Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/43/2021

Potvrdené rozhodnutím 4To/19/2022
„Uznesenie Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.07.2022 v trestnej veci obž. C. Q. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 11.04.2022, sp. zn. 5T/43/2021, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. apríla 2022 v trestnej veci proti obžalovanému C. Q., W.. XX.XX.XXXX U. N. Y., M..Č.. U. Ú. E. Ú. T. takto

rozhodol:

Obžalovaný:

C. Q. X. C. Y. E. W. - W.. XX.XX.XXXX U. N. Y.K., M. F. L. XXX, I. Q., M..Č.. U. Ú. E. Ú. T.

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- z prečinu krádeže podľa /2005 Z.z. účinného od 1.8.2019, -z prečinu výtržníctva podľa ,

p r e t o ž e

-dňa 06.12.2020 využil služby spoločnosti AF. M. T., L. L. T., G..R. O., kde na adrese G.. C. U. Y. T. nastúpil v čase po 20:00 hod. do osobného motorového vozidla taxislužby A.. Š. C., F. S., X.. Č.. T., ktorého vodičom bol poškodený T. W., W.. XX.X.XXXX, M. F. G..XX. E. XXX/XX, XXX XX T., požiadal ho o odvoz z Popradu do Važca a následne z Važca do Liptovského Mikuláša, kde už na týchto adresách poškodený T. W., ako vodič taxislužby z jeho správania usúdil, že obž. C. Q. nebude mať na úhradu za využitie služieb taxislužby, čo už počas spiatočnej cesty do mesta Poprad telefonicky oznámil svojmu nadriadenému, ktorý mu odporučil kontaktovať políciu, po príchode do mesta Poprad na adresu ul. C., kde pôvodne obž. C. Q. do vozidla nastúpil, po odstavení osobného motorového vozidla v čase okolo 22:45 hod. obž. C. Q. z vozidla taxislužby vystúpil a poškodenému T. W. povedal, že ide k sestre pre peniaze, načo poškodený T. W. ako vodič taxislužby reagoval tak, že obž. C. Q. povedal, že ide s ním a z vozidla taxislužby vystúpil, pričom sa stretli za osobným motorovým vozidlom, kde v tom čase už mal poškodený T. W. na svojom mobilnom telefóne zn. Y. I. Y., K.: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý držal v ruke vytočenú linku polície č. 158 a chcel realizovať hovor a vtedy ho obž. C. Q. udrel do zadnej časti hlavy, v dôsledku čoho poškodenému T. W. mobilný telefón z ruky vypadol a spadol na zem, kde ostal pohodený vo vzdialenosti minimálne 1,5 metra a maximálne 5 metrov od poškodeného T. W. a obž. C. Q. poškodeného T. W. vzápätí opäť udrel do tváre - do oblasti úst, v dôsledku čoho poškodený T. W. spadol na zem - na ľavý bok, pričom počas pádu chytil obž. C. Q. za jeho bundu a pravou nohou ho kopol do rozkroku alebo do stehna a následne, keď poškodený T. W. ležal na zemi, videl ako obž. C. Q. odchádza smerom k jeho spadnutému mobilnému telefónu a preto sa snažil rýchlo zo zeme zdvihnúť a ísť pre svoj mobilný telefón, na ktorom ešte svietil displej, ale obž. C. Q. k mobilnému telefónu poškodeného T. W. dobehol skôr, mobilný telefón zodvihol zo zeme, vzal ho a ušiel s ním na presne nezistené miesto, čím poškodenému T. W. spôsobil zranenia - pomliaždenie hlavy v čelovej, spánkovej oblasti, na očnici, na dolnej pere a v ľavej sedacej oblasti, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, s dobou liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe života 2 dni a odcudzením mobilného telefónu zn. Y. I. Y., K.: XXXXXXXXXXXXXXX škodu vo výške 150,- eur,

t e d a

-prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, -dopustil sa fyzicky, a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Za to mu

u k l a d á

Podľa , s použitím , , , , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 /dvadsať/ mesiacov.

Podľa ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa mu ukladá povinnosť zaplatiť poškodenému T. W., W.. XX.X.XXXX, M. F. G.. XX.E. XXX/XX, T. škodu vo výške 98,70 eur.

