Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-70-2016.pdf
PDF · 137.67 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcov: 1. E. nar. XX.X.XXXX, bytom L., L., 2. A. nar. XX.X.XXXX, bytom A., v konaní zast. JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou, Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovanému: Obec Bernolákovo, so sídlom Hlavná 111, Bernolákovo, IČO: 00 304 662, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Určuje sa, že pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 1749 m2, katastrálne územie L., obec L., okres Senec, ktorý vznikol geometrickým plánom č. XXX/XXXX pre kraj Bratislavský, okres Senec, obec L., katastrálne územie L., mapový list č. B., na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XXX., vyhotoveným GEO-team Slovakia, s.r.o., dňa 15.10.2008, autorizačne overeným dňa 15.10.2008 A. autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Katastrálnym úradom Bratislava, správou katastra R., dňa 3.11.2008 pod č. XXXX/XXXX, odčlenením z pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 2586 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, obec L., katastrálne územie L., patrí do dedičstva po poručiteľovi V. nar. dňa X.X.XXXX, zomrelému dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom B. XX, L..
Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.3.2016, menenou dňa 13.10.2016 a dňa 2.11.2017, sa žalobcovia domáhali určenia, že pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX., druh pozemku orná pôda o výmere 1749 m2, katastrálne územie L., ktorý vznikol geometrickým plánom č. XXX/XXXX na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XXX zo dňa 15.10.2008 odčlenením z pozemku parc. reg. C č. XXXX/XXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 2586 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, obec L., katastrálne územie L., patrí do dedičstva po poručiteľovi V., nar. X.X.XXXX, zomrelému dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom B. XX, L..
2. Žalobcovia tvrdili, že sú každý v jednej polovici potenciálni dedičia poručiteľa, V., ktorý bol ich svokor, resp. starý otec. Poručiteľ bol starým otcom žalobkyne 2/ z matkinej strany. Jedinou dcérou poručiteľa bola matka žalobkyne 2/, pani Y., rodená X., narodená dňa XX.X.XXXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX. Matka žalobkyne 2/ bola manželkou žalobcu 1/. Matka žalobkyne 2./ mala dvoch potomkov - dcéru - žalobkyňu 2/ a syna E., narodeného dňa XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Brat žalobkyne 2/ zomrel slobodný, bezdetný a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť uznesením zo dňa 28.5.2003.
3. Výmerom o vlastníctve pôdy, vydaným dňa 23.12.1947 Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, bol poručiteľovi pridelený do vlastníctva pozemok o výmere 2.160
m2, druh pozemku roľa, označená ako časť pozemku parc. č. XXXX/X pod č. C.. Výmer bol vydaný na základe Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. v znení Nariadenia č. 64/1964 Sb. Pozemok bol už dňa 1.1.1946 odovzdaný V., ktorý ho toho dňa prevzal.
4. Na základe zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky a zákona č. 447/2001 Z. z., ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, boli vykonané delimitačné protokoly, na základe ktorých žalovaný dňa 10.3.2004 požiadal katastrálny úrad o zápis nehnuteľností. Vlastnícke právo žalovaného k spornej nehnuteľnosti bolo do katastra nehnuteľností zapísané dňa 5.10.2004 záznamom Z-XXX/XX, a to na základe delimitačných protokolov zo dňa 26.7.2002 a 13.9.2002. Predmetom delimitačných protokolov bola materská škola na F. v L.. O tom, že predmetom delimitácie sú i nejaké role, nie je v protokoloch žiadna zmienka. Až dodatočne boli vyhotovené a k protokolom pripojené listiny označené ako príloha 3a. V geometrickom pláne č. X/XXXX, ktorý bol predložený spolu s delimitačnými protokolmi, bol právny stav pôvodného pozemku par. č. XXXX/X riešený pozemno-knižne z pozemno-knižnej vložky (PKV) č. 3174 v celosti, ako vlastníctvo F., a nebol zohľadnený zápis v PKV o tom, že pozemky prešli do vlastníctva štátu pre účely pozemkovej reformy, na základe ktorej bol prídel A92 ako časť pôvodnej parcely o výmere 2160 m2 pridelený V. Zhotoviteľ geometrického plánu tak nemal súhlas vlastníka na akúkoľvek zmenu výmery pozemku, t.j. konal neoprávnene. To konštatovala aj Správa katastra R. vo svojich rozhodnutiach zo dňa 19.2.2013 a 27.5.2013.
