Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Csp-204-2017.pdf
PDF · 93.71 KB
No categories available
12Csp/204/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: X. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX V., v konaní zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 7434,/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. so sídlom Piaristická 707/27, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, o zaplatenie 1.514,40 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 1.245,25 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.245,25 EUR od 14. 12. 2017 do zaplatenia zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 % trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 8. 2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.514,40 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.514,40 EUR od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 15. 1. 2011 bol žalobcovi poskytnutý úver č. 4101037601 vo výške 3.000 EUR. Úver sa žalobca zaviazal zaplatiť v šesťdesiatich mesačných splátkach vo výške 75,24 EUR. V úverovej zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 16,01 %, ročná percentuálna miera nákladov vo výške od 18,5 % do 19,3 % a RPMN vo výške 18,48 %. Podľa splátkového kalendára žalovanému zaplatil celkovo 4.514,40 EUR. 3. Žalobca poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver a zmluva teda mala obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Uviedol, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti. Poukázal na to, že v zmluve žalovaný neuviedol adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c /ZoSÚ), - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f /ZoSÚ) - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ), - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ZoSÚ). Uviedol, že úverová zmluva č. 4101037601 z 15. 1. 2011 taktiež neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený
od 18,5 % do 19,3 %. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN a jeho výsledkom je jediný správny údaj, v danom prípade 18,88 %. Spôsob, akým uvádza žalovaný výšku RPMN v úverovej zmluve, má ten istý dôsledok ako jej neuvedenie. Z uvedených dôvodov mal za to, že je predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. Bezdôvodné obohatenie uplatnil vo výške rozdielu medzi svojimi platbami, t. j. 4.514,40 EUR a výškou úveru 3.000 EUR, teda 1.514,40 EUR. 4. Žalobca súdu predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15. 1. 2011, splátkový kalendár k zmluve, list žalovaného zo dňa 19. 5. 2017, výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver pomocou internetovej kalkulačky. 5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že uznáva nárok uplatňovaný v tomto konaní v nepremlčanej časti vo výške 1.245,25 EUR a uvedenú sumu s príslušenstvom už uhradil. Súčasne vzniesol námietku premlčania na zvyšnú časť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobcom v tomto konaní, a to z dôvodu, že žalobca poslednú úhradu na úverovej zmluve realizoval dňa 19. 1. 2016. Pri posúdení premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vychádzal zo žaloby, konkrétne z pečiatky Okresného súdu Prešov, z ktorej vyplýva, že žaloba došla súdu dňa 21. 8. 2017. Aplikujúc trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č. 4101037601, ktorý si uplatňuje pred lehotou 21. 8. 2014, považoval za premlčaný. 6. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15. 5. 2018 v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a poukázal na svoje vyjadrenie. 7. Podľa § 290 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 8. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz. 9. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácií konania a o zákonnej koncentrácií konania sa nepoužijú. 10. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu, žalovaného. V rámci návrhov na vykonanie dokazovania sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré do konania doložil žalobca k podanej žalobe a žalovaný, ktorý predložil sumarizáciu vykonaných platieb zo strany žalobcu. 11. Zo zmluvy o úvere zo dňa 15. 1. 2011 mal súd zistené, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom, ktorý bol identifikovaný menom, priezviskom, aj ďalšími identifikačnými údajmi s uvedením v tabuľkovej forme zdrojom príjmu a súhlasom so spracovaním osobných údajov v časti bodov 27 až 39, bol dojednaný bezúčelový úver č. 4101037601, celková výška úveru 3.000 EUR, celková výška mesačnej splátky 75,24 EUR, celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 4.514,40 EUR, s počtom splátok 60, ročná úroková sadzba 16,01 %, RPMN od 18,5 % do 19,3 %, priemernou RPMN 18,48 %, celkové náklady spotrebiteľa 1.514,40 EUR, poplatkom za vedenie účtu 1,99 EUR. 12. Zo splátkového kalendára vyplynulo, že žalobca uhradil splátky od 14. 2. 2011 do 19. 1. 2016. 13. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18. 12. 2017 zobral žalobu v časti späť. 14. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 15. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 17. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci vzal žalobca svoju žalobu voči žalovanému v časti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných, bez zisťovania postoja žalovaného. 18. Súd vec právne posúdil nasledovne: 19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku, ktorý zostal predmetom konania, súd predtým, ako sa začal zaoberať samotným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal, či nárok žalobcu nie premlčaný. 20. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ OZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere /§ 497/.
