Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/3/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna č.48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova č.8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Ľ. X., U.. X.X.XXXX, D. Č.. XXXX/XX, XXX XX D., O. Q. X.XXX,XX Y. E. D., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XXCsp XXX/XXXX-XX zo dňa 19. februára 2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov uvedeným rozsudkom v jeho výrokovej časti vyslovil:

„ I. Konanie v časti o zaplatenie 1.577,38 Eur s prísl. zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.093,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.093,31 eura od 21.1.2018 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 30. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Súd prvej inštancie v uvedenom spore rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie 1.577,38 Eur, v ktorej vzal žalobca svoju žalobu späť v zmysle § 145 ods.2 C.s.p.. Vo zvyšnej časti žalobe žalobcu vyhovel s výnimkou uplatneného nároku na náhradu úroku z omeškania nad zákonnú výšku 5 %, v ktorej súd žalobu zamietol.

3. Napokon súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods.2 v spojení s § 256 ods.1 a § 257 C.s.p.. V dôvodoch súd konštatoval, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 1.577,37 Eur, v ktorej vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Úspešný bol žalobca v časti zaplatenia 3.093,31 Eur zo sumy 4.902,57 Eur. Bol teda úspešný v rozsahu 63,10 % a žalovaná vo zvyšnom rozsahu 36,90 %. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval majetkovú situáciu strán sporu. Uviedol, že žalovaná je bez príjmu, je vedená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a stará sa o maloleté dieťa. Žalovaná je v zlej finančnej situácii

a uloženie povinnosti hradiť trovy konania žalobcovi by túto zlú finančnú situáciu ešte viac prehĺbilo. Naopak, povinnosť znášať si trovy konania sám sa žalobcu existenčne nedotkne. Navyše za dôvod hodný osobitného zreteľa súd prvej inštancie považoval aj okolnosti, za ktorých bol úver poskytnutý, keď právny predchodca žalobcu hrubo porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo ZoSÚ a poskytol úver žalovanej bez toho, aby skúmal jej schopnosť splácať úver. Do úvahy vzal aj skutočnosť vyplývajúcu z prehľadu splátok a úhrad, že žalovaná sa podľa svojich možnosti snažila úver splácať mesačne po 50,- Eur. Bolo by preto nespravodlivé, ak by bola zaviazaná hradiť trovy konania žalobcovi.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca elektronickým podaním zo dňa 6.3.2018, ktorým navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 26,20 %.

5. Odvolateľ poukázal na svoju úspešnosť v spore v rozsahu 63,10 % a úspešnosť žalovanej v rozsahu 36,90 %, z čoho vyplýva jeho čistý úspech v rozsahu 26,20 %. Uviedol, že trovy konania, ktoré mu v predmetnom spore vznikli, boli v čistom vyjadrení úspechu v spore dôvodné. Správne mu tak mal súd priznať voči žalovanej právo na náhradu trov konania. Zlá finančná situácia žalovanej nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu dôvodne vzniknutých trov konania.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, doručenému jej dňa 16. marca 2018, nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 v spojení s § 357 m/ C.s.p.) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, vo výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi (výrok IV.) v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 379 a nasl. C.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Ostatné výroky rozsudku, ktoré neboli napadnuté opravným prostriedkom nadobudli právoplatnosť a nepodliehajú preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd posúdil relevantnosť uvedených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným právnym posúdením súdom prvej inštancie a to s ohľadom na správnosť aplikácie príslušných ustanovení § 255 a nasl. C.s.p., najmä § 257 C.s.p..

9. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Súdom prvej inštancie aplikované zákonné ustanovenie § 257 C.s.p. svojim charakterom slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu a je výnimkou pri uplatňovaní zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania. Nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti z dôvodov hodných osobitného zreteľa tak musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. ide o posúdenie celého komplexu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia.

11. Vzhľadom na celkové okolnosti prípadu odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej, pričom aj na strane žalobcu, je akceptovateľné, aby si hradil každý účastník vlastné trovy sám. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa v danom prípade prihliadol správne súd prvej inštancie na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníkov v konaní a napokon i na to, ako by sa využitie zákonnej možnosti nepriznania náhrady trov konania dotklo oprávneného účastníka, t.j. žalobcu. Dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné vidieť i v samotnom spotrebiteľskom charaktere predmetného súdneho sporu.

12. Odvolací súd tak konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania v predmetnom spore v celom rozsahu, vrátane jeho dôvodov, preto potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods.1 Civilného sporového poriadku ako vecne správne.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle výroku rozhodnutia podľa § 255 v spojení s § 396 ods.1 C.s.p., keďže v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).