Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_24C-179-2016.pdf
PDF · 78.34 KB
Case nature
Subarea
24C/179/2016
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 851 99, právne zastúpený: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: Boris U., nar, XX.XX.XXXX, t.č. bytom: XXA O. N., Q., Q XES, T. U., o zaplatenie sumy 24.873,31 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 24.873,31 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Súd doručoval žalovanému žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov, avšak zásielka z tejto adresy sa vrátila s poznámkou, že na tejto adrese je žalovaný ako adresát neznámy. Súd následne vykonal šetrenie adresy pobytu žalovaného aj prostredníctvom rodinných príslušníkov. Matka žalovaného oznámila, že žalovaný žije vo T. U.. Dňa 06.03.2018 žalovaný súdu oznámil, že sa zdržiava vo Veľkej U. na adrese uvedenej v záhlaví tohto uznesenia a žiada o doručovanie zásielok na uvedenú adresu s tým, že nevie, o čom je konanie sp.zn. 24C/179/2016, keďže mu žaloba nebola doručená, ale že sa domnieva, že pôjde asi o nejaké neplatenie dlhu. Požiadal, ak by ho súd vo veci predvolával, aby mu to súd oznámil aspoň mesiac vopred. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je stranou s bydliskom na území Veľkej U., preto súd na daný stav aplikoval príslušné ust. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré sa s poukazom na čl. 66 tohto nariadenia vzťahuje na konania začaté po 10.01.2015.
3. Podľa čl. 17 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru
4. Súd konštatuje, že žalobca sa v konaní domáha úhrady dlžnej sumy z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.07.2012, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Na uvedený právny vzťah treba aplikovať ustanovenia týkajúce sa zmluvy o úvere, preto daná spotrebiteľská
zmluva je úverovou zmluvou. Keďže teda je daný právny vzťah vzťahom zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy splatnej v splátkach, posúdia sa pravidlá pre určenie právomoci podľa predmetného oddielu 4 nariadenia. (Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv). 5. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 6. V prejednávanej veci je spotrebiteľ na strane žalovaného, a teda druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko. I napriek uvedenému podľa ďalších ustanovení nariadenia má však žalovaný možnosť prijať právomoc aj slovenského súdu a takúto možnosť súd žalovanému aj poskytol. 7. Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. 8. Za účelom zistenia, či žalovaný príjme právomoc súdu Slovenskej republiky alebo či sa bude proti nej brániť (čl. 26 ods. 1 nariadenia), súd postupom podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností vo veciach občianskych a obchodných v členských štátoch žalovanému na ním oznámenú adresu vo Veľkej Británii doručoval žalobu, prílohy, výzvu, aby sa vyjadril k podanej žalobe v lehote 15 dní aj s poučením spotrebiteľa. Okrem toho súd žalovanému doručoval aj poučenie o možnosti namietať právomoc slovenského súdu, čím si súd splnil poučovaciu povinnosť podľa čl. 26 ods. 2 nariadenia, podľa ktorého vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
9. Dňa 14.05.2018 súd obdržal z dožiadaného súdu potvrdenie o vykonaní doručenia uvedených písomností žalovanému na adresu XXA O. N., U., Q., Q X ES, T. U., pričom doručenie písomností bolo vykonané v zmysle osvedčenia o doručení poštou dňa 17.04.2015. Žalovaný neodmietol prevzatie písomnosti, žaloba, prílohy a výzva na písomné vyjadrenie sa k žalobe spolu s poučením o možnosti namietať právomoc boli tak žalovanému riadne doručené. Žalovaný sa doposiaľ k podanej žalobe nevyjadril. 10. Na založenie právomoci v zmysle čl. 26 ods. 1 nariadenia sa vyžaduje, aby sa žalovaný zúčastnil konania - reagoval na žalobu, zúčastnil sa pojednávania, podal vyjadrenie k žalobe a podobne, nejedná sa len o osobnú účasť na pojednávaní. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, čiže nedošlo k založeniu právomoci tunajšieho súdu v súlade s čl. 26 ods. 1 nariadenia, preto súd aplikoval tak, ako je vyššie uvedené, pravidlo podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného doručené dňa 06.03.2018, išlo len o jeho podanie, ktorým oznámil súdu miesto, kde sa aktuálne zdržiava a preberá zásielky, pričom sám uviedol, že nemá vedomosť, o čom je konanie sp.zn. 24C/179/2016, keďže mu nebolo zo súdu doručená dovtedy žiadna písomnosť, a teda pre prípad, ak by ho súd predvolával, žiadal doručovať predvolanie na adresu vo Veľkej Británii s dostatočným časovým predstihom. Toto podanie žalovaného však nemôže založiť právomoc slovenského súdu konať podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia, nakoľko v čase tohto podania žalovaný jednak nemal ešte doručenú žalobu a prílohy, nevedel, čo je predmetom konania (čo sám aj uviedol), nebol ešte poučený o možnosti namietať právomoc súdu tak, ako to súdu ukladá čl. 26 ods. 2 nariadenia, a preto žalovaný nemohol ani posúdiť (vzhľadom na neznámy predmet konania a absenciu poučenia), či slovenský súd má alebo nemá právomoc, a preto toto vyjadrenie nemožno považovať za jeho aktívnu účasť v spore. Súd vychádzal z toho, že po doručení žaloby vrátane poučenia o možnosti namietať právomoc súdu, žalovaný súdu už žiadne podanie neadresoval, nezúčastnil sa aktívne konania žiadnym spôsobom, a preto právomoc slovenského súdu založená len na prijatí právomoci zo strany žalovaného nemôže byť konštatovaná. 11. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania,
súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. 12. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
13. Súd s poukazom na citované ustanovenia konštatuje, že v danom prípade nebola založená právomoc slovenského súdu, pretože žalovaný právomoc slovenského súdu neprijal. V zmysle čl. 18 ods. 2 nariadenia je daná preto právomoc súdu štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko, a teda súdu vo Veľkej Británii, kde žalovaný žije a dlhodobo sa zdržiava, čo mal súd preukázané (jednak oznámením matky žalovaného aj oznámením žalovaného samotného). Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že slovenské súdy nemajú právomoc vo veci konať, pričom právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil.
14. Z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistí, že nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na konanie a rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, okrem prípadu, že vec patrí do právomoci cudzozemského orgánu (R 82/2002 NSSR).
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Žalobca tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Žalobca tak nesie procesné zavinenie na zastavení konania, a preto by bol povinný v celom rozsahu nahradiť trovy konania žalovanému. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.