Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10Cbs-4-2003.pdf
PDF · 98.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cbs/4/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Šiška and Partners s. r. o., Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 861 961, proti žalovanej: E. A., Z.. X.XX.XXXX, Q. X/A, XXX XX B., zast.: LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o zaplatenie sumy 104.487,65 Eur (3.147.795,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 8.602,- Eur spolu s úrokom z omeškania 14 % ročne od 02.12.2002 do zaplatenia zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
IV. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.01.2003 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.147.795,- Sk (104.487,65 Eur) s príslušenstvom titulom náhrady škody.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č.k. 2Obo/7/2015-1048 zo dňa 20.04.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Cbs/4/2003-996 zo dňa 12.11.2014 v znení opravného uznesenia č.k. 10Cbs/4/2003-1007 zo dňa 15.12.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dostatočne obsahom právnych vzťahov uzavretých medzi žalobcom a žalovanou, neboli jasne definované práva a povinnosti z nich vyplývajúce, v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, na aké finančné ohodnotenie mala žalovaná za jednotlivé pozície vykonávané u žalobcu nárok, ani prečo si žalovaná vyplácala odmeny za mesiace, kedy o týchto odmenách ešte nebolo rozhodnuté.
3. Odvolací súd zdôraznil, že v danom prípade nesie dôkazné bremeno žalobca v tom smere, na základe akých dokladov, resp. rozhodnutí predstavenstva spoločnosti Profireal, a.s. si (ne)bola žalovaná oprávnená vyplatiť tú ktorú položku - mzdu, aké podmienky bola žalovaná povinná splniť a aj reálne splnila. Uviedol tiež, že v priebehu konania nedošlo k objasneniu toho, že hranica klientskej recidívy bola v konkrétnych mesiacoch prekročená, nakoľko v spise sa nenachádzajú žiadne konkrétne dôkazy, aby súd mohol túto skutočnosť posúdiť. Definovanie náhradnej podmienky žalobcom sa v konaní taktiež neuskutočnilo predložením konkrétnych dôkazov (napr. klientskych zmlúv), z ktorých došlo k uhradeniu prvej splátky požičanej sumy zo strany klienta, ani jednotlivé kritériá na výšku vyplatenia odmeny.
Odvolací súd nemal za preukázané, na základe akých skutočností, poprípade ktorých klientskych zmlúv bola stanovená hranica prekročená a mala za následok nevyplatenie odmeny, resp. nevyplatenie odmeny v plnej výške.
4. V súvislosti so žalobcom namietaným dôkazným bremenom žalovanej odvolací súd uviedol, že je zrejmé, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy, obsah rozhodnutia spoločníka, menovacie dekréty a poskytnutie plnenia podľa nich, resp. v rozpore s nimi. Odvolací súd súčasne vytkol prvoinštančnému súdu nedostatočné doplnenie dokazovania vzhľadom na skutočnosť, že zo spisu ani z údajov v obchodnom registri nie je zrejmé, kedy presne došlo k vymenovaniu žalovanej do pozície konateľky spoločnosti žalobcu, pretože nebolo predložené rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti žalobcu zo dňa 16.10.2001, kedy mala byť žalovaná vymenovaná do funkcie konateľky. Takisto poukázal na absenciu dôkazov preukazujúcich, že žalovaná zastávala v spoločnosti PHNG funkciu predsedu predstavenstva a od kedy. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti považoval odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný.
5. Po zrušení a vrátení veci Krajský súd v Bratislave nariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie na deň 15.05.2018. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručené dňa 18.04.2018. Nariadeného pojednávania sa nezúčastnil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorí nepodali návrh na odročenie pojednávania a svoju neúčasť neospravedlnili vážnymi okolnosťami.
6. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ani jeho právny zástupca nepodali návrh na odročenie vytýčeného pojednávania, neexistoval zákonný dôvod na odročenie pojednávania, pričom boli súčasne splnené všetky podmienky na konanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, preto súd prvej inštancie konal bez ich osobnej účasti.
8. K veci samej Krajský súd v Bratislave uvádza, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody, ktorú mala žalobcovi spôsobiť žalovaná tým, že ako konateľka žalobcu nepostupovala s odbornou starostlivosťou a vyplácala si mzdu a odmenu vo väčšom rozsahu ako jej prináležala v zmysle manažérskej zmluvy a jej dodatkov, ako aj v zmysle rozhodnutí jediného spoločníka žalobcu.
9. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná vykonávala na základe menovacieho dekrétu zo dňa 01.01.2002 funkciu výkonnej riaditeľky. Súčasne bola od 21.11.2001 do 09.10.2002 konateľom spoločnosti žalobcu. Pracovný pomer založený manažérskou zmluvou zanikol na základe dohody o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 30.06.2002. Mzdové nároky boli upravené v manažérskej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 26.04.2001, ktorá bola menená a doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 18.10.2001 a dodatkom č. 2 zo dňa 27.12.2001. Nároky na mimoriadne odmeny pre výkonného riaditeľa boli stanovené uznesením valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 01.06.2001 a zo dňa 31.01.2002 na zasadnutí predstavenstva spoločnosti X., ktorého sa zúčastnila aj žalovaná, kde boli stanovené odmeny členom na sumu 15.000,- CZK. Podľa manažérskej zmluvy bola mzda žalovanej stanovená na čiastku 55.000,- CZK a pohyblivá časť vo výške 20.000,- CZK. Podľa dodatku č. 2 k manažérskej zmluve bola mesačná mzda od 01.01.2002 vo výške 70.000,- CZK a pohyblivá časť v maximálnej výške 120.000,- Sk. Žalobca na základe vykonaného auditu zistil, že žalovaná si vyplácala vyššiu mzdu ako jej vyplývala z vyššie uvedených dokumentov, čím spôsobila žalobcovi škodu, a to za rok 2001 sumu 1.959.402,- Sk a za rok 2002 sumu 1.188.393,- Sk.
10. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany uviedla, že v danom prípade nebola naplnená skutková podstata náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože mzda a ďalšie finančné nároky jej boli vyplatené vo výške dojednanej v manažérskej zmluve a jej dodatkoch. Súčasne uviedla, že nevykonala žiadne protiprávne úkony voči žalobcovi a vždy konala s jeho súhlasom, pričom žalobca nepreukázal porušenie záväzkového vzťahu.
11. Súd vykonal dokazovanie manažérskou zmluvou zo dňa 26.04.2001, dodatkom č. 1 k manažérskej zmluve zo dňa 18.10.2001, dodatkom č. 2 k manažérskej zmluve zo dňa 27.12.2001, návrhom na mimoriadnu odmenu zo dňa 01.06.2001, zápisnicou z valného zhromaždenia zo dňa 31.01.2001, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 20.05.2002, mandátnou zmluvou X. O. zo dňa 01.01.2002, mzdovým listom za rok 2001, mzdovým listom za rok 2002, výsluchom svedkov - A., C., F., B., Q., C., znaleckým posudkom a jeho dodatkom, ako aj ostatnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
12. Žalovaná bola zamestnancom žalobcu na základe menovacieho dekrétu zo dňa 01.01.2001. Ako zamestnanec vykonávala funkciu výkonnej riaditeľky a prokuristu u žalobcu, a to na základe manažérskej zmluvy zo dňa 26.04.2001. V zmysle manažérskej zmluvy jej za výkon uvedených funkcií prináležala mzda, ktorá sa skladala z pevnej a pohyblivej mzdy. Pevná mzda predstavovala sumu vo výške 55.000,- Sk brutto mesačne a pohyblivá mzda predstavovala sumu vo výške 20.000,- Sk brutto mesačne, pričom vyplatenie pohyblivej mzdy záviselo od hodnotenia práce zamestnanca a dosiahnutia stanoveného ekonomického výsledku zamestnávateľa. Dňa 18.10.2001 bol medzi žalobcom a žalovanou uzavretý dodatok č. 1 k manažérskej zmluve, z ktorého vyplývalo, že žalovaná v pozícii zamestnanca už vykonávala výlučne funkciu výkonnej riaditeľky. Následne bol dňa 27.12.2001 k manažérskej zmluve uzavretý dodatok č. 2, ktorým došlo k zmene pevnej mzdy na sumu vo výške 70.000,- CZK a pohyblivej mzdy na sumu vo výške 120.000,- Sk. Návrhom na mimoriadnu odmenu zo dňa 01.06.2001 vtedajší konateľ žalobcu D.. J. A. stanovil podmienky pre vyplatenie mimoriadnej odmeny pre žalovanú v pozícii výkonnej riaditeľky. Z návrhu je zrejmé, že za obdobie od 01.06.2001 do 31.12.2001 bude žalovanej za každú vyplatenú zmluvu patriť odmena vo výške 60,- Sk. Táto odmena mala byť vyplácaná za každý mesiac samostatne za splnenia podmienky, že ku koncu obdobia predchádzajúcemu tomuto mesiacu neprekročila klientska recidíva 1,5 %. Pri nesplnení tejto podmienky mala byť odmena preplatená až za mesiac, v ktorom bola klientom uhradená prvá splátka. Súčasťou návrhu bol i vzorec na výpočet odmeny.
13. Podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2001, vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho alebo iného orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou alebo iných ustanovení tohto zákona upravujúcich ich povinnosti nevyplýva iné určenie práv a povinností.
14. Podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka účinného do 30.09.2004, vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
15. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 01.01.2002, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
16. Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
17. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
18. Krajský súd v Bratislave v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že ostatným rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 2Obo/7/2015-1048 zo dňa 20.04.2017 bol zrušený rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č.k. 10Cbs/4/2003-996 zo dňa 12.11.2014 v znení opravného uznesenia č.k. 10Cbs/4/2003-1007 zo dňa 15.12.2014 a vec bola vrátená na ďalšie konanie bez bližšieho vymedzenia konkrétnych výrokov prvoinštančného rozsudku. Táto skutočnosť nevyplývala ani z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, preto bolo nutné považovať rozsudok zrušený v celej výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie.
19. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 8.602,- Eur spolu s úrokom z omeškania 14 % ročne z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Argumentáciu žalovanej, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby, pretože žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu a tvrdenie žalovanej, že žalobca vychádzal z iných účtovných dokladov než aké má žalovaná, súd nevyhodnotil ako vážny dôvod nesúhlasu, ktorý by v zmysle § 146 ods. 1 CSP mal za následok nezastavenie konania v predmetnej časti.
20. V súvislosti s vecou samou vo zvyšnej časti Krajský súd v Bratislave poukazuje na čl. 17 základných princípov CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Aj ustanovenie § 157 CSP ukladá súdu postupovať v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
21. Súd prvej inštancie ďalej v súvislosti s fázou dokazovania uvádza, že nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania v Civilnom sporovom poriadku sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany.
22. Články 8 a 9 CSP sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako princípy súvisia s rovnosťou zbraní a princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporných strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.
23. Vo svojom zrušujúcom uznesení, č.k. 2Obo/7/2015-1048 zo dňa 20.04.2017 odvolací súd uviedol, že v danom prípade „nesie dôkazné bremeno žalobca v tom smere, na základe akých dokladov, resp. rozhodnutí predstavenstva spoločnosti Profireal, a.s. si (ne)bola žalovaná oprávnená vyplatiť tú ktorú položku - mzdu, aké podmienky bola žalovaná povinná splniť a aj reálne splnila. Uviedol tiež, že v priebehu konania nedošlo k objasneniu toho, že hranica klientskej recidívy bola v konkrétnych mesiacoch prekročená, nakoľko v spise sa nenachádzajú žiadne konkrétne dôkazy, aby súd mohol túto skutočnosť posúdiť. Definovanie náhradnej podmienky žalobcom sa v konaní taktiež neuskutočnilo predložením konkrétnych dôkazov (napr. klientskych zmlúv), z ktorých došlo k uhradeniu prvej splátky požičanej sumy zo strany klienta, ani jednotlivé kritériá na výšku vyplatenia odmeny. Odvolací súd nemal za preukázané, na základe akých skutočností, poprípade ktorých klientskych zmlúv bola stanovená hranica prekročená a mala za následok nevyplatenie odmeny, resp. nevyplatenie odmeny v plnej výške.“ Súčasne odvolací súd uviedol, že „v súvislosti so žalobcom namietaným dôkazným bremenom žalovanej je zrejmé, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy, obsah rozhodnutia spoločníka, menovacie dekréty a poskytnutie plnenia podľa nich, resp. v rozpore s nimi.“ Odvolací súd súčasne vytkol prvoinštančnému súdu nedostatočné doplnenie dokazovania vzhľadom na skutočnosť, že zo spisu ani z údajov v obchodnom registri nie je zrejmé, kedy presne došlo k vymenovaniu žalovanej do pozície konateľky spoločnosti žalobcu, pretože nebolo predložené rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti žalobcu zo dňa 16.10.2001, kedy mala byť žalovaná vymenovaná do funkcie konateľky. Takisto poukázal na absenciu dôkazov preukazujúcich, že žalovaná zastávala v spoločnosti PHNG funkciu predsedu predstavenstva a od kedy.
24. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 29.05.2017, pričom do nariadenia pojednávania dňa 15.05.2018 nepredložil žalobca súdu dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a na odstránenie nedostatkov vytýkaných odvolacím súdom. Odvolací súd pritom jasne deklaroval, že dôkazné bremeno v súvislosti s rozhodnutiami predstavenstva spoločnosti Profireal, a.s., menovacími dekrétmi, v súvislosti s poskytnutím plnenia žalovanej podľa nich alebo v rozpore s nimi,
ako aj v súvislosti s osvedčením prekročenia hranice klientskej recidívy a tiež splnenia tzv. náhradnej podmienky predložením klientskych zmlúv bolo na žalobcovi.
25. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že žalobca po zrušení a vrátení veci na opätovné konanie neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odvolací súd pritom vo svojom rozhodnutí v bode 39. konštatoval, že „samotné konštatovanie súdom prvej inštancie, že na základe doplneného znaleckého dokazovania žalovaná svojim nesprávnym postupom spôsobila žalobcovi škodu, bez ďalšieho doplnenia dokazovania vo vyššie uvedenom smere, nie je postačujúce“. Vzhľadom na skutočnosť, že súd je viazaný návrhom strany na vykonanie dokazovania a žalobca žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neuviedol, nebolo možné považovať žalobcov nárok na náhradu škody uplatnený predmetnou žalobou za dôvodný.
26. Aj s poukazom na záver odvolacieho súdu prezentovaný v bode 37. uznesenia, č.k. 2Obo/7/2015-1048 zo dňa 20.04.2017 možno mať za to, že úlohou žalobcu v konaní bolo preukázať, na akú odmenu/mzdu mala žalovaná nárok. V prípade neunesenia dôkazného bremena a nepreukázania tejto skutočnosti nebolo možné ustáliť, či konaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda a v akej konkrétnej výške.
27. V súvislosti s odmeňovaním žalovanej za činnosť generálnej riaditeľky v spoločnosti X. O. J. Krajský súd v Bratislave uvádza, že z mandátnej zmluvy uzavretej medzi X. O. J. ako mandantom a žalovanou ako mandatárom vyplýva, že „odmena a iné príspevky, ktoré mandatárovi prislúchajú, respektíve refundácia v prípade zániku poverenia, budú riešené osobitnou dohodou uzavretou medzi zakladateľom mandanta a mandatárom“. Žalobca takúto osobitnú dohodu uzavretú medzi ním ako zakladateľom X. O. J. a žalovanou nepredložil, a preto nebolo možné posúdiť, či žalovaná konala protiprávne, ak si odmenu vyplatila zo spoločnosti žalobcu a či škoda vo výške odmeny je oprávnená.
28. Pokiaľ ide o vyplatenie sumy 12x55.000,- Sk ako odmeny za získanie 10.000 klientov Krajský súd v Bratislave uvádza, že žalobca nepreukázal, aké konkrétne povinnosti žalovaná porušila, ak si danú čiastku vyplatila a že takéto konanie bolo v rozpore so záujmami spoločnosti žalobcu. Len samotné vyplatenie dotknutej sumy nemožno bez ďalšieho považovať za škodu spôsobenú žalobcovi, najmä ak s poukazom na § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka prislúcha mandatárovi odplata, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za obdobnú činnosť, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, na akú odmenu, resp. mzdu mala žalovaná nárok, nebolo možné ustáliť, či konaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda, prípadne v akej výške, preto Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu v sume prevyšujúcej čiastku 8.602,- Eur (v ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby) ako nedôvodnú zamietol.
30. O nároku na náhradu trov konania v súvislosti so zastavenou časťou konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP, pretože vyhodnotil, že to bol žalobca, ktorý procesne zavinil, že konanie bolo v časti zaplatenia sumy 8.602,- Eur zastavené, a to z dôvodu späťvzatia žaloby. O nároku na náhradu trov konania v súvislosti s konaním vo veci samej (v ktorej bola žaloba zamietnutá) rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na úspech žalovanej v konaní vo veci samej, ako aj vzhľadom na priznanie náhrady trov konania v súvislosti s čiastočným zastavením konania, priznal konajúci súd žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi.
31. Súd uznesením zo dňa 22.07.2013 priznal znalcovi znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. 1/2013 v celkovej sume 1.501,82 Eur a za doplnenie znaleckého posudku znalečné v sume 541,84 Eur, ktoré bolo znalcovi uhradené z účtu súdu. Vychádzajúc z výsledku sporu rozhodol súd prvej inštancie tak, že štát má nárok na náhradu týchto trov voči žalobcovi vo výške 100 %.
32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.