Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/128/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej v právnej veci žalobcu: ASKO - NÁBYTEK, spol. s r.o., so sídlom Nákupní 444/6, 102 00 Praha 10 - Štěrboholy, Česká republika, IČ: 411 93 946, zastúpený: Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., so sídlom Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 707, proti žalovanému: North West Trading Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Baštová 2301/16, 945 01 Komárno, IČO: 36 271 837, zastúpený: Advokátska kancelária dr.jur. Ferenc Mazács - advokát, so sídlom Alžbetínske nám. 328/4/1094, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 11 848 014, o zaplatenie 29.787,06 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/195/2016-89 zo dňa 11.04.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/195/2016-89 zo dňa 11.04.2017 p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 29.787,06 eura s príslušenstvom tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1, § 2, § 261, § 387, § 391, § 397 Obch. zák. a § 451, § 107 Obč. zák.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že podľa vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu nárok žalobcu proti žalovanému titulom zaplatenia bezdôvodného obohatenia je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že žalobca za jedno vykonané dielo žalovaným - tlač a dodávku 1000 ks kuchynských prospektov (Leták ASKO CZ Kuchyňa 210x 148, 16 strán, 52 g SCB, 4+4, 1.873.400 ks x 0.01590 eura) za celkovú cenu vo výške 29.787,06 eura, žalobcovi dodané dňa 03.10.2012, na základe dodacieho listu č. 39/3023/2012, vyplatil žalovanému na základe ním vytaveného daňového dokladu faktúry č.: 2012122, dátum vystavenia: 02.10.2012, splatnosť: 02.11.2012, suma s DPH: 29.787,06 eura dňa 31.10.2012. Následné vystavenie faktúry s rovnakým číslom, na rovnakú sumu, avšak s dátumom vystavenia 03.10.2012 a dátumom splatnosti 03.11.2012, súd považoval za duplicitu oboch faktúr čo je zrejmá z totožného predmetu plnenia, za ktoré boli faktúry vystavené, totožnej ceny, ako aj z totožného čísla faktúry. Preto, keď žalobca dňa 08.11.2012 uhradil žalovanému aj duplicitnú faktúru, tak u žalovaného vznikol bezdôvodné obohatenie a to majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že na základe jedného plnenia žalovaný si uplatnil dvojité plnenie, čo žalobca aj vykonal. Súd považoval za bezdôvodné