5. Žalobcovia označili a predložil listinné dôkazy - výmer o vlastníctve pôdy, prídelovú listinu, výkaz splátok prídelovej ceny, pozemno-knižnú vložku č. XXXX pre katastrálne územie L., výpis z listu vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva č. X, geometrický plán č. X/XXXX, žiadosť obce o zápis do katastra nehnuteľností, delimitačné protokoly, rozhodnutia Správy katastra R., geometrický plán na oddelenie spornej parcely č. XXXX/XXX, rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava-vidiek, potvrdenie o zastavení dedičského konania, osvedčenie o dedičstve, čestné vyhlásenie a potvrdenie o okruhu dedičov.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.10.2016 uviedol, že k veci sa môže vyjadriť, žiaľ bez spisového materiálu, ktorý štatutár obce novému vedeniu nepredložil a dodnes sa nepodarilo spis dohľadať. Starosta, ako zástupca obce, je však rozhodnutiami bývalého zastupiteľstva a starostu obce Bernolákovo viazaný, a je tomu tak aj u rozhodnutí, s ktorými ani vnútorne, a ani ako zvolený zástupca obyvateľov Bernolákova, nesúhlasí. Žalovaný uviedol, že na základe žaloby môže byť k parcele č. XXXX/XXX určené vlastníctvo V. iba za predpokladu, že výmerom vydaným povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sa V. stal vlastníkom pôdy vtedy evidovanej vo vložke č. 3, časť p. č. XXX/X označenia A XX K. o výmere 0,2130 ha. Vlastníctvo nadobudol prídelca dňom odovzdania pridelených nehnuteľností do držby. Prídelca, zrejme aj s manželkou Y., musel na pridelených nehnuteľnostiach riadne hospodáriť a bol povinný splácať prídelovú cenu podľa zásad určených povereníctvom. Ak totiž prídelca prevzal do držby pridelenú pôdu, mohol byť prídel odňatý alebo zrušený za podmienok určených v prídelovej listine. V nej uvedená prídelová cena 2.160,- Kčs nebola ku dňu 27.11.1947 splatená, nedoplatok činí 1.298,- Kčs. Z výkazu splátok pod č. 61, V. splatil dňa 26.3.1949 sumu 1.944,- Kčs, čo ale nekorešponduje s vyčísleným nedoplatkom 1.298,- Kčs. Žalobcovia teda musia preukázať, že prídelca nehnuteľnosť, parcelu prevzal do držby a že pôdu užíval a obrábal. Treba dokazovať a preukázať, že prídelca, prípadne rodinní príslušníci, pôdu obrábali a že im prídel nebol zrušený. Ak žalobca preukáže, že prídelca V. bol vlastníkom a po odovzdaní pôdy aj držiteľom pridelenej nehnuteľnosti a túto užíval a obrábal, tak je možné mať za preukázané, že žalobca má aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu byť žalobcom v začatom konaní. Následne preukáže naliehavý právny záujem a súd bude skúmať zákonný alebo naopak nezákonný postup žalovaného. Ak sa preukáže, že postup obce nebol zákonný, a ak ani vlastníctvo k označenej parcele nemohlo prejsť právne účinne na žalovaného, žalovaný žiadal žalobe vyhovieť. Ďalej uviedol, že postoj žalovaného k žalobe je hodný zreteľa a výnimočne sa súd môže rozhodnúť postupovať v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku (CSP). S poukazom na priložené listiny, podpísané bývalým starostom A., vypracované E., novovytvorená parcela mala byť pridelená A. a E. v 1. Tieto osoby žiadal v konaní vypočuť. Iné dôkazy žalovaný nepredložil.
7. Vo vyjadrení zo dňa 10.2.2017 žalobcovia uviedli, že po zverejnení Nariadenia SNR 104/1945 Sb. zo dňa 23.8.1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, bola v obci vytvorená Miestna roľnícka komisia. Táto komisia ihneď po II. svetovej vojne a odchode F. začala činnosť, vypracovala prídelové plány
a prídelové ceny, a po schválení okresnou roľníckou komisiou boli prideľované konkrétne pozemky ešte pred odovzdaním samotného výmeru o vlastníctve pôdy, ktorý podpisoval povereník pozemkových reforiem v priebehu roka 1947. S prihliadnutím na § 12 vyššie citovaného zákona bola pôda prednostne prideľovaná, osobám, ktoré sa vyznamenali a zaslúžili v národnooslobodzovacom boji, najmä vojakom a partizánom a ich rodinným príslušníkom.
8. Prídelová cena 2160 Kčs bola zaplatená podľa § 19 ods. 1 písm. d), zákona a bodu 3 prídelovej listiny v splátkach, pričom 10% prídelovej ceny za pôdu muselo byť zaplatené pri prevzatí pridelenej pôdy do držby. Podľa výkazu splátok prídelovej ceny stanovenú prídelovú cenu 1944 Kčs V. zaplatil dňa 26.3.1949.
9. K aktívnej hmotnoprávnej legitimácii žalobcovia uviedli, že túto majú na základe tých skutočností, že V. prevzal pôdu o výmere 2160 m2 na základe prídelovej listiny a výmeru o vlastníctve pôdy, stanovenú cenu 1944 Kčs v splátkach, a neskôr i zvýšenú cenu 2160 Kčs, zaplatil, od prevzatia pôdy dňa 1.1.1946 pôdu riadne obhospodaroval, nedošlo k odobratiu výmeru a zákonným spôsobom nebol prídel nikdy odobratý, v dedičskom konaní táto pôda nebola prejednávaná, nakoľko v katastri na LV č. XXXX bola pôvodná parcela zapísaná v prospech obce Bernolákovo ako parcela XXXX/XXX o výmere 2586 m2. Navrátenia pozemku sa žalobcovia dožadovali v správnom konaní formou opravy chyby v katastri, ale neúspešne. Správa Katastra R. vo svojich rozhodnutiach uviedla, že pri geometrickom pláne č. X/XXXX, ktorý bol prílohou k delimitačnému protokolu, nebol zohľadnený zápis v pozemno-knižnej vložke o tom, že pozemky prešli do vlastníctva štátu na účely pozemkovej reformy, v rámci ktorej bola časť pôvodnej parcely pridelená V..
10. Ako ďalšie dôkazy žalobcovia predložili výkaz zmien prídelov a prídelových cien, čestné prehlásenie Y. o užívaní a obhospodarovaní pozemku a potvrdenie o účasti V. v odboji.
