Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6Csp/40/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, zastúpený zákonným zástupcom: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, právne zastúpený advokátkou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, so sídlom SNP 10, Hlohovec, o zaplatenie 206,13 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.05.2007 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 206,13 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za dodávku zemného plynu. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. 2. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu pôvodne i proti žalovanému v 2. rade S. A., súd uznesením vydaným dňa 04.10.2017 vylúčil konanie voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie 206,14 eur spolu s príslušenstvom na samostatné konanie podľa § 166 ods. 2 CSP, keď dospel k záveru, že napriek tomu, že ide o skutkovo a právne súvisiace veci, tieto sa týkajú rôznych účastníkov na strane žalovaných, a nie je možné, aby boli spojené na spoločné konanie, nakoľko každý nárok je potrebné posudzovať (po vykonaní dokazovania) samostatne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.11.2017. 3. Žalovaný sa prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.02.2018, v ktorom namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní s odôvodnením, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti sa stal až titulom dedenia po svojom nebohom otcovi K. A., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, pričom v rozhodnom období nebol vlastníkom nehnuteľnosti a túto ani neobýval. Ďalej vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že žalobca si údajnú škodu spôsobenú neoprávneným odberom neuplatnil včas, kedy sa o škode dozvedel - najneskôr teda neuhradením splatných faktúr, pričom mal z verejne dostupného portálu evidencie nehnuteľností informáciu o tom, kto je vlastníkom nehnuteľnosti a mal teda vedomosť aj o tom, kto za škodu zodpovedá, nekonal s odbornou starostlivosťou, žalobu podal až XX.XX.XXXX, po uplynutí subjektívnej ako aj objektívnej lehoty uplatnenia nároku na náhradu škody.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2018 poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný označuje ako pôvodného zaviazaného svojho právneho predchodcu, dedením sa stal zaviazaným on. V súvislosti s námietkou premlčania uviedol, že o tom, kto zodpovedá za škodu sa dozvedel až z podania žalovaného, ku ktorému bolo pripojené Osvedčenie o dedičstve XD/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Až doručením tohto rozhodnutia žalobca zistil, že žalovaný je jediným právny nástupcom K. A. a je teda zrejmé, že premlčacia doba vo vzťahu k nemu uplynúť nemohla, pričom až z tohto rozhodnutia zistil, že K. A.Š. zomrel. Do času získania informácie o úmrtiach, žalobca nemal a nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, že by mohol mať nárok na náhradu škody. Vytýkal žalovanému, že vedome neoznámil ani úmrtie Š. A. a ani úmrtie K. A., preto sa musí aplikovať premlčacia doba ako pri úmyselne spôsobenej škode.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom žaloby, faktúr č. XXXXXXXXXX M. XXXXXXXXXX, výpisu z LV č. XXX, vyjadrením žalovaného k žalobe, Osvedčením o dedičstve po poručiteľovi K. A., zomr. XX.XX.XXXX, vyjadrením žalobcu zo dňa 02.05.2018 a z obsahu súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci.

