Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cpr/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, W., v konaní zast. Mgr. Ivanom Puškáčom, advokátom v Trnave, Konštantína Čulena 2, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Skončenie pracovného pomeru žalovanou zo dňa 21.7.2017 je neplatné.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 9.8.2017, došlou súdu dňa 14.8.2017, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd určí, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.7.2017 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalobkyňou naďalej trvá. Žiadal tiež, aby žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobca tvrdil, že dňa 27.9.1995 žalovaná ako zamestnankyňa uzavrela s Ľudovou bankou Bratislava, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava ako zamestnávateľom (neskôr Ľudová Banka, akciová spoločnosť, následne Volksbank Slovensko a.s. a napokon Sberbank Slovensko a.s.), pracovnú zmluvu. Dňa 1.8.2017 došlo k zlúčeniu so Sberbank Slovensko. O plánovanom zlúčení bola žalovaná informovaná listom zo dňa 13.6.2017, ktorý prevzala dňa 15.6.2017. Týmto oznámením bola žalovaná informovaná, že prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov nebude mať pracovnoprávne, ekonomické ani sociálne dôsledky na zamestnancov, a že v súvislosti so zlúčením nie sú plánované žiadne opatrenia prechodu vzťahujúce sa na zamestnancov. Listom zo dňa 21.7.2017 žalovaná oznámila, že na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.1.2014 pracuje v zaradení pokladník hlavnej pokladne a ťažiskom jej práce je práca s hotovosťou, spracovanie odvodov a dotácii z/na pobočky banky a do NBS, spracovanie tržieb od klientov a ich účtovanie, denná inventarizácia pokladne ...atď. Na pracovisku hlavnej pokladne sa postupne redukovala práca s hotovosťou, pričom klesal postupne aj počet pobočiek banky. Zostávajúce pobočky banky si začali vybavovať a vybavujú dotácie priamo s NBS a v súčasnosti už obsluhuje tržbami len troch klientov, čo logicky znamenalo realizáciu postupného zániku jej pracoviska. Potvrdením tejto skutočnosti je podľa žalovanej aj posledná organizačná zmena účinná ku dňu 15.7.2017, o presune tímu hlavnej pokladne pod oddelenie Platobné služby. Uvedené vyústilo až do situácie, že jej za mesiac jún nebol v júlovej výplate vyplatený, resp. jej bol odňatý, príplatok za prácu s hotovosťou vo výške 56,43 eur, napriek tomu, že s hotovosťou pracuje. Týmto postupom došlo k postupnej zásadnej zmene pracovných podmienok, t. z. menil sa a postupne zanikol druh ňou a ostatnými kolegami vykonávanej práce na pracovisku hlavnej pokladne. V odpovedi, ktorú si žalovaná

prevzala dňa 31.7.2017, bolo žalovanej oznámené, že v súvislosti so zánikom spoločnosti Sberbank Slovensko nedochádza k zásadnej zmene jej pracovných podmienok, ktoré by odôvodňovali ukončenie jej pracovného pomeru v zmysle § 29a Zákonníka práce. Bola tiež informovaná o tom, že naďalej bude vykonávať rovnakú prácu ako doteraz v zmysle aktuálneho Popisu pracovného miesta, v rámci rovnakej organizačnej zložky a na rovnakom mieste výkonu práce. V súvislosti s odňatím príplatku bolo žalovanej oznámené, že ide o nenárokovateľnú zložku mzdy, ktorá bola zrušená plošne a nesúvisí so zánikom zamestnávateľa a nepredstavuje zásadnú zmenu jej pracovných podmienok. V liste zo dňa 2.8.2017 žalovaná požadovala doklad o skončení pracovného pomeru s tým, že ak jej nebude vydaný, bude si svoje nároky uplatňovať súdnou cestou. K rizikovému príplatku uviedla, že bol odjakživa zložkou jej mzdy, čím sa stal nárokovateľným plnením, a ako taký nemohol byť plošne zrušený.