11. Na vyjadrenie žalobcov už žalovaný v určenej lehote, t. j do 24.4.2017, nereagoval.
12. Na prejednanie sporu bolo nariadené pojednávanie.
13. Vo vyjadrení zo dňa 6.10.2017, doručenom súdu dňa 25.10.2017, žalovaný uviedol, že listinami žalobca preukázal, že má procesnú aj vecnú aktívnu legitimáciu a zostalo preukázať a vydokladovať vzťah k žalobcovi a predmetu sporu na strane A.. Navrhovaným petitom sa však vec nemôže ukončiť, pretože následné dedičské konanie bude mať za následok, že na liste vlastníctva č. XXXX sa vedľa obce objaví duplicitný vlastník -žalobcovia. Teda na takto upravený petit nie je preukázaný naliehavý právny nárok. Pretože niet podkladov na rozhodnutie, či došlo alebo nedošlo v minulosti k nezákonnému odňatiu majetku, nemožno postupovať inak než tak, že žalobca v dôsledku dôkazného bremena preukáže, kde a kedy došlo k porušeniu zákona a nezákonnému prepisu majetku na žalovanú obec. Po zabezpečení listín a dokumentov sa obec vyjadrí a dá sa očakávať, že bude súhlasiť s vrátením nezákonne odňatého majetku.
14. Uznesením zo dňa 3.11.2017 bola pripustená zmena petitu, nakoľko žalobcovia najskôr žiadali určiť, že vlastníkom parcely č. XXXX/XXX je zomrelý V. resp. že ku dňu smrti bol vlastníkom pozemku.
15. Vo vyjadrení zo dňa 16.11.2017 žalobkyňa 2/ uviedla, že vlastnícke právo k pozemku v prospech poručiteľa nebolo do pozemkovej knihy zapísané z dôvodu zmeny právnej úpravy. Dňa 1.1.1951 nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 141/1950 Sb., ktorým sa narušila konštitutívnosť pozemkových kníh s tým, že vlastnícke právo nevzniká zápisom do pozemkovej knihy, ale momentom právoplatnosti príslušnej zmluvy alebo listiny alebo rozhodnutia. Zápis do pozemkovej knihy u fyzických osôb povinný nebol. Vlastnícke právo sa nadobúdalo na základe zmluvy alebo listiny alebo rozhodnutia. Ďalej uviedla, že delimitačné protokoly, na základe ktorých bolo zapísané vlastnícke právo žalovaného, obsahujú viaceré nedostatky, takže neboli spôsobilým podkladom na zápis vlastníctva. Podrobne poukázala na údaje v prílohách č. 3a, z ktorých vyplýva, že boli vyhotovené až dodatočne a fotokópie účelovo overené samotným žalovaným. Taktiež poukázala na príbuzenské vzťahy a dedičské rozhodnutia, z ktorých vyplýva aktívna legitimácia žalobkyne 2/. Na základe toho navrhla rozhodnúť podľa zmeneného petitu.
16. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 29.1.2018 žalovaný uviedol, že „od prvého podania hľadá dokumenty nadväzujúce na predmet sporu. Žiaľ, nepodarilo sa mu zhromaždiť spisy o oprave katastrálnych chýb, či konanie pred bývalým pozemkovým úradom, a vôbec konanie pred bývalým oblastným pozemkovým úradom a spisy dotýkajúce sa parciel, ktoré sa nepochybne do vlastníctva dostali prídelom manželov X.“. U geodeta A. (Geostav) v Bernolákove žalovaný našiel: „1. Listiny ONV BA - Vidiek z roku 1997 - zápis o vyúčtovaní s predchádzajúcim prídelcom pozemku o výmere 1,0060 ha X. st. L.. 2. Rozhodnutie ONV BA vidiek, Poľnohospodársky odbor číslo: Pôd XX XXX/ XXXX zo dňa 28.12.1958, ktorým ONV berie na vedomie vzdanie sa vlastníctva pôdohospodárskych nehnuteľností podľa prídelového plánu pod položkou č. 17 o výmere 1.0060 ha vo vložke 3003 k. ú. L. parc. č. XXXX/XX. Ide o inú parcelu, ktorej sa X. vzdal v prospech G. a jeho manž. Listina osvedčuje, že právny predchodca žalobcov jednak prídel inej nehnuteľnosti odovzdal a JRD v Bernolákove role prevzalo a náhradu odstupujúci vlastník nedostal. 3. Rozhodnutie XX/XXXX-Vinč - 2 zo dňa 25.01.1965 o zrušení prídelu pre nesplatenie prídelových podmienok o výmere 10.060 + 0,2160 za prídelovú cenu 2012-2160=4172, ktoré sa súčasne odpisujú. Označená je aj roľa s parc. č. XXXX/X, bola im zabratá na školské účely. Žiada odpis prídelových cien, a to z titulu, že jedna roľa bola daná do JRD a druhá bola odňatá pre iné účely. 4. Výpis z účtu, podľa ktorého V. podpísal, že nedoplatok ku dňu 30.12.1956 bol 1898,40 Kčs. Platby na kúpu prídelu sa až 10.05.1956 ,,premenili“ na užívací poplatok 400 Kčs. 5. Výzva Obvodného pozemkového úradu v Senci: S. zo dňa 13.06.2008 - ako bola riešená časť pozemku označeného ako 92, ktorá zasahovala do obvodu projektu pozemkových úprav. 