Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-34-2017.pdf
PDF · 87.56 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: I. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. S.. Z.. G. XXXX/XX, XXX XX W. I., v spore o zaplatenie 1.556,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 23. 10. 2017 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.556,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.556,28 eur od 21. 09. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že je bankou v zmysle ust. § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 19. 04. 2013 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty D., a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600,- eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,- eur V zmysle ust. § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia T. H. G. zo dňa 16. 01. 2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk, viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s metodickým usmernením číslo 7/2004 Úseku bankového dohľadu T. H. G.. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými
sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 13. 09. 2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 08. 2017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s končeným zostatkom na úhradu vo výške 1.556,28 eur. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania žalobca odkázal na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995. K žalobe bola pripojená Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 19. 04. 2013, vrátane Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných D.J. Ú. H., a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Žiadosť o zvýšenie úverového rámca zo dňa 06. 06. 2014 a Výpisy z pôžičkovej karty Quatro.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
3. Žaloba predstavuje v civilnom procese podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade s § 127 a § 132 CSP. Z podania musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom konaní petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu (§ 216 ods. 1 CSP). Zo žaloby musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo žaloby však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať základný predmet konania.
4. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby); uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu právam žalobcu možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom konania vo veci samej. Súd musí mať jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej). Uvádzané skutočnosti znamenajú esenciálne procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore.
5. V zmysle vyššie uvedených kritérií mal súd za to, že z formálneho hľadiska splnila žaloba žalobcu všetky zákonné požiadavky, pretože definovala sporové strany, žalovanú sumu (1.556,28 eur s príslušenstvom), ako aj skutkové okolnosti prípadu (dlh vznikol súvislosti s používaním kreditnej karty na základe presne definovanej zmluvy s určením dátumu, ku ktorému bol zostatok vypočítaný). V zmysle týchto záverov súd následne žalobu prejednal z vecného hľadiska.
6. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
7. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto
sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP).
8. Keďže žaloba obsahovala len všeobecné skutočnosti znamenajúce odkaz na pripojené dôkazy súd aplikoval postup v zmysle § 150 ods. 2 CSP a vyzval dňa 24. 11. 2017 žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, pretože z obsahu žaloby vyplývala výška žalovanej sumy, avšak bez vymedzenia jej jednotlivých zložiek z hľadiska istiny, úrokov, poplatkov, či iných uplatňovaných nárokov, vrátane ich splatnosti. Vo výzve súd odkázal na ustanovenie § 132 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žaloba neobsahovala elementárne skutočnosti pre posúdenie žalovanej finančnej čiastky a jej skúmanie výlučne na základe predložených listinný (bez prezentovania skutkových tvrdení) nebolo v zmysle úpravy Civilného sporového poriadku možné. Súd v súvislosti s uvedenou výzvou určil žalobcovi lehotu 10 dní, v ktorej mal doplniť požadované skutkové tvrdenia. Na uvedenú výzvu žalobca nijako nereagoval.
9. Na základe posúdenia obsahu žaloby dospel súd k presvedčeniu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré prezentoval v podanom žalobnom návrhu. Bolo na ňom, aby súdu uviedol dostatočný rozsah argumentov v nadväznosti na predložené listiny, ktoré by umožňovali riadne preskúmať uplatnenú žalovanú sumu. Súd dokonca žalobcovi poskytol primeraný časový priestor s riadnym poučením (viď predchádzajúci odsek), pričom tento na uvedené nijako nereagoval. Súd nemal povinnosť hľadať v jednotlivých predložených listinách potrebné skutočnosti na posúdenie uplatňovanej sumy a keďže samotná žaloba nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, bol súd nútený žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
10. Napokon súd považoval za potrebné vysporiadať sa s niektorými procesnými otázkami, ktoré vystali v priebehu konania. Žaloba bola pôvodne vo veci podaná D. Ú. H., a.s., zastúpenou spoločnosťou Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., vo vzťahu ku ktorej žalobca odvolal plnú moc, a to podaním zo dňa 08. 12. 2017. Aj napriek tomu, že žalobca následne neoznačil nového právneho zástupcu, ani nepredložil individuálnu plnú moc do spisu, súd iniciatívne zistil z registra OpP, že žalobca dňa 09. 01. 2018 požiadal súd o založenie plnomocenstva do správneho registra súdu. Prílohu tohto podania bola plná moc udelená žalobcom v prospech spoločnosti Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. zo dňa 10. 03. 2017. Následne súdu došlo odvolanie plnej moci, a to dňa 12. 01. 2018, ktoré bolo zaregistrované pod rovnakou značkou OpP registra. Z uvedeného podania vyplýva, že „týmito odvolávame plnú moc a žiadame súd o neevidovanie plnej moci v správnom registri súdu“. Na základe takto výslovne formulovaného prejavu vôle žalobcu o tom, že ho nezastupuje spoločnosť Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., súd predvolal na pojednávanie zástupcu žalobcu JUDr. Šoltésa podľa plnej moci zo dňa 03. 02. 2016 (č. l. 34 spisu). Následne žalobca doručil súdu list zo dňa 25. 04. 2018, z ktorého vyplýva, že žalobca mienil „odvolaním plnej moci“ len dosiahnuť neregistrovanie plnomocenstva v správnom registri súdu. V tomto prípade, však súd aplikoval ust. § 92 ods. 3 CSP v zmysle ktorého odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili. Ak teda žalobca raz odvolal plnú moc udelenú spoločnosti Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., nemohol uvedené zvrátiť ďalším listom deklarujúcim iný úmysel. Ak mal byť žalobca v konkrétnom spore zastúpený novým zástupcom, bolo jeho povinnosťou predložiť súdu riadnu (novú) plnú moc, k čomu však nedošlo.
11. Deň pred pojednávaním bolo súdu doručené podanie zo dňa 11. 05. 2018 označené ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, súhlas s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu, špecifikácia žalovanej sumy, čiastočné späťvzatie návrhu a úprava petitu. Uvedené podanie bolo podpísané spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., resp. jej zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom s uvedením pečiatky zástupcu. Spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. nie je stranou v danom spore, a preto akékoľvek jej procesné návrhy nemohol súd nijako akceptovať. Pokiaľ v skoršej fáze konania došlo súdu podanie obsahujúce návrh na zmenu strany sporu, s týmto sa súd vysporiadal uznesením sp. zn. 22Csp/34/2017 zo dňa 07. 03. 2018, keď podanie žalobcu doručené dňa 20. 12. 2017, označené ako „Návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu“ odmietol. Uvedené rozhodnutie bolo riadne doručené JUDr. Šoltésovi, ktorý tento návrh podal, ako aj žalovanému.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plneného úspechu žalovaného v spore. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.