Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/22/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1./ T. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX F., 2./ M. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. C. XA, XXX XX F. - A. F., obaja zastúpení: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 724 111, proti žalovanej: Y.. N. Kliková, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.4.2018 sa žalobcovia domáhali, aby súd vydal neodkladné opatrenie v znení, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť bezodkladne pozastaviť výkon stavebných prác na rodinnom dome v zmysle § 43g zák. č. 50/1976 Zb., zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, vykonaných na pozemku registra „C“ parc. č. XX/ XX, v k. ú. A. F., až do času kým nebude vypracovaný a schválený nový stavebný projekt upravujúci dispozičné riešenie stavby tak, že orientáciou okien nebude dom žalovanej neoprávnene a nadmieru zasahovať do práv žalobcov na súkromie.

2. Žalobcovia návrh odôvodnili tým, že žalovaná stavia rodinný dom na pozemku registra „C“ parc. č. XX/ XX, v k. ú. A. F., susediacom s rodinným domom žalobcov na pozemku parc. č. XX/X, k. ú. A. F., t. j. na G. R. C. 4a v A. F.. Rodinný dom žalovanej je stavaný (a čiastočne už aj postavený) takým spôsobom, že táto stavba nad mieru primeranú pomerom obťažuje pohľadom - umožňuje sledovať súkromie žalobcov (tzv. imateriálna imisia). Žalobcovia v tejto súvislosti poukazujú na judikát Najvyššieho súdu České republiky 22Cdo/583/2011 zo dňa 30. októbra 2012, podľa ktorého nazeranie do súkromia môže byť za určitých okolností zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby.

3. Žalobcovia ďalej uviedli, že Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica ako príslušný stavebný úrad Rozhodnutím č. 2016 - 15/1181/U/8/Ry zo dňa 25.1.2016 rozhodla o umiestnení stavby „Novostavba rodinného domu“, Bratislava - Záhorská Bystrica, R. C., na pozemku registra „C“ par. č. XX/XX v k. ú. A. F. pre navrhovateľa Y.. N. V., trvale bytom U. XX, XXX XX F.. Toto rozhodnutie bolo zrušené Okresným úradom Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava 3, keďže bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci. Podľa tohto rozhodnutia Okresný úrad Bratislava, stavebný úrad mestská časť Záhorská Bystrica nenariadil miestne zisťovanie, nedostatočne posúdil, či umiestnenie stavby je v súlade s Územným plánom hl. m. SR Bratislavy a nedostatočne posúdil umiestnenie aj vo väzbe na odstupové vzdialenosti určené v ustanovení § 6 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č.

532/2002 Z. z. ). V súvislosti s namietaným umiestnením stavby Y.. L. V. vo vzdialenosti 5,70 m od ich domu, došlo podľa tvrdení žalobcov k narušeniu súkromia a tienenia dvora. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Stavebný úrad mal podľa Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zadovážiť aj súhlas vlastníkov okolitých pozemkov na vymedzenie požiarne nebezpečného priestoru. Taký súhlas navrhovatelia nikdy nedali.

4. Žalobcovia majú za to, že stavbou zhotovovanou žalovanou, z dôvodu umiestnenia veľkých okien na stavbe, smerom na pozemok žalobcov, dochádza nad mieru primeranú pomerom k obťažovaniu navrhovateľov, čo vážne ohrozuje výkon ich vlastníckych práv tým, že sa narúša ich súkromie podľa § 127 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalovaná na námietky žalobcov reagovala odmietavo a výhražne.

5. Listom zo dňa 20.3.2018 žalobcovia podali sťažnosť na Miestny úrad Bratislava - Záhorská Bystrica, v ktorej uviedli dôvody, prečo sa v stavebnom konaní nevyjadrili odmietavo k plánovanej stavbe žalovanej. Dôvodom bolo ubezpečenie pracovníčky stavebného úradu, že podľa predloženého projektu nebude mať stavba žiadne okná nasmerované na pozemok žalobcov. Ako sa neskôr ukázalo, zo strany pracovníčky išlo buď o vedomé poskytnutie nepravdivej informácie, alebo o dodatočnú zmenu projektu, s ktorou žalobcovia neboli oboznámení. V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na fotografiu, ktorá je pripojená v spise.

6. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia zastávajú názor, že návrh je dôvodný pretože dochádza k zasahovaniu do práv žalobcov na súkromie. Dokončením stavby domu žalovanej a jej skolaudovaním by došlo k vzniku stavu, v ktorom by sústavne a závažným spôsobom prichádzalo k narúšaniu práva žalobcov na nerušený výkon ich vlastníckeho práva spočívajúceho aj v nerušenom užívaní predmetu vlastníctva. Žalobcovia majú za to, že sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladnosť pre vydanie požadovaného uznesenia je daná pokračovaním stavebných prác, ktoré je potrebné zastaviť až do odstránenia vzniknutého problému v stavebnom konaní. Podľa názoru žalobcov je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pretože je reálna obava, že v budúcnosti - po dokončení stavby - bude exekúcia/zaslepenie okien smerujúcich na pozemok navrhovateľov ohrozená, resp. nemožná.

7. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia pripojili k návrhu listiny, na ktoré sa odvolávajú, a to:

- Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky z 02.05.2016, č. OU-BA- OVBP2-2016/32652/MRV,

- fotografia rozostavaného susediaceho domu,

- List Y.. N. V. z 11.3.2016,

- Kópia listu žalobcov zo dňa 20.3.2018.

8. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prvej a druhej vety, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

13. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatného obsahu spisu dospel súd k záveru, že neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia v predmetnej veci.

15. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Spoločným znakom oboch typov úpravy neodkladných opatrení je ich dočasný charakter. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak strana osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z dôvodov na jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 . Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Dočasná úprava musí byť potrebná a musia byť splnené predpoklady, že sa nevytvorí medzi stranami nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi stranami.

16. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté, je pritom potrebné prihliadať na možné následky nariadeného opatrenia a tiež musí súd skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou.

17. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, a z jeho dočasného charakteru vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia (v tomto prípade žalobcov) a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Navrhované neodkladné opatrenie má byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.

18. Pod neoprávneným zasahovaním treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V danom prípade žalobcovia neoprávnenosť zasahovania do svojich práv neosvedčili, nakoľko, ako vyplýva zo samotného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalovaná realizuje výstavbu na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní. Nedostatky stavebného konania, na ktoré žalobkyňa poukazuje, nie je možné riešiť v občianskoprávnom konaní, na ich riešenie je právomocný a príslušný súd konajúci a rozhodujúci v správnom súdnictve, keďže problematiku stavebného konania a vydávania stavebných povolení rieši stavebný zákon a k nemu príslušné právne predpisy (podobne napr. Krajský súd v Trnave v uznesení vydanom 24. 02. 2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 11Co/26/2017).

19. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní je s ohľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešnou stranou žalovaná. V konaní však žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej s ohľadom na ustanovenie § 331 ods. 1 nedoručoval ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd preto rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).