6. Náčrtok - kópia mapy časti pridelených pozemkov vrátane C.. 7. Stanovisko Geostav - geodetické práce A. zo dňa 19.08.2008. Prílohy elaborát k prídelu C. zo Štátneho archívu Pezinok so sídlom v Modre boli zaslané (na Obecnom úrade som ich nedohľadal). Tam mal byť úradný záznam dohodou zo dňa 22.01.1965 spísaný s rozvedenými prídelcami X., kde sa konštatuje, že roľa o výmere 0,2160 ha je zabratá na školské účely. Roľu užíva prídelca až do doby, kým bude prevzatá školskou správou. Prídelca nedoplatok 998,40 nezaplatí NV a žiadal prídel zrušiť a vyúčtovať. Listiny nie sú v origináloch a niektoré state a podpisy sú nečitateľné. Odstrániť túto vadu možno iba doplnením dokazovania priložením spisu od bývalého obvodného úradu v Senci (dnes Okresného úradu č. S.), ktorému listiny ako príloha k Stanovisku Geostav-u boli zaslané. Súčasne treba doplniť dokazovanie vyžiadaním si elaborátu k prídelu C. zo Štátneho archívu Pezinok so sídlom v Modre.“
17. Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zistiteľné, „že sa jednalo o vlastníctvo prídelcov a že sa prídelcovia mali svojho majetku vzdať. Je tam spomenuté, že nesplatili za prídel a časť zaplatených splátok bolo zaúčtovaných ako poplatok za užívanie (až do času keď projekt školy pozemok prevzal pre účely školy). Ak bolo vlastníctvo odňaté, ak by sa vzdali prídelu, teda vlastníctva aj ,,nezákonne“, nie je súd občianskeho kolégia oprávnený rozhodnutie správneho orgánu zrušiť. To bolo možné iba v administratívnom konaní, možno v reštitučnom, protestom prokurátora a pod. V. a manželka vlastníctvo k predmetu žaloby stratili. V čase smrti nebol V. vlastníkom. Vlastníkom nebola ani rozvedená manželka Y.. Kópiu priložených dokumentov p. E. obdržal na Obecnom úrade dňa 28.01.2018 (v piatok) od starostu obce H..“
18. Žalovaný spolu s týmto vyjadrením predložil výmer o vlastníctve pôdy, prídelovú listinu, zápis o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom, rozhodnutia Obvodného národného výboru, výpis z účtu, list Obvodného pozemkového úradu v Senci, list A., korešpondenciu medzi žalobcom 1/ a žalovaným.
19. Žalovaný výslovne nepoprel tvrdenia žalobcov, že ich predkom bol sporný pozemok pridelený, že na pozemku hospodárili a zaplatili aspoň časť prídelovej ceny. Žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom, napriek tomu sa k žalobe a tvrdeniam žalobcov vyjadroval tak akoby súd bol povinný vyšetrovať zákonnosť alebo nezákonnosť postupu štátnych a obecných orgánov a z úradnej povinnosti zisťovať skutočný stav veci. Podľa CSP sa však dokazovanie vykonáva len ku skutočnostiam, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité a zároveň sporné.
20. V ustanovení § 151 CSP je uvedené, že za nesporné sa považujú skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela. Popretie skutkových tvrdení musí byť urobené výslovne, to znamená jasne sa musí uviesť, ktoré tvrdenie sa popiera. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný nepoprel žiadne tvrdenie žalobcov, možnosť ďalšieho vyjadrenia, tzv. dupliky, v stanovenej lehote nevyužil. Sudcovská koncentrácia konania podľa § 153 CSP platí aj pre konanie o určenie vlastníckeho práva. Ani z neskorších vyjadrení žalovaného, doručených po zmene žalobného petitu, súdu nebolo úplne zrejmé ako žalovaný navrhuje
o žalobe rozhodnúť, či sa vôbec považuje za vlastníka sporného pozemku. Na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, ak sa preukážu jeho pochybnosti o tom, že V. sa vzdal prídelu.
21. Napriek uvedenému súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, aby bolo obom stranám umožnené vyjadriť ku všetkým predloženým dôkazom, najmä tým, ktoré predložila protistrana. Listinné dôkazy bolo možné na pojednávaní oboznámiť, nebolo potrebné pojednávanie odročiť.
22. Výsluch svedkov K. súd nevykonal, pretože neexistovala sporná skutočnosť, ktorá by sa ich výpoveďou mala preukázať. Z vyjadrení žalovaného nebolo zrejmé, akú skutočnosť majú svojou výpoveďou potvrdiť, keďže uvedení svedkovia mohli mať vzťah iba k tej časti pozemku, ktorá nebola predmetom sporu. Účasť svedkov žalovaný na pojednávanie ani nezabezpečil, hoci mu to § 197 CSP ukladá.
23. Žalovaný na pojednávaní žiadal, aby si súd vyžiadal dokumenty z archívu, ktoré žalovaný videl a ktoré sa mu aj podarilo odfotiť. Podľa § 167 ods. 2 a 4 CSP má žalovaný na svoju obranu pripojiť, resp. označiť dôkazy. Žalovaný na pojednávaní, ani v predchádzajúcich vyjadreniach, neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy nevie resp. nemôže predložiť. Súd mal za to, že žalovaný mal dostatok času na zabezpečenie všetkých potrebných dôkazov na svoju obranu, a pokiaľ nahliadol do archívnych dokladov a urobil si z nich fotokópie, mohol a mal ich predložiť súdu sám.
