Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/92/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Vierou Mulíkovou, advokátkou so sídlom Stöcklova 21, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 6C/59/2014-167 zo dňa 11.07.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalovaným, ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom zo dňa 03.09.2012 je neplatná. Vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania prvostupňového a odvolacieho v rozsahu 100%.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, obsah spisu, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, a to zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2012, z ktorej vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni revolvingový úver vo výške 1 500.- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 42 mesačných splátkach vo výške 80,37.- eura s tým, že predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) za úver bola určená vo výške 63,32 %. V rozhodcovskej zmluve sa strany sporu dohodli, „že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku.“ Súd prvej inštancie citoval ust. § 53 ods. 1-5, § 54 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS, a uviedol, že uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2012, ktorej súčasťou sú aj zmluvné dojednania a rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. s tým, že uviedol, že žalobkyňa pri jej uzatváraní preukázateľne, vychádzajúc z obsahu zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ a žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, súd túto zmluvu posudzoval v zmysle kritérií vyplývajúcich z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podrobil súdnej kontrole zmluvné podmienky týkajúce sa spotrebiteľskej zmluvy s tým, že uviedol, že ust. § 53a Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon

určuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Ďalej súd poukázal na absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že uviedol, že žalobe vyhovel a určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami sporu dňa 03.09.2012 je neplatná. Žalobkyňa namietala postup rozhodcovského súdu v rozpore s normami na ochranu spotrebiteľa. Pri skúmaní zmluvných dojednaní sa súd nezaoberal len výškou RPMN, ale aj výškou dojednaných úrokov. Poukázal na to, že zmluvne boli medzi stranami sporu dojednané úroky vo výške 70,01 %. Priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch v júni roku 2012, t.j. v čase uzavretia zmluvy bola pre úvery od 1 do 5 rokov vo výške 12,89 %. Rozhodcovský súd sa výškou zmluvného úroku v kontexte platných právnych noriem na ochranu spotrebiteľa nezaoberal. Dojednaný úrok bol podľa súdu v neprijateľnej výške, v rozpore s citovanými právnymi normami. Pri danej výške úroku možno hovoriť o úžere, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami sporu dňa 03.09.2012 je neplatná. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vyslovil, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného. Namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Poukázala na to, že súd prvej inštancie neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý vyslovil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX z titulu neplatnosti právneho úkonu. Podľa jej názoru týmto dôvodom nemôže byť ani poukazovanie na úverovú zmluvu, pretože podľa § 5 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. sa platnosť rozhodcovskej zmluvy posudzuje samostatne a nezávisle od súvisiacej zmluvy. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie na určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 80 písm. c.) Občianskeho súdneho poriadku nemal v čase rozhodovania naliehavý právny záujem. Pokiaľ začne rozhodcovské konanie, potom existencia právomocí rozhodcovského súdu na konanie je v zmysle platnej právnej úpravy primárne predmetom posúdenia v rámci rozhodcovského konania (§ 21 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.) Zákonná úprava nadväzne na posúdenie otázky právomoci rozhodcovského súdu na konanie spravidla upravila osobitný dôvod pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného nerešpektoval žiadnym spôsobom príslušnú právnu normu. Otázka právomoci konajúceho orgánu sa skúma v rámci rozhodcovského konania, prípadne ešte v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré zákonné ustanovenie oprávňuje súd skúmať rozhodcovskú zmluvu. Z porovnania odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 05.06.2015, ktorý bol následne zrušený a napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, čo konkrétne sa zmenilo v preukázaných skutkových a právnych okolnostiach veci. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