Podľa poškodeného T. W., W.. XX.X.XXXX, M. F. G.. XX.E. XXX/XX, T. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Na obžalovaného C. Q. bola podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa , s použitím na tom skutkovom základe, že dňa 06.12.2020 využil služby spoločnosti E. M. T., L. L. R. O., XXX XX T., kde na adrese ul. C. U. Y. T. nastúpil v čase po 20:00 hod. do osobného motorového vozidla tejto taxislužby zn. Š. C., F. S., X.. Č.. T., ktorej vodič bol v tom čase T. W., M. F. XX. E. XXX/XX, XXX XX T., a požiadal o odvoz z Popradu do Važca a následne z Važca do Liptovského Mikuláša, kde už na týchto adresách vodič taxislužby zo správania obv. C. Q. usúdil, že nebude mať na úhradu za využitie služieb taxislužby, pričom počas spiatočnej cesty do mesta Poprad uvedené telefonicky oznámil svojmu nadriadenému, ktorý mu odporučil kontaktovať políciu, kde po príchode do mesta Poprad na adresu, kde obv. C. Q. do vozidla nastúpil, teda na ul. C., po odstavení vozidla v čase okolo 22:45 hod. obv. C. Q. z vozidla taxislužby vystúpil a T. W. povedal, že ide k sestre po peniaze, na čo vodič taxislužby reagoval tak, že klientovi povedal, že ide s ním a tiež vystúpil z vozidla taxislužby, pričom obaja sa stretli za motorovým vozidlom, kde v tom čase už mal T. W. na svojom mobilnom telefóne zn. Y. I. Y., K.: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý držal v ruke vytočenú linku polície a chcel realizovať hovor, pričom v tej chvíli dostal od obv. C. Q. úder do zadnej časti hlavy, v dôsledku čoho T. W. telefón z ruky vypadol a spadol na zem, kde ostal pohodený vo vzdialenosti maximálne päť metrov od T. W., kde hneď na to obv. C. Q. opäť udrel T. W., tentokrát do tváre, do oblasti úst, v dôsledku čoho tento spadol na zem, na ľavý bok, pričom ale ešte počas pádu chytil obv. C. Q. za jeho bundu a snažil sa ho kopnúť do rozkroku, pričom tohto trafil pravdepodobne do stehna, kde následne, keď ležal T. W. na zemi videl, ako obv. C. Q. ide od neho preč smerom k pohodenému mobilnému telefónu, na čo sa T. W. rýchlo zo zeme zodvihol a šiel rýchlo po svoj mobilný telefón, na ktorom svietil displej, snažil sa obv. C. Q. zastaviť, ktorý sa už naťahoval svojou rukou po mobilnom telefóne a mal ho už na dosah svojej ruky, čo sa T. W. už ale nepodarilo, kde obv. C. Q. po tom, ako zodvihol zo zeme mobilný telefón, tento si zobral a s týmto ušiel na presne nezistené miesto, kde týmto konaním spôsobil obv. C. Q. poškodenému T. W. zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a to pomliaždenie hlavy v čelovej, spánkovej oblasti, na očnici, dolnej pere a v ľavej sedacej oblasti s dobou liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe života 2 dni a odcudzením telefónu škodu vo výške 150,- Eur, pričom takéhoto konania sa dopustil napriek tomu, že bol potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to: -rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. zo dňa 17.04.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. zo dňa 09.08.2007, a ktorým bol uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu lúpeže podľa , , a zo zločinu porušovania domovej slobody podľa , , , v bode 2/ z prečinu krádeže podľa

, zo zločinu lúpeže podľa , a zo zločinu vydierania podľa , , , v bode 3 zo zločinu lúpeže podľa , v bode 4/ z prečinu krádeže podľa a v bode 5/ z prečinu krádeže podľa , , za čo mu súd uložil podľa s použitím , , úhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyri roky so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, -rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. zo dňa 21.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2017 a ktorým bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa , za čo mu súd uložil podľa s použitím , , , , , súhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyri roky a šesť mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého mu skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. zo dňa 06.12.2016, právoplatného dňa 25.01.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný C. Q. na hlavnom pojednávaní k podstatným okolnostiam skutku uvádzal, že k fyzickému napadnutiu poškodeného T. W. dňa 6.12.2020 v čase okolo 22:00 hod. až 23:00 hod. došlo v T. W. G.. C. a po tom, čo ho poškodený napadol ako prvý tak, že, keď vystúpil z taxíka, poškodený ho chytil za bundu a kopol do rozkroku, keďže sa podľa neho domnieval, že mu nezaplatí za taxík, hoci on pre peniaze chcel ísť k svojej sestre N. Q., ktorá na predmetnej ulici býva, načo obaja padli na zem a že keď po tom vstával zo zeme, chytil poškodeného za sveter a udrel ho do ľavej strany tváre, buď do úst alebo pier a že k žiadnemu ďalšiemu vzájomnému fyzickému napadnutiu potom už nedošlo. Obžalovaný ďalej tvrdil, že počas tohto incidentu s poškodeným mu na zem z rúk vypadli jeho 2 mobilné telefóny zn. L. E. Y. a peňaženka a poškodenému z ruky jeho mobilný telefón s tým, že všetky veci spadli od nich na vzdialenosť asi 5 až 15 metrov. Podľa tvrdenia obžalovaného mobilný telefón vzal poškodenému omylom, keď si zberal zo zeme svoje veci, načo z miesta činu odišiel za svojou sestrou N. Q., čo zistil až u nej. Obžalovaný potvrdil, že predmetný mobilný telefón predal asi za 3 dni ďalšej osobe i to, že poškodený buď cestou späť do Popradu, alebo počas ich vzájomného fyzického konfliktu telefonoval na políciu. Z výpovede obžalovaného zároveň vyplývalo, že poškodený mu žiadnym spôsobom nebránil v tom, aby mu vzal jeho mobilný telefón, ktorý v tom čase ležal na zemi spolu s jeho mobilnými telefónmi.

Na návrh prokurátora konajúci sudca za podmienok uvedených v , z dôvodov odstránenia rozporov týkajúcich sa veci, ktoré mal mať obžalovaný v čase skutku pri sebe a času zistenia prisvojenia si mobilného telefónu poškodeného prečítal pôvodnú časť výpovede obžalovaného z prípravného konania zo dňa 26.5.2021 a zistil, že obžalovaný v pôvodnej výpovedi pôvodne uvádzal, že na privolanie taxíka použil svoj mobilný telefón s číslom XXXX XXX XXX, ktorým šiel z ul. C. U. T. najprv do obce Važec, kde bývala jeho bývalá družka K. T.. Obžalovaný tvrdil, že z obce Važec chcel ísť aj do Liptovského Mikuláša, s čím však taxikár už nesúhlasil a začal sa správať arogantne, pretože mu povedal , že idú späť do Popradu na ul. C.. Obžalovaný ďalej tvrdil, že cestou do Popradu volal svojej sestre N. Q., že bude potrebovať požičať peniaze na zaplatenie taxíka, s čím ona súhlasila a on potom taxikára uistil, že mu za jazdu zaplatí. Podľa ďalších tvrdení obžalovaného, keď sa otáčal od auta po vybratí svojich vecí, vtedy ho mal poškodený bez výstrahy kopnúť do rozkroku, na čo padol na kolená, ale snažil sa postaviť. Obžalovaný nevedel uviesť prečo sa vlastne s poškodeným pobili tvrdiac, len to, že sa vzájomne pritom držali za ošatenie a že sa vzájomne udierali do hlavy, pričom im obom na zem spadli mobilné telefóny a iné jeho veci a že keď poškodený padol na zem on to využil a pobral svoje veci, vrátane mobilného telefónu poškodeného, ktorý mu však vzal len omylom, čo však zistil až na druhý deň a to, že predmetný mobilný telefón neskôr predal inej osobe z Važca. Obžalovaný v tejto výpovedi uvádzal aj to, že za taxík chcel zaplatiť a že za použité taxislužby nezaplatil len preto, že bol taxikárom napadnutý.