24. Na základe uvedeného súd vychádzal zo skutkového stavu vyplývajúceho z predložených listinných dôkazov, ktorý, nakoniec, ani nebol sporný: Dňa 23.12.1947 vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave výmer o vlastníctve pôdy, ktorým bol V. pridelený do vlastníctva pozemok o výmere 0,216 ha. Pozemok bol v prídelovom pláne označený ako vl. č. 3, časť p.č. XXXX/X označená A XX roľa. Bývalým vlastníkom bol F.. Výmer bol vydaný na základe Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. a na základe prídelového plánu, vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v Čeklisi, potvrdeného okresnou roľníckou komisiou v Bratislave a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 22.12.1947. Podľa čl. III výmeru môže prídel odňať Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945, ak prídelca na pridelenom majetku riadne nehospodári. Podľa článku IV je výmer verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Dňa 26.3.1949 V. zaplatil predpísanú prídelovú cenu 1.944,- Kčs. Dňa 3.9.1949 vydalo Povereníctvo Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy prídelovú listinu, podľa ktorej sa uskutočnil prevod vlastníckeho práva pre V. k nehnuteľnostiam - roli parc. č. XXXX/XX o výmere 1,0060 ha. Po vykonanom prídelovom konaní vydal Okresný národný výbor Bratislava - okolie dňa 27.11.1957 pre V. a manž. prídelovú listinu, ktorou sa uskutočnil prevod vlastníckeho práva k stavebnému pozemku parc. č. XXXX/X A 92 o výmere 0,2160 ha, za prídelovú cenu 2.160,- Kčs, ktorej nedoplatok činí 1.298,- Kčs. Okresný národný výbor vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.12.1958 vzal na vedomie vzdanie sa vlastníctva parc. č. XXXX/XX na meno G. a jeho manž., ktoré boli pridelené výmerom povereníctva a výmer v celosti zrušil. Okresný národný výbor vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.1.1965 rozhodol o zrušení prídelovej listiny, ktorou bol V. pridelený majetok - pozemky o výmere 1,0060 a 0,2160 ha, pre nesplnenie prídelových podmienok. V rozhodnutí uviedol, že vykonaným šetrením bolo zistené, že prídelová roľa parc. č. XXXX/ XX bola daná do užívania JRD Bernolákovo a druhá roľa parc. č. XXXX bola zabraná na školské účely. A., ktorý dňa 30.4.2003 vyhotovil geometrický plán č. X/XXXX, vo svojom stanovisku zo dňa 19.8.2008 uviedol, že k zisťovaniu dokladov vlastníctva pozemkov nachádzajúcich sa v obvode pozemkových úprav, a najmä u pozemkov, ktoré neboli užívané prídelcami, požiadal Štátny okresný archív v Pezinku o zaslanie spisovej agendy týkajúcej sa pozemku uvedeného v prídelovom pláne pod č. A XX. V uvedenom elaboráte sa nachádza celá genéza daného prídelu, v ktorom sa okrem prídelovej listiny nachádza úradný záznam dohodou zo dňa 22.1.1965, spísaný rozvedenými prídelcami V. a bývalou manželkou Y., rod. R.. kde sa konštatuje, že roľa o výmere 0,2160 ha je zabraná na školské účely, ktorú prídelca užíva až do doby, kým bude prevzatá školskou správou a že prídelca nedoplatok 998,40 Kčs nezaplatí a MNV Bernolákovo za účasti pracovníka ONV navrhuje zrušiť a vyúčtovať prídel. V ďalšej časti pod č. Y.. zo dňa 25.1.1965 bol vydaným rozhodnutím celý prídel AXX zrušený pre nesplnenie prídelových podmienok u obidvoch pozemkov nachádzajúcich sa na parc. č.- XXXX/XX, roľa daná do užívania JRD
a druhá roľa na parc. č. XXXX/X s odôvodnením zabraná na školské účely. Vyúčtovanie bolo vykonané v Štátnej sporiteľni s tým, že časť splátok bola zmenená na užívací poplatok. Tento elaborát bol predložený na zasadnutie predstavenstva združenia vlastníkov pozemkových úprav, kde bolo konštatované jednak zástupcom SPF a odsúhlasené predstavenstvom, že nakoľko sa jedná o pozemok patriaci štátu a jeho zbytok zasahujúci do územia riešenia pozemkových úprav je nepravidelného tvaru, ktorého časť výmery bude pripočítaná k sceleným pozemkom, kde vlastníkov, ktorí v stanovenej lehote nepredložili právoplatné doklady o vlastníctve, bude zastupovať SPF. Pre účely SPF boli na tento účel vyčlenené pozemky v uvedenej lokalite v celkovom súčte 0,8 ha, kde v tejto výmere sa nachádza i zbytok časti výmery z prídelu uvedeného pod č. A XX. Okresný úrad Senec vo svojom rozhodnutí zo dňa 11.6.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2018, rozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva pozemkov tak, že E. L.i nenavrátil vlastníctvo a nepriznal mu právo na náhradu k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 2160 m2, a to pre nesplnenie zákonných podmienok uvedených v § 2 a § 3 ods. 1 a 3 cit. zákona. V podrobnom odôvodnení okrem iného uviedol, že Okresný národný výbor Bratislava - vidiek, nemal kompetencie rušiť výmery vlastníctva pôdy, resp. prídelové listiny, že rozhodnutia ONV boli vydávané nad rámec ich pôsobnosti, že skonfiškovaný majetok mohlo podľa § 23 nariadenia č. 104/1954 Zb.n. SNR odňať povereníctvo najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby. Na základe vykonaného správneho konania bolo podľa úradu preukázané, že V. X. a manželka riadne hospodárili na svojich pozemkoch až do času vnesenia parc. č. XXXX/XX do JRD a tiež na parcele č. XXXX/X až do zabratia pre účely školy. Z archívnych dokladov sa tiež preukázalo, že právni predchodcovia A. si riadne platili stanovené splátky prídelovej ceny, čím si splnili podmienky prídelu. U pridelených pozemkov teda nenastal prechod na Čsl. štát na základe vydaného rozhodnutia o zrušení prídelu v roku 1965. Nehnuteľnosť prešla na štát až po rozhodnom období, ktoré je uvedené v zákone, t.j. po lehote od 25.2.1948 do 1.1.1990, a to až zápisom Katastrálneho úradu v L. v roku 2004 na základe žiadosti obce o zápis do katastra nehnuteľností zo dňa 10.3.2004. Na parcelu č. XXXX/XXX, ktorá je súčasťou pôvodného pozemku parc. č. XXXX/X, bol OÚ založený list vlastníctva č. XXXX v prospech Obce Bernolákovo. Pozemok na obec prešiel na základe delimitačných protokolov ako majetok Materskej školy na F. 1. Šetrením úradu bolo zistené, že parcela č. XXXX/X alebo časť parcely XXXX/XXX nikdy na liste vlastníctva v prospech Čsl. štátu nebola zapísaná. Archívne doklady preukázali, že pozemok bol v roku 1965 zabraný do užívania školy, a to do času prevzatia školskou správou, čo potvrdzuje úradný záznam spísaný dňa 22.1.1965 na MNV v Bernolákove. K prevzatiu časti pôvodného pozemku, evidovaného ako parcela v registri C-KN č, XXXX/ XXX, školskou správou v neskoršom čase nedošlo a pozemok bol v užívaní obce až do času delimitácie Okresným úradom v Senci, čoho dôkazom je aj niekdajší evidenčný list EL č. XXXX.