3. Podľa žalobcu možno pracovný pomer podľa § 29a Zákonníka práce skončiť ku dňu prevodu len v prípade splnenia dvoch kumulatívnych podmienok, a to zásadnej zmeny pracovných podmienok v dôsledku prevodu a nesúhlasu zamestnanca s ich zmenou. Z popisu pracovného miesta nesporne vyplýva, že počet pobočiek nie je pri výkone práce podstatný, rovnako nie je podstatná skutočnosť, kde v rámci organizačnej štruktúry je odbor začlenený. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovanej, že sa menil a pozvoľne zaniká/zanikol druh ňou vykonávanej práce. Žalovaná mala aj po zlúčení vykonávať rovnaký druh práce, aký v súlade s dohodou z roku 2014 vykonávala. Ak by malo dôjsť k zmene druhu práce, muselo by dôjsť k zmene pracovnej zmluvy, keďže ide o jej podstatnú náležitosť. Žalobca ako zamestnávateľ nemohol žalovanej prideľovať inú prácu, ako tú, ktorá súvisela s výkonom činnosti pokladníka hlavnej pokladne. Podľa Zákonníka práce platí, že zodpovednosť za skončenie pracovného pomeru má zamestnávateľ vtedy, ak sa prevodom podstatne zmenia pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve v neprospech zamestnanca, napr. ak by sa prevodom zmenila podstatná náležitosť pracovnej zmluvy (druh práce) a zamestnanec by nebol ochotný u preberajúceho zamestnávateľa vykonávať iný druh práce. V danom prípade nielenže nedošlo k zásadnej zmene pracovných podmienok v zmysle § 29a Zákonníka práce, ale nedošlo k žiadnej zmene pracovných podmienok.

4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - pracovnú zmluvu, dohodu o zmene pracovnej zmluvy, priznanie rizikového príplatku, popis pracovného miesta Pokladník HP, oznámenie o zlúčení, vyjadrenie nesúhlasu so zmenou pracovných podmienok, odpoveď žalobcu a žiadosť o vydanie dokladu o skončení pracovného pomeru. Spolu s vyjadrením žalobca predložil výpis z dochádzky žalovanej za obdobie 06/2017 až 11/2017, list žalobcu zo dňa 11.8.2017 a výplatnú listinu žalovanej za 08/2017. Iné dôkazy nenavrhol, ani nepredložil.

5. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

6. Vo vyjadrení zo dňa 27.10.2017 žalovaná tvrdila, že rizikový príplatok za prácu s hotovosťou poberala už od svojho nástupu do Ľudovej banky ešte v roku 1995. Od januára 2014 pracovala na pozícii Pokladník hlavnej pokladne a ťažiskom jej práce bola práca s hotovosťou. Poukázala pritom na podrobný popis pracovného miesta, predovšetkým v znení zo dňa 28.1.2015, ako aj na príslušnú časť organizačného poriadku právneho predchodcu žalobcu, obsahujúcu funkčnú náplň organizačnej jednotky 1420 - Hlavná pokladňa. Od februára 2017 vedúca oddelenia postupne zadávala žalovanej nové činnosti, na ktoré sa spolu s kolegami z hlavnej pokladne mali zaúčať, pričom nešlo o činnosti súvisiace s prácou s hotovosťou, ale o prácu spadajúcu pod administráciu účtov. V tom čase sa začalo aj znižovanie počtu prepráv hotovosti, ktoré postupovalo každým mesiacom. S tým súviselo zadávanie nových úloh iného druhu práce ako mala dohodnutý v pracovnej zmluve (administrácia účtov), ako aj zaúčanie na iné činnosti spadajúce pod administráciu účtov. Od mesiaca jún 2017 prestal žalobca rizikové príplatky vyplácať. Do konca júna 2017 Hlavná pokladňa skončila obsluhu aj posledných bankomatov a pobočiek. Aj prepravy hotovosti boli postupne ukončované, resp. prechádzali na pobočky. V júli zostali v hlavnej pokladni iba traja klienti, ktorí tržby odvádzali prostredníctvom prepravnej služby. Poslednú hotovosť žalovaná s kolegom odovzdali na prepravu dňa 31.7.2017, v ten istý deň bol stav hlavnej pokladne nula eur.

7. Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že vo vzťahu k nej sa v dôsledku zlúčenia bánk zásadne zmenili jej pracovné podmienky. Z popisov pracovnej pozície pokladníka a útvaru hlavnej pokladne jasne vyplýva zameranie na prácu s hotovosťou a činnosti spojené alebo súvisiace s prácou s hotovosťou. Hoci od februára 2017 boli činnosti hlavnej pokladne obmedzované, až úplne zastavené, žalobca, ani jeho právny predchodca, žalovanej oficiálne neoznámil ukončenie činností týkajúcich sa hlavnej pokladne.

Žalobca naopak tvrdil, a stále tvrdí, že sa nič bude meniť, resp. sa nič nezmenilo, a žalovaná aj naďalej môže vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Žalobca síce aj v žalobe deklaruje, že pracovná pozícia žalovanej u neho stále existuje, že nedošlo k žiadnej zmene pracovných podmienok a že popis pracovného miesta sa nezmenil ani po začlenení pod oddelenie Platobné služby, kde sa administrujú platobné karty a platobné príkazy, teda výlučne bezhotovostné operácie, v skutočnosti však ide o čisto formálno-technickú organizačnú zmenu, ktorá má aspoň na istú dobu budiť dojem pretrvávania činnosti Hlavnej pokladne.