Predmetné rozpory vo vzťahu k týmto skutočnostiam obžalovaný odôvodnil len tým, že v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedal v strese a opätovne potvrdil, že v čase skutku mal pri sebe iba 2 mobilné telefóny, nie 3 mobilné telefóny a že až po príchode do bytu svojej sestry N. Q. zistil, že má aj mobilný telefón poškodeného, pričom podľa neho na mieste činu ostal jeden z jeho mobilných telefónov. Svedok T. W. v konaní pred súdom k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uvádzal, že obžalovaný ho dňa 6.12.2020 telefonicky požiadal o odvoz taxíkom z ul. C. v Poprade do obce Važec, kde sa zdržali asi 20 až 30 minút, na čo ho obžalovaný požiadal, aby pokračovali do Liptovského

Mikuláša na ul. C., kde mala bývať sestra obžalovaného, ktorá mu mala za jazdu taxíkom zaplatiť a ktorú cestou telefonicky aj žiadal o požičanie 100,- eur. Svedok tvrdil, že obžalovaný ho za jeho sestrou dokonca pre peniaze aj posielal, ale to odmietol a z taxíka nevystúpil, načo mu obžalovaný povedal, že idú späť do Važca k rodinnému domu, kde boli predtým. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že obžalovaný ho vo Važci znova požiadal, aby šli späť do Liptovského Mikuláša na ul. C., čo tiež svedok odmietol, pretože už začal tušiť, že bude problém s platením za jazdu a obžalovanému povedal, že idú späť do Popradu, s čím obžalovaný súhlasil a povedal, že idú na ul. C. V. F. A.. F.. Svedok ďalej uvádzal, že cestou späť do Popradu obžalovaný začal byť podľa neho podráždenejším a agresívnejším, a svedka sa pýtal , či si myslí, že mu za jazdu nechce zaplatiť, čo však svedok už oznámil spolumajiteľovi taxislužby R. R. s tým, že má „problémy so zákazníkom“ a že ide na ul. C., kde býva aj R. R., keďže sa mu obžalovaný vyhrážal aj tým, že príde o prácu taxikára. Svedok v konaní pred súdom uviedol, že pred príchodom na ul. C. na tzv. retardéry s taxíkom spomalil, na čo obžalovaný začal otvárať dvere taxíka, z čoho svedok nadobudol dojem, že obžalovaný chce ujsť a preto s vozidlom zastavil. Obžalovaný vtedy z taxíka vystúpil spolu so svedkom, ktorý pritom už volal na policajnú linku č. 158 a stretli sa za zadnou časťou vozidla, kde ho obžalovaný prvýkrát rukou udrel do ľavej spánkovej oblasti tváre, načo mu mobilný telefón vypadol z ruky a druhýkrát opäť rukou udrel do oblasti ľavej časti pery, na čo začal padať dozadu a svojou pravou rukou chytil obžalovaného za bundu, aby sa udržal na nohách , čo sa mu ale nepodarilo a spadol na chrbát - na ľavú časť tela, stihol však obžalovaného pravou nohou kopnúť do slabín alebo stehna. Zo svedeckej výpovede T. W. ďalej vyplynulo, že pri páde na zem mu spadli okuliare a mobilný telefón na vzdialenosť 1,5 až 5 metrov a že vtedy obžalovaný dobehol k jeho mobilnému telefónu, dvihol ho zo zeme a ušiel. Svedok si už nepamätal, či v čase predmetného incidentu mal obžalovaný niečo v rukách, alebo, či mu pri incidente spadlo niečo na zem a nevidel, aby obžalovaný dvihol zo zeme aj iné veci než jeho mobilný telefón. Podľa svedka predmetný incident s obžalovaným trval veľmi krátko, asi do jednej minúty. Svedok ďalej uvádzal, že počas incidentu sa mu obžalovaný nijakým spôsobom nevyhrážal a ani mu nič pri tom nehovoril. Obžalovaný mu podľa neho mobilný telefón nevzal omylom, pretože musel vidieť v tom čase ešte prebiehajúci hovor na linku č. 158, ale ani mu ho nevzal násilím, pretože mobilný telefón mu z ruky vypadol hneď po tom, čo ho obžalovaný udrel druhýkrát. Svedok zároveň tvrdil, že obžalovaný mu žiadnym spôsobom ani nebránil v tom, aby si mobilný telefón zdvihol zo zeme, ale zároveň poukázal na to, že kým on vstal, obžalovaný mu ho vzal a ušiel.