obohatenie na strane žalovaného prijaté plnenie z druhej vystavenej faktúry, čo zaplatil žalobca dňa 08.11.2012. Nasledujúcim dňom po prijatí bezdôvodného obohatenia začala plynúť premlčacia lehota. Právny vzťah medzi stranami konania poukazujúc na ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, 2 a § 261 ods.1 ObZ, je obchodnoprávny, nakoľko žalovaný má v predmete podnikania reklamné a marketingové služby a dielo, tlač a dodávka 1000 ks kuchynských prospektov (Leták ASKO CZ Kuchyňa) súvisia s podnikateľskou činnosťou žalobcu, nakoľko slúžia k reklame jeho podnikateľskej činnosti. Sporné medzi stranami konania bolo ktorý právny predpis použiť na určenie dĺžky premlčacej lehoty § 397 ObZ: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky, alebo § 107 ods. OZ: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd pri rozhodovaní o spornej právnej otázke vychádzal z Čl. 2 ods.1 a 2. v zmysle ktorého (1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Vychádzajúc z nálezu ústavného súdu II ÚS 92/06 a IV ÚS 214/04, v ktorom ústavný súd v konaní pod sp. zn. II ÚS 92/06 použil argumentáciu: „Ústavný súd už v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 214/04 vyslovil právny názor, v ktorom sa zaoberal obdobným problémom. I keď sa nález týkal len jedného špecifického prípadu bezdôvodného obohatenia, sú východiská jeho rozhodnutia použiteľné aj pre riešenie otázky premlčania iných práv v obchodných vzťahoch, keď vyslovil názor, že aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka. v § 394 ods. 2 odchylne upravuje iba premlčanie práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy (treba však poznamenať, že odchylne upravuje v ods. l aj vrátenie plnenia zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo a v ods. 3 premlčanie práva na náhradu škody podľa § 268). pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo iným ako uvedeným spôsobom, nemá žiadne osobitné ustanovenie, čo však neznamená, že premlčaciu dobu pre tieto (a ďalšie) práva neupravuje. má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 391 až § 408. Upravuje začiatok a plynutie premlčacej doby nie jej dĺžku. V § 394 ods. 2 (rovnako ako v ods. I a 3) odchylne upravuje len začiatok plynutia „ premlčacej doby, nie jej dĺžku. Tú, ako všeobecnú stanovuje v § 397 Obch. zák. Toto ustanovenie však nie je jediným ustanovením Obchodného zákonníka upravujúcim premlčaciu dobu. Ustanoveniami, ktoré ako výnimku zo všeobecnej úpravy stanovujú inú premlčaciu dobu je § 398 (desaťročné, ako maximálna pri náhrade škody), § 389 (jednoročná pri právach, ktoré vznikli zo škody na dopravovaných veciach), aj § 401. Ak takto nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že sa má použiť premlčacia doba upravená v Obč. zák. Obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú predovšetkým Obchodným zákonníkom (§ l ods. 2). V spojení s § 397 to potom znamená, že ak pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 4 rokov. Nakoľko návrh na súd bol podaný dňa 29.07.2016 a začiatok premlčacej lehoty je nasledujúci deň po prijatí bezdôvodného obohatenia, začala plynúť premlčacia lehota dňa 09.11.2012, čím je zachovaná štvorročná lehota. Nakoľko žalobca v konaní splnil svoju dôkaznú povinnosť a dôvodnosť jeho nároku preukázal súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlh spolu aj so zákonným úrokom z omeškania. Súd dôkazný návrh žalovaného „vzhľadom k tomu, že žalobca vykonal dvojitú platbu na podklade údajne totožných faktúr len s iným dátumom vyhotovenia a splatnosti nevylučujem možnosť, že i za ďalšou faktúrou (zo dňa 03.10.2012 s dátumom splatnosti 03.11.2012) došlo k vykonaniu platby žalobcom na podklade iného dodania tovaru než faktúrou tvoriaci predmet sporu.“ zamietol nakoľko duplicita oboch faktúr je zrejmá z totožného predmetu plnenia, za ktoré boli faktúry vystavené, totožnej ceny, ako aj z totožného čísla faktúry.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 a § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie hneď v odpore proti vydanému platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania, pričom poukazoval na to, že dĺžku premlčacej doby pre uplatnenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia upravuje ustanovenie § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), t. j. premlčacia doba je dvojročná, a preto nárok žalobcu je premlčaný.

7. Žalovaný v konaní k meritu veci uviedol, že žalobca v prebiehajúcom konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že jeho nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vychádza z duplicitnej fakturácie žalovaného pri jednej a tej istej dodávke tovaru. Žalovaný totiž navrhol súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v tom smere, aby sa preukázalo, či skutočne išlo o dvojitú fakturáciu alebo išlo o dve samostatné dodávky tovaru, pričom chybný je len údaj na faktúre žalovaného. Súd prvej inštancie však dokazovanie v tomto smere nepripustil, takýto návrh žalovaného zamietol, čím žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom.

8. Žalovaný má za to, že z gramatického výkladu § 397 jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu určiť dĺžku premlčacej doby bezdôvodného obohatenia podľa iného zákona než (ktorým je , inak zákonodarca by v § 397 bol použil zvrat „tento zákon“ a nie zvrat „zákon“.

9. Uvedené tvrdenie žalovaný okrem iného opiera aj o znenie ustanovenia § 391 ObZ, ktoré upravuje začiatok plynutia premlčacej doby. Keď zákonodarca hodlá poukázať na ObZ, potom vždy používa slovné spojenie „tento zákon“.

10. Dôvody, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní vo veci a vynesení rozsudku a ktoré uvádza v odôvodnení rozsudku nie sú správne, lebo minimálne sa priečia ustanoveniu § 397 v spoj. s § 1 ods. 2 a § 107 OZ.

11. Dôkladným a dôsledným zvážením jednak všetkých okolností prípadu v zmysle intencií ÚS SR, ako aj zákonných súvislostí medzi § 397 v spoj. s § 1 ods. 2 ObZ, s poukazom na § 107 ods. 1 OZ, na dĺžku premlčacej doby daného bezdôvodného obohatenia je nutné aplikovať poukazované zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých v našom prípade sa bezdôvodné obohatenie premlčalo v zmysle § 107 ods. 1 v 2-ročnej premlčacej lehote, so začiatkom jej plynutia v zmysle § 391 ObZ.