8. Žalovaná predložila listinné dôkazy - dohodu o zmene pracovnej zmluvy od 1.2.2014, funkčnú náplň Hlavnej pokladne, popis pracovného miesta pokladníka Hlavnej pokladne zo dňa 29.1.2014 a 28.1.2015, internú komunikáciu ohľadne pracovných činností, zaškoľovania a novej agendy a výplatné lístky žalovanej. Okrem toho navrhla svedecké výpovede bývalých vedúcich pracovníčok právneho predchodcu žalobcu a pracovníka hlavne pokladne, ktorý pracoval u žalobcu až do októbra 2017.

9. Po podaní ďalších vyjadrení strán v zmysle § 167 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku (CSP) bolo na prejednanie sporu nariadené pojednávanie.

10. Na pojednávaní žalovaná doplnila svoje tvrdenia, že od februára 2017 hovorila spolu s ostatnými zamestnancami ich vedúcej tímu, pani L., ako aj vedúcej oddelenia JUDr. W., že práce ktoré vykonávajú - administrácia účtov, nespadajú do ich pracovnej náplne. V apríli 2017 JUDr. W. ukončila pracovný pomer u žalobcu, hovorila však zamestnancom, aby sa vo vlastnom záujme učili vykonávať aj túto agendu, že majú také pracovné zmluvy, že môžu robiť aj túto prácu, teda všetci a všetko, a komu sa nechce učiť, môže si dať výpoveď. Žalobca k týmto tvrdeniam na pojednávaní uviedol, že mu tieto skutočnosti nie sú známe, nesúhlasil s nimi a poukázal na to, že okrem administrácie účtov mala žalovaná zabezpečovať aj ďalšie činnosti.

11. Čo sa týka skutkového stavu, rozhodujúci skutkový stav tvrdený stranami (body 2 a 6) nebol sporný. Z toho dôvodu nebolo potrebné vykonávať iné dokazovanie, než oboznámením predložených listinných dôkazov.

12. Podľa § 29 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac pred tým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o a) dátume alebo navrhovanom dátume prechodu, b) dôvodoch prechodu, c) pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov a d) plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov.

13. Podľa § 29a Zákonníka práce, ak sa zamestnancovi prevodom majú zásadne zmeniť pracovné podmienky a zamestnanec s ich zmenou nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ku dňu prevodu. Zamestnávateľ vydá zamestnancovi písomný doklad o skončení pracovného pomeru podľa prvej vety. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné podľa § 76.

14. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

15. Pracovný pomer medzi stranami sa mal skončiť ku dňu 31.7.2017. Žaloba bola doručená súdu dňa 14.8.2017, teda včas, v zákonnej dvojmesačnej lehote. Dodržanie lehoty nebolo ani sporné.

16. Cit. § 29 ods. 1 a § 29a predstavujú osobitný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vyplýva z nich povinnosť zamestnávateľa jeden mesiac pred prechodom práv a povinností informovať zamestnancov o uvedených dôsledkoch.

17. Súčasné znenie § 29a bolo upravené novelou Zákonníka práce č. 257/2011 Z. z. účinnou od 1.9.2011. Podľa dôvodovej správy k tejto novele môže pracovný pomer zaniknúť fikciou dohody podľa § 63 ods. 1 písm. b), ak pri prevode podniku dochádza k podstatným zmenám pracovných podmienok, pričom sa tým myslí hlavne zmena podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Vyplýva to zo smernice

Rady 2001/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, ktorá vyžaduje, aby sa prípadné skončenia pracovných pomerov, ak ide o podstatné zmeny v pracovných podmienkach zamestnancov z dôvodu prevodu podniku, pripísali zamestnávateľovi. Pre možnosť skončenia pracovného pomeru sa teda vyžaduje podstatná, zásadná zmena pracovných podmienok, t. z. hlavne podstatných náležitostí zmluvy, ktorými sú druh práce, miesto výkonu práce a mzdové podmienky.

18. Podľa súdu ku dňu 1.8.2018 k zásadnej zmene pracovných podmienok žalovanej nedošlo, ani nemalo dôjsť.

19. Obrana žalovanej bola založená najmä na tom, že zmena pracovných podmienok bola postupná a ubezpečenie žalobcu, že sa nezmenia pracovné podmienky, nezodpovedalo skutočnosti. S tým súvisela aj ďalšia sporná otázka medzi stranami, či musela žalovaná čakať s oznámením o nesúhlase až do 1.8.2017, t.j. do dňa skutočného prechodu práv a povinností.