25. V konaní nebola sporná ani skutočnosť, že pozemok, uvedený v prídelovej listine ako roľa s výmerou 1,0060 ha, bol tiež pridelený V., ale ako konfiškát z vlastníctva E. a jeho manželky. Tento pozemok bol predmetom dodatočného dedičského konania. Osvedčením o dedičstve zo dňa 12.10.2006, sp. zn. 31D 654/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2006, predmetnú parcelu nadobudla dedením na základe dohody dedičov A. teda žalobkyňa 2/.
26. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
27. Naliehavý právny záujem na navrhovanom určení žalovaný namietal s odôvodnením, že tento nemôže existovať, lebo následné dedičské konanie bude mať za následok, že na liste vlastníctva č. XXXX sa vedľa obce objaví duplicitný vlastník - žalobcovia.
28. Túto námietku súd nepovažoval za akceptovateľnú a z procesného hľadiska vyhodnotil žalobu ako prípustnú. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je na základe konštantnej judikatúry daný v zásade vždy. Nakoľko V. zomrel už v roku 1985, nemôže byť určený ako vlastník. Ustálená judikatúra v takomto prípade akceptuje žalobu s petitom, aký podali žalobcovia, teda na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorý v čase svojej smrti bol vlastníkom.
29. V rozhodnutiach zo dňa 18.2.2013 správa katastra zamietla žiadosti žalobcov o opravu chýb v katastrálnom operáte, v ktorých žiadali zrušiť protiprávny zápis sporného vlastníctva k pozemku v prospech Obce Bernolákovo, teda žalovaného. V odôvodnení správa katastra uviedla, že ide o spor
o vlastníctvo, ktorý nemožno riešiť opravou údajov katastra podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona.
30. Za uvedených okolností je podľa súdu zrejmé, že na základe rozhodnutia sporu, vedeného medzi zapísaným vlastníkom (žalovaným) a osobami, ktoré tvrdia, že sú dedičia zomrelého vlastníka (žalobcami), nemôže nastať situácia, že kataster ponechá zápis doterajšieho vlastníka a do katastra nehnuteľností popri obci zapíše aj ďalších vlastníkov.
31. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa sa s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti.
32. Podľa § 23 ods. 1 a 2 cit. nariadenia SNR je prídelca povinný na pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže mu Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť.
33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
34. Podľa § 2b ods. 1 zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe a) právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov, b) zriaďovateľov škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto škôl alebo zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona.
35. Podľa § 14 ods. 1 zákona o majetku obcí o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie. Podľa ods. 2 zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec vykonajú príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom.
36. Z uvedených ustanovení vyplýva, že vlastníctvo žalovaného k spornej nehnuteľnosti je odvodené od predchádzajúceho vlastníctva štátu. Na žalovaného mohlo podľa zákona o majetku obcí prejsť vlastníctvo iba za predpokladu, že ku dňu účinnosti tohto zákona, t.j. ku dňu 1.5.1991, bol pozemok vo vlastníctve štátu. Zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec mali strediská geodézie, neskôr katastrálny úrad, vykonať na základe zoznamov, ktoré potvrdili orgány štátnej správy a obecného zastupiteľstva, teda štátu a obce.
37. Dôkazy predložené žalobcami dôveryhodne preukazujú ich tvrdenia, že po konfiškácii vykonanej po II. svetovej vojne bol predmetný pozemok pridelený do vlastníctva V. V období do 1.1.1990 vlastníctvo na štát neprešlo. Táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho dôkazu, konštatoval ju aj Okresný úrad Senec, teda štátny orgán, keď odmietol žalobcom navrátiť vlastníctvo k spornému pozemku a nepriznal im ani právo na náhradu.
38. Z vyjadrení žalovaného sa dalo usudzovať, že spochybňuje úplné zaplatenie prídelovej ceny. Zo žiadneho právneho predpisu, ani z prídelových listín a výmeru, však nevyplýva, že by vlastníctvo zanikalo iba na základe tejto skutočnosti. Jediný spôsob zániku vlastníckeho práva je podľa nariadenia SNR odňatie prídelu alebo jeho zrušenie (bod 5 prídelovej listiny na parcelu č. 2776/7), a to iba spôsobom uvedeným v cit. § 23. Tento správny názor zastával aj Okresný úrad Senec pri svojej argumentácii, prečo
neprešlo vlastníctvo na štát. Žalovaný netvrdil, ani nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že národné výbory mali právomoc zrušiť výmer s následkom odňatia vlastníckeho práva.