12. Žalovaný súdu prvej inštancie navrhol vykonať dokazovanie v tom smere, či sa v danom prípade skutočne jednalo len o jednu dodávku, ktorá bola vyfakturovaná dvakrát, alebo sa jedná o dve rozličné dodávky tovaru a chyba je v údajoch príslušnej faktúry žalovaného. Súd prvej inštancie však dokazovanie v tomto smere nevykonal.

13. Žalovaný sa v prvostupňovom konaní predovšetkým bránil námietkou premlčania. Posúdenie a rozhodnutie o tejto námietke bolo takou dôležitou predbežnou otázkou v spore, bez ktorej nebolo možné vo veci ďalej postupovať.

14. Žalovaný má za to, že preskúmaním predložených listinných dôkazov odvolací súd dospeje k záveru, že skutočne sú dôvodné pochybnosti o tom, či sa jedná o jedno plnenie alebo o dve rozdielne, svojou povahou však identické plnenia.

15. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

16. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že žalobca v súvislosti s odôvodnením odvolania opätovne poukazuje na svoje vyjadrenie k odporu zo dňa 14.02.2017 ako aj prednesy právneho zástupcu žalobcu v priebehu pojednávaní pred súdom I. stupňa. Vyjadrenie ako aj zápisnice zo súdnych pojednávaní sú súčasťou spisu. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. 5Cb/195/2016-89. Súd sa podľa názoru žalobcu už v odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými prostriedkami procesnej obrany žalovaného, ktorými žalovaný zároveň odôvodňuje podanie odvolania, pričom svoje závery súd prvého stupňa aj náležite odôvodnil.

17. Žalovaný ďalej v súvislosti s poukazom na nálezy ústavného súdu II ÚS 92/06 a IV ÚS 214/04 uvádza, že nie je možné, aby neustálená rozhodovacia prax (ak vôbec jediný nález možno nazvať rozhodovacou praxou) súdov bola stavaná nad literu zákona. Žalobca však poukazuje na skutočnosť, že nejde iba o 1 nález ÚS ale o 2 rozličné nálezy, pričom jednotlivé senáty dospeli pri posudzovaní otázky k rovnakému záveru.

18. Žalovaný nenavrhol konkrétne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že sa v konkrétom prípade jednalo o dve dodávky tovaru. Žalovaný v texte odvolania (ako aj v priebehu procesu) iba uviedol, že sa o takéto dodávky realizované na 2 razy mohlo jednať, avšak nenavrhol a ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a teda neuniesol dôkazné bremeno.

19. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že pokým súd nerozhodol o jeho námietke premlčania nebol žalovaný povinný vyjadrovať sa k meritu veci. Uvedené by znamenalo popretie základných princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a popretie zásady koncentrácie konania. Strany sú totiž v zmysle vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku povinné uplatniť akékoľvek prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov alebo hmotnoprávne námietky.

20. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu na odvolanie žalovaného pričom poukázal na to, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších prednesov v konaní a naďalej má za to, že vyriešenie otázky premlčania nároku žalobcu je tak podstatnou vecou pre prebiehajúce súdne konanie, bez ktorej nemožno v konaní pristúpiť k riešeniu ďalších otázok vrátane merita veci.

21. Súd prvej inštancie sa k námietke premlčania nároku žalobcu vznesenej žalovaným vyjadril až po skončení prvostupňového konania, a to v samotnom odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku.

22. Súd prvej inštancie mal o námietke premlčania žalovaného v konaní rozhodnúť uznesením, ktorým by námietke premlčania žalovaného buď vyhovel alebo by ju zamietol. Takéto uznesenie však v prvostupňovom konaní úplne absentuje.

23. Žalobca sa opätovne vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomne, pričom poukázal na to, že súd sa má s prostriedkami procesnej obrany a prostriedkami procesného útoku, a teda aj hmotnoprávnymi námietkami, medzi ktoré patrí aj námietka premlčania, vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Nie je teda žiaden dôvod konanie deliť na dve časti, teda časť, ktorou sa rozhodne o premlčaní a časť ktorou sa rozhodne v merite veci ako tvrdí žalovaný. Námietka premlčania nie je ako tvrdí žalovaný predbežnou otázkou o ktorej musí súd rozhodnúť uznesením, ale jedná sa o hmotnoprávnu námietku s ktorou sa súd má vysporiadať v odôvodnení rozsudku.