Na návrh obhajcu obžalovaného za podmienok uvedených v , konajúci súd prečítal časť pôvodnej výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 2.6.2021, ktorá sa týkala svedkovho pôvodného popisu predmetného skutku a jeho fyzického napadnutia obžalovaným, z ktorej vyplynulo, že na základe vyrozumenia dispečerky šiel na ul. C. U. T. V. F. A.. F., kde ho čakal obžalovaný, ktorý ho požiadal, aby ho zaviezol do obce Važec, kde pri jednom z rodinných domov vystúpil a rozprával sa s nejakou ženou počas 20 až 30 minút. Po nastúpení do taxíka ho obžalovaný požiadal, aby ho zaviezol na ul. C. v Liptovskom Mikuláši a že počas cesty telefonoval s ďalšou ženou, ktorú žiadal o peniaze. V Liptovskom Mikuláši sa zdržali asi 20 minút, počas ktorých mu obžalovaný dával rôzne návrhy i to, aby si šiel svedok sám pre peniaze, čo však odmietol a z taxíka nevystúpil. Svedok ďalej tvrdil, že z Liptovského Mikuláša šli opäť do Važca a potom do Popradu a že cestou späť bol obžalovaný podráždený, vulgárny, nahnevaný a verbálne útočný, čo svedok vyhodnotil ako nebezpečnú situáciu a zavolal majiteľovi taxislužby, že má problém so zákazníkom a že ide do Popradu na ul. C.. Svedok si všimol, že poškodený má pri sebe mobilný telefón, pravdepodobne zn. Y. a že počas telefonovania používa slúchadlá, ktoré boli na mobilný telefón napojené. Svedok v tejto výpovedi ďalej uvádzal, že keď vozidlom na retardéry spomaľoval, obžalovaný sa pokúšal otvoriť dvere na aute a preto s vozidlom zastavil, na čo obžalovaný z vozidla vybehol a súčasne za ním aj svedok, ktorý medzi tým vytočil číslo 158. S obžalovaným sa na to stretli za vozidlom, kde svedok dostal od obžalovaného nečakane ranu do oblasti pery, ktorú sa mu snažil vrátiť úderom ruky pravdepodobne do hlavy. Svedok tvrdil, že po prvom údere od obžalovaného mu spadli okuliare a po druhej rane do oblasti pravého spánku už spadol na chrbát a že vtedy mu spadol mobilný telefón z ľavej ruky. Keď svedok ležal na zemi, kopol obžalovaného pravou nohou do oblasti rozkroku, tento mu však fyzický útok už neopätoval, na čo začal vstávať zo zeme a vtedy si všimol, že telefón leží od neho vo vzdialenosti asi 1,5 metra, ale v tom ho obžalovaný vzal a odišiel.

Rozpory v predmetných výpovediach svedok už pre odstup času nevedel vysvetliť, ale opätovne potvrdil, že obžalovaný ho udrel do spánkovej časti tváre alebo do pery, že ho udrel dvakrát i to, že

po páde na zem, keď sa snažil postaviť na nohy, v podvedomí sa vystretou ľavou rukou snažil získať späť svoj mobilný telefón.

Zo svedeckej výpovede C. I. vyplynulo, že svedok niekedy v marci roku 2021 odkúpil od L. A. za sumu 50,- eur mobilný telefón zn. Y., Č.K. S., nevediac, že mobilný telefón je kradnutý, pričom tvrdeniam svedka korešpondoval aj listinný dôkaz v podobe fotodokumentácie vydanej veci - mobilného telefónu dňa 20.5.2021.

Zo svedeckej výpovede L. A. vyplynulo, že niekedy v decembri 2020 mu neznámy muž v obci Važec ponúkol na predaj za sumu 60,- eur mobilný telefón zn. Y. I. Y. s tým, že tento neznámy muž mu povedal, že mobilný telefón predáva preto, že potrebuje peniaze na cestu a že ho kúpil na splátky, dokonca mu prisľúbil dodatočne doniesť aj nabíjačku a krabicu od telefónu, k čomu však nedošlo. Svedok neskôr niekedy v mesiaci apríl 2021 predmetný mobilný telefón za 50,- eur odpredal C. I., pričom jeho tvrdeniam korešpondoval aj listinný dôkaz v podobe zápisnice o rekognícii osôb podľa fotografií zo dňa 27.5.2021 pri ktorej svedok opoznal osobu obžalovaného, ktorá mu v mesiaci december roku 2020 v obci Važec odpredala mobilný telefón zn. Y. I. Y. a príslušná fotodokumentácia.

