Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/135/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky/ manželky Mgr. M. U., nar. X.XX.XXXX, bytom H. X, H., zastúpená JUDr. Slavomíra Huszthyová, advokátka so sídlom Za amfiteátrom 10, Košice a manžel Mgr. Š. U., J.. XX.X.XXXX, bytom H. X, H., zastúpený JUDr. Augustín Tomáš, advokát so sídlom Floriánska 16, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H. U., nar. X.X.XXXX a I. U., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov Mgr. M. U. a Mgr. Š. U. uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Prešov, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, porad. č. XX r o z v á d z a.

II. Schvaľuje dohodu rodičov v nasledujúcom znení:

Mal. H. U., nar. X.X.XXXX a I. U., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. U., J.. X.X.XXXX sumou 300 Eur mesačne a I. U., nar. XX.X.XXXX sumou 250 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky a to od právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 29.9.2017 žiadala, aby rozviedol manželstvo, nakoľko neplní spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu mal. I. sumou 200 Eur mesačne a H. sumou 300 Eur mesačne. Úpravu styku určiť nežiadala.

3. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.

4. V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. K otázke výživného sa nevyjadril.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 15.11.2017 v prípade rozvodu manželstva navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk otca s deťmi neupraviť. Sporným bolo určenie výšky výživného, na ktorom sa rodičia nedohodli. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na maloleté deti zo strany otca s prihliadnutím na jeho finančné možnosti a odôvodnené potreby maloletých detí.

6. Súd sa pokúsil o zmierlivé vyriešenie sporu a to návštevou manželov poradensko-psychologických služieb ohľadne obnovenia manželského spolužitia. Navrhovateľka takúto možnosť rázne odmietla. Na rozvode manželstva naďalej trvá.

7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 29.4.2006 čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu v Prešove, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú deti mal. H., nar. X.X.XXXX a mal. I., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v H. na H. č. X.

8. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že sa zoznámili na vysokej škole v Prešove. Manželstvo uzavreli po známosti, ktorá trvala šesť rokov pred sobášom, t.j. od roku 2000. Pred uzatvorením manželstva žili v spoločnej domácnosti tri roky s manželovými rodičmi. Keďže navrhovateľka pochádzala z Prešova a zamestnala sa v Košiciach. Pred sobášom si zaobstarala dnešnú spoločnú domácnosť. Manželstvo bolo pomerne harmonické, spoločne sa starali o domácnosť a vychovávali svoje dcéry. Pri prvom dieťati sa občas vyskytli finančné problémy, ktoré sa riešili pôžičkami, úvermi z bánk a nebankoviek. Už v tomto období navrhovateľka zistila, že okrem pôžičiek si manžel požičiava aj peniaze od ľudí. Manžel bol zamestnaný ako učiteľ na Základnej škole v Košiciach. Po čase sa zamestnal vo finančnej spoločnosti. Čas strávil v obidvoch zamestnaniach, čo malo za následok, že domov chodieval neskoro večer. Dôvodom prečo si našiel druhú prácu boli finančné problémy a dlhy, ktoré sa zvyšovali. Počas tohto obdobia mal manžel problémy aj v práci - škola, nedostavil sa do zamestnania. Asi po roku pôsobenia vo finančnej spoločnosti navrhovateľka zistila, že sa manžel zadlžil ešte viac nielen v bankových a nebankových inštitúciách, ale požičiaval si peniaze od množstva ľudí, dokonca aj od brata navrhovateľky. Išlo o veľmi vysoké sumy. Pri druhom tehotenstve sa problémy ešte viac zhoršili a to finančným zaťažením, dlhy, banky, nebankové subjekty, ďalšie požičiavanie peňazí s vysokými úrokmi, hranie hazardných hier - gamblérstvo. Navrhovateľka aj napriek tomu, že vedela o týchto problémoch s manželom zostávala v manželskom zväzku s tým, že to prestane ako to manžel sľúbil a samozrejme hlavne kvôli deťom. Navrhovateľka počas tohto obdobia trávila veľa času s deťmi u jej rodičov v Prešove, nakoľko sa v ich prítomnosti cítila lepšie a menej stresujúco. Zo strany manžela nebol záujem zostávať s rodinou u rodičov navrhovateľky. Väčšinou ich priviezol do Prešova a išiel sám späť do Košíc. Kríza vyvrcholila v roku 2013 keď sa finančná situácia v domácnosti už nedala uniesť. Manžel trávil veľa času mimo domu aj po nociach. Nedalo sa mu dovolať a ak áno boli to celé hodiny presviedčania, aby sa vrátil. Manžel mal sklony, čo veľakrát aj povedal navrhovateľke, že si niečo urobí, domov sa nevráti, pretože si bol vedomý zlyhania. Keďže je držiteľom zbrojného preukazu a má zbraň a všetky dlhy boli pre neho obrovskou psychickú záťažou, navrhovateľka mala často o neho veľké obavy. Mesačne museli zháňať niekoľko tisíc eur len na úroky a platby. Navrhovateľka trvala na liečení na Prednej Hore. Manžel absolvoval liečenie v plnom rozsahu. Krátko po návrate začal pracovať v zahraničí z dôvodu finančnej situácie na troj- štvortýždňové turnusy. Nakoľko finančné prostriedky nie vždy postačovali na úhradu nákladov na spoločnú domácnosť a dlhy. Medzi manželmi pribúdali hádky, ktoré veľmi zle vplývali na ich spoločné deti. Ak hádky neboli, bola tzv. tichá domácnosť, ktorá na nich takisto nepôsobila priaznivo. Nakoľko navrhovateľka a manžel často pri hádkach nepočúvali argumenty toho druhého, nedospeli ku kompromisu. Navrhovateľka s manželom mali rozdielne názory na spoločný život, manželské spolužitie ako aj hospodárením spoločnej domácnosti. Postupom času však vzájomné city zo strany manželky ochladli ešte viac ako pred liečením a v domácnosti nastávali čoraz častejšie konfliktné situácie.