22. Podľa § 497 OZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 23. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §10 ods. 1. 24. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 25. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 26. Súd vychádzal zo skutočnosti, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový (vyjadrenie žalovaného č.l. sp. 13). Žalovaný však vo vzťahu k časti nároku vzniesol námietku premlčania. 27. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 28. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 29. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 30. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. 31. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, ktoré v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia občiansky zákonník upravuje subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. 32. Z prehľadu platieb ukončeného úveru č. 4101037601, ktoré zaslal žalovaný (č. l. 14) vyplýva, že žalobca splácal predmetný úver splátkami od 14. 2. 2011 do 19. 1. 2016 Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku v čiastočnom rozsahu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa ust. § 101 ods. OZ. Môže sa premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1 OZ ), ako aj v objektívnej lehote ( § 107 ods. 2 OZ). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania na samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných, oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. 33. Pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby a vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, bol súd presvedčený, že subjektívna lehota na uplatnenie nároku mohla začať plynúť odo dňa, kedy žalobca zaplatil jednotlivé plnenia v súvislosti s existujúcou zmluvou o úvere nad rámec toho, na čo bol povinný. Okresný súd nemienil spochybniť ústavnú judikatúru slovenských, ako aj českých súdov k otázke zisťovania momentu získania vedomostí o bezdôvodnom obohatení a osoby, ktorá sa na úkor iného obohatila. Súd prvého stupňa odkazuje na stanovisko Cpj 37/78, z ktorej je zjavný názor o nevyhnutnosti skúmania subjektívneho momentu rozhodujúceho pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Obdobný názor vyplýva aj z rozhodnutí NS ČR (napr. sp. zn. 25Cdo/2581/98, 30Cdo/2758/2006, 28Cdo/1957/20012), tu riešené prípady určovania momentu vzniku vedomosti o bezdôvodnom obohatení mali skutkový základ, teda sporným bolo zistenie, kedy oprávnená osoba získala z hľadiska skutkového objektívne vedomosti umožňujúce iniciovať súd konanie. Uvedené však nebolo možné aplikovať na prejednávanú vec, kde žalobca uplatňoval svoje nároky z dôvodu právnych vád zmluvy. V čase jej uzavretia platila právna úprava, podľa ktorej sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v prípade absencie vymedzených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Vedomosť o tejto zákonnej úprave sa u žalobcu predpokladá a nemožno ju nijako vyvrátiť.
34. Tak, ako už bolo konštatované, pokiaľ malo na strane žalovaného vzniknúť bezdôvodné obohatenie na základe neplatných náležitostí zmluvy o úvere, toto si mal žalobca uplatniť odo dňa vyplatenia finančných prostriedkov zakladajúcich vznik nároku podľa § 451 OZ. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď teda ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. K bezdôvodnému obohateniu získanému plneniu bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Subjektívna lehota na uplatnenie nároku mu mala začať plynúť odo dňa, kedy žalobca zaplatil jednotlivé plnenia v súvislosti s existujúcou zmluvou o úvere nad rámec toho, na čo bol povinný. Z prehľadu platieb od žalovaného je zrejmé, že čo sa týka zmluvy o úvere č. 410103760 sa žalobca mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti s plneniami, ktoré poskytol žalobcovi od 21. 8. 2015. Ostatné plnenia, ktoré poskytol žalovanému, ktorých sa domáhal vo forme vydania pred 21. 8. 2015, súd považoval za premlčané z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá bola dvojročná. Žalovaný však uhradil žalobcovi aj plnenia za obdobie od 21. 8. 2015 do 21. 8. 2014. Žalovaný poslednú splátku na predmetný úver realizoval 19. 1. 2016 a žaloba na súd bola podaná 21. 8. 2017. Z tohto dôvodu súd považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného v rozsahu, v ktorom po čiastočnom späťvzatí zostala, predmetom konania za dôvodnú a žalobu v zostávajúcej časti zamietol. Čo sa týka hľadiska objektívnej premlčacej lehoty, tu je potrebné uplatniť 10 ročnú, súd sa právnym posúdením nezaoberal, nakoľko v dôsledku vznesenia námietky premlčania je potrebné si uplatniť právo buď v subjektívnej alebo v objektívnej lehote. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 39. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 2 CSP a náhradu trov konania priznal tak, že vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu. Žalobca bol úspešný v rozsahu o zaplatenie sumy 1.245,25 EUR, t. j. 82 %, nakoľko v tejto časti procesne zavinil žalovaný zastavenie konania a neúspešný v zostávajúcej časti, v ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje 18 % (82 - 18), rozdiel potom predstavuje 64 %, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.