20. Pri posudzovaní argumentov strán bolo dôležité vychádzať z toho, že tento spôsob skončenia pracovného pomeru sa viaže iba na prechod práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu. Z toho dôvodu nie je podľa súdu prípustné rozširovať zmenu pracovných podmienok na polročné obdobie, ako to urobila žalovaná. Zmena pracovných podmienok musí nastať v príčinnej súvislosti s prechodom práv a povinností na nového zamestnávateľa.

21. Žalobca v oznámení zo dňa 13.6.2017 uviedol, že zlúčenie bánk ku dňu 1.8.2017 nebude mať pracovnoprávne, ekonomické ani sociálne dôsledky na zamestnancov, a v súvislosti so zlúčením nie sú plánované žiadne opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov. Žalobca nepredložil žalovanej ani žiadny návrh na zmenu pracovnej zmluvy. Z toho hľadiska sa ku dňu prechodu práv a povinností na pracovných podmienkach žalobkyne nič nemenilo, ani nemalo meniť - žalobca jej bol povinný naďalej prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť jej za vykonanú prácu mzdu, a žalovaná bola povinná osobne vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy.

22. Z týchto dôvodov žalovaná nemohla ešte pred samotným prechodom práv a povinností, t.j. pred dňom 1.8.2017, účinne nesúhlasiť so zmenou pracovných podmienok. Na základe oznámenia žalobcu a následného nesúhlasu žalovanej sa preto pracovný pomer nemohol skončiť.

23. Je samozrejme povinnosťou zamestnávateľa pravdivo uviesť dôsledky prechodu práv a povinností. Ak by oznámenie zamestnávateľa bolo nepravdivé, a po prechode práv a povinností by sa pracovné podmienky fakticky zásadne zmenili, napr. tak, že od zamestnanca by sa vyžadoval iný druh práce alebo práca v inom mieste, nedá sa vylúčiť, že by zamestnanec aj potom mohol oznámiť, že so zmenou nesúhlasí a pracovný pomer by sa skončil spätne. Išlo by o logický dôsledok porušenia povinnosti, resp. obchádzania zákona zo strany zamestnávateľa. Zákon predpokladá, že zamestnávateľ bude zamestnancov informovať pravdivo, preto sa v § 29a používa budúci čas (ak sa zamestnancovi prevodom majú zmeniť ...). Takýto záver zodpovedá aj dôvodovej správe a smernici EU, že podstatné zmeny v pracovných podmienkach zamestnancov pri prevode podniku majú ísť na ťarchu zamestnávateľa.

24. Vychádzajúc z uvedeného súd akceptoval ako správny názor žalobcu, že žalovaná ani nemohla posúdiť, či po zlúčení bánk skutočne došlo k zmene pracovných podmienok. Navrhované svedectvo Q. D., ktorý mal súdu opísať fungovanie hlavnej poklade a zmeny v jeho pracovnej náplni do októbra 2017, súd považoval za irelevantné. Spor sa týkal žalovanej, nie jej kolegu, jeho svedectvo, nech už by bolo akékoľvek, nemohlo na rozhodnutí súdu nič zmeniť. Žalovaná od 1.8.2017 u žalobcu viac nepracovala, nedalo sa posúdiť, ako sa jej pracovné podmienky fakticky zmenili. Navrhované svedectvá JUDr. Y. M., ktorá pracovala u právneho predchodcu žalobcu v rokoch 1996-2005, a JUDr. X. W., ktorá u žalobcu pracovala do apríla 2017, súd tiež nepripustil. Navrhované svedkyne mali opísať a vysvetliť prácu v hlavnej pokladni a priznávanie rizikových príplatkov. Opísať rozhodujúce skutočnosti je povinná strana sporu, nie svedok. Navyše obe svedkyne skončili pracovný pomer ešte v období, ktoré nebolo pre rozhodnutie sporu dôležité.

25. V rozhodujúcom období medzi 13.6.2017 až 31.7.2017 sa nič zásadné nezmenilo. Jediná zmena vyplývajúca z dôkazov a tvrdení strán bola, že žalovanej nebol vyplatený rizikový príplatok za mesiac

jún 2017. Nevyplatenie mesačného príplatku v sume 56,43 eur nie je zásadná zmena pracovných podmienok. Taktiež iné začlenenie hlavnej pokladne v rámci organizačnej štruktúry nie je zásadnou zmenou.

