2015, ktoré zakúpil v marci 2018 za 15 500 frankov. Na Slovensku je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území W., pričom ide o starý dom, ktorý sa neprenajíma. S maloletým sa stretáva dvakrát mesačne od piatku, kedy maloletého vyzdvihnú jeho rodičia, pretože ešte cestuje a má ho do nedele. Dlh na výživnom nemá. V tomto kalendárnom roku maloletému zakúpil oblečenie uvádzané matkou. Za ošetrenie chrupu trikrát zaplatil poplatky, jedenkrát 20 € a dvakrát po 11 €.
8. Opatrovník na pojednávaní zotrval na správe zo sociálneho zisťovania v celom rozsahu a zároveň uviedol, že v starostlivosti matky o maloletého nezistil žiadne nedostatky.
9. Z otcom predložených dokladov vyplýva, že za 7 odpracovaných mesiacov vo Švajčiarskej konfederácii dosahuje mesačný príjem vo výške 5 350,84 švajčiarskych frankov brutto.
10. Z potvrdenia obchodnej spoločnosti C. s.r.o. vyplýva, že matka dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 55,16 €.
11. Z oznámenia ÚPSVaR Banská Bystrica vyplýva, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 47,36 €.
12. Posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/9/2015-43 zo dňa 19. 2. 2015 vo výške 130 € mesačne. V tom čase matka bola evidovaná, mala jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec pracoval ako pilčík a dosahoval príjem vo výške 1 600 € netto, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Maloletý v tom čase mal tri roky, navštevoval MŠ do ktorej sa mesačne uhrádzalo stravné 29 €, ďalšie poplatky vo výške 25 € mesačne, zakupovali sa hygienické potreby v hodnote 3 € mesačne. Maloletý nemal žiadne krúžky, býval často chorý.
13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného, ktorou je zmena pomerov. Zmenu pomerov súd musí mať preukázanú tak na strane oprávneného t. j. maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinného, t. j. otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba troch rokov. V čase poslednej úpravy výživného maloletý mal tri roky, navštevoval MŠ, kde sa uhrádzalo mesačne stravné 29 €, mesačné poplatky 25 €, mesačne sa zakupovali hygienické potreby v hodnote 3 €. Maloletý býval často chorý, nemal žiadne krúžky. V súčasnosti má maloletý 6 rokov, naďalej navštevuje MŠ, do ktorej sa uhrádza stravné 27 € mesačne a sponzorské 5 €. Maloletý naďalej nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, podľa vyjadrenia matky býva často chorý (v tomto školskom roku dvakrát). Otec maloletého v čase poslednej úpravy výživného ako pilčík podľa vlastného vyjadrenia dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 1 600 €. V súčasnosti pracuje vo Švajčiarskej konfederácii a podľa potvrdení jeho zamestnávateľa dosahuje mesačný príjem vo výške 5 350,84 švajčiarskych frankov brutto. Vzhľadom na dobu troch rokov, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, čím sa matke zvýšili výdavky spojené s bežnými potrebami maloletého primerane jeho veku a zohľadnení ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý obsahuje tzv. valorizačnú klauzulu, ktorá sama o sebe môže byť objektívnym dôvodom pre zvýšenie výživného, zvýšený príjem otca, návrh matky považoval za dôvodne podaný. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Súd vzhľadom na trvajúcu návštevu MŠ maloletým, do ktorej z dôvodu že je predškolákom sa znížili výdavky, avšak zohľadnením jeho veku 6 rokov a dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného (cien spotrebného koša), ako aj príjmu otca, zvýšil výživné o sumu 50 €. Súd len pre vysvetlenie uvádza, že pri rozhodovaní nemôže brať do úvahy len zvýšený príjem otca, ale aj odôvodnené potreby maloletého primerané jeho zvýšenému veku. V prípade, žeby na strane maloletého došlo k prestupu z MŠ do ZŠ, v zmysle zaužívanej súdnej praxe, zákonnej úpravy by mal súd preukázanú podstatnejšiu zmenu pomerov na strane maloletého, ktorá by mala vplyv na samotnú výšku zvýšeného výživného. Súd pri svojom rozhodovaní musel zohľadniť aj vyživovaciu povinnosť matky, ktorá podľa jej vyjadrenia je v súčasnosti nezamestnaná, nevznikol jej nárok na podporu v nezamestnanosti, dávky hmotnej núdzi, avšak na jej strane nezistil žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by sa nemohla zamestnať a pri zohľadnení starostlivosti o maloletého dosahovať príjem vo výške minimálnej mzdy. Rodičia na pojednávaní síce navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu, ale súd pri jej neschválení zohľadnil vyjadrenie matky, ktorá ju žiadala schváliť z dôvodu „Lebo mi nič iné neostáva. Pre dieťa je to možno dobré, ale ja žijem len zo sirotského dôchodku“, čím na jej strane nemal preukázaný prejav vôle, ktorý by spĺňal všetky náležitosti. Súd preto o zvýšení výživného nerozhodol „vo forme“ rodičovskej dohody, ale autoritatívne a vzhľadom na zistený skutkový stav v súlade s navrhnutou rodičovskou dohodou. Súd považuje za nutné uviesť
vo vzťahu k otcovi, že uplatnené rodinné prídavky vo Švajčiarskej konfederácii, ktoré na maloletého poberá, použil bez súhlasu matky na zriadenie stavebného sporenia maloletého. Otec maloletého je síce jeho zákonným zástupcom, ale v tomto prípade nemohol a nemal svojvoľne rozhodovať o spôsobe použitia jemu vyplácaných rodinných prídavkov. V prípade, že matka nesúhlasí so spôsobom nakladania s rodinnými prídavkami otcom, nič jej nebráni obrátiť sa na príslušné orgány Švajčiarskej konfederácie, príp. rozhodnutia súdu o nezhode rodičov.
17. Keďže súd návrh matky považoval za dôvodne podaný počiatok zvýšenia výživného určil od mesiaca, v ktorom si matka podala riadny návrh na zvýšenie výživného, t. j. od 1. 1. 2018.
18. Otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od 1. 1. 2018 do 15. 5. 2018 (t. j. do rozhodnutia do veci samej) vo výške 200 € (4 mesiace x 50 €), ktoré otca zaviazal splácať v primeraných 100 € mesačných splátkach, ktoré si sám otec v rámci zmierovacieho konania navrhol.
19. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku ktorým bolo naposledy určené výživné na maloletého a to rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/9/2015-43 zo dňa 19. 2. 2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).