Znalkyňa PhDr. Katarína Petrová v konaní pred súdom potvrdila závery znaleckého posudku z odboru psychológia , odvetvie klinická psychológia detí a dospelých podľa ktorých obžalovaný je ľahko duševne zaostalou osobnosťou, s defektnými pamäťovými schopnosťami , až s podozrením na ľahké poruchy centrálneho nervového systému. Podľa znalkyne sa obžalovaný osobnostne vyvíjal pravdepodobne už od detstva menej priaznivo , čo bolo ovplyvnené jednak disharmonickým stresujúcim domácim prostredím a jednak slabším mentálnym vybavením obžalovaného, ako aj celkovou jednoduchosťou prostredia, z ktorého obžalovaný pochádzal. Znalkyňa osobnosť obžalovaného charakterizovala ako emočne plochú a veľmi jednoduchú, hoci navonok s veľmi štandardnými predstavami a túžbami ohľadne tvorby jeho života, ale bez reálnych kapacít ich naplnenia, čo je podľa znalkyne typické pre ľudí s nižšou úrovňou a s nižšou kvalitou percepčno- kognitívnych schopností. Znalkyňa potvrdila opakované tendencie obžalovaného k priamočiaremu, impulzívnemu uspokojovaniu jeho momentálnych potrieb alebo situačne vzniknutých nápadov, s prejavmi jeho asociality. Zo záverov znaleckého posudku i z výpovedí znalkyne vyplynulo, že vierohodnosť tvrdení obžalovaného sa javí byť nízka, s poukazom na to, že obžalovaný má tendenciu zo všetkých jeho životných neúspechov viniť vonkajší svet, iné okolnosti alebo nepriazeň osudu a na to, že takto štruktúrovaná osobnosť sa pod vplyvom požitia akýchkoľvek návykových látok s vysokou pravdepodobnosťou veľmi rýchlo stáva afektívne disregulovanou a ešte viac impulzívnou, ako za bežných okolností. Znalecký posudok a výpoveď znalkyne PhDr. Kataríny Petrovej nepreukázali , aby agresivita bola jadrovou a dominantnou črtou obžalovaného s tým, že jeho správanie je determinované skôr afektívnou disreguláciou, ako agresivitou, ktorá znamená , že správanie je premyslené, s jasným začiatkom a s jasným cieľom, zatiaľ čo afektívno- impulzívne správanie je charakterizované prevažne situačné, impulzívne a nevyspytateľné. K prognóze resocializácie obžalovaného znalkyňa uviedla, že za predpokladu, že sa žalovaný skutok stal, tak je prognóza u obžalovaného menej priaznivá, vzhľadom na súhrn prítomných bodov viac ako 30 % podľa odbornej literatúry.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Kornélie Fabišíkovej vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle psychózy a že u menovaného bol zistený len pokles rozumových schopností do pásma mentálnej subnormy a dissociálna porucha osobnosti, ktorá je charakterizovaná nedodržiavaním sociálnych záväzkov ,nedostatkom citov k iným, činmi útočného násilia alebo bezcitným nezáujmom. Znalkyňa u obžalovaného súčasne konštatovala nízku toleranciu na frustráciu, nízky prah pre výbuchy agresie, vrátane násilia, s tendenciou ovplyvňovať iných alebo ponúkať plauzibilnú racionalizáciu jeho správania. Porucha osobnosti obžalovaného sa podľa znalkyne prejavuje vo vzťahu k sebe i okoliu, v rôznych oblastiach života a spoločenského uplatnenia, čo vo všeobecnosti zapríčiňuje značný dyskomfort takejto osobnosti s tým, že porucha je trvalá a stála vo svojich prejavoch. Úroveň rozumových a a intelektuálnych vlastností obžalovaného znalkyňa vyhodnotila ako simplexnú osobnosť so subnormnými rozumovými schopnosťami, ktorá chápe zmysel trestného konania a u ktorej bola ovládacia a rozpoznávacia schopnosť len nepodstatne zmenšená pod vplyvom obžalovaným udávaného požitia alkoholických nápojov a možného užitia lieku Tisercin.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Košice, ktorý skúmal biologickú stopu na zaistených slúchadlách s visačkou Kik s porovnávacím materiálom - C. Q., C.. Q., W.. XX.XX.XXXX vyplýva, že DNA profil zistený z biologického materiálu - slúchadlá s visačkou Kik je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky - C. Q., C.. Q., W.. XX.XX.XXXX. Z listinného dôkazu v podobe zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že poškodený T. W. dňa 7.12.2020 urobil vo veci trestné oznámenie v podstate na rovnakom skutkovom základe, ktorý uvádzal vo svojich výpovediach, či už v prípravnom konaní alebo konaní pred súdom.

Z listinného dôkazu v podobe zápisnice o rekognícii osoby podľa fotografie zo dňa 8.12.2020 vyplýva, že poškodený T. W. opoznal osobu obžalovaného C. Q., ktorá ho dňa 6.12.2020 v čase okolo 22:45 hod. fyzicky napadla na ul. C. U. T. a ktorá mu následne ukradla mobilný telefón zn. Y. I. Y., K. X: XXXXXXXXXXXXXXX E. K. X: XXXXXXXXXXXXXXX čo korešpondovalo s vyhotovenou fotodokumentáciou ,vrátane fotodokumentácie obalu k mobilnému telefónu zn. Y. I. Y., fotokópiou dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb a k zmluve o predaji zariadenia poškodenému T. W., so zápisnicou o vydaní veci zo dňa 20.5.2021 - mobilného telefónu zn. Y. I. Y. osobou C. I., s uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-828/1-VYS-PP-2020 zo dňa 14.7.2021, ktorým sa predmetný mobilný telefón vrátil poškodenému T. W. a so záznamom z vykonanej analýzy údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, podľa ktorej predmetným mobilným telefónom K. : XXXXXXXXXXXXXXX E. K.: XXXXXXXXXXXXXXX disponovali osoby L. A. E. C. I..

Z listinného dôkazu v podobe zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 7.12.2020 vyplýva, že ohliadka bola vykonaná v čase od 03:25 hod. do 04:00 hod., pričom miestom ohliadky bola ul. C., Poprad a motorové vozidlo zn. Š. C., X.. Č.. T. XXX H., F. S. označené ako taxi, v ktorom bola nájdená a zaistená vecná stopa- slúchadlá s visačkou Kik, čo korešpondovalo s vyhotovenou fotodokumentáciou.

Z listinného dôkazu v podobe odborného vyjadrenia zo dňa 8.12.2020 vyplýva, že v čase skutku mal mobilný telefón zn. Y. I. Y. hodnotu 150,- eur.

Z ďalšieho listinného dôkazu v podobe lekárskeho potvrdenia zo dňa 7.12.2020 vyplýva, že poškodený T. W. bol v daný deň o 00:19 hod. ošetrený v W. T., a. s. s tým, že k jeho zraneniu došlo 6.12.2020 okolo 22:30 hod. na ul. C. U. T. napadnutím klienta, s diagnózou - pomliaždenie hlavy v čelovej a spánkovej oblasti, na očnici, dolnej pere a v ľavej sedacej oblasti, čo bolo kvalifikované ako ľahké zranenie, s dobou liečenia dva dni.

Z vecného dôkazu v podobe CD nosiča, spolu s jeho prepisom vyplýva, že na linku tiesňového volania č. 158 (KR PZ Prešov) bol dňa 6.12.2020 o 22:42:47 hod. vykonaný hovor z telefónneho čísla: XXXX XXX XXX v dĺžke 17 sekúnd.