9. Od roku 2014 sa kríza v manželstve neustále prehlbuje. Manželia sa dohodli, že to skúsia udržať a ostať spolu hlavne kvôli deťom. Od tejto doby ako manželia sa začali vzájomne odcudzovať, obaja účastníci ešte neboli zmierení s rozpadom manželstva. Nechceli sa rozvádzať, mali snahu o udržanie. Na podnet manžela vyhľadali odbornú pomoc, manželskú poradňu a psychologické poradenstvo. No napriek vzájomným dohodám a odbornej pomoci sa situácia nezlepšila skôr naopak. Napriek tomu, že obaja manželia od uzatvorenia manželstva vynaložili maximálne úsilie na to, aby manželstvo bolo harmonické, funkčné a vhodné pre výchovu detí, nepodarilo sa im zvládnuť dlhodobú manželskú krízu.

Na tému rozvodu manželia komunikujú už vyše roka. Dňa 25.10.2016 predložil manžel navrhovateľka prvýkrát návrh na rozvod a dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorú neskôr zobral späť.

10. Po uplynutí ďalších mesiacov navrhovateľka dospela k presvedčeniu, že rozpad ich manželstva je nezvratný a možno konštatovať, že s výnimkou ich detí neexistuje žiadne spojenie, ktoré by medzi partnermi vytváralo puto a ochotu podieľať sa na riešení vecí spoločne.

11. Navrhovateľka je zamestnaná s príjmom vo výške 750 Eur mesačne. Mesačné náklady uviedla nasledovné: strava pre jej osobu 100 Eur mesačne, úver na byt 140 Eur mesačne, nájom 100 Eur mesačne, cestovné 20 Eur mesačne, strava 20 - 25 Eur mesačne, TV internet mobil 50 Eur mesačne, hygiena, oblečenie 30 - 50 Eur mesačne, lieky lekári 20 - 50 Eur mesačne, životná poistka 150 Eur ročne. Polovica nákladov na I. 120 Eur mesačne a na H. životná poistka 150 Eur mesačne.

12. Výdavky na mal. I., ktorá navštevuje škôlku sú nasledovné: strava v domácom prostredí 100 Eur mesačne, škôlka 7 Eur mesačne, školné 15 Eur mesačne, strava 20 - 25 Eur mesačne, hygiena, oblečenie podľa potreby 30 Eur mesačne, tanečná 4 Eur mesačne, poistka 37,50 Eur mesačne a PSS šetriaci účet 20 Eur mesačne.

13. Mal. H. navštevuje 4. ročník základnej školy. Výdavky sú nasledovné: strava 100 Eur mesačne, družina 11 Eur mesačne, strava 20 - 25 Eur mesačne, hygiena, oblečenie podľa potreby 40 Eur mesačne, Základná umelecká škola 12 Eur mesačne, hudobný spev, badminton 11 Eur mesačne, keramický krúžok 5 Eur mesačne, poistka 67 Eur mesačne, cestovné náklady 5 Eur mesačne, PSS šetriaci účet 20 Eur mesačne.

14. Medzi príležitostné ročné výdavky na maloleté deti patria jednorázové poplatky v škole ZRPŠ vo výške 30 Eur, v škôlke 5 Eur, školné ZUŠ 15 Eur, triedny fond škôlka 10 Eur, škola 5 Eur, školský klub detí 10 Eur, školské pomôcky v sume 70 Eur ročne, škola v prírode 130 - 150 Eur na dieťa, poplatky za učebnice, školské akcie 30 - 50 Eur, lieky 30 Eur.

15. Manželka uviedla, že doposiaľ bývajú v spoločnej domácnosti, tak výdavky s manželom majú rozdelené. Manžel prispieva polovicou výdavkov na maloleté deti. V čase keď je v zahraničí, tak posiela na obe deti sumu 150 Eur a v čase keď je doma, si tieto peniaze sťahuje na obe deti. V ďalšom navrhovateľka uviedla, že na domácnosť prispieva polovicou manžel s tým, že úver splácajú z pôvodnej výšky úveru, pričom navrhovateľka platí polovičnú sumu, manžel o niečo vyššiu a to z dôvodu, že úver navyšovali skrz dlhov.