3. Právna zástupkyňa žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2, veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky začaté i prebiehajúce konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ktorého následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke dňa 12.04.2018 (§ 378 v spojení s § 219 ods. 1, 3 , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením odvolacieho súdu č.k. 4Co/284/2015-122 zo dňa 11.10.2016 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/59/2014-83 zo dňa 05.06.2015. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia boli dôvody vyplývajúce z ust. § 389 ods. 1 písm. b.) a to porušenie procesných práv strany sporu spojené s náležitým neodôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 220 CSP.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, ako uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť uplatneného nároku na určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, ktorej platnosť posudzoval v rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52, §53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r.) Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu je nesporné, že rozhodcovská zmluva, ktorej platnosť bola predmetom sporového konania č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2012 bola uzatvorená podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení pri súčasne uzatvorenej zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2012 (čl. 7 až 8 spisu). Súd prvej inštancie skúmal neprijateľné podmienky v zmluve o revolvingovom úvere a dospel k záveru, že dojednaná úroková sadzba vo výške 70,01% je v rozpore s dobrými mravmi a preto vyslovil, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2012 je v rozpore so zákonom, t.j. absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V rámci posudzovania neprijateľných podmienok rozhodcovskej zmluvy správne poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky vyplývajúce z ust. § 53 Občianskeho zákonníka s doplnením § 53 ods. 4 písm. r.) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V danom prípade medzi stranami sporu nebola dojednaná rozhodcovská doložka, ale rozhodcovská zmluva v zmysle ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 244/2000 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Je nesporné, že sa jedná o formulárovú štandardnú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka ovplyvniť nemohla, a preto v konaní nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská zmluva dojednaná individuálne. Na strane žalovaného nedošlo k splneniu dôkaznej povinnosti. Z obsahu spisu je nesporné, že na základe takto neplatnej dojednanej rozhodcovskej zmluve bolo vedené rozhodcovské konanie pred Stálym rozhodcovským súdom Viktória, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2492/13-EK, zo dňa 21.10.2013, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 2 829,30.- eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne zo sumy 80,37.- eura od 21.10.2012 do 08.11.2012, zo sumy 78,81.- eura od 21.11.2012 do 29.12.2012, zo sumy 14,31.- eura od 30.12.2012 do 24.01.2013, zo sumy 80,37.- eura od 21.12.2012 do 24.01.2013, zo sumy 80,37.- eura od 21.01.2013 do 24.01.2013, zo sumy 80,35.- eura od 25.01.2013 do 26.02.2013, zo sumy 16,35.- eura od 25.02.2013 do 26.03.2013. zo sumy 80,37.- eura od 21.02.2013 do 26.03.2013, zo sumy 16,35.- eura od 27.03.2013 do 25.04.2013, zo sumy 80,37.- eura od 21.01.2013 do 25.04.2013, zo sumy 16,35.- eura od 26.04.2013 do 30.05.2013, zo sumy 80,37.- eura od 21.04.2013 do 30.05.2013, zo sumy 16,35.- eura od 31.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37.- eura od 21.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37.- eura od 21.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37.- eura od 21.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37.- eura od 21.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 2 491,47.- eura od 26.08.2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkom sumu 1 500.- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy bolo uložené žalobkyni zaplatiť žalovanému úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2 829,30.- eura do zaplatenia, ďalej poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80.- eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,46.- eura (čl. 14 až 17 spisu). Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú uplatnenú námietku týkajúcu sa náležitého neodôvodnenia napadnutého

rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne citoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorých ustanovení zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú vrátane dojednaných zmluvných podmienok v rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

7. Vo vzťahu k namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle ust. § 80 písm. c.) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, t.j v čase podania žaloby, odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 3 ods. 3 , 5 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (03.09.2012), spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa sa môže na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa ako spotrebiteľka v konaní mala, lebo v konaniach so slabšou zmluvnou stranou - spotrebiteľom sa naliehavý právny záujem v zmysle citovaného ust. § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. predpokladá. Táto uplatnená námietka preto nebola dôvodná.

8. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmov osôb, ktoré môžu výrazne zasiahnuť do života ľudí s tým, že ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu, ktorého právomoc bola odvodená od rozhodcovskej zmluvy spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy, ktorá musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti vyplývajúce z ust. § 3 ods. 1, § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (03.09.2012). Navyše odvolací súd dodáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané zo strany žalovaného, že by žalovaný postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy so žalobkyňou ako spotrebiteľkou, ktorej vysvetlil význam rozhodcovského konania, ako aj obsah rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie (čl. 52) na pojednávaní uviedla, že o žiadnej rozhodcovskej zmluve nemala vedomosť. O konaní pred rozhodcovským súdom sa dozvedela až na základe doručeného rozhodcovského rozsudku. Podotkla, že zmluvu o revolvingovom úvere uzatvárala v prospech priateľa, ktorý v tom čase potreboval peniaze, a preto mu chcela pomôcť. Reálne peniaze išli na účet priateľa. Z dôvodu nepreukázania individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, ale na základe vopred formulovaného obsahu rozhodcovskej zmluvy zo strany žalovaného, ktorý obsah používa pre uzatváranie s viacerými spotrebiteľmi. Odvolací súd nepovažoval uplatnenú námietku týkajúcu sa nedostatku právomoci súdu preskúmať rozhodcovské konania za dôvodnú. Súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok musí zahŕňať aj rozhodcovské zmluvy v prípade, keď je zmluvný vzťah hlavný (zmluva o revolvingovom úvere) a následne rozhodcovská zmluva vyjadrená na osobitných listinách. I napriek tomu, že rozhodcovská zmluva z formálneho hľadiska spĺňa náležitosti zmluvy v zmysle ust. § 3 ods. 1, § 4 zákona č. 244/2012 Z.z., v konaní nebola preukázaná vôľa žalobkyne uzavrieť rozhodcovskú zmluvu s vopred naformulovaným obsahom. Navyše uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň, 03.09.2012, vyvoláva pochybnosti o tom, že žalobkyňa ako dlžník bola kvalifikovane upozornená na právne následky uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie v súlade s čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS posudzoval zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ako nekalé, a preto jeho postup bol správny.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1, § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania. Z dôvodu, že žalobkyni z obsahu spisu trovy odvolacieho konania nevyplývajú, návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania z titulu právneho zastúpenia nebol predložený, odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.