Po takto vykonanom dokazovaní bol konajúci súd toho názoru, že skutkový stav vo veci bol zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodné pochybnosti nie sú, že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie v danej veci a že predmetné dôkazné prostriedky boli zabezpečené, vykonané a následne aj vyhodnotené zákonným spôsobom v zmysle zásad uvedených v , a a súčasne i toho názoru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný C. Q., na tom skutkovom základe, že dňa 06.12.2020 využil služby spoločnosti E. M. T., L. L. T., G..R. O., V. W. E. G.. C. v meste Poprad nastúpil v čase po 20:00 hod. do osobného motorového vozidla taxislužby zn. Š.V. C., F. S., X.. Č.. T., ktorého vodičom bol poškodený T. W., W.. XX.X.XXXX, M. F. G..XX. E. XXX/XX, XXX XX T., požiadal ho o odvoz z Popradu do Važca a následne z Važca do Liptovského Mikuláša, kde už na týchto adresách poškodený T. W., ako vodič taxislužby z jeho správania usúdil, že obž. C. Q. nebude mať na úhradu za využitie služieb taxislužby, čo už počas spiatočnej cesty do mesta Poprad telefonicky oznámil svojmu nadriadenému, ktorý mu odporučil kontaktovať políciu, po príchode do mesta Poprad na adresu ul. C., kde pôvodne obž. C. Q. do vozidla nastúpil, po odstavení osobného motorového vozidla v čase okolo 22:45 hod. obž. C. Q. z vozidla taxislužby vystúpil a poškodenému T. W. povedal, že ide k sestre pre peniaze, načo poškodený T. W. ako vodič taxislužby reagoval tak, že obž. C. Q. povedal, že ide s ním a z vozidla taxislužby vystúpil, pričom sa stretli za osobným motorovým vozidlom, kde v tom čase už mal poškodený T. W. na svojom mobilnom telefóne zn. Y. I. Y., K.: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý držal v ruke vytočenú linku polície č. 158 a chcel realizovať hovor a vtedy ho obž. C. Q. udrel do zadnej časti hlavy, v dôsledku čoho poškodenému T. W. mobilný telefón z ruky vypadol a spadol na zem, kde ostal pohodený vo vzdialenosti minimálne 1,5 metra a maximálne 5 metrov od poškodeného T. W. a obž. C.

Q. poškodeného T. W. vzápätí opäť udrel do tváre - do oblasti úst, v dôsledku čoho poškodený T. W. spadol na zem - na ľavý bok, pričom počas pádu chytil obž. C. Q. za jeho bundu a pravou nohou ho kopol do rozkroku alebo do stehna a následne, keď poškodený T. W. ležal na zemi, videl ako obž. C. Q. odchádza smerom k jeho spadnutému mobilnému telefónu a preto sa snažil rýchlo zo zeme zdvihnúť a ísť pre svoj mobilný telefón, na ktorom ešte svietil displej, ale obž. C. Q. k mobilnému telefónu poškodeného T. W. dobehol skôr, mobilný telefón zodvihol zo zeme, vzal ho a ušiel s ním na presne nezistené miesto, čím poškodenému T. W. spôsobil zranenia - pomliaždenie hlavy v čelovej, spánkovej oblasti, na očnici, na dolnej pere a v ľavej sedacej oblasti, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, s dobou liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe života 2 dni a odcudzením mobilného telefónu zn. Y. I. Y., K.: XXXXXXXXXXXXXXX škodu vo výške 150,- eur.

Pri ustálení predmetného skutkového stavu konajúci súd vychádzal predovšetkým z dôkazov v podobe výpovedí obžalovaného C. Q., z výpovedí poškodeného T. W., z výpovedí svedkov L. A. E. C. I., ako aj z vyššie uvedených listinných dôkazov a záverov znaleckých posudkov MUDr. Fabíšikovej, PhDr. Petrovej a KEÚ PZ Košice , na obsah ktorých bolo poukázané v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, pretože podľa jeho názoru predmetné dôkazy vzájomne korešpondovali a súčasne na seba nadväzovali do takej miery, že ich logičnosti a objektivite žiadne relevantné skutočnosti neboli.

Takto ustálený skutkový stav podľa názoru konajúceho súdu nezodpovedal právnej kvalifikácii skutku ako zločinu lúpeže podľa (za použitia ), uvedenej v obžalobnom návrhu prokurátora, vzhľadom na nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný tvrdil, že poškodený ho bezdôvodne napadol ako prvý a že potom došlo k ich vzájomnému fyzickému napadnutiu, pretože sa poškodený podľa neho domnieval, že mu nezaplatí za jazdu taxíkom, hoci on poškodenému chcel zaplatiť peniazmi, ktorému mala po predchádzajúcej telefonickej dohode požičať jeho sestra N. Q., ktorá býva na ul. C. U. T., F. F., kde s taxíkom poškodeného aj prišli. Obžalovaný zároveň tvrdil, že poškodenému vzal mobilný telefón omylom, keď si po ich vzájomnom fyzickom incidente zberal zo zeme svoje veci a svoje mobilné telefóny a ktoré im pri incidente spadli na vzdialenosť 5 až 15 metrov. Obžalovaný popieral, aby sa mobilného telefónu poškodeného zmocnil za použitia hrozby bezprostredného násilia alebo aby proti poškodenému použil násilie s úmyslom zmocniť sa jeho mobilného telefónu. Poškodený na druhej strane tvrdil, že ako prvý ho nečakane napadol obžalovaný a potom, čo sa podľa jeho domnienky pokúsil ujsť bez zaplatenia za použité taxi služby. Poškodený T. W. zároveň tvrdil, že mobilný telefón mu vypadol z ruky na vzdialenosť asi 1,5 až 5 metrov vtedy, keď ho obžalovaný udrel druhýkrát a že po incidente ho obžalovaný zdvihol zo zeme a ušiel s ním. Poškodený ani v jednej svojej výpovedi neuvádzal, aby sa mu obžalovaný pri predmetnom fyzickom incidente nejakým spôsobom slovne alebo konkludentne vyhrážal použitím násilia alebo aby voči nemu použil násilie, v úmysle zmocniť sa jeho vecí - mobilného telefónu a tvrdil, že k fyzickému incidentu došlo podľa neho preto, že obžalovaný sa pokúsil ujsť bez zaplatenia za použitie taxíka, čo už cestou späť do Popradu oznámil spolumajiteľovi taxislužby R. R. a čo sa pokúsil oznámiť polícii prostredníctvom linky tiesňového volania č. 158. Poškodený, ale v podstate aj obžalovaný zhodne tvrdili, že poškodený sa iba domnieval, že obžalovaný mu nechcel zaplatiť za taxislužbu, s týmto motívom sa stotožnil aj konajúci súd, vzhľadom na samotné okolnosti skutku, osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života a predchádzajúce právoplatné odsúdenia a postihnutia za obdobné alebo totožné protiprávne a iné protispoločenské konania, čo by však potom znamenalo, že žalovaný skutok je potrebné právne kvalifikovať ako prečin podvodu podľa , keďže obžalovaný sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že uviedol poškodeného do omylu tvrdením, že mu za poskytnuté taxislužby zaplatí, ak by neabsentoval jeden zo základných znakov tohto trestného činu - súčasné spôsobenie malej škody v zmysle , t. j. škody prevyšujúcej sumu 266,- eur (nezaplatenie za taxislužby poškodenému predstavovali len hodnotu 98,70 eur), alebo ako žalovaný zločin lúpeže podľa , ak by konajúci súd obžalovanému spoľahlivo a dostatočne preukázal súčasné spojenie tohto motívu a pohnútky s násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia obžalovaného voči poškodenému pre nezaplatenie taxislužby, k čomu však nedošlo, keďže samotný poškodený opakovane uvádzal, že sa iba domnieval, že obžalovaný chce po vystúpení z taxíka ujsť, aby nezaplatil a obžalovaný túto skutočnosť popieral, tvrdiac, že poškodenému chcel peniaze zaplatiť, k čomu už nedošlo pre ich konflikt.

