Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/156/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: P. M., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXX/X, XXX XX E. Š., o zaplatenie 163,84 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 163,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 181,84 Eur od 18.4.2014 do 25.4.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 163,84 Eur od 26.4.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 11.11.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 163,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 181,84 Eur od 18.4.2014 do 25.4.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 163,84 Eur od 26.4.2014 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 22.8.2012 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., a predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 320,- Eur zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Na základe tejto skutočnosti právny predchodca žalobcu v zmysle Hlavy Úverových zmluvných podmienok s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 31.3.2014 a listom zo dňa 31.3.2014 vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru s tým, že list bol žalovanému odoslaný 2.4.2014. Uviedol ešte, že prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 350,99 Eur a žalobcovi uhradil čiastku 187,15 Eur, a že si od žalovaného uplatňuje len istinu, ktorá pozostáva z rozdielu medzi čerpanou sumou a úhradami žalovaného.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením vyzval, a žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 20.1.2017.

4. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 prejednal bez nariadenia pojednávania.

5. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

6. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 , a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 22.8.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom písomnú úverovú zmluvu, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému opakovane bezúčelový revolvingový úver s výškou kreditného limitu (úverového rámca) 320,- Eur. Podľa nespochybnených tvrdení žalobcu a predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovaný na túto zmluvu platbami kartou priebežne čerpal spolu sumu vo výške 350,99 Eur a uhradil spolu sumu vo výške 187,15 Eur (po zosplatnení naposledy dňa 25.4.2014 sumu 18,- Eur).

8. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 31.3.2014 vyzýval právny predchodca žalobcu s poukazom na omeškanie s úhradou záväzkov žalovaného k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy, a z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 7.11.2014 označeného ako oznámenie o postúpení pohľadávky vyplýva, že právny predchodca žalobcu následne pohľadávky z tejto úverovej zmluvy voči žalovanému postúpil na žalobcu.

9. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 6 povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

11. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101>, alebo neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101>, r) <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101> a y) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/ znenie-20110101> a § 10 ods. 1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101>.

14. Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a tretia ZoSU v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej

situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

15. V danom prípade je podľa obsahu žaloby predmetom konania iba vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, a žiadne zmluvné úroky a poplatky obvykle spojené s poskytnutím úveru si žalobca neuplatňuje.

16. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že právny predchodca žalobcu s poukazom na úverovú zmluvu poskytol žalovanému v jeho prospech peňažné prostriedky vo výške 350,99 Eur, ktoré mu mal žalovaný vrátiť, a na úhradu ktorých tak mal nárok. Žalovaný mu však z tejto sumy vrátil iba sumu 187,15 Eur a zostávajúce peňažné prostriedky nevrátil, a keďže tento nárok žalobcu postúpený mu podľa § 524 od jeho právneho predchodcu nebol v konaní nijako spochybnený a súd nezistil ani žiadne oslabenie nároku alebo iný zákonný dôvod, ktorý by bránil uplatniť alebo priznať žalobcovi vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov voči žalovanému (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), posúdil žalobu ako dôvodnú, a žalovanému uložil povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky spolu so zákonným úrokom z omeškania z tejto sumy žalobcovi vrátiť (zaplatiť). Keďže žalobca resp. jeho právny predchodca žalovaného vyzval na vrátenie peňažných prostriedkov, a žalovaný mu ich aj napriek tomu úplne nevrátil a je tak v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd mu v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. uložil povinnosť na ich zaplatenie spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom odo dňa nasledujúceho po lehote na úhradu uvedenej vo výzve žalobcu k splateniu úveru so zohľadnením dodatočnej čiastočnej úhrady zo dňa 25.4.2014.

17. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Žalobca bol v konaní o svojej žalobe proti žalovanému úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.