6. V žalobe žalobca uviedol, že ako dodávateľ uzatvoril pôvodne s Q. Š. A. zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať na odberné miesto zemný plyn. Š. A. dňa XX.XX.XXXX zomrel a po jeho smrti dochádzalo k odberu zemného plynu bez novej uzatvorenej zmluvy a cena za dodaný zemný plyn nebola uhradená. Žalobcovi tak vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Vzhľadom, že žalobcovi nebolo oznámené úmrtie pôvodného odberateľa, žalobca vystavil faktúru pôvodnému odberateľovi. Škodu v tomto konaní žalobca stotožnil s faktúrou za spotrebovaný plyn. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu nesie vlastník nehnuteľnosti, v ktorej došlo k neoprávnenému odberu plynu. 7. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca vyúčtoval J.. Š. A. čiastku XX,XX eur za fakturačné obdobie od XX.XX.XXXX O. XX.XX.XXXX. Splatnosť faktúry bola XX.XX.XXXX. 8. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyúčtoval neb. Š. A. za fakturačné obdobie od XX.XX.XXXX O. XX.XX.XXXX čiastku XXX,XX eur. Splatnosť faktúry bola XX.XX.XXXX. 9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinného domu so súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX, nachádzajúceho sa v kat. území G.a, obec G., okres K., sú M. A. M. S. A.. 10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 15.05.2018 uviedla, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca ako dodávateľ vo vzťahu k spotrebiteľovi, ako fyzickej osobe, ktorá vlastnila ako právny nástupca nehnuteľnosť, do ktorej bol zemný plyn dodávaný, sa mohol v období splatnosti a neuhradenia faktúr z verejne dostupného katastrálneho portálu oboznámiť s tým, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a kto je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla za to, že dodal zemný plyn a tento nebol uhradený zo strany vlastníka, a ako dodávateľ vo vzťahu k spotrebiteľovi je povinný konať s odbornou starostlivosťou, pričom skutočnosť, že aktuálny vlastník nehnuteľnosti neoznámil žalobcovi, že došlo k úmrtiu pôvodných vlastníkov nemôže byť na ťarchu žalovaného. Žalobca mohol v lehote 2 rokov, ktorú právne predpisy s nárokom na premlčanie náhrady škody spájajú, svoj nárok uplatniť na súde, čo však neurobil a jeho nárok je premlčaný. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX nastala dňa XX.XX.XXXX a splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX nastala dňa XX.XX.XXXX. Žaloba bola súdu doručená dňa XX.XX.XXXX, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. 11. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, 12. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 14. Podľa § 2 písm. a),b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim

1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín. 15. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

16. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 18. Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. 19. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. V niektorých prípadoch však za škodu môže zodpovedať aj iná osoba. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. 20. Súd sa v prejednávanej veci v rámci posudzovania dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcu ako prvoradou zaoberal vznesenou námietkou žalovaného na premlčanie nároku žalobcu na náhradu škody a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí dvojročnej premlčacej doby a teda žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od faktúr, vystavených dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Splatnosť faktúr nastala dňa XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX. Z prezenčnej pečiatky tunajšieho súdu vyplýva, že žaloba bola súdu doručená dňa XX.XX.XXXX. Keďže škodu žalobca stotožnil s vystavenými faktúrami, súd zastáva názor, že v rámci posudzovania plynutia premlčacej lehoty treba vychádzať zo splatnosti žalobcom vystavených faktúr. Pokiaľ neboli v lehote splatnosti tieto faktúry uhradené, mal žalobca (v pozícii dodávateľa) postupovať a konať s odbornou starostlivosťou, teda bolo jeho povinnosťou zistiť z prístupných zdrojov, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a kto je teda zodpovedný za vzniknutú škodu. Žalobca si však túto povinnosť včas nesplnil a pokiaľ sa domáha svojho nároku na náhradu škody voči právnemu nástupcovi právneho nástupcu ( neb. K. A., zomr. XX.XX.XXXX) pôvodného odberateľa ( neb. Š. A., zomr. XX.XX.XXXX ) svoj nárok si neuplatnil včas, pretože v prípade faktúry č. XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX splatnosť nastala dňa XX.XX.XXXX, teda premlčacia lehota uplynula XX.XX.XXXX a v prípade faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnej dňa XX.XX.XXXX premlčacia lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX.

22. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa o úmrtí neb. K. A. a právnom nástupníctve žalovaného po neb. K. A. dozvedel až po písomnom podaní žalovaného, ktorým sa vyjadril k žalobe a ku ktorému bolo pripojené dedičské rozhodnutie, toto tvrdenie nemôže súd akceptovať, pretože už v samotnej žalobe žalobca označil ako žalovaného v 1.rade právneho nástupcu neb. K. A., o čom mal vedomosť z výpisu z LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde je zrejmý údaj tak o žalovanom ako aj titul nadobudnutia a to Osvedčenie o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 24. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.