Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-171-2021.pdf
PDF · 178.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/171/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., IČO: 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému W. J., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom I. P. XXX/XX, T. R. D., v konaní o zaplatenie 796,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 693,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 154,98 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. marca 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. apríla 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. mája 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. júna 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. júla 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. augusta 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. septembra 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. októbra 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. novembra 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. decembra 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. januára 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. februára 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. marca 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. apríla 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. mája 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. júna 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. júla 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. augusta 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. septembra 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,83 eur od 16. októbra 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 22,14 eur od 16. novembra 2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,12 % proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26. novembra 2021 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 796,85 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,99 % ročne zo sumy 716,27 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 778,85 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 20. apríla 2018 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obsahom ktorej bol jeho záväzok poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 745,38 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 39 mesačných splátok vo výške 25,83 eur. Podľa bodu 1.4. Časti 1. úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby peňažné prostriedky z úveru boli poukázané predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe toho bol žalovanému poskytnutý úver tak, že dňa 5. júna 2018 boli požadované peňažné prostriedky uhradené na účet predajcu. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil doposiaľ len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 51,66 eur, a na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca dňa 4. marca 2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný podľa tvrdení žalobcu voči nemu ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 796,85 eur, pozostávajúce zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 716,27 eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 57,60 eur, z dlžného poistného z úveru vo výške 4,98 eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,00 eur. Žalobca požadoval aj zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,99 % ročne zo sumy 716,27 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 778,85 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z úverového účtu žalovaného a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení a predložil dokument podpísaný stranami dňa 20. apríla 2018 a označený ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ďalej Spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo, podpísané žalovaným dňa 20. apríla 2018, Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúseností a znalostí týkajúcich sa poskytovaných finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb, fotokópiu občianskeho preukazu žalovaného, fotokópiu Faktúry - Daňového dokladu č. XXXXXXXXXX, vystaveného dňa 16. mája 2018 spoločnosťou OKAY Slovakia, spol. s.r.o. na sumu 745,38 eur a splatného dňa 16. mája 2018, Výpis z úverového účtu žalovaného a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX z 11. marca 2019 s doručenkou.
4. Podaním zo 20. januára 2022, doručeným súdu dňa 21. januára 2022, žalobca v reakcii na výzvu súdu, aby preukázal, že poplatky zodpovedajúce nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky vo výške 18,00 eur boli so žalovaným individuálne dojednané a im zodpovedajúce náklady reálne vynaložené a dôvodne uplatnené, ďalej aby s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 5/2021, uviedol, či trvá na podanej žalobe v časti o zaplatenie úrokov vo výške 16,99 % ročne v celom rozsahu uvedenom v žalobnom návrhu, aby predložil dôkaz o tom, že k uplatneniu práva podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (t. j. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru) došlo v súlade s § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a zároveň, aby objasnil rozpor medzi zmluvne dojednanými termínmi splatnosti jednotlivých splátok a termínmi splatnosti splátok vyplývajúcimi z Výpisu z úverového účtu žalovaného, oznámil, že v súlade s § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí len "CSP") berie žalobu čiastočne späť, a to v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
18,00 eur a v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,99 % ročne zo sumy 716,27 eur od 16. júla 2021 do zaplatenia, a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 778,85 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,99 % ročne zo sumy 716,27 eur od 5. marca 2019 do 15. júla 2021 a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 778,85 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
V súvislosti so splnením podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že súdu predložil všetky jemu dostupné doklady preukazujúce vyzvanie žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky úveru.
K otázke rozporu termínu prvej mesačnej splátky žalobca vysvetlil, že žalovaný mal 20. apríla 2018 schválený úver, ale zmluvy od predajcu OKAY Slovakia, spol. s.r.o. boli žalobcovi doručené až 5. júna 2018, kedy sa aj reálne odfinancovali peňažné prostriedky, Splatnosť prvej mesačnej splátky sa z uvedeného dôvodu posunula na 15. júla 2018, t.j. mesiac nasledujúci po mesiaci, kedy boli odfinancované peňažné prostriedky.