39. Iba na základe delimitačných protokolov nemohlo prejsť vlastnícke právo na žalovaného. Okrem vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení to vylučujú aj ďalšie zistenia okresného úradu vyplývajúce z jeho šetrenia. Sporný pozemok bol v roku 1965 zabraný pre užívanie školy, k prevzatiu pozemku školskou správou však nedošlo. Štát nikdy nevydal rozhodnutie, ktorým by sa naplnil účel, na ktorý bol pozemok fakticky zabraný, nikdy nevykonal úkon, ktorým by sa ujal vlastníctva, nesprával sa ako vlastník. Skutočnosť, že pozemok bol v užívaní obce až do času delimitácie Okresným úradom v Senci nezakladá zákonný dôvod na prechod do vlastníctva obce.
40. K argumentom žalobcov, že žalovaný si dal záznamom zapísať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nezákonne, sa žalovaný v podstate nevyjadril. Žalovaný neuviedol, ako postupoval pri vyhotovovaní príloh delimitačných protokolov, kedy a ako boli prílohy zhotovené a pripojené k protokolom, ktoré potom neskôr, po necelých dvoch rokoch, predložil katastru na zápis vlastníctva. Žalovaný uviedol iba to, že ak sa preukáže nezákonnosť pri odňatí majetku, dá sa očakávať jeho súhlas s vrátením.
41. Vytýkané nedostatky príloh delimitačných protokolov považoval súd za opodstatnené. Tieto formálne nedostatky však pre rozhodnutie sporu neboli podstatné, pretože ani na základe bezchybných protokolov nemohla obec nadobudnúť vec od nevlastníka. Podľa údajov uvedených v prílohách 3a bolo zrejmé, že tieto boli zhotovované až dodatočne, jednostranne a nestali sa súčasťou dodatkov delimitačných protokolov, ktoré mali podpísať všetky zúčastnené strany, ktoré predtým podpisovali delimitačné protokoly. Podľa súdu tak okrem skutočnosti, že štát nebol vlastníkom pozemku, neboli splnené ani formálne zákonné náležitosti vyžadované v § 14 ods. 2 zákona o majetku obcí a v § 42 zákona o katastri nehnuteľností.
42. K delimitačnému protokolu zo dňa 26.7.2002 bola pripojená listina označená ako príloha č. 3a, bez uvedenia skutočnosti, čoho je prílohou a bez uvedenia dátumu vyhotovenia. V prílohe je uvedená parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 2.122 m2 s tým, že táto parcela, ako i dve ďalšie, boli identifikované na základe identifikácie parciel č. j. XXXX/XX zo dňa 3.10.2002. V prílohe sa ďalej uvádza, že budova materskej školy postavenej na parc. č. XXXX/XX, 145, 175 má pridelené súpisné číslo XXXX, ktoré bolo pridelené rozhodnutím obce Bernolákovo zo dňa 8.10.2003. Z týchto údajov uvedených v prílohe č. 3a vyplýva, že mohla byť vypracovaná najskôr po dátume 8.10.2003, a preto nemohla tvoriť neoddeliteľnú prílohu delimitačného protokolu z 26.7.2002.
43. Podobne delimitačný protokol zo dňa 13.9.2002 v článku IV uvádza, že jeho neoddeliteľnou súčasťou sú prílohy č. 1-10. K delimitačnému protokolu bola pripojená listina označená ako Príloha č. 3a, tiež bez uvedenia skutočnosti čoho je prílohou, s dátumom 18.11.2003. V tejto prílohe je uvedená parc. č. XXXX/ XXX, orná pôda o výmere 2.586 m2. Táto výmera bola uvedená na základe geometrického plánu č. X/ XXXX. zo dňa 29.4.2003, overeného dňa 2.9.2003. Aj z týchto údajov v listine označenej ako príloha č. 3a vyplýva, že mohla byť vypracovaná až po dátume 2.9.2003, teda nemohla tvoriť neoddeliteľnú prílohu delimitačného protokolu.
44. Obe listiny, ktoré boli predložené pre zápis vlastníckeho práva záznamom k spornej nehnuteľnosti v prospech žalovaného, neboli spôsobilé byť podkladom na zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.
45. Z právoplatného rozhodnutia Správy katastra R. zo dňa 27.5.2013 vyplýva že geometrickým plánom č. X/XXXX, ktorý bol prílohou k delimitačnému protokolu zo dňa 13.9.2002, bol právny stav pôvodného pozemku parc. č. XXXX/X riešený pozemno-knižne z pozemno-knižnej vložky č. XXXX v celosti ako vlastníctvo F. a nebol zohľadnený zápis v pozemno-knižnej vložke č. XXXX, v ktorom sa uvádza, že pozemky prešli do vlastníctva štátu na účely pozemkovej reformy, na základe ktorej bol prídel A XX ako časť pôvodnej parcely o výmere 2160 m2 výmerom o vlastníctve pôdy pridelený V. Potvrdzuje to aj zápis na LV č. XXXX pre kat. územie L. v časti titul nadobudnutia, kde sa uvádza výslovne Výmer o vlastníctve pôdy č. B XXXXX/XXXX.