Konajúci súd považoval za nelogické, že by sa poškodený nezmienil o akejkoľvek hrozbe bezprostredného násilia, alebo o použití násilia zo strany obžalovaného v úmysle zmocniť sa jeho vecí ( mobilného telefónu alebo nezaplatenie ceny taxislužby), pretože ak by obžalovaný takúto hrozbu alebo násilie pri zmocnení sa jeho vecí skutočne aj použil, poškodený by to uviedol , či už v zápisnici o trestnom oznámení, alebo v jeho neskorších výpovediach v prípravnom konaní alebo konaní pred súdom.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že na podklade zápisnice o trestnom oznámení poškodeného zo dňa 7.12.2020 bolo vo veci na základe uznesenia povereného príslušníka ČVS: ORP-1209/PP-PP-2020 začaté trestné stíhanie pre prečin výtržníctva podľa , ktorá bola neskôr odstúpená príslušnému vyšetrovateľovi pre podozrenie, že skutok vo veci je potrebné kvalifikovať ako trestný čin krádeže podľa , v súbehu s prečinom výtržníctva podľa .

Iné priame dôkazy, než výpovede obžalovaného a poškodeného o okolnostiach samotného žalovaného skutku neexistovali, keďže na mieste činu boli prítomné len tieto osoby. Konajúci súd nemohol vychádzať len z domnienky poškodeného, že obžalovaný ho udrel len preto, že sa pokúšal ujsť bez zaplatenia, keď obžalovaný na druhej strane argumentoval, že pre peniaze chcel ísť, ale že ho poškodený napadol a že z tohto dôvodu z miesta činu odišiel, čo teda znamenalo, že na jednej strane bola domnienka poškodeného a na druhej strane obhajoba obžalovaného, ktorú sa nepodarilo vyvrátiť iným hodnoverným dôkazom.

Existovali len ďalšie nepriame dôkazy v podobe vyššie uvedených výpovedí svedkov C. I., L. A. a listinných dôkazov i závery predmetných znaleckých posudkov, ktoré však tiež žalovanej právnej kvalifikácii predmetného skutku nezodpovedali a za takejto dôkaznej situácie, keď konajúci súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy vzájomne i v ich súhrne musel pri právnom závere žalovaného skutku použiť základnú zásadu in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného, s poukazom na nasledovné úvahy a argumentačné dôvody.

Zločinu lúpeže podľa sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Za násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia pri zločine lúpeže podľa je teda potrebné považovať buď fyzické použitie sily smerujúce k prekonaniu alebo zabráneniu kladeného alebo očakávaného odporu, nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor, keď si je vedomý fyzickej prevahy útočníka a z obavy pred ďalším násilím odpor radšej neprejavuje a podrobí sa vôli útočníka alebo hrozbu, že sa násilie ihneď vykoná a z tejto hrozby musí byť napadnutému zrejmé, že toto násilie sa ihneď na mieste vykoná, môže byť pritom vyjadrená výslovne alebo konkludentne, ak je z neho a z ostatných okolností zrejmé, že sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli páchateľa. Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú tu prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia predchádzať zmocneniu sa cudzej veci. Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmysel spolu s pohnútkou konania páchateľa a preto nie každé prisvojenie si cudzej veci možno kvalifikovať ako lúpež , keďže násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia musí byť prekonaný kladený alebo očakávaný odpor napadnutého a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa, ktorý sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak veci nemôže zmocniť, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci, čo však vykonaným dokazovaním vo vzťahu k veciam poškodeného objektívne preukázané nebolo, keďže túto skutočnosť neuvádzal ani sám poškodený. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úvahu a argumentáciu konajúceho súdu, v zmysle ustálenej súdnej praxe a doterajšej judikatúry potom konanie obž. C. Q. kvalifikoval ako prečin krádeže podľa účinného od 1.8.2019, v jednočinnom rôznorodom súbehu s prečinom výtržníctva podľa , s poukazom na nasledovné skutočnosti.

Prečinu krádeže podľa účinného od 1.8.2019, teda v čase spáchania skutku sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe, alebo pri sebe.