5. Žalovaný nevyužil svoje právo a k žalobe ani jej prílohám, ktoré mu vrátane podania žalobcu z 20. januára 2022 boli doručené postupom podľa § 167 ods. 1 CSP spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach i výzvou v zmysle § 167 ods. 2 CSP na vyjadrenie sa k podanej žalobe do vlastných rúk dňa 10. februára 2022, sa v súdom určenej lehote ani po jej uplynutí nevyjadril a v spore nepoužil ani žiadne prostriedky procesnej obrany.
6. Súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených stranami v súlade s § 297 písm. b) CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 11. apríla 2022, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods. 3 CSP.
7. S poukazom na § 145 ods. 3 CSP súd nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby, ku ktorému došlo podaním žalobcu z 20. januára 2022, a vo veci konal ďalej o zvyšku nároku uplatneného žalobou bez rozhodovania o zastavení konania v časti vymedzenej čiastočným späťvzatím žaloby.
8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
9. Za účelom preukázania svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stranami žalobca predložil tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb,“ v ktorom sú ako zmluvné strany označení žalobca (banka) a ako dlžník je tam označený žalovaný a ktoré nimi bolo podpísané 20. apríla 2018. Pod týmto označením zmluvných strán je v Časti 1. (ďalej v rozhodnutí len "Zmluva") predtlačené prehlásenie: „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.“ V zmysle bodu 1.1. Základných podmienok Zmluvy je predmetom Zmluvy poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru bankou dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v Zmluve, pričom klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v Zmluve. Úver bol poskytovaný na kúpu tovaru opísaného v Zmluve ako "hromadný nákup čiernej techniky", ktorého cena bola 745,38 eur s tým, že žalovaný priamo predajcovi nehradil žiadnu sumu, a teda na celú kúpnu cenu tovaru mu bol poskytnutý úver, ktorého výška tak bola 745,38 eur a ktorý mal byť čerpaný jednorazovo a bezhotovostne. Podľa Zmluvy mal žalovaný tento úver splatiť 39-imi mesačnými splátkami vo výške 25,83 eur so splatnosťou mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, splatnosťou prvej mesačnej splátky 15. mája 2018 a konečnou splatnosťou úveru 15. júla 2021. Celková čiastka k zaplateniu predstavovala podľa Zmluvy 975,00 eur, úroková sadzba 16,99 % ročne a bola fixná. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v Zmluve bola 18,37 %, ako priemerná RPMN v nej bola uvedená hodnota 9,61 % a výška odplaty predstavovala 16,99 %. Súčasťou bodu 1.1. Základných podmienok Zmluvy bolo aj tam predformulované vyhlásenie „Zvolený balík poistenia: Základný súbor poistenia; Poplatok za poistenie:
3,33 %.“ V ďalšej časti formulára označenej ako Časť 2. je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, a napokon, Časť 3. uvádza Spoločné ustanovenia k Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (č. l. 8-11 spisu).
Podľa bodu 1.4. Časti 1. Zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar uvedený v Základných podmienkach Zmluvy.
V bode 1.2. Časti 3. sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Informačnými dokumentmi o poistnom produkte, ktoré mu boli odovzdané spolu so Zmluvou a / alebo Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere na trvanlivom nosiči informácií (listinná podoba alebo e-mail), s Rámcovou poistnou zmluvou pre poistenie spotrebiteľských úverov č. P. a s Rámcovou poistnou zmluvou pre poistenie schopnosti splácať revolvingový úver č. P. (ďalej len "RZoP"), uzatvorenou medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČO: 542 097 902, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanej v Registri obchodu a spoločností vedenom Obchodným súdom v Paríži pod č. 542 097 902, konajúcej v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Po, vložka č. 2990/ B (ďalej len "poistník") a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s., Plynárenská 7/C, 821 09 Bratislava, IČO: 36 534 978 (ďalej len "poistiteľ"), platnou v čase podpisu Zmluvy a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. (ďalej len "VPP"), ktoré sú súčasťou RZoP a ktoré mu boli pred podpisom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sprístupnené na www.cetelem.sk. V prípade, že dlžník poskytol banke svoju e-mailovú adresu, súhlasí s tým, že mu informácie a dokumenty vo vzťahu k poisteniu budú poskytnuté prostredníctvom webového sídla (www.cetelem.sk), a nie v listinnej forme. Súhlasí s nimi a svojím podpisom Zmluvy a / alebo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Zvolený balík poistenia je uvedený v základných podmienkach Zmluvy / Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. V rámci Zmluvy je možné pristúpiť k týmto balíkom poistenia: A) Komplexný balík poistenia alebo B) Komplexný balík poistenia PLUS.