26. Ústny nesúhlas žalobkyne s postupne ubúdajúcou prácou s hotovosťou v hlavnej pokladni nemožno považovať za nesúhlas v zmysle § 29a. Ani prípadné porušovanie pracovnej zmluvy a poverovanie zamestnanca úlohami, ktoré nezodpovedajú jeho druhu práce, neoprávňovali žalovanú ukončiť pracovný pomer s poukazom na § 29a Zákonníka práce.

27. Nedalo sa síce úplne vylúčiť, že zmeny namietané žalovanou súviseli s prípravou zlúčenia bánk, keďže ide o dlhodobejší a plánovaný proces. Neexistoval však žiadny dôkaz o tom, že opatrenia prijímané už od februára 2017 súviseli so zlúčením bánk. Rozhodnutie o zrušení a zlúčení bánk bolo prijaté na mimoriadnych valných zhromaždeniach konaných v dňoch 23.5.2017 a 24.5.2017, následne dňa 13.6.2017 boli zamestnanci oboznámení s tým, že zlúčenie nebude mať na nich žiadne dopady. Opatrenia súvisiace s obmedzovaním hotovostných operácii nemožno automaticky považovať za dôsledok zlúčenia bánk.

28. Aj v prípade, že by podstatné obmedzenie práce s hotovosťou bolo dôsledkom zlúčenia bánk, neznamená táto skutočnosť zásadnú zmenu pracovných podmienok žalovanej. Práca s hotovosťou a bezhotovostné spracovávanie účtov predstavujú podľa súdu podobný druh prác, ktoré navzájom súvisia. Ak sa zmení pomer z hotovostných a bezhotovostných prác, nejde o zásadnú zmenu pracovných podmienok, t.j. o iný druh práce.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. Podľa ods. 2, ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.

30. V liste zo dňa 27.7.2017 žalobca neoznámil žalovanej, že trvá na tom, aby naďalej vykonávala prácu, t.j. aby aj dňa 1.8.2017 nastúpila do práce. Žalobca uviedol, že ak žalovaná dňa 1.8.2017 nenastúpi do práce, bude nútený domáhať sa určenia neplatnosti súdnou cestou. Žalobca v tomto liste neuviedol ani to, že sa bude domáhať aj určenia, že pracovný pomer trvá, ani neupozornil žalovanú, že ak nebude vykonávať prácu, môže od nej podľa § 78 ods. 2 Zákonníka práce požadovať náhradu škody. Vychádzajúc z týchto skutočností žalobca podľa súdu neoznámil žalovanej v zmysle § 78 ods. 1, že trvá na ďalšom vykonávaní práce. Žalovaná na základe listu žalobcu mohla očakávať len podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, aby sa vyriešila s tým súvisiaca otázka odstupného.

31. Ani v žalobe žalobca výslovne neuviedol, že trvá na tom, aby žalovaná naďalej vykonávala prácu. V celom obsahu žaloby nie je zmienka o tom, že by mal žalobca záujem o prácu žalovanej a trval na jej vykonávaní. V tomto súd súhlasil so žalovanou, že žalobca nemal reálny záujem o jej prácu. Nestačí uviesť len návrh na rozhodnutie (petit), že pracovný pomer trvá. Z obsahu žaloby a následných vyjadrení je podľa súdu zrejmé, že spor medzi stranami je iba v tom, či pracovný pomer skončil platne, a žalovanej patrí odstupné alebo neplatne, t.j. bez odstupného. Podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, t. z. uplynutím dňa 31.7.2017.

32. Súdu nie je známy žiadny judikát vychádzajúci z obdobného skutkového stavu, podľa ktorého pre oznámenie zamestnávateľa, že trvá na tom, aby zamestnanec pre neho naďalej vykonával prácu, postačuje len žalobný návrh, že pracovný pomer medzi stranami trvá. Bolo by nespravodlivé, ak by za týchto skutkových okolností prichádzala vôbec do úvahy náhrada škody podľa § 78 ods. 2 Zákonníka práce.

33. Judikatúru týkajúcu sa výpovede zamestnávateľa podľa § 79 Zákonníka práce (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.1995, sp. zn. 4Cdo 42/95), podľa ktorej pre ďalšie trvanie pracovného pomeru stačí podať žalobu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a

o náhradu mzdy, nie je podľa súdu možné automaticky aplikovať aj na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Postavenie zamestnávateľa a zamestnanca sú odlišné, odlišné sú aj skutkové okolnosti daného sporu.

34. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel len čiastočne a vo výroku určil, že pracovný pomer žalovaná neskončila platne. Pracovný pomer však naďalej netrvá, nakoľko sa skončil dňa 31.7.2017.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže každá strana mala len čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.