46. Žalovaný až v záverečnom vyjadrení tvrdil, že sporná parcela bola dotknutá pozemkovými úpravami a bola predmetom pozemkových úprav, a že právoplatné rozhodnutie o pozemkových úpravách založilo vlastnícky vzťah, ktorý nemožno napadnúť určovacou žalobou. K tomu súd uvádza, že žalovaný v celom predchádzajúcom konaní vôbec netvrdil, že by sa uskutočnili akékoľvek pozemkové úpravy, neuviedol ani jeden konkrétny údaj o tom, kedy sa rozhodlo o povolení alebo nariadení pozemkových úprav, ako boli okresným úradom zverejňované rozhodnutia v rámci tohto konania a ako sa pozemkové úpravy dotkli spornej časti parcely.
47. V geometrickom pláne č. XXX/XXXX je vyznačená časť pozemku parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 1.749 m2. Tento pozemok bol predmetom sporu, pričom ide o časť pozemku p. č. XXXX/X, A XX, pôvodne o približnej výmere 2.160 m2. Zostávajúca časť výmery pôvodného pozemku A XX bola pričlenená k pozemkom parc. č. XXXX a XXXX, táto časť ale nebola predmetom konania.
48. Z predložených dôkazov, konkrétne z listu Okresného úradu Senec zo dňa 7.2.2014, vyplynulo, že nová parcela č. XXXX nebola pridelená žiadnej fyzickej osobe a do výlučného vlastníctva ju nadobudla obec (žalovaný) a novú parcelu. č. XXXX nadobudli do podielového spoluvlastníctva K. a E., každý v jednej polovici. Sporného pozemku parc. č. XXXX/XXX sa pozemkové úpravy nedotkli. Rozhodnutím súdu preto nemôžu byť dotknuté práva iných osôb, než žalovaného.
49. V závere súdneho konania žalovaný tiež namietal, že obdobne ako v konaní pred Krajským súdom Bratislava (sp zn. 3Co 497/2012, rozsudok zo dňa 15.6.2016), bolo potrebné skúmať, či nebol daný dôvod prechodu spornej nehnuteľnosti na štát bez právneho dôvodu, čo je reštitučný dôvod. Tu súd poukazuje na závery samotného štátu, vyjadrené v rozhodnutiach jeho kompetentných orgánov, že v rozhodnom období do 1.1.1990 sporný pozemok neprešiel na štát. Okrem toho rozhodnutie krajského súdu vychádzalo z iného skutkového stavu, z inej dôkaznej situácie, reštitučné nároky žalobcov boli zamietnuté z iných dôvodov než v konaní 3Co 497/2012. Žalovaný v konaní netvrdil, a ani dôkazy tomu nenasvedčovali, že by žalobcom vznikol reštitučný nárok, alebo že by bolo rozhodnuté o poskytnutí náhradného pozemku. Naopak, nároky žalobcov boli zamietnuté z dôvodu, že vlastníctvo neprešlo na štát.
50. Žalovaný sa nestal vlastníkom ani na základe vydržania. Podľa § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním okrem iných náležitostí vyžaduje, aby držiteľ veci bol držiteľom oprávneným. Držiteľ je oprávnený vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Z uvedeného vyplýva, že u oprávneného držiteľa musí existovať vôľa nakladať s vecou ako so svojou a musí byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Žalovaný v konaní nepreukázal také skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo usudzovať, že je dobromyseľný. Z jeho opakovaných vyjadrení počas celého konania naopak vyplývalo, že bude súhlasiť s navrátením majetku, ktorý bol nezákonne odňatý, resp. bude súhlasiť so žalobou ak sa preukáže, že prídelca si plnil svoje povinnosti. Okrem spochybnených delimitačných protokolov neexistoval žiadny iný právny titul, o ktorý by žalovaný mohol opierať svoju dobromyseľnosť. Pochybnosti žalobcov o tom, že žalovaný si účelovo vyhotovil fotokópie príloh delimitačného protokolu, len aby došlo k zápisu vlastníckeho práva v jeho prospech, žalovaný v konaní nevyvrátil, ani dôveryhodne nevysvetlil. Z uvedených dôvodov neobstojí ani poukazovanie na nález Ústavného súdu I ÚS 549/2015 a jeho závery týkajúce sa dobrej viery nového nadobúdateľa.
51. Pri rozhodnutí súd prihliadal na princíp všeobecnej spravodlivosti, na ktorý poukazoval žalovaný a ktorý vyplýva z uvedeného nálezu. Pokiaľ štát žalobcom nenavrátil ich vlastníctvo k pozemku a neposkytol im za neho ani náhradu z dôvodu, že na štát vlastníctvo vôbec neprešlo, je zákonné a spravodlivé určiť, že pozemok patrí do dedičstva zomrelého vlastníka a nie je vlastníctvom obce, ktorá je faktickým právnym nástupcom štátu.
52. Podľa § 67 ods. 1 katastrálneho zákona, geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.
53. Žalobcovia pre rozhodnutie súdu predložili geometrický plán č. XXX/XXXX, v ktorom je v súlade s cit. § 67 ods. 1 vyznačená časť pozemku označeného ako parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 1.749
m2, ktorá tvorí časť parcely č. XXXX/X. Na pojednávaní v rámci dokazovania žalobcovia aj označili na pláne pozemok, ktorý vznikol odčlenením a ktorého sa žaloba týkala.
54. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
55. Žalobcovia mali vo veci celkový úspech, preto im bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. Na výnimočný postup podľa § 257 CSP neexistovali žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. O výške náhrady, ktorú je žalovaný povinný žalobcom zaplatiť, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.