V bode 2.1. Časti 3. sa uvádza, že klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý úver / revolvingový úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s bankou nedohodne inak. Banka splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza banka z predpokladu dĺžky kalendárneho roka 360 dní a z predpokladu dĺžky kalendárneho mesiaca 30 dní, a to od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.
V bode 3.1. Časti 3. je uvedené, že v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver / revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol Banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela / manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je banka oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru / revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru / revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od Zmluvy / Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere s okamžitou platnosťou, c) vypovedať Zmluvu / Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru / revolvingového úveru.
Podľa bodu 3.2. Časti 3. banka je oprávnená v prípade porušenia povinností klienta splácať poskytnutý úver / revolvingový úver riadne a včas požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru / revolvingového úveru, a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Banka je oprávnená od klienta požadovať náhradu škody, ktorá banke vznikla v súvislosti s porušením povinností klienta.
Podľa bodu 3.4. Časti 3. ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru / revolvingového úveru alebo odstúpenia od Zmluvy / Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere alebo výpovede Zmluvy /
Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere je splatný celý dlh klienta voči banke. Nesplatená istina úveru / revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v Zmluve / Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru / revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.
Podľa bodu 6. Časti 3. banka doručuje všetku korešpondenciu a oznamy klientovi poštou (obyčajná alebo doporučená listová zásielka alebo zásielka do vlastných rúk), elektronickými komunikačnými médiami (e-mail, fax, sms alebo iné elektronické médium) alebo prostredníctvom kuriéra. Banka môže poskytnúť alebo sprístupniť klientovi informácie týkajúce sa jeho úveru alebo zasielať oznamy i prostredníctvom klientskej zóny. Klientska zóna je zabezpečená webová stránka banky, do ktorej klient získa prístup po zadaní požadovanej identifikácie. Za riadne doručovanie korešpondencie klientovi sa považuje doručenie korešpondencie dlžníkovi alebo spoludlžníkovi.
10. Z pripojenej fotokópie Faktúry - Daňového dokladu č. XXXXXXXXXX vyplýva, že spoločnosť OKAY Slovakia, spol. s.r.o. ňou dňa 16. mája 2018 vyúčtovala žalovanému cenu za elektrospotrebiče, ktoré mu boli v uvedený deň dodané, a to vo výške 745,38 eur. Splatnosť predmetnej faktúry bola určená dňom 16. mája 2018 (č. l. 13 spisu).
11. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca aj výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého vyplýva, že dňa 5. júna 2018 bolo v prospech predajcu odfinancovaných 745,38 eur, pričom žalovaný uskutočnil do zosplatnenia úveru nasledovné úhrady: dňa 13. júna 2018 vo výške 25,83 eur, z ktorej sumy bolo 14,45 eur započítaných na splátku istiny splatnú 15. júla 2018, 10,55 eur na splátku úrokov z úveru splatnú 15. júla 2018 a 0,83 eur na splátku poplatku za poistenie splatnú 15. júla 2018; a dňa 13. júla 2018 vo výške 25,83 eur, z ktorej sumy bolo 14,66 eur započítaných na splátku istiny splatnú 15. augusta 2018, 10,34 eur na splátku úrokov z úveru splatnú 15. augusta 2018 a 0,83 eur na splátku poplatku za poistenie splatnú 15. augusta 2018; t. j. spolu 51,66 eur (dve úhrady po 25,83 eur), z ktorej sumy bola na istinu započítaná suma 29,11 eur, na úroky z úveru suma 20,89 eur a na poistné suma 1,66 eur. Následne, až do zosplatnenia úveru boli žalovanému predpísané na úhradu splátky splatné 15. septembra 2018, 15. októbra 2018, 15. novembra 2018, 15. decembra 2018, 15. januára 2019 a 15. februára 2019, pričom 1. októbra 2018 mu boli zároveň vyúčtované náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18,00 eur (č. l. 14 spisu ).
12. Z listu z 11. marca 2019, adresovaného žalovanému a označeného ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, Predžalobná výzva, súd zistil, že z dôvodu, že žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý sa tak ku dňu 4. marca 2019 stal splatným v celom rozsahu. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 796,85 eur, pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 716,27 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 62,58 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,00 eur, s upozornením, že odo dňa 5. marca 2019 mu účtuje aj úrok z omeškania (č. l. 14 p. v. spisu). Z pripojenej doručenky vyplýva, že zásielku obsahujúcu predmetnú listinu žalovaný prevzal dňa 15. marca 2019 (č. l. 15 spisu).
13. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
14. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
15. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
16. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
17. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. augusta 2018 (ďalej len "Občiansky zákonník"), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. februára 2013 (ďalej len "nariadenie") výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 26. septembra 2018 (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa § 8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 30. apríla 2018 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 2 písm. a), písm. b) a písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
25. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 27. marca 2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19. januára 2021 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
26. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
27. Žalovaný, ktorému bola žaloba, vrátane všetkých jej príloh, riadne doručená, a ktorý bol súdom vyzvaný, aby sa k nej vyjadril, nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, a preto skutkové tvrdenia žalobcu, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu, že žalovanému riadne poskytol finančné prostriedky vo výške 745,38 eur a že žalovaný mu doposiaľ uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 51,66 eur, považoval súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP za nesporné.
28. Na základe vykonaného dokazovania, aj s ohľadom na vyššie uvedené, mal súd za preukázané, že 20. apríla 2018 bola medzi žalobcom ako bankou a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 745,38 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi v dohodnutých mesačných splátkach. Medzi žalovaným a bankou bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, avšak v danom prípade sa zároveň jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. apríla 2015 doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žalovaný obsah zmluvy, jej formulárových zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že banka používala vzorový text zmluvy, zmluvných podmienok vo viacerých prípadoch pri poskytovaní pôžičiek spotrebiteľom. Žalovanému poskytol veriteľ úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jeho označenia v Zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú Zmluvu sa vzhľadom na kritériá obsiahnuté v § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), písm. b) a písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch vzťahuje aj uvedený zákon, pretože žalobca poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol spotrebiteľský úver poskytnutý na kúpu spotrebného tovaru, t.j. na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, naopak, sám v žalobe uvádzal, že žalovanému bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver. Z uvedených dôvodov bolo potrebné Zmluvou založený právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa relevantných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch.
29. Uzavretím Zmluvy došlo medzi žalobcom a žalovaným k vzniku záväzkového vzťahu, obsahom ktorého bola dohoda zmluvných strán navzájom si poskytnúť určité plnenia - žalobca mal žalovanému poskytnúť peňažné prostriedky a žalovaný mal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť žalobcovi formou pravidelných mesačných splátok a zaplatiť dohodnuté úroky. V konaní bolo preukázané, že žalobca svoj záväzok splnil, keď dňa 5. júna 2018 poskytol žalovanému prostredníctvom priamej platby predajcovi spotrebného tovaru úver vo výške 745,38 eur, ako aj skutočnosť, že žalovaný napriek prevzatému záväzku poskytnutý úver splácať za podmienok dohodnutých v Zmluve, uhradil žalobcovi len časť dlžnej
sumy vo výške 51,66 eur. Žalobca sa preto podanou žalobou (v rozsahu po čiastočnom späťvzatí podaním z 20. januára 2022) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy v celkovej výške 778,85 eur, pozostávajúcej zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 716,27 eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 57,60 eur a z dlžného poistného z úveru vo výške 4,98 eur, ako aj úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,99 % ročne zo sumy 716,27 eur od 5. marca 2019 do 15. júla 2021 a úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 778,85 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia.
30. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. Podľa názoru súdu je totiž spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov a zároveň poistenie tak, ako bolo v predmetnej Zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto veriteľovi vznikol z poskytnutého spotrebiteľského úveru nárok iba na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t.j. 745,38 eur. Keďže žalovaný z tejto sumy uhradil len časť vo výške 51,66 eur, neuspokojený ostal nárok veriteľa vo výške 693,72 eur. Preto súd mohol priznať a priznal žalobcovi len neuhradenú časť čistej úverovej istiny vo výške 693,72 eur (745,38 eur - 51,66 eur) a tiež úrok z omeškania z nevrátenej úverovej istiny.
31. Poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že Zmluva neobsahuje správne uvedené náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v Zmluve uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je uvedený v správnej výške a zároveň v Zmluve úplne absentuje údaj o predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej v rozhodnutí aj len "RPMN"). Uvedené nedostatky zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionuje zákon o spotrebiteľských úveroch v § 11 ods. 1 písm. b) následkom spočívajúcim v bezúročnosti a bezpoplatkovosti na základe takejto zmluvy poskytnutého úveru.
32. Ako už súd konštatoval, kým údaj o predpokladoch použitých na výpočet RPMN v Zmluve absentuje, v Zmluve uvedený údaj o celkovo splatnej čiastke úveru nie je uvedený v správnej výške, a preto naň nemožno prihliadnuť, a teda sa na neho hľadí ako keby v Zmluve tiež nebol vôbec uvedený (k tomu podporne napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia). Ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedené pod názvom Informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom je teda zabezpečiť pravdivé informovanie spotrebiteľa o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. Skutočnosť, že do zmluvy o spotrebiteľskom úvere nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, zrozumiteľný, určitý a pravdivý údaj, je zrejmé aj z toho, že naposledy označený zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 a aj z jeho § 4 vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Je preto nepochybné, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch predpisuje (okrem iných) aj vyššie uvedené údaje (o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o predpokladoch použitých na výpočet RPMN) ako podstatné náležitosti zmluvy, tieto musia byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje, či na dané podmienky zmluvy pristúpi alebo sa rozhodne pre úver od iného poskytovateľa. Žalobcom predložená Zmluva má pritom podobu predtlačeného formulárového tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj za nedodržanie zákonných náležitostí Zmluvy potom nesie zodpovednosť veriteľ, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. V súdenej veci však v tejto snahe neuspel, keďže niektoré zo zákonom predpísaných náležitostí v Zmluve absentujú a ďalšia je uvedená nesprávne.
33. K zákonom vyžadovaným náležitostiam zmluvy (celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN) je potrebné uviesť, že priamo v Zmluve, v jej Základných podmienkach (Časť 1., bod 1.), ktoré sú kľúčové, lebo zaujímajú spotrebiteľa najviac, a ten logicky očakáva, že práve tam budú uvedené, a to správne, všetky parametre úveru, je jasne uvedené, že mesačných splátok je 39 a výška mesačnej splátky je 25,83 eur. Uvedené priemerný spotrebiteľ nemôže chápať inak než tak, že úver má splatiť 39-imi splátkami po 25,83 eur a že z týchto predpokladov potom bude vychádzať aj výpočet RPMN a celkovo splatnej čiastky, ktorá by tak bola 1 007,37 eur (39 x 25,83
eur). Napriek tomu veriteľ v Základných podmienkach Zmluvy uviedol, že celková čiastka k zaplateniu predstavuje sumu 975,00 eur. Uvedený údaj tak celkom zrejme nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru uvedených v tých istých Základných podmienkach. Ak mal dlžník podľa Základných podmienok Zmluvy uhradiť 39 mesačných splátok po 25,83 eur, ako je to jasne a výslovne uvedené v Zmluve, potom by po celú dobu trvania úverového vzťahu mal zaplatiť sumu 1 007,37 eur, teda inú sumu než je veriteľom uvádzaných 975,00 eur. Pritom, ak celková čiastka k zaplateniu skutočne mala byť 975,00 eur tak, ako je to uvedené v Zmluve, zákonite by to potom muselo znamenať, že zmätočne a v rozpore s realitou bola v Zmluve uvedená výška jednotlivých mesačných splátok, čo by v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyhnutne predstavovalo ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
34. Nemôže ísť o platné naplnenie zákonných náležitostí zmluvy, ak tieto sú uvedené nezrozumiteľne, neurčito, tak, že jeden údaj odporuje druhému. Zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti Zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka, keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková čiastka k zaplateniu) je v Zmluve vyjadrený dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 975,00 eur pri údaji „Celková čiastka k zaplateniu“ a sumou 1 007,37 eur získanou vynásobením počtu a výšky v Zmluve uvedených splátok (39 x 25,83 eur). Z údajov uvedených v Základných podmienkach Zmluvy, kde je jasne uvedené, že platiť sa bude 39 mesačných splátok v rovnakej výške 25,83 eur, nie je absolútne zrejmé, prečo pri takýchto parametroch úveru by mala byť celková čiastka úveru 975,00 eur.
35. Pokiaľ ide o druhý nedostatok zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v danom prípade uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN), k nemu súd uvádza, že predpoklady použité na výpočet RPMN žalobca nielenže neuviedol priamo v Zmluve, v jej Základných podmienkach, ktoré, ako už bolo uvedené, sú kľúčové, ale tieto nie sú obsiahnuté ani v ďalších ustanoveniach Zmluvy, ani v Časti 2. ani v Časti 3. žalobcom predloženého dokumentu a ani v žiadnom z ďalších k žalobe pripojených dokumentov, Informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je súčasťou (žalovaným nepodpísaného) dokumentu s označením Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúseností a znalostí týkajúcich sa poskytovaných finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb, nevynímajúc. Veriteľ teda neuviedol v Zmluve spôsob výpočtu výšky RPMN, žiadny vzorec ani z ktorých konkrétnych údajov vychádzal pri výpočte výšky RPMN, hoci práve v danom prípade, so zreteľom na vyššie konštatovanú zmätočnosť a nejednoznačnosť údaju vzťahujúceho sa k celkovej čiastke, ktorú mal spotrebiteľ na predmetný úver zaplatiť, by bolo práve uvedenie týchto zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere obzvlášť žiaduce. Podľa názoru súdu do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet s vysvetlivkami pre spotrebiteľa tak, aby doň bolo možné doplniť všetky údaje uvedené v Zmluve a potrebné na jeho výpočet, a aby bolo možné overiť správnosť jeho výpočtu. V danom prípade spotrebiteľ možnosť preveriť správnosť výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemal. Pritom práve výpočet RPMN a predpoklady naň použité umožňujú spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť úveru, čo má nepochybne zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
36. RPMN predstavuje pre spotrebiteľa jeden z najdôležitejších údajov, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej Zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. Uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podľa čl. 10 ods. 2 písm. g) transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 (podobne rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. mája 2017, sp. zn. 5Co/59/2017).
37. Z uvedených dôvodov, vzhľadom na v Zmluve preukázateľne nesprávne uvedený údaj o celkovo splatnej sume a na absenciu zákonom vyžadovaného údaja o predpokladoch použitých na výpočet RPMN, sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy považuje v zmysle § 11 ods. 1
písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Ako už bolo vyššie konštatované, žalovaný je tak povinný žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov zo Zmluvy, a preto ani žiadna časť z platieb uskutočnených žalovaným vo výške 51,66 eur nemohla byť platne započítaná na úhradu úrokov či poplatkov, ale v celom rozsahu musela byť započítaná iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. V konaní bolo preukázané, že žalovanému bola poskytnutá suma finančných prostriedkov vo výške 745,38 eur a že žalobcovi doposiaľ, napriek tomu, že konečná splatnosť úveru nastala v zmysle Zmluvy 15. júla 2021, žalovaný uhradil 51,66 eur. Nesplatená časť spotrebiteľského úveru tak zodpovedá sume 693,72 eur. Súd preto v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy. V časti prevyšujúcej sumu 693,72 eur súd žalobu zamietol a rovnako tak zamietol žalobu aj v časti príslušenstva prislúchajúceho k tejto prevyšujúcej časti istiny. Z rovnakého dôvodu, teda z dôvodu, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy sa pre jej nedostatky považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd nemohol vyhovieť žalobe ani v časti o zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,99 % ročne zo sumy 716,27 eur od 5. marca 2019 do 15. júla 2021.
38. K tomu sa pre úplnosť žiada dodať, že z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že časť úhrad žalovaného (vo výške 1,66 eur) bola započítaná na úhradu poplatkov spojených s poskytnutým úverom, a to poplatkov za poistenie. Zároveň, súčasťou žalovanej sumy bolo aj dlžné poistné vo výške 4,98 eur, ktoré, ako vyplýva z výpisu z úverového účtu žalovaného, zodpovedá splátkam poplatkov za poistenie predpísaným a neuhradeným do času zosplatnenia úveru (6 x 0,83 eur). Ako už súd konštatoval, ohľadom nároku žalobcu na poplatky za poistenie z úveru dospel k záveru, že tento nebol uplatnený dôvodne.
39. Žalovaný mal ako klient súhlasiť so zvoleným Základným súborom poistenia, ktorý však v bode 1.2. Časti 3. ani nebol uvedený medzi balíkmi, ku ktorým je v súvislosti s uzatvorením Zmluvy možné pristúpiť. Už len táto skutočnosť sama osebe spôsobuje neplatnosť poistnej zmluvy. Dojednané poistné predstavovalo 3,33 %. Žalobca súdu nijako nepreukázal, že k dojednaniu poistenia skutočne došlo, súdu nepredložil žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia. Súd mal tiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa žalovaného s dokumentmi uvedenými v bode 1.2. Časti 3., podľa ktorého podpisom Zmluvy klient vyhlasuje, že sa oboznámil s s Informačnými dokumentmi o poistnom produkte, s Rámcovou poistnou zmluvou pre poistenie spotrebiteľských úverov č. P. a s Rámcovou poistnou zmluvou pre poistenie schopnosti splácať revolvingový úver č. P., uzavretými medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s., a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zrejme išlo o obsahovo pomerne rozsiahle dokumenty upravujúce vzťahy medzi dvoma podnikateľskými subjektmi - poisťovňou a žalobcom, pričom žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusel byť ich význam zrejmý. Navyše, vyhlásenie žalovaného o pristúpení k poisteniu schopnosti splácať spotrebiteľský úver tak, ako bolo obsiahnuté v predmetnej Zmluve (v bode 1.1. Časti 1.) a v bode 1.1. a 1.2. Časti 3., bolo celkom očividne už súčasťou žalobcom vopred pripravenej Zmluvy (respektíve žalobca v konaní nepreukázal opak), a preto musel súd vychádzať z toho, že žalovanému nebola poskytnutá možnosť rozhodnúť, respektíve nerozhodnúť sa pre poistenie po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom následnom zvážení rizika, respektíve vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, následkom čoho vznikla žalovanému povinnosť platiť v rámci príslušnej mesačnej splátky aj sumu zodpovedajúcu poplatku za poistenie. Napokon, avšak v neposlednom rade, je žiaduce poukázať na samotné dojednanie výšky poplatku za poistenie. V Zmluve je v tejto súvislosti uvedený len údaj 3,33 %. Z takto formulovanej výšky poplatku za poistenie však nie je možné ustáliť jeho výšku v peňažnom vyjadrení, keďže nie je zrejmé, z akej sumy má byť príslušným percentom vypočítaný. Rovnako zo Zmluvy nie je zistiteľné, na aké poistné udalosti sa poistenie vzťahuje a aké poistné plnenie sa poistenému poskytne, ak nastane poistná udalosť, a to o to viac, že súbor poistenia uvedený v Základných podmienkach Zmluvy nefiguroval medzi balíkmi poistenia, ku ktorým bolo v súvislosti s uzatvorením Zmluvy možné pristúpiť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že poistná zmluva bola uzavretá platne podľa § 788 Občianskeho zákonníka, a preto nárok žalobcu na dlžné poistné vo výške 4,98 eur zamietol.
40. Súd nepovažoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu ani v časti žalobcom uplatnených úrokov z omeškania, a to z nasledovných dôvodov:
41. Je nepochybné, že žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý si v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou uplatnil vo výške 5,00 % ročne, keďže výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná v rozhodnom období (ku dňu zosplatnenia úveru a splatnosti jednotlivých nasledujúcich splátok) predstavovala 0,00 % ročne. Na rozdiel od výšky úrokovej sadzby s výškou sumy, z ktorej si žalobca úrok z omeškania uplatnil, sa súd nemohol stotožniť.
42. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok, je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv právnym predpisom s povahou lex specialis. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.
43. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 11. marca 2019 je zrejmé, že žalobca oznámil žalovanému, že ku 4. marcu 2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy. Využil tak svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
44. Z právnej úpravy obsiahnutej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pritom vyplýva, že dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené), najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Možno teda vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatní právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, respektíve do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.
45. Vyššie citované ustanovenie vyžaduje pred zosplatnením úveru výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Žalobca však v konaní, a to ani napriek výslovnej výzve súdu, nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky a vyzval na úhradu dlžnej sumy, t.j. že by mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky predchádzalo zaslanie výzvy adresovanej žalovanému v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Písomná výzva dlžníkovi je pritom predpokladom pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Tým, že žalobca túto výzvu žalovanému nezaslal, respektíve takú skutočnosť v konaní nepreukázal, nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu pohľadávky. Súd preto musel konštatovať, že žalobca nepreukázal zosplatnenie pohľadávky zo Zmluvy. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, uloženej mu kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa, je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tento úkon odporuje zákonu.
46. Vzhľadom na záver súdu o neplatnom zosplatnení úveru, posúdil súd jednotlivé omeškané splátky úveru ako samostatné plnenia, pričom tie sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich. Žaloba bola podaná na súd dňa 26. novembra 2021. Z Výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že prvá splátka, s úhradou ktorej sa žalovaný dostal do omeškania, bola splatná 15. septembra 2018. S ohľadom na prerušenie plynutia premlčacích lehôt, ku ktorému došlo na podklade zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, súd dospel k záveru, že ku dňu podania žaloby nebola žiadna zo žalobcom predpísaných a žalovaným neuhradených splátok premlčaná, keďže premlčacia doba najskôr (15. septembra 2018) splatnej splátky uplynula 30. novembra 2021.
47. Žalobcovi preto v zmysle citovaného ustanovenia § 369 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia priznal nárok na úrok z omeškania zo sumy jednotlivých omeškaných splátok odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej splátky, najskôr však odo dňa 5. marca 2019, od ktorého žalobca úrok z omeškania žiadal priznať, a to vo vzťahu k tým mesačným splátkam uvedeného úveru, ktoré v tom čase už boli splatné a neuhradené zo strany žalovaného k tomuto dátumu, t.j. k splátkam splatným 15. septembra 2018, 15. októbra 2018, 15. novembra 2018, 15. decembra 2018, 15. januára 2019 a 15. februára 2019 v celkovej výške 154,98
eur (6 x suma vo výške 25,83 eur, ktorá zodpovedá výške mesačnej splátky tak, ako bola dohodnutá). Následne súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo splátok splatných od 15. marca 2019 až do 15. novembra 2020, pričom úroky z omeškania zo splátky splatnej 15. novembra 2020 boli priznané už len z časti sumy predpísanej splátky, t.j. zo sumy vo výške 22,14 eur, keďže práve touto splátkou a v tejto výške by sa s ohľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru splatila celá suma priznanej istiny z tohto úveru, a to vždy počnúc od 16-teho dňa toho ktorého mesiaca, v ktorom bola tá ktorá z týchto splátok splatná, keďže tieto splátky boli splatné vždy k 15-temu dňu toho ktorého mesiaca, a teda dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaný dostal s ich úhradou do omeškania. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
48. Vychádzajúc z uvedeného, považoval súd žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 693,72 eur a úroku z meškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 154,98 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. marca 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. apríla 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. mája 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. júna 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. júla 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. augusta 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. septembra 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. októbra 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. novembra 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. decembra 2019 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. januára 2020 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. februára 2020, zo sumy 25,83 eur od 16. marca 2020 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. apríla 2020 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. mája 2020 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. júna 2020 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. júla 2020 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. augusta 2020 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. septembra 2020 do zaplatenia, zo sumy 25,83 eur od 16. októbra 2020 do zaplatenia, zo sumy 22,14 eur od 16. novembra 2020 do zaplatenia. Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil, bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom. V rozsahu prevyšujúcom prisúdený nárok bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
49. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
50. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení CSP. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 796,85 eur s príslušenstvom, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 693,72 eur s príslušenstvom, a teda jeho úspech v konaní predstavuje 87,06 %. Úspech vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie 103,13 eur s príslušenstvom, teda v rozsahu 12,94 % bolo potrebné pričítať žalovanému. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,12 % proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).