24. Zároveň má súd rešpektovať zásadu koncentrácie konania a postupovať tak, aby mohol rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní. Súd teda postupoval správne, ak sa s prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, a teda aj námietkou premlčania vysporiadal v odôvodnení rozsudku.

25. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ust. § 470 ods. 1 s tým, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, byť viazaný skutkovým stavom ako bol zistený súdom prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné v dôsledku čoho je nevyhnuté napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

27. Vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalovaným je predmetom odvolacieho konania posúdiť či súd prvej inštancie vo veci vecne správne rozhodol a vykonal všetky dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností a dostatočne zistil skutkový stav.

28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako aj obsahu predloženého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom neporušil práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, pričom vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým a vecným zisteniam.

29. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Primárnou námietkou žalovaného v podanom odvolaní bola skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný v zmysle ust. § 107 Obč. zák.

31. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že právna teória i súdna prax je už v podstate totožná v tom, že hoci právna úprava bezdôvodného obohatenia je v Občianskom zákonníku a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, aplikácia § 107 Obč. zák. pre posudzovanie premlčania v obchodných vzťahoch nemá miesto. Aplikácia Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri odkaze na ust. § 1 ods. 2 Obch. zák., pretože v označenom ustanovení Obch. zák. absentuje ustanovená podmienka, že túto otázku nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka. Úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má celostný charakter a je možné ju aplikovať aj na problematiku premlčania pri inštitúte bezdôvodného obohatenia. Nič na tom nemení ani to, že Občiansky zákonník upravuje osobitnú premlčaciu lehotu pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a na tomto základe treba posudzovať aj ich právnu úpravu v oboch zákonníkoch a s tým pristupovať aj k výkladu aplikácie Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. Je nutné teda osobitne pristupovať k právnej úprave bezdôvodného obohatenia nachádzajúcej sa v Občianskom zákonníku, ktorá sa bude aplikovať aj na obchodné vzťahy a osobitne pristupovať k právnej úprave inštitútu premlčania, ktorý ako celok pre obchodné vzťahy upravuje a bude sa aplikovať aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia aj napriek tomu, že neupravuje osobitnú premlčaciu dobu pre vydanie práva na bezdôvodné obohatenie. Aplikáciu § 107 Obč. zák. na obchodné vzťahy nemožno podporiť ani ust. § 397 Obch. zák. Slovo zákon v tomto ustanovení možno vykladať len tak, že zákonodarca mal na mysli predovšetkým , ktorý na viacerých miestach upravuje pre jednotlivé práva inú dĺžku premlčacej doby, ako je všeobecná štvorročná lehota a následne mal na mysli osobitný zákon. Zákonodarca teda použil termín zákon, ktorý zahŕňa tak ako aj osobitný zákon, Občiansky zákonník pritom neprichádza do úvahy. v ust. § 394 rieši premlčanie práva na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy, pričom nerieši konkrétne prípad iných okolností bezdôvodného obohatenia, avšak v danom prípade judikatúra ako aj súdna prax zastáva názor, že v danom prípade ďalšie formy bezdôvodného obohatenia treba posudzovať vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby podľa ust. § 391 ods. 1 Obch. zák.

32. S poukazom na vyššie uvedené teda odvolací súd dospel k záveru, že námietku premlčania uplatnenú žalovaným je nutné posudzovať v zmysle ust. § 391 ods. 1 Obch. zák. s použitím ust. § 397 Obch. zák., a teda sa jedná o štvorročnú premlčaciu dobu, a teda žalobcom uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný, keďže k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo dňom 08.11.2012 a žaloba bola podaná na prvoinštančný súd dňa 29.07.2016.

33. S odkazom na ďalší dôvod podaného odvolania a to nejednoznačnosť duplicitného plnenia zo strany žalovaného, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotný žalovaný v podanom odvolaní žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybňuje existenciu dôvodného a reálneho plnenia zo strany žalovaného, pričom len teoreticky naznačuje možnosť dôvodnosti takéhoto plnenia, a teda odvolací súd považoval odvolanie žalovaného v tejto časti za špekulatívne.

34. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil, s tým, že o nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

35. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .