Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-91-2007.pdf
PDF · 282.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/91/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu 1/ M. M., bytom K., O. XX, v konaní zast. AK Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Horná 32, Banská Bystrica, 2/ V. M., bytom K., C. X, v konaní zast. JUDr. Viliamom Vadňalom, advokátom AK Bratislava, Ľubinská 18, proti žalovanému Lesy Slovenskej republiky, š.p. so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351, v konaní zast. JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou AK so sídlom Hečkova 18, Bratislava, pre zaplatenie 10 096,66 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh žalovaného zo dňa 20. 02. 2017 na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd konanie pre zaplatenie sumy 2 131,95 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 11. 03. 2007 až do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 6 837,86 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 11. 03. 2007 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 36 %.
Slovenská republika m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 36 % a voči žalovanému v rozsahu 64 %.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali zaplatenia sumy 304 172,-- Sk (10 096,66 Eur) s príslušenstvom. Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXXX kat. územie J.I. K. ako parcela č. 1597/1 - záhrady o výmere 1 147 m2, parcela č. 1598/1 - zastavané plochy o výmere 103 m2, parcela č. 1598/2 - zastavané plochy o výmere 148 m2, parcela č. 1598/4 - záhrady o výmere 123 m2. Na parcele č. 1598/1 sa nachádza stavba zapísaná na LV č. XXXX, kat. územie J. K. ako lesovňa. Žalovaný stavbu neobmedzene užíva spoločne s priľahlými pozemkami parcely č. 1598/4, časťou pozemku parcely č. 1598/2 a parcely č. 1597/1. Za toto užívanie sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali zaplatenia nájomného za obdobie od 10. 05. 2006 do 09. 03. 2007. O výške nájomného za 1 m2 žalobcovia 1/, 2/ predložili znalecký posudok. Žalovaný aj napriek výzve zo dňa 28. 02. 2007 žalovanú sumu žalobcom 1/, 2/ neuhradil.
2. Tunajší súd vydal dňa 29. 03. 2007 pod č.k. 1RO/346/2007-33 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 304 172,-- Sk s prísl. a na náhradu trov konania.
3. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný voči platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok žalobcov 1/, 2/ považuje za bezdôvodný a neopodstatnený. Je pravdou, že je vlastníkom stavby
- lesovne nachádzajúcej sa na parc. č. 1598/1 o výmere 103 m2, avšak neužíva všetky nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v návrhu. V skutočnosti užíva výlučne pozemok pod lesovňou o výmere 103 m2 a prístupový chodník ležiaci na parcele č. 1598/4 v šírke 1,5 x 7 m, spolu o výmere 10,5 m2. K nehnuteľnosti patrí studňa a žumpa nachádzajúce sa na parcele č. 1597/1, ktoré spolu nepresahujú výmeru 15 m2 s prívodovými potrubiami.
4. Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 24. 01. 2008 požiadal tunajší súd o prerušenie konania z dôvodu, že k pozemkom, ktoré majú byť predmetom nájmu je vedený na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/231/2005 súdny spor o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníctva k nehnuteľnosti.
5. Tunajší súd uznesením zo dňa 02. 04. 2008, č.k. 17C/91/2007-81 konanie prerušil do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 23C/231/2005.
6. Tunajší súd uznesením zo dňa 21. 09. 2010, č.k. 17C/91/2007-124 rozhodol o pokračovaní v konaní, nakoľko odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené.
7. V písomnom vyjadrení zo dňa 16. 02. 2001 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovanému k nehnuteľnostiam, ktoré užíva a ktoré sú vo vlastníctve žalobcov vznikol nájomný vzťah priamo zo zákona a to podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. V zmysle § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Medzi žalobcami ako vlastníkmi pozemku a žalovaným ako jeho užívateľom okrem Dohody o odovzdaní majetku zo dňa 19. 11. 1992 vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo k uzatvoreniu žiadnej dohody a vôbec nie dohody ohľadne výšky nájmu. Táto by mala byť stanovená vo výške obvyklej v čase, kedy nájomný vzťah zo zákona vznikol. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný neužíva pozemky v takom rozsahu v akom ich v žalobe označili žalobcovia. Je užívateľom pozemkov v rozsahu, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku č. 248/2007 zo dňa 08. 11. 2007 vypracovaného Ing. Milošom Encingerom, znalcom z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby a projektovanie v stavebníctve. Navrhol súdu vykonať na mieste samom ohliadku za účelom ustálenia skutočnej výmery užívaných pozemkov a alternatívne, aby za týmto účelom pribral do konania príslušného znalca, ktorý okrem skutočne užívanej výmery pozemkov žalovaným stanoví aj výšku nájmu.
8. Právny zástupca žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 22. 02. 2011 uviedol, že sa domáhajú zaplatenia sumy 10 096,66 Eur ako bezdôvodného obohatenia za užívanie časti parcely č. 1597/1 o rozmeroch 382 m2, parcely č. 1598/1 - 103 m2, parcely č. 1598/2 - 74 m2 a parcely č. 1598/4 - 123 m2. Hodnota za 1 m2 predstavovala sumu 44,60 Sk. K výpočtu dospeli na základe znaleckého posudku, ktorým bola určená všeobecná cena nehnuteľnosti a z tohto stanovili sumu 10 %, čo považujú za cenu obvyklú na stanovenie bezdôvodného obohatenia. Všetky pozemky majú celkovú výmeru 1 583 m2, žalobcovia 1/, 2/ sa domáhajú zaplatenia žalovanej sumy len za výmeru 682 m2. Na pojednávaní dňa 02. 10. 2012 právny zástupca žalobcu 1/ uviedol, že trvajú na časti podanej žaloby tak, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 8 969,81 Eur a to potom ako na tunajší súd dňa 20. 09. 2012 doručili čiastočné späťvzatie žaloby pre zaplatenie sumy 1 126,85 Eur. Okrem späťvzatia žaloby pre zaplatenie sumy 1 126,85 Eur zobral žalobu čiastočne späť aj pre zaplatenie príslušenstva z tejto sumy. Zároveň žiadal pripustiť zmenu návrhu na zaplatenie úroku z omeškania, ktorého sa domáhajú vo výške 9 % ročne od 11. 03. 2007 až do zaplatenia. K sume 8 969,81 Eur dospel takým spôsobom, že denný nájom predstavuje za 1 m2 sumu 29,83 Eur a za rok 2006 je to za 235 dní = 7 010,05 Eur a za rok 2007 denný nájom predstavuje sumu 28,82 Eur x 68 dní = 1 959,76 Eur. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Nesúhlasí so vznikom nájmu zo zákona, pretože právny režim vzniku nájmu zo zákona nemohol vzniknúť k predmetným parcelám, nakoľko lesné spoločenstvo si pozemky obhospodarovalo samé a žalovaný si odporuje v tom, že nie sú v nájomnom vzťahu, ale následne išiel príkaz na uzavretie nájomnej zmluvy
aspoň k pozemku pod hájenkou. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov.
9. Žalobca 1/ v konaní uviedol, že na parcele č. 1597/1 je umiestnená žumpa, studňa + prípojka vody + prípojka kanalizácie, pričom celá výmera záhrady nie je využívaná zo strany žalovaného. Čo sa týka parcely č. 1598/1, na tejto parcele sa nachádza stavba súp. č. 7352, pričom k tejto stavbe si žalovaný pristavil verandu a teda už nie je zastavaná plocha len 103 m2, ale väčšia plocha, pričom zasiahli aj do parcely č. 1598/2. Parcela č. 1598/1 o výmere 100 m2 je zastavaná celá. Stavba je objekt lesného hospodárstva ako nebytový priestor. Na parcele č. 1598/2 o výmere 148 m2 ako záhrada sa nachádza vodomerná šachta, plyn, prístupový chodník, ktorý bol svojvoľne vybudovaný a veranda, ktorá slúži na vstup do objektu lesného hospodárstva. Taktiež sa tam nachádza prípojka vody. Z celkovej výmery tejto parcely č. 1598/2 o výmere 148 m2 sa domáhal zaplatenia peňažnej sumy za polovicu, t.j. 74 m2. Na parcele č. 1598/4 o výmere 123 m2 - záhrada sa nachádza elektrická, plynová, telefónna prípojka, pripravená kanalizačná šachta, ktorá je napojená na verejný vodovod a pripravená na napojenie objektu lesného hospodárstva na napojenie na kanalizáciu, k čomu nedali súhlas. V plote k parcele č. 1598/4 bola vybudovaná elektrická a plynová prípojka, ktorá už nespĺňala požiadavky platných noriem. Z tohto dôvodu dal vybudovať nové siete a to prípojky elektrické, taktiež plynovú, ktoré slúžia objektu lesného hospodárstva. Všetky siete, ktoré sú vybudované na jednotlivých parcelách a ktoré sa tam nachádzajú, boli vybudované žalovaným.
10. Štatutárny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že z parcely č. 1597/1 neužívajú v skutočnosti výmeru 382 m2, pretože užívajú len žumpu o výmere 10,5 m2, studňu, ktorá je o rozmeroch skruže asi 1,1 m. Čo sa týka prípojky kanalizácie, kanalizácia je žalovaného, ale je umiestnená v zemi a tým pádom sa vynára otázka, v akom rozsahu užívajú lesy pozemok. Prípojka vody je lesov, taktiež je umiestnená v zemi. Čo sa týka parcely č. 1598/1 o výmere 103 m2, na ktorej je stavba, tak stavbu nemôže spochybniť, stavba je tam umiestnená a je žalovaného a k výmere nemá žiadne výhrady. Čo sa týka parcely č. 1598/2, pripúšťa, že na tejto parcele sú umiestnené potrubia, ako aj spevnená plocha, t.j. chodník, pričom o verande nemá vedomosť. Zo strany žalobcu 1/ mu bola predložená fotografia pristavenej verandy. Výmeru 74 m2 nespochybnil. Stavba súp. č. 7352 na parc. č. 1598/1 je budova lesného hospodárstva, ktorá bola prenajatá p. E., ktorý ich informoval o tom, že parc. č. 1598/4 od roku 2003 nie je využívaná. Nespochybnil, že na parcele sa pravdepodobne nachádzajú siete. Ich nájomca využíva len prístupový chodník. So žalobou nesúhlasil a spochybnil rozlohu, ktorú využívajú. Opätovne uviedol, že došlo ku vzniku nájomného vzťahu zo zákona a to podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991. Nájomný vzťah podľa jeho názoru vznikol zo zákona so žalobcami dňom 13. 03. 1991. Prevodom vlastníctva nedošlo k zániku nájomnej zmluvy, ktorá vznikla zo zákona na základe dohody o vydaní veci. Spochybnil taktiež výšku sumy za 1 m2, či už ako nájmu alebo bezdôvodného obohatenia a navrhol vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom, ktorý by stanovil cenu za 1 m2.
11. Žalobca 1/ poukázal aj na skutočnosť, že lesovňa na pozemku bola 40 rokov, pričom 40 rokov nebola zapísaná a po vydaní pozemku lesnému pozemkovému spoločenstvu došlo k zápisu tejto lesovne na list vlastníctva, čo sa udialo v roku 1999 a to aj napriek tomu, že ako vlastník pozemku nedal k tomuto súhlas. Pozemky o celkovej výmere 1583 m2 odkúpili v roku 2003 od zákonného vlastníka lesného pozemkového spoločenstva potom, čo predložil všetky doklady relevantne uzavretej kúpnej zmluvy. V zmluve bolo uvedené, že pozemok bol odpredaný bez akýchkoľvek tiarch a vecných bremien a všetky práva boli vysporiadané medzi predchádzajúcim vlastníkom a užívateľom. V konaní na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/231/2005 bolo preukázané, že vlastníkom nehnuteľností je žalobca 1/ spoločne so žalobkyňou 2/.
12. Na pojednávaní dňa 02. 10. 2012 žalobca 1/ tunajšiemu súdu oznámil, že odvolal plnú moc na zastupovanie v tomto konaní JUDr. Viliamovi Vadňalovi a zároveň bola predložená plná moc na zastupovanie advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s.r.o., Horná 32, Banská Bystrica.
13. Právny zástupca žalobkyne 2/ uviedol, že sa pripája k výpovedi právneho zástupcu žalobcu 1/ JUDr. Kočičku, pričom berú žalobu čiastočne späť tak, ako to predniesol právny zástupca žalobcu 1/. Uplatnil si náhradu trov konania.
14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 02. 10. 2012 uviedol, že súhlasí s čiastočným spätvzatím žaloby tak, ako to predniesli právni zástupcovia žalobcov 1/, 2/. Zotrval na písomnom
vyjadrení k doručenému znaleckému posudku a ich pripomienky spočívali v tom, že hodnota zastavaného pozemku sa nemôže rovnať legálne nezastavaného pozemku, pretože predmetná stavba je legálna a nie je čierna. Opätovne zdôraznil, že žalovaný neužíva všetky štyri parcely a to čo užíva, je zrejmé zo znaleckého posudku č. 248/2007, ktorého súčasťou je aj náčrt užívania. Na strane žalobcov vznikol nárok v zmysle § 22 zákona č. 221/1991. V prípade úspechu si uplatnil trovy konania.
15. Súd z fotokópie výzvy na úhradu nájomného adresovanú žalovanému zistil, že právny zástupca JUDr. Viliam Vadňal vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 304 172,-- Sk najneskôr do 10. 03. 2007. Výzva bola žalovanému doručená dňa 28. 02. 2007.
16. Súd z fotokópie výpisu z LV č. XXXX, kat. územie J. K. X zistil, že žalobcovia 1/, 2/ sú vlastníkmi parcely č. 1597/1 - záhrady o výmere 1 147 m2, parcely č. 1598/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, parcely č. 1598/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2, parcely č. 1598/3
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2, parcely č. 1598/4 - záhrady o výmere 123 m2. Parcela č. 1597/1 - záhrady o výmere 1 140 m2 je pozemok v zastavanom území obce alebo záhradkárskych osadách, na ktorých sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny. Parcela č. 1598/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2 - je to pozemok, na ktorom je dvor. Parcela č. 1598/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 je pozemok, na ktorom sú postavené nebytové budovy označené súp. číslom. Parcela č. 1598/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2 je pozemok, na ktorom je dvor.
17. Na parcele č. 1598/1 je stavba evidovaná na LV č. XXXX a na parcele č. 1598/3 je stavba, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX.
18. Súd z fotokópie LV č. XXXX kat. územie J. K. X zistil, že na parc. č. 1598/1 je umiestnená lesovňa
- rodinný dom súp. č. 7352, ktorého je vlastníkom je žalovaný.
19. Súd zo znaleckého posudku č. 248/2007 Ing. Miloša Encingera zo dňa 08. 11. 2007 zistil, že znalec určil nájom za rok na 1 m2 vo výške 322,76 Sk ( 10,72 Eur ) za výmeru 246 m2 a to parcely č. 1598/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, parcely č. 1598/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2 a parcely č. 1598/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2.
20. Tunajší súd uznesením zo dňa 09. 08. 2011 pod č.k. 17C/91/2007-203 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, T.. Z. M., bytom K., Č. XX, ktorý dňa 27. 01. 2012 tunajšiemu súdu predložil znalecký posudok. Úlohou znalca bolo vykonať znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej ceny pozemkov zapísaných na LV č. XXXX kat. územie J. K. s tým, aby znalec určil všeobecnú cenu nájmu parciel v roku 2006 a v roku 2007.
21. Súd z predloženého znaleckého posudku znalca Ing. Vladimíra Mühla č. 37/2011 zo dňa 24. 01. 2012 zistil, že všeobecná hodnota nájmu za pozemok za 1 m2 v roku 2006 = 15,963 Eur a za rok 2007 15,424 Eur.
22. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 02. 10. 2012, č.k. 17C/91/2007-365 tak, že súd konanie čiastočne pre zaplatenie sumy 1 126,85 Eur s prísl. zastavil a zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 8 969,81 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 11. 03. 2017 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet žalobcov , na náhradu trov konania vo výške 538,14 Eur, na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4 982,88 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Viliama Vadňala a na náhradu trov právneho zastúpenia advokátskej kancelárii Lion Law Partners s.r.o. vo výške 313,89 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd zároveň žalovaného zaviazal na náhradu trov štátu vo výške 852,48 Eur.
23. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 23. 02. 2016, č.k. 14Co/72/2013-415 rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 02. 10. 2012, č.k. 17C/91/2007-365 vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 8 969,81 Eur s 9 %-ným úrokom z omeškania od 11. 03. 2007, vo výroku, ktorým uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania a vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy štátu zrušil a v tejto časti vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že
v danom prípade je potrebné postupovať princípom analogia legis z nájomného vzťahu založeného ex lege ustanovením § 22 Zákona o pôde a teda považovať nárok žalobcov za právo na nájomné vzniknuté zo zákona po celú dobu trvania nájmu s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 08. 1997, sp. zn. 3Cdo 103/96 a teda názor tunajšieho súdu nepovažoval za správny, keďže nárok žalobcov posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 a § 456 veta prvá O.z. ako bezdôvodné obohatenie. Zároveň Krajský súd v Banskej Bystrici poukázal aj na skutočnosť, že v konaní zostala sporná rozloha pozemkov, ktoré žalovaný skutočne užíva a v tomto smere je potrebné doplniť dokazovanie..
24. Právny zástupca žalovanej 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 08. 2016 uviedol, že na základe dohody zo dňa 30. 08. 1995, č. 1176/625-95 žalovaný ukončil so žalobcami 1/, 2/ ako oprávnenými osobami užívanie oboch vydaných parciel a táto dohoda bráni vec právne posúdiť ako nájomný vzťah vzniknutý v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a to § 22 ods. 2, nakoľko v zmysle § 9 zákona č. 229/1991 Zb. prešli pozemky užívané žalovaným na štát bez právneho dôvodu a predmetná dohoda bola schválená rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 407/97/10/JO6 zo dňa 13. 03. 1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 04. 1998. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991 Zb., v zmysle ktorých ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. V zmysle uzavretej dohody žalovaný pozemky dobrovoľne vydal oprávneným osobám a uzavretou dohodou o vydaní majetku schválenou okresným úradom žalovaný uzavrel s oprávnenou osobou ako vlastníkom pozemku inú dohodu, obsahom ktorej bola prejavená vôľa oboch strán - ukončenie doterajšieho užívania pozemku parc.č. 1597/1 - záhrady o výmere 1273 m2, tak i parc. č. 1598 - zastavané plochy o výmere 313 m2, na ktorej je rodinný dom žalobcu 1/ a aj stavba lesovne vo vlastníctve žalovaného. V ďalšom období mala byť predmetom užívania iba parc.č. 1598, u ktorej bude užívací vzťah založený budúcou dohodou o zriadení vecného bremena a teda nie formou nájmu ex lege, ani nie formou nájmu na zmluvnom základe. Takáto dohoda bráni teda právnemu posúdeniu užívania celého pozemku žalobcov žalovaným (parc.č. 1597/1 a parc. č. 1598) odo dňa právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu ako užívanie z titulu vzniku nájmu ex lege. Predmetná dohoda vznikla v písomnej forme, čo je preukázané konštatovaním tejto skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia okresného úradu o schválení dohody o vydaní. Predmetnú dohodu žalobcovia 1/, 2/ predložili súdu s tým, že právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 16. 02. 2011 uviedol súd do omylu nepravdivým tvrdením, že okrem dohody o odovzdaní majetku zo dňa 19. 11. 1992 medzi žalobcami ako vlastníkmi pozemku a žalovaným ako užívateľom pozemku nedošlo k inej dohode. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že v čase vydania predmetné pozemky neboli vedené druhom pozemku ako les, ale ako záhrada - parc.č. 1597/1 a ako zastavaná plocha - parc.č. 1598. Ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb. platili, avšak z ustanovenia § 22 ods. 2 vyplýva, že len vtedy vzniká zo zákona nájomný vzťah, ak nedôjde medzi vlastníkom a užívateľom k inej dohode, ale v danom prípade práveže k takejto inej dohode došlo. Žalovaný sa následne ocitol v pozícii užívateľa pozemku bez právneho titulu a dočasný stav prešiel do stavu trvalého, keďže nedošlo k uzavretiu dohody o zriadení vecného bremena. Žalovaný sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom aj titulom vydržania a to k parc.č. 1598, ako aj k parc.č. 1597/1, avšak v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C 102/99-98 zo dňa 04. 05. 207 vyplýva, že návrh bol zamietnutý pre nesplnenie podmienky dobromyseľnosti. Zároveň v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný pozemok dobrovoľne vydal oprávneným osobám a tak uzavretím dohody, ktorá bola schválená okresným úradom uzavrel žalovaný s oprávnenou osobou ako vlastníkom pozemku inú dohodu, obsahom ktorej bola prejavená vôľa oboch strán ukončenie doterajšieho užívania pozemku parc.č. 1597/1 - záhrady o výmere 1273 m2, tak i parc.č. 1598 - zastavané plochy o výmere 313 m2, na ktorej je rodinný dom žalobcu 1/, aj stavba lesovne vo vlastníctve žalovaného, t.č. je to parc.č. 1598 rozdelená na parcely 1598/1, 1598/2 a 1598/3 z dôvodu, že v ďalšom období bude predmetom užívania iba parc.č. 1598, u ktorej bude užívací vzťah formou nájmu na zmluvnom základe. Takáto dohoda teda bráni právnemu posúdeniu užívania celého pozemku žalobcov žalovaným (parc.č. 1597/1 a parc.č. 1598) odo dňa právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu ako užívanie z titulu vzniku nájmu ex lege. . Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že v čase vydania predmetných nehnuteľností predmetné pozemky neboli vedené druhom pozemku ako les, ale ako záhrada - parc.č. 1597/1 ako zastavaná plocha parc.č. 1598. Žalovaný proti rozhodnutiu okresného úradu nepodal odvolanie. Žalovaný sa nikdy nesprával ako nájomca zo zákona, ale ako užívateľ užívajúci pozemok bez právneho dôvodu a ak by mal žalovaný za to, že je nájomcom pozemku zo zákona, nikdy by nepodával žalobu o zriadenie vecného bremena a podanie návrhu o vydržanie vecného bremena k obom pozemkom. Užívací vzťah
žalovaného nemožno posúdiť ako nájom zo zákona a žalovaný nárok žalobcov o nájomné neoprel o žiadne právne ustanovenie, že došlo k nájomnému vzťahu zo zákona podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Žalobcovia sa domáhajú sumy ako bezdôvodného obohatenia spolu za výmeru 682 m2 a ak by bol samotný žalovaný v presvedčení, že mu vznikol nájom v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., nič mu nebránilo platiť nájomné, keďže bol v roku 2004 k zaplateniu nájmu žalobcami vyzvaný. Žalovaný žiaden nájom však neplatil a to ani oprávnenej osobe ako predošlému vlastníkovi. Zároveň poukázali aj na skutočnosť, že ak dohoda medzi žalovaným a oprávnenou osobou o tom, že uzavrú dohodu o zriadení vecného bremena k parc.č. 1598 sa nenaplnila, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcov a má za to, že odvolací súd vyslovil právny názor o vzniku nájomného vzťahu žalovaného zo zákona len preto, že nedisponoval vyššie uvedenými dôkazmi a argumentmi a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia právneho názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku 3Cdo 103/2006, keďže sa vzťahuje na odlišný prípad a naopak, do pozornosti dali na daný prípade vzťahujúci sa právny názor Najvyššieho súdu ČR vyslovený v rozsudku 28Cdo 1710/2005 z 28. 03. 2007. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že stavba hájenka - lesovňa bola postavená ako dočasná stavba, ktorá pôvodne slúžila ako byt hájnika - lesníka, je však neoprávnenou stavbou, nakoľko bola postavená bez súhlasu vlastníkov pozemku a žalovaný rozhodnutím zo dňa 10. 03. 1998 pridelil túto stavbu ako byt zamestnancovi Mariánovi Turanskému, ktorý túto nehnuteľnosť prevzal Nájomnou zmluvou zo dňa 11. 03. 1998 na účel ubytovania svojej rodiny a v čase jej pridelenia už neslúžila na plnenie úloh žalovaného, nakoľko nájom bol zriadený nie na služobné účely, ale na súkromné účely zamestnanca na ubytovanie jeho rodiny. Od 01. 12. 2004 nie je táto stavba evidovaná ako služobný byt a ku dňu 31. 01. 2009 bola zaradená do prebytočného majetku štátu v správe žalovaného s návrhom na prevod podľa zákona č. 92/1991 Zb. Čo sa týka skutočnej výmery užívania predmetných pozemkov, poukázal na tú skutočnosť, že ohliadkou pozemku nebude možné odstrániť pochybnosť, keďže vydanie bezdôvodného obohatenia sa netýka terajšieho stavu, ale stavu spred takmer desiatich rokov a tento stav spätne je možné určiť len znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. Vladimíra Mühla. V konaní sa domáhajú len náhrady za výmeru, ktorá zodpovedá reálnemu skutkovému stavu v časovom období, za ktoré si bezdôvodné obohatenie uplatňujú, t.j. od 11. 05. 2006 do 31. 12. 2007. Súdom ustanovený znalec veľmi podrobne popísal skutočnosti relevantné na vyčíslenie hodnoty nimi uplatňovaného nároku, najmä na vysokú trhovú hodnotu nehnuteľnosti vzhľadom na lukratívnosť. Záverom uviedol, že je potrebné vec posúdiť na rozdiel od právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý sa s dôkazmi a skutočnosťami neoboznámil, keďže nimi nedisponoval ako nárok na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia a akceptoval žalobcami tvrdený rozsah užívania pozemku bez právneho titulu žalovaným.
25. K vyjadreniu pripojil Dohodu zo dňa 30. 08. 1995 č. 1176/625-95, o vydaní majetku v zmysle § 9 zák.č. 229/1991 Zb. a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 13. 03. 1998 č.j.: 407/97/10J06 (395/92/Pu), ktorým bola schválená dohoda č. 1176/625-95 uzavretá podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. dňa 30. 08. 1995.
26. Z pripojeného výpisu z LV č. XXXX ku dňu 20. 08. 1998 vyplýva, že Lesné spoločenstvo v J. K. je vlastníkom parc.č. 1597/1 - záhrada o výmere 1273 m2 a parc.č. 1598 - zastavaná plocha o výmere 313 m2.
27. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04. 05. 2006, č.k. 4C 102/99-98 vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV zamietol návrh žalobcu Lesy Slovenskej republiky, š.p. odštepný závod Smolenice proti žalovaným 1/ M. M. a 2/ V. M. o určenie práva vecného bremena. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 07. 2006. K zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu, že vlastnícke právo nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne.
28. Súd z predloženej žiadosti žalovaného zo dňa 27. 11. 2006 adresovanú žalobcovi 1/ zistil, že žalovaný požiadal žalobcu 1/ o prenájom pozemkových nehnuteľností a to parc. CKN č. 1591/1 s výmerou 103 m2 a parc.č. 1598/4 s výmerou 123 m2 v kat. území J. K. nachádzajúcich sa pod stavbou a to lesovňa - rodinný dom so súp. č. 7352 na parc. CKN č. 1598/1, vedeného na LV č. XXXX, ktorej sú vlastníkom.
29. Z predloženého návrhu na mimosúdne doriešenie veci adresovaného právnym zástupcom žalovaného, advokátska kancelária Dostál & partners adresovanú právnemu zástupcovi žalovaného 1/ JUDr. Ľubmírovi Vadňalovi zistil, že žalovaný prejavil záujem na uzavretie dohody o mimosúdne
vyriešenie súdneho sporu tak, že žalovaný na základe vypracovaných znaleckých posudkov a to Znaleckého posudku č. 248/2007 zo dňa 08. 11. 2007 vypracovaného Ing. Milošom Encingerom a znaleckého posudku č. 283/2007 zo dňa 18. 12. 2007 má záujem platiť ročný nájom s poukazom aj na hodnotu vecného bremena ročne sumu 101 139,-- Sk.
30. Súd z predloženého rozhodnutia o pridelení služobného bytu zo dňa 10. 03. 1998 zistil, že Lesy Bratislava, š.p. Bratislava, odštepný lesný závod Smolenice pridelili E. M. služobný byt pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne, chodby, špajze a ostatného príslušenstva.
31. Súd z predloženej kópie nájomnej zmluvy zo dňa 11. 03. 1998 zistil, že nájomná zmluva bola uzavretá medzi Západoslovenské lesy, š.p. Bratislava, odštepný závod Smolenice ako prenajímateľom a M. E. ako nájomcom, predmetom ktorej bol nájom bytu pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a ostatného príslušenstva nachádzajúceho sa v J. K., F.. O. XXXX/XX a byt bol pridelený pre ubytovanie rodiny.
32. Z potvrdenia o súpisnom čísle vydaného Miestnym úradom Záhorská Bystrica zo dňa 04. 05. 1998 súd zistil, že Západoslovenským štátnym lesom, š.p. Bratislava, bolo odpovedané, že Západoslovenské štátne lesy, š.p., Bratislava požiadali o vydanie potvrdenia o súp. č. pre stavbu Lesovňa postavenej na parc.č. 1598 kat. územie J. K., avšak vzhľadom na to, že rozhodnutím č. 407/97/10/J06 (359)/92/Pu zo dňa 13. 03. 1998 právoplatného dňom 02. 04. 1998 boli združeniu Lesné spoločenstvo v J. K. vydané nehnuteľnosti parc.č. 1597/1 - záhrada a parc.č. 1598 - zastavaná plocha a preto je potrebné k žiadosti doložiť súhlas vlastníkov dotknutej parcely.
33. Z predloženého stanoviska Miestneho úradu Záhorská Bystrica zo dňa 21. 08. 1998 adresovaného Lesy Bratislava, š.p. č. 841/1998 súd zistil, že objekt lesovňa nemal charakter trvalej stavby, nakoľko je postavená na cudzom pozemku, nemá vybudovanú žumpu a splašky sú vypúšťanú do okolia a požadovali zabezpečiť kolaudačné rozhodnutie o užívaní a po obdržaní tohto rozhodnutia bude vydané rozhodnutie o súp. čísle.
34. Súd z predloženej žiadosti o zápis stavby do operátu katastra nehnuteľností adresovanú žalovaným Okresnému úradu, kat. odbor Bratislava zistil, že žalovaný požiadal o zápis stavby rodinného domu, chaty, garáže, rozostavanej stavby, inej stavby súp. č. 7352 postavenej na parc.č. 1598/1 v kat. území J. K., skolaudovanej z roku 1959.
35. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23. 09. 2016 uviedol, že zotrváva na skutkových tvrdeniach a v celom rozsahu sa stotožňuje s názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedenom v uznesení zo dňa 23. 02. 2016, č.k. 14Co/72/2013-415 a to, že je potrebné v danom konkrétnom prípade postupovať princípom analogia legis z nájomného vzťahu založeného ex lege ustanovením § 22 zákona č. 229/1991 Zb. Čo sa týka skutočne užívanej výmery pozemkov, navrhol obhliadku pozemkov, výsluch svedka a to povereného pracovníka žalovaného, ktorého účasť zabezpečia a výsluch svedka M. E..
36. Právny zástupca žalobkyne 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 02. 2017 uviedol, že pozemky tvoriace predmet sporu boli vydané právnym predchodcom žalovaného ako oprávnenej osobe na základe Dohody č. 1176/625-95 o vydaní majetku zo dňa 10. 08. 1995, ktorá bola schválená rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 04. 1998. Podľa čl. 4 tejto dohody, zánik užívania v zmysle § 22 zákona č. 229/1991 Zb. mal byť riešený dohodou uzavretou medzi zmluvnými stranami po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu o schválení tejto dohody. Nájomný vzťah v danom prípade nemohol vzniknúť, nakoľko v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., nájomný vzťah môže vzniknúť, len ak nedôjde medzi vlastníkom a užívateľom k inej dohode a v danom prípade k inej dohode došlo, ktorá bola vyjadrená v rozhodnutí o schválení dohody o vydaní majetku tak, že bude uzavretá zmluva o vecnom bremene. K zmluve o zriadení vecného bremena nedošlo a nedošlo ani k vyhoveniu žiadosti žalovaného o uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcami a žalovaný sa nikdy ako nájomca nesprával a so svojím tvrdením vyšiel až dňa 16. 02. 2011. Od právoplatnosti citovaného rozhodnutia žalovaný užíval pozemky bez právneho titulu a predmetné pozemky už ani v čase ich vydania nepatrili do lesného pôdneho fondu. Opakovane poukázal na skutočnosť, že pozemky žalobcov boli vydané dohodou v roku 1995 a nie dohodou o odovzdaní z roku 1992. Právoplatnosťou rozhodnutia pozemkového odboru došlo k tzv. inej dohode a zákonný nájom nemohol vzniknúť, keďže pozemky boli vo vlastníctve štátu, ktorý s nimi disponoval a vlastníkovi teda zákonný nájom vzniknúť nemohol a
strana žalobcov tak nemôže súdu predložiť dôkaz o zániku zákonného nájmu vo vzťahu k pozemkom, ktorých sa súdny spor týka, keďže takýto nájomný vzťah medzi povinnou osobou a oprávnenou osobou vôbec nevznikol a teda nemohol ani zaniknúť. Zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 03. 06. 1958 odbor poľnohospodárstva, lesného hospodárstva Rady Okresného národného výboru Bratislava- okolie v Bratislave vydal rozhodnutie o odovzdaní lesa bývalých urbarialistov užívaného zaniknutým Lesným spoločenstvom v Záhorskej Bystrici podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. do obhospodarovania Krajskej správe lesov v Bratislave, o čom bola dňa 09. 06. 1958 spísaná na Miestnom národnom výbore v Záhorskej Bystrici aj zápisnica. Medzi odovzdávanými pozemkami bola aj parcela zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 418 kat. územie J. K. parc.č. 7117, z časti ktorej podľa spätnej identifikácie parciel zo dňa 14. 09. 1995 vznikli parcely č. 1597/1 - záhrada a 1598 - zastavaná plocha, teda pozemky, ktoré boli s takýmto parcelným označením a druhom pozemkov predmetom dohody o vydaní majetku z roku 1995. Predmetom odovzdania neboli žiadne budovy ani stavby, pretože sa na pozemkoch žiadne nenachádzali. Dôkazom toho je, že minimálne už v roku 1978 boli vytvorené uvedené parcely s uvedeným druhom pozemkov, o čom svedčia listiny a to geometrický plán Geodézie n.p. Bratislava č. 241-2610-095-78/1 úradne overený dňa 22. 11. 1978 pod č. 352/78 boli parc.č. 1598 - zastavaná plocha a parc.č. 1597/1 - záhrada v stave evidencie nehnuteľnosti už vytvorené ako parcely evidenčné, pričom z parc.č. 1597/1, ktorá mala pôvodne výmeru 2222 m2 sa týmto geometrickým plánom odčlenili časti označené ako parc.č. 1591/6 a parc.č. 1597/7, takže jej zbytková výmera zostala o ploche 1273 m2 a parc.č. 1598 v tomto geometrickom pláne už bola zakreslená. Podľa evidenčného listu č. 717 vyhotovenú Strediskom geodézie dňa 07. 05. 1980 parc.č. 1598 - zastavaná plocha mala výmeru 313 m2. Hospodárskou zmluvou o prevode správy majetku č. P-1912/1983-152 zo dňa 01. 06. 1983 Miestny národný výbor Záhorská Bystrica ako odovzdávajúca organizácia odovzdala Západoslovenským štátnym lesom Bratislava ako preberajúcej organizácii do správy nehnuteľnosti v kat. území J. K. parc.č. 1597/1 - záhradu vo výmere 1273 m2 a parc.č. 1598 - zastavanú plochu vo výmere 313 m2, z čoho vyplýva, že právny predchodca žalovaného dostal do správy pozemky už v tomto rozdelení a s takýmito druhmi pozemkov v roku 1983. Následne Západoslovenské štátne lesy nezákonne požiadali Stredisko geodézie o zápis predmetných nehnuteľností, ktorý bol vykonaný dňa 16. 09. 1983 a došlo k zápisu pozemkov do vlastníctva štátu, hoci malo ísť iba o zápis správy nehnuteľností. Tento nezákonne vzniknutý vlastnícky stav trval od 16. 09. 1983 a to do doby schválenia dohody o vydaní predmetných nehnuteľností z roku 1995, č.j. do 02. 04. 1998, pričom parcely ani ich výmery neboli v tomto období zmenené. Obidva pozemky sa nachádzajú v zóne obytnej, netvoria lesný pozemok a to ani v zmysle ponímania lesného pôdneho fondu podľa zákona o lesoch, ani čo do druhu pozemku - kategorizácie podľa Katastrálneho zákona. Druh pozemkov parciel reg. „C“ je podľa § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. je údaj hodnoverný a záväzný, dokiaľ sa nepreukáže opak a v danom prípade opak preukázaný nebol. Na dôkaz toho, že predmetné pozemky nie sú lesným pozemkom ani podľa Obvodného lesného úradu v Bratislave, predložil list adresovaný žalovanému sp. zn. 06/720/BA4 zo dňa 28. 09. 2006, podľa ktorého na žiadosť o stanovisko k využitiu pozemkov parc.č. 1598/1, 2, 3 sa uvádza, že otázka je bezpredmetná, nakoľko sa nejedná o záber lesného pozemku. Rovnaký záver je možné odvodiť aj vo vzťahu k parc.č. 1597/1 - záhrade ako priľahlému pozemku. K navrhovanej ohliadke pozemkov uviedol, že vykonanie takéhoto dokazovania nemôže priniesť žiadne relevantné výsledky vzhľadom na odstup času, teda 10 rokov od obdobia, za ktoré si žalobcovia uplatňujú žalobný nárok a čo sa týka výsluchu M. E., k tomu uviedol, že M. E. nemôže hodnoverným spôsobom vypovedať ako svedok, nakoľko požiadal o zakúpenie lesovne a je iniciátorom všetkých určovacích žalôb podávaných žalovaným voči žalobcom 1/, 2/. V závere predmetného vyjadrenia žalovaná 2/ uviedol, že pozemky užívané žalovaným neboli vydávané druhom pozemku ako lesné pozemky, ani nepatrili do lesného pôdneho fondu a k nim po ich vydaní zo zákona nevznikol nájomný vzťah, takže v danom prípade nemožno postupovať v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. pojednávajúcom o vzniku zákonného nájmu, ak nedôjde k inej dohode, nakoľko k inej dohode práveže došlo. Pozemky teda nemôžu byť oceňované nijako ináč, než ako s ohľadom na druh pozemku, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností u tej ktorej parcely v období, za ktoré sa strana žalobcov domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Ocenenie musí vychádzať z ceny, ktorá bola určená znaleckým posudkom znalca Ing. Vladimíra Mühla, teda nie cenou obvyklou podľa § 671 ods. 1 O.z. v čase údajného vzniku zákonného nájmu, nakoľko tento nevznikol a užívanie pozemkov žalovaným za obdobie uplatňované žalobou nie je možné za takýto nájom považovať ani analogicky. Navrhol, aby súd rozhodol o návrhu bez vykonania dôkazov navrhovaných žalovaným ako o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. K vyjadreniu pripojil dohodu o odovzdaní majetku zo dňa 19. 11. 1992, kópiu žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 24. 09. 2008, fotokópiu výzvy na úhradu nájomného, rozhodnutie odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady Okresného národného výboru Bratislava-okolie v Bratislave zo dňa 03. 06. 1958 č.
7498, z ktorého vyplýva, že boli odovzdané pozemky, okrem iného, aj parc.č. 7117 Krajskej správe lesov v Bratislave do držby a úžitku podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb.
37. Súd z fotokópie zápisnice napísanej dňa 09. 06. 1958 na Miestnom národnom výbore v Záhorskej Bystrici o odovzdaní spoločného lesa bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici do obhospodarovania Krajskej správe lesov - Lesnému závodu v Stupave podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. zistil, že odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV Bratislava-okolie odovzdáva Krajskej správe lesov Bratislava, Lesnému závodu v Stupave spoločný les bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici zapísaný vo vložke č. 26 až 418 kat. územie J. K., okrem iného, aj parc.č. 7117 s tým, že s pozemkami podľa zápisnice sa neodovzdávajú žiadne budovy ani stavby, pretože sa tam nenachádzajú.
38. Súd z pripojenej spätnej identifikácie parciel zo dňa 14. 09. 1995 zistil, že podľa stavu podľa pozemkovej knihy v pozemnoknižnej vložke 48 bola zapísaná parc.č. 7117 ako druh pozemku les a podľa stavu v katastri nehnuteľností z tejto parcely bola vytvorená parc.č. 1597/1 - záhrada na LV č. XXXX a parc.č. 1598 - zastavaná plocha na LV č. XXXX.
39. Zároveň k vyjadreniu bol pripojený geometrický plán Geodézie, n.p. Bratislava-mesto zo dňa 20. 11. 1978 overený dňa 22. 11. 1978 č. 241-1-2610-095-78 na rozdelenie parc.č. 1597/1.
40. Z pripojeného stanoviska Obvodného lesného úradu Bratislava zo dňa 28. 09. 2006 súd zistil, že obvodný lesný úrad k žiadosti Lesom SR, š.p., OZ Smolenice k využitiu pozemkov parc.č. 1598/1-3 v kat. území J. K. uviedol, že sa nejedná o záber lesného pozemku a preto otázka lesného využitia pozemkov je bezpredmetná.
41. Dňa 20. 02. 2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalovaného o prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a to až do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/296/2012, v ktorom má Okresný súd Bratislava IV posúdiť vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam - pozemkom, ktoré majú byť predmetom nájmu a od určenia vlastníckych vzťahov sa odvíja nárok žalobcov na zaplatenie nájomného voči žalovanému vo výške 10 096,66 Eur s prísl. za obdobie od 10. 05. 2006 do 09. 03. 2007 a bez rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nemožno jednoznačne ustáliť, či predmetný nárok žalobcom vznikol a v akom rozsahu. K návrhu na prerušenie konania žalovaný pripojil návrh na začatie konania adresovaný Okresnému súdu Bratislava IV doručený na Okresný súd Bratislava IV dňa 03. 12. 2012, z ktorého ale vyplýva, že žalovaní sa na Okresnom súde Bratislava IV domáhajú určenia neplatnosti Dohody o vydaní majetku z 30. 08. 1995, č. 1176/625-95 uzavretej v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. medzi povinnou osobou Západoslovenské lesy, š.p., odštepný závod Smolenice a oprávnenou osobou majitelia spoluvlastníckych podielov bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici združení v Lesnom spoločenstve v Záhorskej Bystrici, ktorej predmetom bolo vydanie parc. č. CKN 1597/1 - záhrada o výmere 1273 m2 a parc.č. CKN 1598 - zastavaná plocha o výmere 313 m2 v kat. území J. K. vedených na LV č. XXXX a kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2002 uzavretej medzi žalobcami 1/, 2/ a Lesným pozemkovým spoločenstvom v Záhorskej Bystrici, na základe ktorej žalobcovia 1/, 2/ nadobudli vlastníctvo k vyššie uvedeným parcelám.
42. Žalobcovia 1/, 2/ s návrhom žalovaného na prerušenie konania nesúhlasili a vo vyjadrení zo dňa 13. 03. 2017 uviedli, že žalobcovia v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/91/2007 uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie zaplatenie nájomného a dôvod, o ktorý žalovaný opiera návrh na prerušenie konania je hrubým zavádzaním súdu, nakoľko predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/296/2012 nie je určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu, ale určenie neplatnosti právnych úkonov. Žalovaným uvádzaný dôvod na prerušenie konania teda nejestvuje, o čom sa súd môže presvedčiť zo súdnych rozhodnutí a iných listinných dôkazov a to rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C/102/99-98 zo dňa 04. 05. 2004, ktorým súd zamietol žalobu žalovaného o priznanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, proti ktorému žalovaný odvolanie nepodal, uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 20C/108/03-56 zo dňa 15. 04. 2004, ktorým bolo konanie o určenie neplatnosti dohody o vydaní majetku a neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníctva právoplatne zastavené, rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 23C/231/2005-356 zo dňa 21. 10. 2009, ktorým súd žalobu o určenie neplatnosti dohody o vydaní pozemkov a neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníctva zamietol, pričom išlo o totožnú žalobu ako v predošlom prípade, rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 8C/296/2012-515 zo dňa 19.
10. 2016, ktorým súd zamietol žalobu žalovaného o neplatnosť dohody o vydaní majetku, neplatnosť kúpnej zmluvy a o určenie vlastníctva. Žalobcovia 1/, 2/ návrh na prerušenie konania považujú za nedôvodný, špekulatívny, smerujúci k ďalšiemu pokusu spôsobiť nedôvodné prieťahy v tomto konaní. Snaha žalovaného je docieliť druhé prerušenie konania, čo je ďalším dôvodom šikanózneho výkonu práva a ukážkovým príkladom hrubého zneužívania práva na súdnu ochranu žalovaným. Návrh na prerušenie konania žalovaný podal s vedomým úmyslom vyhnúť sa svojej povinnosti vydať žalobcom 1/, 2/ bezdôvodné obohatenie. Za poľutovaniahodné žalobcovia 1/, 2/ považujú to, že žalovaný ako štátny podnik namiesto toho, aby hájil záujmy štátu, čo je jeho zákonná povinnosť, nájom lesovne s nájomcom M. E. doteraz neukončil, hoci lesovňa od 01. 12. 2004 už nie je služobným bytom a od 31. 01. 2009 je zaradená v zozname prebytočného majetku štátu. Žalobcovia 1/, 2/ navrhli konanie neprerušiť pre absenciu dôvodu prerušenia konania predpokladaného ustanovením § 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p. K vyjadreniu žalobcovia 1/, 2/ pripojili rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C/102/99-98 zo dňa 04. 05. 2006, č.k. 20C/108/03-56 zo dňa 15. 04. 2004, č.k. 23C/231/2005-356 zo dňa 21. 10. 2009, späťvzatie odvolania vo veci Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 23C/231/2005 zo dňa 22. 02. 2010, uznesenie Krajského súdu Bratislava, č.k. 14Co/181/2010-481 zo dňa 31. 05. 2010, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 8C/296/2012-515 zo dňa 19. 10. 2016.
43. Súd z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04. 05. 2006, č.k. 4C/102/99-98, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 07. 2006 zistil, že žalobu podal žalovaný proti žalobcom 1/, 2/, predmetom konania malo byť určenie práva vecného bremena a žalovaný žalobu odôvodnil tým, že v danom prípade lesovňa, hájovňa je sídlom lesníka, hájnika, ktoré je spravidla jeho bydliskom, teda ide o stavbu, ktorá zodpovedá parametrom rodinného domu, kde lesník, hájnik okrem vykonávania časti svojej pracovnej náplne môže bývať so svojou rodinou, je preto nevyhnutné, aby mal možnosť vojsť na dvor autom, uložiť si na ňom materiál potrebný na prevádzku obydlia ako palivo, stavebný materiál a pod. a domáhal sa zriadenia vecného bremena k pozemku parc.č. 1598 - zastavaná plocha na LV č. XXXX v k.ú. J.I. K. rozdelenému geometrickým plánom v rozsahu novovytvorených parciel č. 1598/1 a 1598/2 - zastavaná plocha a 1598/4 - záhrada z titulu vlastníctva stavby lesovne na ňom postavenej.
44. Súd z fotokópie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. 10. 2009, č.k. 23C/231/2005-356, právoplatného dňa 26. 02. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, č.k. 14Co/181/2010-481 z 31. 05. 2010 zistil, že žalovaný sa domáhal voči žalobcom 1/, 2/ a Lesnému pozemkovému spoločenstvu v Záhorskej Bystrici určenia neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a to neplatnosti Dohody o vydaní majetku č. 1176/625-95 zo dňa 30. 08. 1995 a neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2002, ktorou žalobcovia 1/, 2/ nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX kat. územie J. K. ako parc.č. 1598 o výmere 313 m2, teraz parc.č. 1598/1 o výmere 103 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 1598/2 o výmere 148 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 1598/3 o výmere 62 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 1598/4 o výmere 123 m2 - záhrada a parc.č. 1597/1 o výmere 1147 m2 - zastavané plochy a nádvoria v kat. území J. K., ku ktorým je zapísaný na LV č. XXXX žalobca. Okresný súd Bratislava IV v tomto konaní žalobu žalovaného zamietol.
45. Súd z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. 10. 2016, č.k. 8C/296/2012-515 zistil, že Okresný súd Bratislava IV zamietol žalobu žalovaného o určenie neplatnosti Dohody o vydaní majetku z 30. 08. 1995 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2012 doplnenej Doplnkom č. 1 zo dňa 07. 01. 2013 a o určenie, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky má právo správy k nehnuteľnostiam.
46. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 02. 01. 2018 uviedol, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré užíva žalovaný z titulu vzniku nájomného vzťahu, ktorý vznikol k nehnuteľnostiam priamo zo zákona a to na základe § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a medzi stranami sporu v zmysle Zákona o pôde nedošlo k uzavretiu žiadnej inej dohody a to ani ohľadne výšky nájmu. V celom rozsahu sa ohľadne argumentácie o vzniku nájmu pridržiava predchádzajúcich podaní a zotrváva na názore, že medzi stranami sporu vznikol nájomný vzťah v zmysle vyššie uvedeného Zákona o pôde, o čom svedčí aj názor odvolacieho súdu, ktorý názor žalovaného podporil. Čo sa týka rozsahu užívania, žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný užíva nehnuteľnosť pod lesovňou (budova) o výmere 103 m2 a prístupový chodník ležiaci na pozemku parc.č. 1598/4 v šírke 1,5 m x 7, spolu vo výmere 10,5 m2. K uvedeným nehnuteľnostiam patrí studňa a žumpa nachádzajúce sa na pozemku parc.č. 1597/1, najviac o výmere 15 m2 spolu aj s vodovodnými potrubiami. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný predložil dôkaz - Znalecký posudok č. 248/2007 zo dňa 08. 11.
2007 vypracovaný znalcom z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve Ing. Milošom Encingerom a podľa tohto znaleckého posudku je určená hodnota nájmu za 1 m2 vo výške 10,71 Eur za 1 m2/rok, pričom ročný nájom predstavuje sumu 2 635,60 Eur a podľa tohto posudku žalovaný užíva najviac 246 m2. Navrhol aby súd zaviazal žalovaného na platenie nájomného v zmysle tohto posudku a vo zvyšku aby súd žalobu zamietol.
47. Právny zástupca žalobkyne 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 02. 2018 k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 02. 01. 2018 uviedol, že žalovaný vo vyjadrení neuviedol nič iné, než ako sa doposiaľ vyjadroval v priebehu konania. Žalovaný opätovne zastáva stanovisko, že nehnuteľnosti žalobcov 1/, 2/ žalovaný užíva z titulu nájomného vzťahu vzniknutého podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. s odôvodnením, že po ukončení užívacieho vzťahu medzi vlastníkmi a žalovaným ako užívateľom nedošlo k dohode a taktiež namieta, že užíval podstatne nižšiu časť pozemku oproti výmere uvedenej žalobcami a opätovne poukázal na Znalecký posudok Ing. Miloša Encingera č. 248/2007, v zmysle ktorého ročný nájom za výmeru 246 m2 predstavuje 2 635,60 Eur. Vyjadrenie žalovaného však nemožno považovať za prostriedok procesnej obrany, nakoľko v ňom absentuje reakcia na nové dôkazy a vyjadrenia žalobcov doložené do spisu po zrušení rozsudku odvolacím súdom. Žalovaný k novým prostriedkom procesného útoku zo strany žalobcov 1/, 2/ zostal pasívny. Žalobcovia 1/, 2/ pritom doložili súdu množstvo nových dôkazov v rámci svojich vyjadrení zo dňa 15. 08. 2016, 07. 02. 2017 a 13. 03. 2017 a to z dôvodu potreby úplného objasnenia skutočného skutkového stavu veci, nakoľko odvolací súd bol uvedený do omylu zavádzajúcim tvrdením žalovaného a v zrušujúcom rozsudku vyslovil nesprávny názor, že v danom prípade je potrebné postupovať z nájomného vzťahu založeného ex lege paragrafom 22 ods. 2 Zákona o pôde a zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 08. 1997, č.k. 3Cdo/103/96, hoci vec je potrebné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie tak, ako ho posúdil aj súd 1. inštancie. Žalovaný uviedol odvolací súd do omylu s tvrdením, že medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným okrem Dohody o odovzdaní majetku zo dňa 19. 11. 1992 nedošlo údajne k uzatvoreniu žiadnej inej dohody, čo sa však nezakladá na pravde, nakoľko spod Dohody zo dňa 19. 11. 1992, ktorou právny predchodca žalovaného odovzdal les pôvodným vlastníkom, resp. ich právnym nástupcom združeným v Lesnom pozemkovom spoločenstve Záhorská Bystrica boli vyňaté pozemky tvoriace predmet sporu a to z dôvodu, že na rozdiel od lesa odovzdané Dohodou zo dňa 19. 11. 1992, vlastníctvo pôvodných vlastníkov nezostalo zachované, ale vlastníctvo prešlo bez právneho titulu na štát a tieto pozemky bolo treba riešiť v reštitučnom konaní, k čomu došlo až neskôr a tieto pozemky boli predmetom až Dohody o vydaní majetku č. 1176/625-95 zo dňa 30. 08. 1995, ktorá bola schválená rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV, č.j. 407/97/10/306 (395/92 Pu) zo dňa 13. 03. 1998, právoplatným dňa 02. 04. 1998. Žalovaný u oboch dohôd bol povinnou osobou a teda mal o oboch dohodách priamu vedomosť a vo svojich podaniach zo dňa 16. 02. 2011 a 20. 11. 2011 zavádzal súd nepravdivým tvrdením že bola uzavretá iba dohoda zo dňa 19. 11. 1992. Pri dohode o odovzdaní majetku zo dňa 19. 11. 1992 vznikol naozaj zákonný nájom podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a jedine pri odvolávaní sa na túto dohodu mohol žalovaný predstierať, že nárok žalobcov je nárokom titulom zákonného nájmu. Žalovaný tak účelovo tvrdil, že s oprávnenou osobou uzavrel iba 1 dohodu a to v roku 1992. Čo sa týka dohody zo dňa 19. 11. 1992, táto dohoda o vydaní majetku, ktorej sa predmet sporu týka, žiaden zákonný nájom neriešila a podľa rozhodnutia, ktorým bola táto dohoda schválená, dňom vydania je deň právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo vzťahu k parc.č. 1598 sa v ňom uvádza, že užívanie tejto parcely sa bude riešiť zmluvou o vecnom bremene podľa Občianskeho zákonníka. V danom prípade tak došlo k dohode, že sa užívanie pozemku parc.č. 1598 (vtedy vo výmere 313 m2) bude riešiť zmluvou o vecnom bremene a došlo teda k inej dohode, že sa strany dohodnú na vecnom bremene, čím bola naplnená litera zákona, v zmysle ktorej zákonný nájom nevznikol. Podľa § 22 ods. 2 Zákona o pôde, zákonný nájom vzniká iba, ak nedôjde medzi vlastníkom a užívateľom k inej dohode, pričom medzi účastníkmi dohody k vzniku inej dohody práveže týmto došlo. Takto vyjadrená dohoda bráni právnemu posúdeniu užívania pozemku žalovaným (vtedy parc.č. 1597/1 a parc.č. 1598) ako nájom ex lege a že ho treba posúdiť počnúc vznikom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola dohoda schválená za bezdôvodné obohatenie, nakoľko dojednaná zmluva o vecnom bremene uzavretá napokon nebola. Okrem toho sa žalovaný nikdy ako nájomca nesprával, za nájomcu sa nikdy nepovažoval slovom ani skutkom. Prvýkrát vyšiel s obranou, že sa jedná o zákonný nájom až v podaní zo dňa 16. 02. 2011 v tomto súdnom spore. Po celý čas si je vedomý toho, že pozemok užíva bez právneho titulu, súdnou cestou sa domáhal zriadenia vecného bremena, žiadal žalobcom o uzavretie zmluvy o nájme a žalobcom nikdy dobrovoľne nezaplatil žiadnu úhradu za užívanie. Žalovaný od počiatku vedel, že počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o schválení dohody, t.j. od 02. 04. 1998 užívanie k pozemkom ukončil a že ďalej pozemky užíva bez právneho dôvodu. Vznik zákonného nájmu vo vzťahu k vydaným pozemkom vylučovali viaceré okolnosti,
medzi ktoré patrila tzv. iná dohoda o tom, že k časti parcely č. 1598 bude zriadené zmluvou vecné bremeno podľa O.z., o čom svedčí list Lesov Bratislava, o.z. Smolenice zo dňa 21. 11. 1997 adresovaný Okresnému úradu Bratislava IV, odbor pozemkový, z ktorého vyplýva, že sa právny predchodca žalovaného dožadoval zriadenia vecného bremena k časti parcely č. 1598 - plochy zastavané stavbou hájenky, Záhorská Bystrica (lesovne) s tým, že na tom nebude trvať, ak dôjde k zriadeniu vecného bremena podľa O.z. s vlastníkom pozemku. K zriadeniu vecného bremena napokon nedošlo, čo nemôže byť na ujmu právnych predchodcov žalobcu a pozemky žalobcovia 1/, 2/ kúpili ako nezaťažené žiadnymi právami tretích osôb. Dôvodom neuzavretia zmluvy o vecnom bremene bol vzniknutý spor o vlastníctvo stavby zlegalizovanú a zapísanú vtedy v evidencii nehnuteľností. Čo sa týka lesovne, žalovaný zaujal k tejto stavbe rôzne stanoviská, pričom podľa pôvodnej dohody ju mal vydať spolu s pozemkami parc.č. 1597/1 a č. 1598 lesnému spoločenstvu, ale pred právoplatnosťou rozhodnutia o schválení dohody o vydaní zmenil názor a rozhodol sa ju dať do nájmu svojmu zamestnancovi Mariánovi Turanskému, pričom táto lesovňa neslúžila ako služobný byt a evidenčne ako služobný byt bola vedená do 01. 12. 2004 a tento byt bol dlhšiu dobu dovtedy obývaný treťou osobou, ktorá nebola v zamestnaneckom pomere so žalovaným. Žalovaný teda po tom, čo bolo súčasne s ukončením užívania lesovne treťou osobou ukončené aj užívanie pozemku odvodené od nezákonne získaného vlastníctva pozemku obnovil aj napriek uzavretej dohode o vydaní pozemku zo dňa 30. 08. 1995 nezákonné užívanie pozemku tým, že prenajal lesovňu svojmu zamestnancovi ešte predtým, než by k pozemku zabezpečil zákonný užívací titul. Aj táto skutočnosť svedčí v prospech pravidla, že z nezákonného stavu užívacieho nemôže vzísť stav zákonný, v danom prípade žalovaným tvrdený údajný zákonný nájom podľa § 22 ods. 2 zákona o pôde. Aj z tohto dôvodu je preto potrebné posúdiť danú vec ako nárok z bezdôvodného obohatenia podľa O.z. (rozsudok NS ČR č. 28Cdo 1710/2005 zo dňa 28. 03. 2007). Zamestnanec žalovaného prevzal do nájmu lesovňu nie na účel výkonu služobného pomeru, ale v skutočnosti na bývanie svojej celej rodiny, čo je priamo uvedené v nájomnej zmluve. O nájom lesovne prejavil záujem so zámerom jej budúceho odkúpenia. Žalovaný sa pokúšal o zrušenie rozhodnutia, ktorým bola dohoda právoplatne schválená a to podaním mimoriadneho opravného prostriedku, pričom Okresný úrad Bratislava IV rozhodnutím č.j.: 241/98-10/101, Zn 231/99-10/101 zo dňa 23. 02. 1999 síce vlastné rozhodnutie v konaní o povolenie obnovy konania zrušil, ale Krajský úrad v Bratislave rozhodnutím sp. zn. PPLH-199/1999 zo dňa 23. 06. 1999 ho ako nezákonné zrušil. Následne sa žalovaný domáhal podnetom na Ministerstve pôdohospodárstva SR zrušenia rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave, ktoré však zaujalo stanovisko, že neexistuje vecne dôvod pre obnovu konania a vecné bremeno je možné riešiť dohodou podľa O.z. alebo postupom podľa § 80 O.s.p. s tým, že lesné spoločenstvo treba považovať za riadne zriadené, ktoré pozemok nadobudlo dobromyseľne na základe Dohody o vydaní z roku 1995. Poukázal opätovne na skutočnosť, že na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko užíva pozemky bez právneho dôvodu a doporučujú postup a to dohodnúť sa so žalobcami na výške bezdôvodného obohatenia s tým, že do budúcna je potrebné vec riešiť uzavretím nájomnej zmluvy alebo zvážením predaja ich stavby, pričom pozemky sú v lukratívnej časti a preto samotné nájomné a tým pádom aj výška bezdôvodného obohatenia sú vysoké. Žalovaný účelovo prezentuje názor, že ide o zákonný nájom a to i napriek tomu, že lesovňa je prebytočným majetkom štátu od 31. 01. 2009 a dôvodom prečo tvrdí, že ide o zákonný nájom je dôvod úsporný, pretože pri zákonnom nájme by bola výška nároku žalobcov takmer zanedbateľná v porovnaní s výškou bezdôvodného obohatenia a druhým dôvodom je to, že by bol negatívnou vizitkou žalovaného verdikt súdu o bezdôvodnom obohatení, teda nehospodárnom nakladaním s finančnými prostriedkami štátu.
48. Právna zástupkyňa žalobkyne 2/ pripojila k tomuto vyjadreniu písomnosť zo dňa 24. 11. 1997 adresovanú Lesmi Bratislava, odštepný lesný závod Smolenice Okresnému úradu Bratislava IV, odboru pozemkovému, z ktorého vyplýva, že listom zo dňa 27. 10. 1995 žalovaný požadoval zriadiť vecné bremeno za užívanie časti parcely č. 1598 - plocha zastavaná, hájenka, J. K.. Na požiadavke žalovaný nebude trvať, ak dôjde k zriadeniu vecného bremena podľa O.z. dohodou s vlastníkom pozemku.
49. Zároveň právna zástupkyňa žalobkyne 2/ pripojila Nájomnú zmluvu uzavretú medzi Západoslovenské lesy, š.p., Bratislava, odštepný závod Smolenice ako prenajímateľom a M. E. ako nájomcom, predmetom ktorej bol byt na užívanie, ktorý sa nachádza v J. K., O. XXXX/XX, pričom doba nájmu bola uzavretá na dobu neurčitú od 11. 03. 1998.
50. Právny zástupca žalobkyne 2/ pripojil rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave zo dňa 23. 06. 1995, sp. zn. PPLH-199/1999, ktorým krajský úrad vyhovel odvolaniu a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV, č.j.: 241/98-10/101 značky 231/99-10/101 zo dňa 23. 02. 1999, ktorým Okresný úrad povolil
obnovu konania, zrušil a z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že k uzavretiu dohody o zriadení vecného bremena k parcele č. 1598 nebolo zriadené z toho dôvodu, že nebolo preukázané vlastnícke právo žalovaného k hájenke a čo sa týka schvaľovacieho procesu dohody zo dňa 30. 08. 1995, k jej schváleniu došlo tak, ako bola predložená a nedošlo k porušeniu zákona.
51. Súd z predloženej písomnosti Ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 18. 08. 1999 adresovanú Lesom Bratislava, š.p. Bratislava zistil, že lesné spoločenstvo je potrebné považovať za riadne zriadené a parcelu nadobudlo dobromyseľne na základe dohody o vydaní z roku 1995.
52. Po zrušení rozsudku tunajšieho súdu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, právny zástupca žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 06.03.2018 tun. súdu predložil geodetické zameranie rozsahu plochy užívanej treťou osobou T.. Z.Í. O., ktoré dali vyhotoviť žalobcovia 1/, 2/. Uviedol, že v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu sa zaoberali rozsahom plochy nevyhnutne potrebnej na užívanie domu, predzáhradky a príslušenstva k domu spolu s domovou nehnuteľnosťou a na základe geodetického zamerania sa jedná o plochu 520 m2, pričom podľa výkresovej časti tohto zamerania, rozsah plochy užívanej treťou osobou tvorí súčet minimálne nevyhnutných plôch na užívanie hájenky. Podľa prepočtu ide o užívanie 520 m2, pričom k tomuto výsledku je možné dôjsť súčtom jednotlivých plôch a ide o plochu predzáhradky a to parc.č. 1598/4 o výmere 123 m2, o plochu parc.č. 1598/1 pod stavbou hájenky o výmere 103 m2, potom sa jedná o prístupový chodník o výmere 12 m2, vodomernú šachtu o ploche 3 m2, verandu o výmere 4 m2, betónovú plochu pred vchodom do záhradky o výmere 2 m2, pričom je ďalej potrebné pripočítať plochu prístupovej cesty k žumpe o minimálnej šírke 2,75 m2 , ktorá tvorí prístupovú cestu pre auto, ktoré bude čerpať žumpu, ďalej sa jedná o časť parc.č. 1598/2, čo je diel vyznačený fialovou farbou, štvorček popisnej časti, ktorý hovorí o výmere 42 m2, t.j. časť pri stavbe hájenky a v tej záhradnej časti sa jedná o plochu tej istej šírky, čo je červenooranžový rámček o výmere 44 m2, spolu s jedná o prístupovú cestu k žumpe o výmere 86 m2. Samotná žumpa, zameranie jej pôdorysu predstavuje plochu 11 m2, medzi plochou prístupového chodníka a prístupovou cestou k žumpe sa nachádza plocha, ktorú musí nevyhnutne užívateľ hájenky využívať, pretože nie je možné reálne oddeliť od prístupového chodníka a od prístupovej cesty k žumpe. Jedná sa o plochu o výmere 33 m2. Ďalšia plocha, ktorá zahŕňa celkovú plochu 520 m2 je vo výmere vchodu do záhrady v súčte s plochou prístupu k studni, t.j. 1 m2 a so studňou, ktorá má 4 m2, čo je spolu 5 m2. Okolie žumpy spolu s pôdorysom žumpy predstavuje plochu 11 m2 a 48 m2, spolu je to 59 m2. Všetky tieto plochy by mali predstavovať plochu tých 520 m2. Je treba však ešte upozorniť na plochu medzi plochou manipulačného priestoru okolo žumpy a stavbou hájenky, nachádza sa tam manipulačný priestor, ktorý užívateľ hájenky musí nevyhnutne užívať napr. na ošetrenie zvodov vody, kosenie trávy a pod. Z ľavej strany sa jedná o plochu 40 m2 a z pravej strany o plochu 47 m2. Všetky tieto čiastkové vymenované plochy geometrického zamerania podľa predloženej výkresovej časti by mali predstavovať minimálny priestor o celkovej ploche 520 m2, ktorú musí užívateľ hájenky reálne užívať na to, aby mohol užívať dom, predzáhradku a ošetrovať príslušenstvo vrátane žumpy, studne a priestoru okolo žumpy domu, napr. na ošetrenie a údržbu dažďových zvodov. Pri zmenšení plochy užívania a pri rešpektovaní jednotkovej ceny, ktorú určil znalec Ing. Vladimír Mühl znaleckým posudkom a ktorý určil cenu za 1 m2 v roku 2006 vo výške 15,963 Eur, za rok 2007 vo výške 15,424 Eur a teda pri cene za 1 m2 by výška bezdôvodného obohatenia za rok 2006 za 235 dní predstavovala čiastku 5 343,90 Eur a za rok 2007 pri počte 68 dní by výška bezdôvodného obohatenia predstavovala sumu 1 493,96 Eur a celková čiastka by tak predstavovala sumu 6 837,86 Eur, ktorej sa žalobcovia 1/, 2/ domáhajú zaplatenia. Z tohto dôvodu zobral žalobu čiastočne späť a to pre zaplatenie sumy 2 131,95 Eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
53. Právny zástupca žalobkyne 2/ na pojednávaní 15. 05. 2018 uviedol, že sa chce vyjadriť k dohodám, ktoré boli predložené súdu, pričom prvá dohoda z roku 1992 je dohodou o odovzdaní majetku a druhá z roku 1995 je o vydaní majetku a rozdiel medzi týmito dohodami je v tom, že dohoda z roku 1992 znela ako dohoda o odovzdaní majetku, keďže nešlo o reštitučný titul, tam vlastníctvo pôvodných vlastníkov zostalo zachované a odovzdávala sa len držba lesa lesnému spoločenstvu. V druhom prípade išlo o pozemky, ktoré síce pôvodne tvorili lesný komplex, ale v priebehu rokov za socializmu boli vyňaté z lesného pôdneho fondu z dôvodu postavenia hájovne, lesovne, čiže zmenil sa aj druh pozemku a keďže z titulu administratívneho pochybenia pri zápise zmeny správy tohto pozemku v katastri nehnuteľností došlo k zápisu vlastníctva, čiže bez právneho titulu tieto pozemky prešli na štát, preto nemohli byť predmetom odovzdania dohodou z roku 1992, ale museli byť vydané v rámci reštitúcií a preto bola uzavretá dohoda o vydaní, ktorá potom podliehala schváleniu pozemkového úradu. Dohoda z roku 1992 sa netýka predmetu sporu, ale dohoda z roku 1995 áno. Pri dohode o vydaní sa už žiadny nájom zo
strany pôvodného užívateľa, teda Lesov SR, š.p. neriešil a v dohode sa uvádza, že právo k pozemku vo vzťahu k lesovni bude predmetom dohody o vecnom bremene. Užívanie teda skončilo a preto nebolo potrebné riešiť nájom. K zriadeniu vecného bremena nedošlo kvôli tomu, že žalovaný nevedel preukázať vlastníctvo k hájenke. U prvej dohody prichádzalo do úvahy riešenie nájmu podľa zákona č. 229, pokiaľ Lesy SR, š.p. naďalej pokračovali v užívaní napriek tomu, že právne odovzdali držbu lesov pôvodným vlastníkom, ale druhou dohodou bez právneho titulu prešlo vlastníctvo na štát a bolo to riešené ako reštitučný titul, čiže prinavracalo sa vlastníctvo. Tam neprichádza ani analogia legis pri posudzovaní ďalšieho užívania pozemku ako nájmu, pretože užívanie skončilo. Žalovaný nájom považoval za skončený, avšak žalovaný sa považoval nezákonne za vlastníka, takže o nájme tiež nemožno hovoriť, pričom považoval za skončené aj užívanie a vôbec sa nesprával ako zákonný užívateľ, pretože žiadal o zriadenie vecného bremena súdnou cestou, resp. o zriadenie nájmu a uzavretie nájomnej zmluvy. Nesprával sa ako keby mal zo zákona daný titul na užívanie, pretože vedel, že mu právo užívania skončilo prinavrátením vlastníctva pozemku pôvodným vlastníkom. Poukázal na vyjadrenie zo dňa 07. 02. 2017. Taktiež uviedol a poukázal na geometrický plán z roku 1978 a výpis z evidencie nehnuteľností z roku 1980, z ktorých vyplýva, že došlo k zmene druhu pozemku a to pred rokom 1980, zrejme v roku 1978. Pátrali po rozhodnutí o vyňatí z lesného pôdneho fondu, na základe ktorého dochádzalo k zmene druhu pozemku, aj z éry socializmu, avšak k rozhodnutiu sa nedopátrali. Zmenu druhu pozemku akceptovala aj vtedajšia evidencia nehnuteľností, ktorá predmetné pozemky zapísala už do registra „C“ a došlo k zmene druhu pozemku a všetky ďalšie listinné dôkazy vrátane dohody o vydaní preukazujú, že tá zmena druhu pozemku tu jednoducho nastala oficiálne, inak by kataster nemohol tento druh pozemku evidovať. Už v čase vydania existoval druh pozemku ako záhrada a zastavaná plocha a nejde o pozemky, ktoré by patrili do lesného pôdneho fondu. Dôkazov je veľa, sú nespochybniteľné, počnúc spätnou identifikáciou, geometrickým plánom, evidenčným listom hospodárskej zmluvy, zápisu lesov a hospodársku zmluvu do katastra nehnuteľností. Zo všetkých dôkazov vyplýva, aj z listu vlastníctva z roku 1993, že ten druh pozemku tam stále je a je už datovaný spred roku 1980 a preto nemôžu hovoriť o oceňovaní pozemkov lesného pôdneho fondu, keďže už dávno tento druh pozemku bol zmenený a v tomto zmenenom stave boli prinavrátené pôvodným vlastníkom.
53.1 Právny zástupca žalobkyne 2/ v konaní poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný ani právna zástupkyňa žalovaného sa doposiaľ nevyjadrili k tomu, prečo podľa nich nejde o bezdôvodné obohatenie a pokiaľ na to strana žalovaného nereagovala, tvrdenia žalobcov je potrebné považovať za nesporné.
53.2 Po poučení zo strany súdu v zmysle § 182 C.s.p. právny zástupca žalobkyne 2/ uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 16. 03. 2007 pôvodne domáhali zaplatenia sumy 304 172,-- Sk, v prepočte 10 096,66 Eur za užívanie ich pozemkov žalovaným v kat. území J. K. zapísaných v čase podania žaloby na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape
parc. č. 1597/1 vo výmere 1147 m2 - záhrady, parc. č. 1598/1 vo výmere 103 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1598/2 vo výmere 148 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1598/3 vo výmere 62 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1598/4 vo výmere 123 m2 - záhrady a to za obdobie od 10. 05. 2006 do 09. 03. 2007. Od roku 2008 sú pozemky zapísané na totožnom liste vlastníctva s tým rozdielom, že došlo k zlúčeniu dvoch parciel č. 1597/1 a č. 1598/4 - záhrad do jednej parc. č. 1597/1: parc. č. 1597/1 vo výmere 1270 m2 - záhrady, parc. č. 1598/1 vo výmere 103 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1598/2 vo výmere 148 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1598/3 vo výmere 62 m2 - zastavané plochy a nádvoria.
Spor vznikol z dôvodu, že žalovaný, ktorý má postavenú na parc. č. 1598/1 hájenku - lesovňu súp. č. 7352 zapísanú na liste vlastníctva č. 1536, túto prenajal v roku 1998 svojmu zamestnancovi M.Á. E. bez toho, aby si vopred zabezpečil právny titul na užívanie pozemku pod stavbou hájenky i k pozemkom v jej okolí vo vlastníctve žalobcov, v dôsledku čoho od uvedeného obdobia žalovaný užíva pozemky žalobcov neoprávnene, čím získava na úkor žalobcov bezdôvodné obohatenie. Pôvodne právny titul, o ktorý opierali žalobcovia nárok na zaplatenie predmetnej sumy označili ako „nájom bez právneho titulu“, ale v priebehu konania na pojednávaní dňa 22. 02. 2011 upresnili, že sa
jedná o bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný pozemky užíval a dodnes užíva bez právneho titulu a bez akejkoľvek náhrady. Žalobcovia si uplatnili nárok za užívanie ich pozemku vo výmere 682 m2 z celkovej výmery 1583 m2 vo výške 304 172,00 Sk, t.j. 10 096,66 Eur. Súd ich návrhu síce vyhovel, vydal platobný rozkaz, ale tento bol na základe odporu podaného žalovaným zrušený a bolo nariadené pojednávanie. Žalovaný nárok žalobcov neuznal. Namietol jednak rozsah užívanej plochy a tiež cenu. Keďže žalovaný spochybnil aj vlastníctvo žalobcov, navrhol súdu prerušenie konania na čas do právoplatného skončenia sporu vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/231/2005 o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Po odpadnutí prekážky súd pokračoval v konaní 21. 09. 2010. Žalovaný až vo vyjadreniach zo dňa 16. 02. 2011 a 20. 11. 2012 začal tvrdiť, že mu vznikol k pozemkom nájomný vzťah podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, pričom poukázal na to, že výška nájomného má byť určená s prihliadnutím na ustanovenie § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka - čiže vo výške obvyklej v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Zároveň tvrdil, že okrem dohody o odovzdaní majetku zo dňa 19. 11. 1992 nedošlo k uzatvoreniu žiadnej dohody so žalobcami a už vôbec nie k dohode o výške nájmu. Čo do výšky nájomného a rozsahu užívanej plochy, odvolal sa na znalecký posudok Ing. Miloša Encingera č. 248/2007 zo dňa 08. 11. 2007, podľa ktorého záber pozemku má predstavovať iba 246 m2 a cena nájmu iba 2 635,60 Eur. Žalobcovia dňa 20. 09. 2012 doručili súdu čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 1 126,85 Eur s alikvotnou časťou príslušenstva a na pojednávaní dňa 02. 10. 2012 žiadali zaviazať žalovaného o zaplatenie sumy 8 969,81 Eur a žiadali tiež pripustiť zmenu petitu čo do zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 11. 03. 2007 až do zaplatenia. Žalobcovia odmietli tvrdenie žalovaného, že by sa v danom prípade jednalo o zákonný nájom, keďže kúpili pozemky ničím nezaťažené a hájenka bola zapísaná do katastra v roku 1999 napriek tomu, že vtedajší vlastníci - pozemkové spoločenstvo nedalo k tomu súhlas a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 23C/231/2005 bolo preukázané, že vlastníkmi nehnuteľností sú žalobcovia.
Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 02. 10. 2012 zaviazal žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia k zaplateniu sumy 8 969,81 € s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 11. 03. 2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ho k náhrade trov konania a trov štátu. Žalovaný proti výrokom, ktorým mu boli uložené povinnosti, podal odvolanie a opäť namietol, že užíva iba výmeru 246 m2, že v danom prípade sa jedná o zákonný nájom, ktorý vznikol podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Odvolací súd Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 14Co/72/2013-415 zo dňa 23. 02. 2016 rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd zaujal právny názor, že v danom prípade treba postupovať princípom analógia legis z nájomného vzťahu založeného ex lege ustanovením § 22 zákona o pôde a teda považovať nárok žalobcov za právo na nájomné a poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 103/96 z 21. 08. 1997. Akceptoval aj druhú odvolaciu námietku žalovaného, že sa súd nevysporiadal s námietkou o rozsahu užívaného pozemku. S ohľadom na uvedené odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vychádzať z jeho právneho názoru čo do právneho posúdenia nároku žalobcov a odstrániť pochybnosť o skutočnej výmere užívaného pozemku.
V novom konaní po zrušení rozsudku sa dokazovanie nieslo v duchu predkladania viacerých vyjadrení a množstva listinných dôkazov zo strany žalobcov z dôvodu, že zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu bolo zrejmé, že pre zavádzajúce tvrdenia žalovaného bol odvolací súd uvedený do omylu a v dôsledku toho vyslovil nesprávny právny názor na právne posúdenie veci, hoci v skutočnosti sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Žalobcovia sa teda sústredili v prvom rade na obhájenie si nároku titulom bezdôvodného obohatenia a napokon doriešili aj otázku spornej výmery užívaného pozemku zameraním najnižšej možnej výmery spojenej s užívaním hájenky. Na účely právneho posúdenia nároku ako bezdôvodné obohatenie boli predložené písomné vyjadrenia zo dňa 15. 08. 2016, 07. 02. 2017, 13. 03. 2017, 22. 02. 2018, ku ktorým bolo pripojených množstvo listinných dôkazov, že v danom prípade sa nejedná o zákonný, ani zmluvný nájom, ale o bezdôvodné obohatenie a že je daný skutkový i právny základ pre odchýlenie sa od právneho názoru odvolacieho súdu o zákonnom nájme.
1. Žalovaný uviedol súd tvrdením, že pozemky boli predmetom dohody o odovzdaní majetku z roku 1992 a zatajil, že tieto boli vydané žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom v reštitučnom konaní, keďže prešli do vlastníctva štátu bez právneho titulu, dohodou o vydaní majetku č. 1176/625-95 zo dňa 30. 08. 1995 v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 229/1991 Zb. a že táto bola schválená rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 407/97/10/J06 zo dňa 13. 03. 1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.1998. Týmto dňom žalovaný ukončil dovtedajšie užívanie nehnuteľností ako vlastník, súc nezákonný.
2. Žalovaný týmto zamlčal vlastne aj to, že predmetnou dohodou bolo ukončené užívanie pozemkov žalovaným na základe tzv. inej dohody, čo vyplýva, z dohody samotnej, tak i z rozhodnutia, z ich textov. Výslovne sa tam uvádza, že užívanie pozemku vo vzťahu k hájenke postavenej (vtedy) na parc. č. 1598 bude dodatočne riešené zmluvou o vecnom bremene podľa Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany s týmto súhlasili a odvolanie proti rozhodnutiu o schválení dohody o vydaní nebolo podané.
3. Ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 221/1991 Zb. hovorí o tom, že ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona, alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. Keďže preukázateľne došlo k „inej dohode“, táto vylučuje možnosť posúdiť nárok žalobcov ako zákonný nájom.
4. To, že k zriadeniu vecného bremena nedošlo, a to z dôvodu, ako už bolo uvedené, že žalovaný nevedel preukázať vlastníctvo k hájenke, nič nemení na veci, že došlo k platnému ukončeniu užívania pozemku a že vznikol právny stav - užívania pozemku žalovaným bez právneho titulu.
5. Žalovaný prejavil vôľu s takouto dohodou o budúcom usporiadaní užívania parc. č. 1598 vecným bremenom a čo do záhrady vtedy parc. č. 1597/1 o budúcom užívaní nebola v dohode ani v rozhodnutí žiadna zmienka. Vo vzťahu k parcele č. 1597/1 si teda žalovaný neuplatňoval žiaden nárok na užívanie.
6. Žalovaný sa za nájomcu nepovažoval, naopak, žiadal o uzavretie nájomnej zmluvy a domáhal sa tiež súdnou cestou o zriadenie vecného bremena, v ktorom neuspel pre nesplnenie podmienky dobromyseľnosti.
7. Žalobcovia kúpili pozemok kúpnou zmluvou podľa V-4729/02 zo dňa 10. 02. 2003 v dobrej viere, že nie je zaťažený žiadnym ťarchami, či inými právami, teda ani právom nájmu v prospech tretích osôb, dôkazom čoho je i text zmluvy.
8. Žalovaný sa nikdy ako nájomca nesprával, slovom, ani skutkom. Neplatil žiadne nájomné, žiadnu náhradu, dokonca musel byť exekvovaný, keď nerešpektoval ani prechádzajúce dve súdne rozhodnutia tunajšieho súdu, ktorými bol zaviazaný zaplatiť žalobcom náhradu.
9. Žalovaný sa za nájomcu nepovažoval i z toho dôvodu, lebo sám žiadal listom z 27. 11. 2006 o prenájom pozemkov a to nielen parc. č. 1598/1, na ktorej stojí hájenka, ale aj parc. č. 1598/4, čo je predzáhradka. Keby sa považoval za nájomcu ex lege, nežiadal by predsa o uzavretie nájomnej zmluvy. Hoci zaujal následne obranu, že k pozemku má zákonný nájom, doteraz sa nemá k tomu, aby čo i len cent údajného zákonného nájmu zaplatil dobrovoľne. Napokon, že sa v skutočnosti za nájomcu nepovažoval, svedčí aj jeho postoj k výzve JUDr. Vadňala na úhradu nájomného za obdobie od 10. 05. 2006 do 09. 03. 2007, ktorú ignoroval.
10. Žalovaný uvedomujúc si užívania pozemku žalobcov bez právneho titulu a teda bezdôvodného obohacovania sa na úkor žalobcov, sa celý čas snaží účelovo spochybňovať ešte aj vlastníctvo žalobcov, dôkazom čoho boli aj jeho dva účelovo podané návrhy v predmetnej veci na prerušenie konania. Doterajšie súdne spory o platnosť kúpnej zmluvy boli pre žalovaného neúspešné a t.č. prebiehajúci spor taktiež neprávoplatne prehral a síce z dôvodu, že absentuje u žalovaného naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže nehnuteľností získal do vlastníctva bez právneho titulu. Súdu boli doložené príslušné rozsudky, uznesenia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 4C/102/99-98, 20C/108/03-56, 23C/231/2005-356, 8C/296/2012-515 a uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/181/2010.
11. Stavba hájenky bola prenajatá 11. 03. 1998 zamestnancovi žalovaného M. E. bez toho, aby mal žalovaný akýkoľvek právny titul na užívanie pozemku pod stavbou i ostatného pozemku a to na účel ubytovania jeho rodiny a to v čase, keď už neslúžila na plnenie úloh žalovaného. Predtým bola hájenka obývaná tretími osobami.
12. Stavba hájenky bola zapísaná v roku 1999 neoprávnene do katastra nehnuteľností, lebo bola zapísaná bez súhlasu vlastníka pozemku - pozemkového spoločenstva v Záhorskej Bystrici. Naviac sa jedná o stavbu neoprávnenú - postavenú v roku 1959 bez súhlasu vtedajších vlastníkov. Hájenka je užívaná na súkromný účel - bývanie zamestnanca žalovaného a jeho rodiny, hoci nikdy ako stavba na trvalé bývanie nebola ani povolená, ani skolaudovaná, pričom takýto účel užívania vyplýva priamo z textu nájomnej zmluvy uzavretej s M. E. z 11. 03. 1998.
13. Hájenka neslúžila v skutočnosti ako služobný byt už v čase, keď žalovaný hájenku prenajal svojmu zamestnancovi E.. Hájenka bola totiž dlhšiu dobu predtým obývaná treťou osobou, t.j. osobou, ktorá nebola v zamestnaneckom, ani obdobnom pomere so žalovaným. Žalovaný tohto užívateľa nútene vysťahoval a následne ju vydal do nájmu menovanému zamestnancovi. S ukončením užívania hájenky treťou osobou bolo ukončené aj užívanie pozemku odvodené od nezákonne získaného vlastníctva pozemku štátom. Tým však, že žalovaný obnovil, napriek dohode o vydaní pozemku uzavretej dňa 30. 08. 1995 s pozemkovým spoločenstvom, aj nezákonné užívanie pozemku tým, že prenajal hájenku svojmu zamestnancovi ešte predtým, než by k pozemku zabezpečil zákonný užívací titul, je zrejmé, že sa žalovaný usiluje o zlegalizovanie nezákonného stavu. Z nezákonného stavu užívacieho odvodeného od nezákonného vlastníctva štátu, nemôže však vzísť stav užívací zákonný, v danom prípade žalovaným tvrdený údajný zákonný nájom podľa § 22 ods. 2 zákona o pôde. Aj z tohto dôvodu je potrebné posúdiť danú vec ako nárok z bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka (poukazujem na obdobný prípad z rozsudku NS ČR č. 28Cdo 1710/2005 zo dňa 28. 03. 2007).
14. Stavba hájenky od 01. 12. 2004 nie je služobným bytom a ku dňu 31. 01. 2009 bola zaradená do zoznamu prebytočného majetku štátu. Máme však rok 2018 a stále je stavba účelovo umelo držaná v majetku žalovaného, stále je v nájme jeho zamestnanca a tým pádom aj neoprávnene naďalej bez právneho titulu je užívaný aj pozemok žalobcov.
15. Žalobcovia poukázali tiež na to, že v danom prípade nejde o lesné pozemky a ani pozemky, ktoré by patrili do lesného pôdneho fondu v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a už vôbec nie podľa zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Pozemky svojim využitím ani umiestnením v obytnej zóne v zastavanom území obce, nie sú určené ani využívané na plnenie funkcií lesov. Dôkazmi a to geometrickým plánom z roku 1978, evidenčným listom z roku 1980 a kópiami z katastrálnej mapy bolo preukázané, že najneskôr v roku 1978 bola už zmena druhu pozemku evidovaná vo vtedajšej evidencii nehnuteľností z lesného pozemku na záhradu a zastavanú plochu (parc. č. 1597/1 a parc. č. 1598). To, že v danom prípade nejde o lesné pozemky, u ktorých by sa mala náhrada stanoviť ako za pozemky lesné, svedčí aj stanovisko Obvodného lesného úradu v Bratislave z 28. 09. 2006, podľa ktorého na žiadosť o stanovisko k využitiu pozemkov parciel č. 1598/1, 2, 3 - zastavaných plôch v kat. úz. J. K. bola daná odpoveď, že otázka je bezpredmetná, lebo sa nejedná o záber lesného pozemku.
16. Žiadne nájomné zmluvy na sporné pozemky uzavreté neboli a teda ani v roku 1992, ako sa to snažil žalovaný tvrdiť. V roku 1992, ako bolo uvedené, boli pozemky nezákonne vo vlastníctve štátu a predmetom vydania boli až v roku 1998. Dohoda z roku 1992 bola dohodou o odovzdaní majetku, ktorou sa odovzdala prevažná časť lesa pozemkovému spoločenstvu do užívania, keďže bola iba v obhospodarovaní žalovaného podľa zákona č. 2/1958 Zb. v zmysle rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV z 03. 06. 1958. Táto dohoda obsahovala aj ustanovenia o nájomných zmluvách, ak po zániku užívacieho vzťahu podľa zákona č. 229/1991 Zb. malo užívanie naďalej pokračovať. Táto dohoda sa však predmetnej veci vôbec netýka, naopak ohľadom pozemkov tvoriacich predmet sporu odkazuje na to, že bude predmetom samostatnej dohody.
17. Žalobcovia nemohli súdu predložiť dôkaz o zániku zákonného nájmu vo vzťahu k pozemkom tvoriacim predmet sporu, pretože takýto zákonný nájomný vzťah nikdy ani nevznikol a rovnako nemohli súdu predložiť ani nájomné zmluvy, keďže žiadne neexistujú, čo potvrdil aj žalovaný vo svojom liste z 24. 09. 2008.
18. O tom, že samotný žalovaný proti vlastnému presvedčeniu v poslednom čase obhajuje tvrdenie, že sa jedná o zákonný nájom z dôvodov uvedených v poslednom vyjadrení zo dňa 22. 02. 2018 svedčí aj interná korešpondencia žalovaného z 22. 02. 2010, v ktorom sa doslova píše, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko pozemky žalovaný užíva bez právneho titulu a doporučuje sa so žalobcami dohodnúť na výške bezdôvodného obohatenia a do budúcna vec riešiť nájomnou zmluvou, alebo zvážením predaja hájenky, pričom pozemky sú v lukratívnej časti územia a preto samotné nájomné a tým pádom aj výška bezdôvodného obohatenia sú vysoké.
Žalobcovia na preukázané svojich tvrdení o bezdôvodnom obohatení predložili množstvo listinných dôkazov: Spornosť užívanej výmery žalovaným žalobcovia preukazujú geodetickým zameraním. Na pojednávaní 06. 03. 2018 žalobcovia doručili krátkou cestou súdu geodetické zameranie geodetom Ing. Vladimírom Peťkom ku dňu 15. 01. 2018 : zameraním bola ustálená celková plocha 520 m2, ktoré žalovaný nespochybniteľne užíva ako minimálne nevyhnutnú plochu spojenú s užívaním hájenky (vo vtedajšom členení parciel) na parc. č. 1598/4 : predzáhradka vo výmere 123 m2
na parc. č. 1598/1 :
plocha pod stavbou hájenky vo výmere 103 m2 na parc. č. 1598/2 : prístupový chodník vo výmere 12 m2 vodomerná šachta vo výmere 3 m2 veranda vo výmere 4 m2 betónová plocha pred schodom do záhrady vo výmere 2 m2 prístupová cesta k žumpe v minimálnej šírke 2,75 m pre auto o ploche 42 m2 plocha medzi prístupovou cestou k žumpe - časť na parc. č. 1598/2 a plochou chodníka je časť dvora, ktorá musí byť nevyhnutne užívaná, nedajú sa plocha chodníka a plocha prístupu k žumpe oddeliť, ktorá je vo výmere 33 m2, schod do záhrady vo výmere 1 m2
parc. č. 1597/1:
prístup k studni, studňa, prípojka vody spolu vo výmere 4 m2 prístupová cesta k žumpe v minimálnej šírke 2,75 m pre auto o ploche 44 m2 žumpa vo výmere 11 m2 okolie žumpy ako nevyhnutná manipulačnú plocha vo výmere 48 m2 manipulačné priestory medzi domom a žumpou (údržba zvodom vody, kosenie trávy a pod.) vo výmere 47 m2 a 43 m2.
Úprava náhrady za bezdôvodné obohatenie bola vyčíslená ako hodnota nájmu v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. Vladimír Mühla č. 37/2011, ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu nájmu predmetných pozemkov v roku 2006 vo výške 15,963 Eur/m2 a v roku 2007 vo výške 15,424 Eur, čiže žalobcovia sa domáhajú za užívanie uvedenej plochy celom o výmere 520 m2 ako najnižšie užívanej plochy náhrady takto: za rok 2006 za 235 dní = 5 343,90 Eur za rok 2007 za 68 dní = 1 493,96 Eur spolu 6 837,86 Eur.
Zvyšok svojho nároku vo výške 2 131,95 Eur vzali späť a žalovaný so späťvzatím vyslovil súhlas.
Keďže po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie sa dokazovanie sústredilo na otázku, či ide o nárok titulom nájmu alebo titulom bezdôvodného obohatenia, upriamujem pozornosť súdu na to, že tvrdenia žalobcov podložené listinným dôkazmi o bezdôvodnom obohatení, žalovaný nijako nepoprel a je potrebné preto uplatniť ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Vykonaným dokazovaním, a to aj dokazovaním vykonaným zo strany súdu - zadovážením spisového materiálu týkajúceho sa dohody o vydaní majetku z Okresného úradu Bratislava, pozemkového odboru, bolo plne preukázané, že nárok žalobcov je dôvodný a že je potrebné ho posúdiť ako bezdôvodné obohatenie.
Stručne sa chcem ešte pre záverečným návrhom vyjadriť k tým častiam spisového materiálu, na ktoré súd osobitne upriamil pozornosť strán sporu.
K prílohe č. 1 týkajúcej sa výpovede z nájomného vzťahu, ktorý dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. vznikol organizácii štátnych lesov v zmysle § 22 ods. 2 zákona, uvádzam, že v danom čase pozemky tvoriace predmet sporu boli stále vo vlastníctve štátu, t.j. až do 02. 04. 1998.
K rozhodnutiu Krajského úradu Bratislava z 26. 10. 2001 k prečítanému poslednému odstavcu na strane 4 uvádzam, že ide o rozhodnutie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o povolení obnovy konania a súčasne právoplatne zamietnutý návrh žalovaného na nariadenie obnovy konania. Toto rozhodnutie svedčí o teda o tom, že pôvodné rozhodnutie pozemkového úradu, ktorým bola schválená dohoda o vydaní majetku z 13. 03. 1998, zostalo nezmenené a právoplatné dňom 02. 04. 1998. Nebol však daný právny dôvod na nekvalifikované a mätúce konštatovanie, že okresný úrad nemá prihliadať na svoje rozhodnutie z 13. 03. 1998, že reštitučné konanie ohľadom predmetných pozemkov nemá považovať za skončené a má zisťovať, či pozemky boli odňaté podľa zákona č. 81/1949 Zb. alebo či bolo odňaté len užívacie právo podľa zákona č. 2/1958 Zb. a podľa výsledku rozhodnúť. Rozhodnutie s takýmto textom je hodné minimálne prokurátorského opatrenia, pretože ide o hrubú svojvôľu. Bez zákonného opravného prostriedku, ktorým by bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nemôže predsa prvostupňový správny orgán pokračovať v konaní a vydať nové rozhodnutie a na pôvodné jednoducho neprihliadať, akoby nebolo vydané a napokon už vonkoncom nie z dôvodov, ktoré sa v rozhodnutí krajského úradu uvádzajú. Samotný žalovaný najlepšie vie, že pozemky tvoriace predmet sporu boli ako súčasť lesa rozhodnutím z roku 1958 odovzdané podľa zákona č. 2/1958 Zb. do obhospodarovania štátnej lesnej organizácii a neskôr prešli do vlastníctva štátu pochybením, zrejme pracovníka evidencie nehnuteľností, ktorý zapísal namiesto správy k pozemkom, vlastníctvo štátu k pozemkom. Žalovaný má predsa k dispozícii príslušné rozhodnutie z roku 1958, zápisnicu o odovzdaní lesa a vôbec celú agendu od roku 1958, takže bolo úplne zbytočné spochybňovať, podľa akého zákona sa ujal žalovaný hospodárenia lesa a v rámci neho pôvodne aj predmetných pozemkov. Záverečný návrh znie takto: S ohľadom na uvedený skutkový a právny stav veci, ktorý bol vykonaným dokazovaním ustálený, navrhujem,
- aby súd nárok žalobcov v upravenej výške 6 837,86 Eur za žalované obdobie od 10. 05. 2006 do 09. 03. 2007 uznal ako nárok dôvodný,
- aby s ohľadom na dodatočné objasnenie úplného skutkového stavu veci, ktorý inak odvolaciemu súdu nebol známy a preto aj nesprávne ovplyvnil jeho právny názor, aby sa z týchto opodstatnených dôvodov odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu a tento nárok posúdil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka,
- a zaviazal žalovaného k zaplateniu tejto sumy s príslušenstvom a to 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6 837,86 Eur od 11. 03. 2007 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
- a priznal žalobkyni 2/ plnú náhradu trov konania.
54. Žalobca 1/ na pojednávaní dňa 15.05.2018 uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších prednesov a pripojil sa k výpovedi právneho zástupcu žalobkyne 2/ žalobkyne 2/ s tým, že všetko bolo uvedené a tvrdil, že žiadny zákonný nájom ohľadne ich nehnuteľností neexistoval, taktiež neexistuje zmluvný nájom a protistrana užíva ich lukratívne nehnuteľnosti svojvoľne, výslovne proti ich súhlasu a to aj napriek zákazu, ktorý bo udelený v roku 2007.
55. Žalobkyňa 2/ sa pojednávaní na tunajšom súde nezúčastnila.
56. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 06.03.2018 uviedla, že žalovaný nárok žalobcov 1/, 2/ nespochybňuje a uvádza len, že žalovaný sporné nehnuteľnosti neužíva v takom rozsahu, ako užívajú žalobcovia, ale v menšom rozsahu. Žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na určitú sumu a navrhla, aby súd vo veci rozhodol, avšak čo sa týka zaplatenia sumy, žalovaný je ochotný zaplatiť za 1 m2 sumu
10 Eur a domnieva sa, že je to v zmysle znaleckého posudku, ktorý predložil žalovaný a to znalca Encingera primerané, pričom sa jedná o Znalecký posudok č. 248/2007, z ktorého vyplýva cena za 1 m2 na jeden rok vo výške 10,71 Eur. Bolo jej doručené geodetické zameranie užívania plochy, k čomu sa nevie vyjadriť, vzhľadom k tomu, že jej bolo doručené na pojednávaní. Podľa znaleckého posudku sa jedná o užívanie výmery 246 m2. Čo sa týka čiastočného späťvzatia žaloby pre zaplatenie sumy 2 131,95 Eur, právna zástupkyňa žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila.
56.1 Z pojednávania dňa 15. 05. 2018 sa žalovaný a právna zástupkyňa ospravedlnili, súhlasili v rozhodnutím v ich neprítomnosti a zároveň uviedli, že žalovaný si je vedomý, že na základe vzniknutého nájomného vzťahu užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, čomu zodpovedá aj povinnosť platiť primerané nájomné. Opätovne poukázali na Znalecký posudok č. 248/2007, kde je určená hodnota nájmu za 1 m2 vo výške 10,71 Eur, čo predstavuje ročný nájom vo výške 2 635,60 Eur s tým, že žalovaný užíva najviac 246 m2. Navrhli, aby súd zaviazal žalovaného na platenie nájomného v zmysle Znaleckého posudku č. 248/2007 a vo zvyšku aby žalobu zamietol.
57. Tunajší súd v danom prípade vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu 1/, žalobkyne 2/, žalovaného a právnej zástupkyne žalovaného v zmysle § 180 C.s.p.
58. Súd z predloženej Dohody č. 1176/625-95 zo dňa 30. 08. 1995 predloženej žalobcami 1/, 2/ po zrušení rozsudku tunajšieho súdu zistil, že bola uzavretá dohoda o vydaní majetku v zmysle § 9 zákona č. 229/1991 medzi odovzdávajúcim (povinná osoba) Západoslovenské lesy, š.p., odštepný lesný závod Smolenice, Smolenice a preberajúcim (oprávnené osoby) majitelia spoluvlastníckych podielov bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici v lesnom spoločenstve v Záhorskej Bystrici a v zmysle čl. II tejto dohody povinný odovzdáva oprávneným osobám do vlastníctva pozemky uvedené v čl. III tejto dohody, pričom pozemky prešli na štát bez právneho dôvodu hospodárskou zmluvou na Západoslovenské štátne lesy Bratislava, pretože ich MNV nemohol spravovať a okrem iného, predmetom vydania bola parcela č. 1597/1 - záhrada o výmere 0.1273 a parc.č. 1598 - zastavaná plocha o výmere 0.0313, ku ktorým majú Západoslovenské lesy, š.p. založený na Katastrálnom úrade Bratislava list vlastníctva č. XXXX. Z čl. IV tejto dohody vyplýva, že dohoda o zániku užívania v zmysle § 22 zákona č. 229/91 Zb. bude uzatvorená po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu, ktorým schváli túto dohodu.
59. Súd z predloženého rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 13. 03. 1998, č.j. 407/97/10/J06 (395/92/PU) zistil, že Okresný úrad Bratislava IV týmto rozhodnutím schválil dohodu 1176/625-95 uzavretú podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. dňa 30. 08. 1993 medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou, na základe ktorej sa vydali nehnuteľnosti a to parc.č. 1597/1 - záhrada o výmer 1273 m2 a parc.č. 1598 - zastavaná plocha o výmere 313 m2 s tým, že dňom vydania je deň, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť s odôvodnením, že boli splnené podmienky zákona na vydanie nehnuteľností podľa § 6 ods. 1 písm. p/ a dohoda o vydaní nehnuteľností bola uzavretá dňa 30. 08. 1995 v súlade s § 2 zákona. Zároveň z odôvodnenia vyplýva, že Lesy SR, š.p., odštepný závod Smolenice ako povinná osoba listom zo dňa 24. 11. 1997 oznámili, že svoj záujem o zriadenie vecného bremena na parc.č. 1598 upravia podľa O.z. dohodou s oprávnenou osobou, pričom oprávnená osoba s takýmto právnym usporiadaním veci vyjadrila súhlas, čo písomne osvedčila na liste povinnej osobe. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 04. 1998.
60. Súd zo stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 28. 09. 2017 zistil, že Ministerstvo nie je orgánom, ktorý zhromažďuje a poskytuje údaje o cenách zákonného nájmu konkrétnych pozemkov v jednotlivých katastrálnych územia, keďže ustanovenia týkajúce sa výšky nájomného sú upravené v Občianskom zákonníku, resp. v zákone č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. V zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z., poľnohospodárskou pôdou je produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmelnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty. V zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. V prípade, že pozemky nespĺňajú podmienku ustanovenú v § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., všeobecnú hodnotu nájmu za pozemky je možné stanoviť podľa prílohy č. 3 písm. g/ vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
61. Súd z oznámenia Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor Bratislava zo dňa 20. 11. 2017 zistil, že pozemky reg. CKN parc.č. 1597 - záhrada o výmere 4472 m2, parc.č. 1598 - zastavaná plocha o výmere 313 m2 boli zamerané a zapísané do evidencie nehnuteľností pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1978. Zápisom geometrického plánu č. 241-1-2610-095-78 pod položkou výkazu zmien č. 462/79 vznikol pozemok reg. CKN parc.č. 1597/1 - záhrada o výmere 2222 m2 oddelením od pozemku parc.č. 1597. Zápisom geometrického plánu č. 241-1-2610-095-78/1 pod položkou výkazu zmien č. 18/80 boli od pozemku reg. CKN parc.č. 1597/1 - záhrada o výmere 2222 m2 odčlenené pozemky reg. CKN parc.č. 1597/6, 1597/7 a teda výmera parc.č. 1597/1 sa zmenšila na 1273 m2, pričom k zmene druh pozemku nedošlo. Položkou výkazu zmien č. 370/98 došlo v zmysle rozhodnutia č.j.: 407/97/10/ J06 (395/91/PU) z 13. 03. 1998 vydaného Okresným úradom Bratislava IV k zápisu pozemkov reg. CKN parc.č. 1597/1 - záhrada o výmere 1273 m2, parc.č. 1598 - zastavaná plocha o výmere 313 m2 v prospech vlastníka Lesné spoločenstvo v Záhorskej Bystrici v celosti na LV č. XXXX kat. územie J. K. a touto položkou výkazu zmien nedošlo k zmene druhu pozemku u predmetných parciel reg. CKN. Následne zápisom geometrického plánu č. 301 54 669 390-13/98 pod položkou výkazu zmien č. 173/99 vznikol pozemok reg. CKN parc.č. 1598/3 - zastavaná plocha oddelením od pozemku reg. CKN parc.č. 1598.
62. Súd z predloženého geodetického zamerania rozsahu plochy užívanej treťou osobou č. 1/2018 vyhotovené Ing. Vladimírom Peťkom a autorizačne overeným dňa 30. 01. 2018 zistil, že objednávateľom geodetického zamerania bol M.. M. M. a to zameranie parc.č. 1597/1, 1598/1, 1598/2, 1598/3, 1598/4 v kat. území J. K. a vo výkrese sú zobrazené jednotlivé prvky polohopisu s vyznačeným rozsahom plôch užívaných treťou osobou, pričom výmery jednotlivých plôch sú vyčíslené v grafickej prílohe, kde je zobrazený aj návrh príjazdovej cesty k žumpe v minimálnej šírke 2,75 m, ktorú stanovil projektant cestných stavieb. Použité metódy spracovania zodpovedajú predpisom.
63. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
64. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
65. V danom prípade žalovaný navrhol prerušenie konania do doby právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/296/2012, v ktorom sa majú posúdiť vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, pozemkom, ktoré majú byť predmetom nájmu a od určenia vlastníckych vzťahov sa odvíja nárok žalobcov na zaplatenie nájomného voči žalovanému a teda bez rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemožno jednoznačne ustáliť, či predmetný nárok žalobcom vznikol a v akom rozsahu. Spoločne s návrhom na prerušenie konania žalovaný pripojil podaný návrh na začatie súdneho konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/296/2012, z ktorého ale mal súd preukázané, že konanie na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/296/2012 začalo podaním návrhu dňa 03. 12. 2012 a z predloženého návrhu vyplýva, že žalovaný sa v tomto konaní nedomáha určenia vlastníckeho práva, ale určenia neplatnosti Dohody o vydaní majetku zo dňa 30. 08. 1995, o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2002 doplnenej Doplnkom č. 1 zo dňa 07. 01. 2003 a o určenie, že štátny podnik Lesy SR má právo správy k nehnuteľnostiam zo dňa 27. 11. 2012. Súd v danom prípade návrhu žalovaného nevyhovel a konanie neprerušil s poukazom na tú skutočnosť, že v konaní 8C/296/2012 už bol podaný návrh rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. 10. 2016 zamietnutý, t.j. ešte pred podaním návrhu na prerušenie konania a taktiež z dôvodu, že o neplatnosti dohody o vydaní majetku a neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva bolo rozhodované v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV, č.k. 20C/108/03 zo dňa 15. 04. 2004, kedy bolo konanie zastavané, taktiež v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV, č.k. 23C/231/2005-356 zo dňa 25. 10. 2009, kedy bola žaloba zamietnutá. Konanie 20C/108/03 bolo právoplatne zastavené a rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 23C/231/2005-356 zo dňa 21. 10. 2009 nadobudol právoplatnosť dňa 26. 02. 2010. Pri zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že návrh na Okresný súd Bratislava IV bol podaný ešte 03. 12. 2012 a návrh na prerušenie konania 17C/91/2007 po uplynutí piatich rokov, prerušenie konania tak súd považuje za nadbytočné a vzhľadom na v minulosti prebiehajúce konania uvedené vyššie za neúčelné, nehospodárne a nemajúce už význam pre vec samu. Tunajší súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov 1/, 2/, že návrh na prerušenie
konania je nedôvodný, nehospodárny a smerujúci k pokusu spôsobiť nedôvodné prieťahy v tomto konaní.
66. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
66.1 V zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je tak právny názor odvolacieho súdu záväzný pre súd prvej inštancie a iba vo výnimočných prípadoch sa princíp viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu nemusí uplatniť.
66.2 Tunajší súd má za to, že v danom prípade nebol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu zaujatým v zrušujúcom rozsudku týkajúci sa vyslovenia právneho názoru krajského súdu v tom smere, že je potrebné v danom prípade postupovať princípom analogia legis z nájomného vzťahu založeného ex lege ustanovením § 22 Zákona o pôde a teda považovať nárok žalobcov za právo na nájomné vzniknuté zo zákona po celú dobu trvania nájmu, ktorého sa môže domáhať aj súdnou cestou.
66.3 V danom prípade tunajší súd nerešpektoval vyslovený právny názor odvolacieho súdu a to z dôvodu, že po vrátení veci vyšli v danom prípade na povrch nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú odklon od vysloveného právneho názoru krajského súdu, čím došlo k zmene skutkového základu a to predovšetkým predložením Dohody č. 1176/625-95 o vydaní majetku zo dňa 30. 08. 1995, rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 13. 03. 1998, č.j.: 407/97/10/J06 (395/92/PU) o schválení dohody č. 1176/625-95 zo dňa 30. 08. 1995, vyjadrenia Obvodného lesného úradu v Bratislave zo dňa 28. 09. 2006 č. 06/720BA4 (č.l. 516), že čo sa týka využitia pozemkov p.č. 1598/1-3 v k.ú. J. K. tak sa nejedná o záber lesného pozemku a otázka lesného využitia je tak bezpredmetná, nájomnej zmluvy zo dňa 11. 03. 1998 uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a M. E. ako nájomcom, vyjadrenia Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 30. 08. 2005, z ktorej vyplýva, že (č.l. 466) stavba, t.j. hájenka nie je evidovaná ako služobný byt od 01. 12. 2014.
67. Podľa § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
68. Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
69. Podľa § 456 veta prvá O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
70. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, príp. bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci.
71. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorá je založená na tom, že medzi zúčastnenými osobami od začiatku chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napr. v tom, že niečo bolo dané alebo sa v prospech niekoho konalo. V prípade, ak užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci, tento užívateľ je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme; pokiaľ nie je výška bezdôvodného obohatenia ustanovená právnym predpisom, určí ju súd na základe svojej voľnej úvahy, pričom pri takomto určení vychádza z finančného ocenenia prospechu, ktorý vznikol účastníkovi užívaním veci. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobnej veci, spravidla práve formou nájmu, ktorú by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy; a dôvodne sa táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného. Aby súd mohol určiť sumu obvyklú, musí pri jej určení prihliadať aj na posudzované miesto, obdobie a charakter nehnuteľnosti, ale aj na jej stav a spôsob jej užívania.
72. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond.
73. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1 písm.: c/ právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa, e/ právo trvalého užívania nehnuteľností vo vlastníctve štátu, f/ právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.
74. Podľa § 22 ods. 2 veta prvá zákona č. 229/1991 Zb., ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bola nehnuteľnosť podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka.
75. Podľa § 22a ods. 1 zák.č. 229/1991 Zb. lesné pozemky užívané podľa doterajších predpisov sa odovzdajú vlastníkom predovšetkým v ucelených lesných častiach, ktorými sú jednotky priestorového rozdelenia lesa podľa osobitného predpisu bez vytyčovania jednotlivých pozemkov.
76. Dňom 24. 06. 1991 tak zaniklo právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa a pokiaľ medzi dovtedajším užívateľom a vlastníkom lesného pozemku nedošlo k inej dohode, uvedeným dňom vznikol medzi nimi nájomný vzťah. Nedostatok akejkoľvek dohody medzi dovtedajším užívateľom a vlastníkom lesného pozemku malo za dôsledok vznik tzv. núteného zákonného nájmu. Výška nájomného v prípade vzniku tzv. zákonného nájmu sa mala preto určovať ukazovateľmi, údajmi a orientačnými ukazovateľmi lesného hospodárskeho plánu. Na základe vzniku tohto nájomného vzťahu bol nájomca oprávnený užívať pozemok v súlade s jeho určením podľa predpisov o evidencii nehnuteľností. S užívanou nehnuteľnosťou bol nájomca v zmysle § 22 ods. 6 Zákona o pôde povinný nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára. Pod pojmom starostlivosť riadneho hospodára podľa osobitného predpisu sa pri nájme lesných pozemkov rozumie súhrn práv a povinností nájomcu ustanovených v § 8 a nasl. zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a v štátnej správe lesného hospodárstva (§ 2 písm. d/ Nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z.). V prípade uzavretia nájomnej zmluvy boli prenajímateľ a nájomca povinní dohodnúť výšku nájomného s prihliadnutím na vek porastov a realizáciu úloh ustanovených v zákone č. 100/1977 Zb. (§ 4 Nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z.). V takom prípade nájomná zmluva, ktorej predmetom by boli lesné pozemky, musela obsahovať aj rozsah záväzkov nájomcu o prevzatí smerných ukazovateľov, údajov a orientačných ukazovateľov lesného hospodárskeho plánu (§ 3 ods. 4 písm. a/ Nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z. a § 2 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona č. 100/1977 Zb.). Tieto ukazovatele a údaje slúžili ako podklad pre dohodu o nájomnom, ale aj pre určenie nájomného súdom pri tzv. nútenom zákonnom nájme a to spravidla na obdobie trvania lesného hospodárskeho plánu. Nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z. neobsahovalo osobitnú úpravu, výšku nájomného v prípade vzniku tzv. zákonného nájmu. Preto uvedené vládne nariadenie ustanovovalo zásady pre určenie výšky nájomného aj v prípade užívania lesných pozemkov z titulu tzv. zákonného nájmu vzniknutého ku 24. 06. 1991. Od 01. 01. 2004 bolo Nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z. nahradené zákonom č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Tento zákon v § 20, § 21 ods. 3, 4 a 5 prevzal úpravu z Nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z. V § 23 zákona č. 504/2003 Z.z. je ustanovená zásada, podľa ktorej sa ustanoveniami tohto zákona spravuje aj nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe § 22 ods. 1 a 2 zákona o pôde. Výška nájomného v týchto prípadoch nesmie byť od 01. 01. 2004 nižšia ako 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu (§ 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. a § 1 vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva SR č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich a na účely pozemkových úprav (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 05. 06. 2012, sp.zn. 9Co/67/2011).
77. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom.
78. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí alebo časť tohto pozemku, ako aj iný pozemok
prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.
79. Podľa § 20 zákona č. 504/2003 Z.z., nájomná zmluva o nájme lesného pozemku na hospodárenie v lesoch sa spravuje ustanoveniami prvej a druhej časti tohto zákona, ak nie je v tejto časti zákona ustanovené inak.
80. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z., pri dohodnutí nájomného sa prihliada na vek lesných porastov a plnenie úloh ustanovených osobitnými predpismi.
81. Podľa § 21 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z.z., evidencia lesných pozemkov v užívaní nájomcu sa spravuje osobitnými predpismi.
82. Podľa § 23 zákona č. 504/2003 Z.z., ustanoveniami tohto zákona sa spravuje aj nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe osobitného zákona. Výška nájomného v týchto prípadoch nesmie byť nižšia ako 1 % z ceny poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky.
83. V súlade s § 1 zákona č. 504/2003 Z.z., nájom poľnohospodárskych pozemkov sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy obsiahnutou v Občianskom zákonníku, ako aj zákonom č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov.
84. Predmetom nájomného vzťahu pri nájme poľnohospodárskych pozemkov je pozemok. Čo je pozemok, Občiansky zákonník výslovne nedefinuje a výslovné vymedzenie pojmu pozemok obsahujú predpisy o evidencii nehnuteľností.
85. S cieľom ochrany pôdy bol prijatý zákon č. 220/2004 Z.z., predmetom ktorého je ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k vlastnostiam a funkciám pôdy a zabezpečenie jej poľnohospodárskeho aj nepoľnohospodárskeho využívania. V ustanovení § 17 sa uvádza, že na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy, ktoré vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, pričom poľnohospodársku pôdu možno odňať natrvalo a odňatím natrvalo sa rozumie trvalá zmena spôsobu použitia pôdy s trvalou zmenou druhu pozemku v katastri nehnuteľností. Možno tak konštatovať, že rozhodnutím o odňatí poľnohospodárskej pôdy dochádza k trvalej zmene spôsobu jej užívania. Rozhodnutím administratívneho orgánu sa mení účelové určenie, t.j. charakter pozemku, avšak na súkromno-právne účely nie je rozhodujúce administratívno-právne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využite pozemku.
86. Tunajší súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/ nadobudli vlastníctvo k predmetným pozemkom právoplatnosťou rozhodnutia štátneho orgánu a to v danom prípade Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 13.03.1998, č.j. 407/97/10/j06 (395/92/PU), ktorý schválil Dohodu o vydaní č. 1176/625-95 zo dňa 30.08.1995 uzavretú podľa § 9 ods. 2 zák.č. 229/1991 Zb., ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.04.1998. Následne právny predchodca kúpnou zmluvou V 4729/02 zo dňa 10.02.2003 predmetné pozemky odpredal žalobcom 1/, 2/. Súd tak nemal v konaní sporné, že žalobcovia 1/, 2/ sú vlastníkmi predmetných pozemkov a že žalovaný predmetné pozemky užíva bez uzavretej nájomnej zmluvy, čo žalovaný nespochybnil a tieto skutočnosti v konaní potvrdil. V konaní zostalo sporné, či ide o zákonný nájom alebo bezdôvodné obohatenie, taktiež v konaní zostala sporná výška odplaty za užívanie za 1 m2, ako aj výmera užívania.
87. Tunajší súd v danom prípade opätovne nárok žalobcov 1/, 2/ posúdil z titulu bezdôvodného obohatenia a v konaní bolo preukázané, že žalovaný v období od 10. 05. 2006 do 09. 03. 2007 užíval bez právneho dôvodu pozemky alebo ich časti vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ bez toho, aby žalobcom 1/, 2/ za užívanie poskytol akékoľvek protiplnenie. Súd mal na základe predložených dôkazov po zrušení rozsudku tunajšieho súdu uznesením krajského súdu preukázané, že v danom prípade nejde o zákonný nájom v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., nakoľko z Dohody o vydaní č.1176/625-95 zo dňa 30. 08. 1995 mal súd preukázané, že došlo k vydaniu pozemkov v ucelených častiach a právoplatnosťou rozhodnutia pozemkového úradu o schválení Dohody o vydaní pozemkov došlo na
strane žalovaného tak k ukončeniu správy predmetných pozemkov ex lege, t.j. na základe § 22 a nasl. Zákona o pôde. Taktiež mal súd v konaní preukázané, že po vydaní predmetných nehnuteľností a schválení dohody o vydaní pozemkovým úradom došlo k uzavretiu aj „inej“ dohody a to dohody o tom, že bude uzavretá dohoda o zriadení vecného bremena v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Nie je tak, pravdivé tvrdenie žalovaného, že k uzavretiu „inej dohody“ okrem Dohody o odovzdaní z 19. 11. 1992, ktorou ale predmetné pozemky neboli riešené, nedošlo.
88. Súd v danom prípade pri rozhodovaní, či v danom prípade ide o nájom alebo bezdôvodné obohatenie, prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaný sa nikdy nesprával ako nájomca a ani v priebehu tohto konania neuvádzal výšku nájomného ako zákonného nájmu v zmysle ustanovení zákona č. 504/2003 Z.z., v konaní nepredložil žiadny výpočet zákonného nájmu a v tomto smere ani nenavrhol dokazovanie. Žalovaný do konania predložil znalecký posudok č. 248/2007 Ing. Miloša Encingera, ako výpočet nájomného, z ktorého taktiež nevyplýva, že znalec nájom za 1 m2 vypočítal ako nájom za poľnohospodársku, lesnú pôdu a v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z., ale vypočítal nájom v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Výška nájomného v prípade vzniku tzv. zákonného nájmu má byť určovaná smernými ukazovateľmi, údajmi a orientačnými ukazovateľmi lesného hospodárskeho plánu a to na celé obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu, resp. od 01.09.2005 na obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy ( § 40 a § 41 ods. 3 zák.č. 326/2005 Z.z. o lesoch ). Žalovaný sa v danom prípade obmedzil len na tvrdenie, že ide o zákonný nájom, pričom toto tvrdenie ničím nepreukázal a nepredložil napr. kalkuláciu výnosov a strát hospodárenia žalovaného za obdobie, za ktoré sa žalobcovia 1/, 2/ domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia.
89. Taktiež na základe predložených dôkazov po zrušení rozsudku tunajšieho súdu uznesením Krajského súdu, mal súd preukázané, že už v roku 1978 došlo k zmene druhu pozemku na záhrady a zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území a z hľadiska využitia územia ide o lukratívnu polohu, čo výrazným spôsobom ovplyvňuje hodnotu pozemkov. V konaní bolo potrebné zohľadniť na aký účel boli a sú sporné pozemky užívané a aký bol prospech žalovaného z užívania týchto pozemkov. V konaní nebolo sporné, že predmetné pozemky nie sú využívané na poľnohospodársku, resp. lesnú výrobu a že patria do poľnohospodárskeho alebo lesného fondu, ale boli užívané na nepoľnohospodársku výrobu a to na účely, spojené s užívaním nehnuteľnosti stavby - hájenky.
90. V konaní bol sporný aj rozsah užívania predmetných pozemkov žalovaným. Tun. súd po zrušení rozsudku považoval za ustálenú výmeru užívania predmetných pozemkov v rozsahu 520 m2 v zmysle predloženého geodetického zamerania Ing. Vladimíra Peťka. Žalovaný sa k predloženému geodetickému zameraniu aj napriek poskytnutej lehote nevyjadril a naďalej zotrval na rozsahu užívania o rozlohe 246 m2 v zmysle znaleckého posudku č. 248/2007 Ing. Miloša Encingera. Z tohto znaleckého posudku a to náčrtu nebolo možné jednoznačne určiť skutočnú výmeru užívania predmetných pozemkov žalovaným, nakoľko sa jednalo o nepresné zameranie a žalovaný tak v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal užívanie výmery 246 m2. Geodetické zameranie Ing. Vladimíra Peťka súd vyhodnotil ako presne zobrazujúce reálne využívajúce plochy žalovaným, čo žalovaný nespochybnil, keďže sa k tomuto geodetickému zameraniu nevyjadril.
91. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1/, 2/ zobrali žalobu čiastočne späť pre zaplatenie sumy 2 131,95 Eur s prísl. späť a žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, tun. súd preto v zmysle § 145 ods. C.s.p. konanie pre zaplatenie sumy 2 131,95 Eur s prísl. zastavil.
92. Keďže tunajší súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný v období od 10. 05. 2006 do 09. 03. 2007 užíval bez právneho dôvodu predmetné pozemky alebo ich časti vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ bez nájomnej zmluvy a bez toho, aby žalobcom 1/, 2/ za užívanie poskytol akékoľvek protiplnenie, súd preto návrhu žalobcov 1/, 2/ po čiastočnom späťvzatí žaloby vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 6 837,86 Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie za výmeru predmetných parciel 520 m2 za rok 2006 vo výške 15,963 Eur za 1 m2 a denne 22,74 Eur ( 22,74 Eur x 235 dní = 5 343,90 Eur ) a za rok 2007 pri cene za 1 m2 15,424 Eur za 1 m2 a denne 21,97 Eur ( 21,97 Eur x 68 dní = 1 493,96 Eur ) v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. Vladimíra Mühla.
93. Žalobcovia 1/, 2/ sa domáhali aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % od 11. 03. 2007 až do zaplatenia. Súd aj v tejto časti návrhu žalobcov 1/, 2/ vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie 9 %- ného úroku z omeškania ročne z priznanej sumy od 11. 03. 2007, kedy sa žalovaný dostal do omeškania
tým, že tak ako to vyplýva z výzvy právneho zástupcu JUDr. Viliama Vadňala doručenej žalovanému dňa 28. 02. 2007, žalovaný žalovanú sumu žalobcom 1/, 2/ neuhradil do 10. 03. 2007 a teda dňom 11. 03. 2007 sa dostal do omeškania. Úrok z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 O.z. a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.
94. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali zaplatenia sumy 10 096, 66 Eur a súd im po čiastočných späťvzatiach žaloby priznal zaplatenie sumy vo výške 6 837,86 Eur. Žalobcovia tak boli v konaní len čiastočne úspešní a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 36 %.
95. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
96. Súd v danom prípade priznal nárok Slovenskej republike na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 36 % a voči žalovanému v rozsahu 64 % t.j. podľa pomeru úspechu a neúspechu vo veci. Trovy konania spočívajú v zaplatení znalečného z rozpočtových prostriedkov tun. súdu v zmysle uznesenia zo dňa 10. 02. 2012, č.k. 17C/91/2007-286.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.