Cudzou vecou sa rozumie taká vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo nepatrí mu výlučne.

Zmocnením sa rozumie situácia, ak páchateľ vec odníme z faktickej moci osoby, ktorá nad ňou túto moc má a tým vytvorí taký stav, ktorým skutočnému vlastníkovi fakticky znemožňuje dispozíciu s jeho vecou.

Spáchanie činu na veci , ktorú má iný na sebe alebo pri sebe znamená odcudzenie, napr. oblečenia, cenností, doplnkov (t.j. na sebe), tašky, mobilného telefónu, dáždnika a podobne (t.j. pri sebe), hoci by s nimi poškodený nebol priamo v kontakte, mal by ich však v bezprostrednej blízkosti.

Prečinu výtržníctva podľa sa dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Výtržnosť je konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža alebo vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia.

Miesto verejnosti prístupné je každé miesto, na ktoré má prístup širší okruh ľudí individuálne neurčených (otvorený, ale aj uzavretý priestor).

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného C. Q. kvalifikoval ako konanie plne trestne zodpovednej osoby a spáchané v priamom úmysle podľa , pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil.

Subjektívna stránka predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní a ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia.

Obžalovaný C. Q. bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, prevažne za majetkové a násilné trestné činy, z toho bol štyrikrát odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, z toho na základe rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp. zn. zo dňa 17.04.2007, právoplatný dňom 09.08.2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. , ktorý mu podľa , s použitím a uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých a na základe rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp. zn. zo dňa 21.02.2017, právoplatný dňom 21.02.2017, ktorý mu podľa uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a šesť mesiacov, s výkonom trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trnava, sp.zn. zo dňa 6.12.2016, právoplatný dňom 25.1.2017, ktorým mu bol uložený podľa vo výmere 10 mesiacov, s jeho výkonom v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z lustrácie v systémoch GP a súdov vyplýva, že v súčasnosti sa voči obžalovanému vedú ďalšie trestné stíhania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. pre prečin podvodu podľa , v ktorej bolo neprávoplatne rozhodnuté dňa 5.5.2021, pretože Krajský súd v Žiline v konaní pod sp.zn. dňa 1.2.2022 predmetný odsudzujúci rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol a na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. pre zločin vydierania podľa , o ktorej doposiaľ rozhodnuté nebolo.

Z listinného dôkazu v podobe ústrednej evidencie priestupkov MV SR a správnych deliktov vyplýva, že obvinený má ďalšie tri záznamy za protispoločenské konania majúce znaky priestupku proti majetku s tým, že obžalovaný dvakrát nezaplatil za využité taxislužby.

Obžalovaný C. Q. má síce trvale bydlisko v obci L., I. Q., ale v obci sa nezdržiava a ani nebýva, podľa správy mesta N. Y. je zrejmé, že obžalovaný má prihlásený prechodný pobyt na ul. C. XXX/X, pričom mesto ho hodnotí len všeobecne.

Z príslušných správ Ústavu na výkon väzby Prešov vyplýva, že obžalovaný disciplinárne počas výkonu väzby nebol ani odmenený ani potrestaný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal konajúci súd do úvahy všetky základné i individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol pritom nato, aby trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, aby vytvoril podmienky na ich výchovu k tomu, aby obžalovaný viedol riadny život, aby uložený trest iných odradil od páchania trestných činov a aby zároveň vyjadril aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou v zmysle ustanovenia .

Podľa trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie - zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti a prvok individuálnej prevencie - výchovy k riadnemu životu a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie - výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti.

Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.

Z vyššie uvedeného je zrejme, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu /zásada proporcionálnosti trestu/ a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu a tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na vyššie uvedenú ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia /represie/ a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste a záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Konajúci súd súčasne prihliadol nato, aby trest, ktorý uloží, postihol iba páchateľa a tak, aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, zároveň prihliadol i nato, akým spôsobom boli trestné činy spáchané, na ich následok, formu zavinenia, pohnútku i na samotnú osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle ustanovenia .

Konajúci súd u obžalovaného súčasne prihliadol aj na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia , ďalej na ustanovenie pre zistenie prevahy priťažujúcich okolností podľa bez zistenia poľahčujúcich okolností podľa .

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa , ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Vzhľadom na príslušné ustanovenie je potrebné poukázať nato, že prečin výtržníctva podľa ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere až na tri roky a prečin krádeže podľa ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere až na dva roky, že pri použití ustanovenia sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a to na výmere jeden rok až tri roky.

Po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel konajúci súd k záveru, že u obžalovaného C. Q. sa účel trestu dosiahne výhradne uložením trestu odňatia slobody nad dolnou hranicou trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu a to vo výmere 20 /dvadsať/ mesiacov, s výkonom trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, v zmysle , keďže obžalovaný bol v období posledných desiatich rokov pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody.

Na základe vyššie uvedených úvah konajúci súd dospel k záveru, že obžalovanému vyššie uložený trest odňatia slobody je trestom primeraným a spravodlivým, keďže sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie a zmierňuje páchateľa so spoločnosťou. Obžalovanému uložený trest zodpovedá spôsobenému bezpráviu a nevyžaduje si uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody ani iné zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, napriek tomu, že ide o osobu, ktorá je len ťažko napraviteľnou osobou, pretože táto i napriek predchádzajúcim odsúdeniam i naďalej pokračuje v páchaní trestnej činnosti rôzneho majetkového a násilného charakteru, a to po dlhý čas, v podstate od veku mladistvého.

O nároku poškodeného T. W. na náhradu škody konajúci súd rozhodol podľa ustanovenia čo do povinnosti zaplatiť mu škodu za použitú taxislužbu a podľa ho zo zvyškom jeho nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňoval za odcudzený mobilný telefón, ktorý mu bol vrátený odkázal ho na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením je až doručenie rozsudku.