16. Navrhovateľka vo svojej výpovedi sa bližšie vyjadrila k uzavretiu manželstva, dôvodom ich rozpadu, pričom za hlavný dôvod rozpadu manželstva uvádza problém s hazardom - gamblérstvo zo strany manžela a dlhy.

17. V priebehu konania navrhovateľka odmietla obnovenie manželského spolužitia s manželom.

18. Z výpovede manžela súd zistil, že si je vedomý toho, že so svojou závislosťou na hrách v minulosti zadlžil rodinu, podrobil sa dobrovoľnému liečeniu v odbornom liečebnom Ústave psychiatrickom NO Predná Hora a od roku 2014 už nie je závislý a usilovne pracuje, aby dlhy, ktoré narobil splatil a zároveň, aby dokázal finančne zabezpečiť rodinu, aby nemala núdzu. Priznáva, že hazardu, ktorému podľahol spôsobil rodine značné finančné zaťaženie, ktoré dlhy spláca aj za pomoci svojich rodičov a je presvedčený, že sa s tou situáciou dokáže aj za podpory svojej manželky úspešne vyrovnať a zabezpečiť riadne fungovanie rodiny. Pripúšťa, že v dôsledku jeho hráčskej vášne došlo aj k ochladeniu vzťahov k nemu zo strany manželky, čo ju viedlo k flirtovaniu s inými mužmi ale tieto úlety jej manžel vie odpustiť a zabudnúť na minulosť, v ktorej došlo k narušeniu ich vzájomných vzťahov. Manžel je presvedčený, že ich manželstvo nie je trvalo rozvrátené a obnova manželského spolužitia je možná. Svoju manželku má naďalej rád a záleží mu hlavne na tom, aby deti vyrastali v kompletnej rodine. Súčasný stav v rodine podľa manžela nie je taký, aby deti trpeli kvôli tomu, že ich rodičia momentálne spolu nie celkom dobre vychádzajú. Určite by bolo pre nich oveľa viac frustrujúce, ak by sa rodičia rozviedli a oni by mali vyrastať bez prítomnosti jedného z rodičov. Skutočnosť, že sa jeden z manželom necíti v manželstvo komfortne ešte neodôvodňuje záver, že takáto rodiny nie je v záujme maloletých detí. Manžel preto s návrhom

na rozvod manželstva nesúhlasil. Manžel vo svojej výpovedi sa bližšie a podrobnejšie vyjadril k svojej závislosti na hrách a finančnej situácii, ktorá zaťažila rodinu ako i výške dlhov. V ďalšom uviedol, že v prípade ak navrhovateľka naďalej zotrvá na návrhu na rozvod manželstva, nič iné mu neostáva iba s návrhom súhlasiť.

19. Manžel uviedol, že pracuje v zahraničí v priemere tri týždne z mesiaca. Pracuje manuálne na stavbách. Jeho príjem predstavuje 1.000 - 1.200 Eur týždenne, t.j. 3.300 - 3.600 Eur mesačne. Z uvedenej sumy je potrebné odpočítať odvody, výdaje, nástroje, materiál, úvery. Okrem iného naďalej spláca dlhy v rozsahu 130.000,- Eur - 140.000,- Eur, presnú výšku však uviesť nevie. Z uvedených finančných prostriedkov sa snaží zabezpečiť aj všetko potrebné pre maloleté deti ako i rodinu.

20. Kolízny opatrovník uviedol, že ani od jedného z manželov nedostal žiadosť ohľadne účasti na Referáte poradensko-psychologických služieb.

21. Navrhovateľka v prípade rozvodu manželstva navrhla, aby otec prispieval na výživu mal. H. sumou 300 Eur mesačne a I. sumou 250 Eur mesačne.

22. V priebehu konania účastníci navrhli schváliť rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloleté deti budú zverené z dôvodu osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok, otec zaviazaný prispievať na výživu mal. H. sumou 300 Eur mesačne a I. sumou 250 Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi navrhli neupraviť.

23. Kolízny opatrovník s navrhovanou úpravou navrhovaných rodičovských práv a povinností súhlasil, nakoľko je v záujme maloletých detí.

24. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2017 do 12/2017 bol vo výške 875 Eur netto. Za obdobie 1/2018 do 3/2018 vo výške 918,51 Eur netto.

25. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

26. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

27. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

28. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

29. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

30. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

31. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

33. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

34. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

37. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, navrhovateľka odmieta obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

39. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

40. Podľa ust. § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

41. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

42. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

43. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením

školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

44. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

45. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 300 Eur mesačne na mal. H. a 250 Eur mesačne na mal. I. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti navštevujú škôlku a základnú školu. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem navrhovateľky činí v priemere 918 Eur a príjem manžela v priemere 3.000 Eur. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

46. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 300 Eur mesačne na mal. H. a 250 Eur mesačne na mal. I. je primerané.

47. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

48. V danom prípade rodičia úpravu styku žiadali neupraviť.

49. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.