Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-75-2017.pdf
PDF · 128.78 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/75/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu G.. A.. H. H., M.., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. X/A, L. L., v konaní právne zastúpený JUDr. Pavlom Porubským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica proti žalovanému E. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Megyerka, s. r. o., so sídlom Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, o zaplatenie 17.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/449/2013 - 234 zo dňa 29. 11. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/449/2013-234 zo dňa 29. 11. 2016 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.000 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 7.000 € od 01. 01. 2012 až do zaplatenia, istinu vo výške 10.000 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 10.000 € od 01. 01. 2012 až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Osobitným výrokom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II).V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť titulom zmlúv o pôžičke sumu 7.000 € s úrokom z omeškania z istiny od 01. 01. 2012 až do zaplatenia a sumu 10.000 € s úrokom z omeškania 8,75% z istiny od 01. 01. 2012 až do zaplatenia a trovy konania. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že predmetom sporu bolo plnenie zo zmlúv o pôžičke zo dňa 07. 07. 2011 a zo dňa 22. 07. 2011, v zmysle ktorých žalobca od žalovaného žiadal vrátenie požičanej sumy, spolu 17.000 €, ktoré mal vrátiť dňa 31. 12. 2011. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 07. 07. 2011 súd zistil, že veriteľ požičiaval dlžníkovi 7.000 € bezúročne. Podľa čl. 2 uvedenej zmluvy veriteľ odovzdá dlžníkovi sumu podľa čl. 1 zmluvy v hotovosti pri jej podpise a dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje prijatie tejto sumy v hotovosti od veriteľa. Dlžník sa zaviazal peňažnú pôžičku vrátiť najneskôr do 31. 12. 2011 v hotovosti. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 22. 07. 2011 bolo zistené, že predmetom zmluvy je suma 10.000 €, požičaná bezúročne s tým, že obsah zmluvy v článku 2 je totožný ako zo zmluvy zo dňa 07. 07. 2011. V konaní nebolo sporné čo potvrdil aj žalovaný, že predmetnú pôžičku vo výške 7000 € a 10.000 € prevzal v hotovosti a požičanú sumu do dohodnutého dňa žalobcovi nevrátil z dôvodu, že do konania predložil potvrdenie o vrátení pôžičky. Z potvrdenia, z jeho obsahu vyplýva, že žalobca potvrdzuje žalovanému, že pôžičky z júla 2011 v celkovej výške 17.000 € uznal ako splatené podľa ich dohody a tieto finančné prostriedky boli na jeho želanie použité 11. 08.
2011 na splátku za licenciu od spoločnosti K. L. ako jeho osobný vklad spoločníka firmy Domecht, s. r. o. (okrem obchodného podielu) na zakúpenie licencie pre potreby spoločnosti Domecht, s. r. o. s tým, že finančné vysporiadanie je ku dňu 19. 08. 2011 a týmto dňom žalobcovi žalovaný nie je nič dlžný. Na uvedenom potvrdení sa nachádza podpis žalobcu, pečiatka archivovať s tým, že žalovaný predložil dve potvrdenia o vrátení pôžičky. Vzhľadom na námietku pravosti podpisu a hodnovernosti predloženej listiny bol v konaní vypracovaný znalecký posudok, na ktorý prihliadol súd prvej inštancie vzhľadom na námietky žalobcu. Poukázal na obsah znaleckého posudku na str. 3 v časti popisu fungovania podpisového automatu a zároveň poukázal, že pre znalecké dokazovanie boli zabezpečené listiny pre porovnávanie podpisov zo strany žalobcu, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku. Súd považoval námietky žalovaného (k záverom znaleckého posudku) za účelové a mal za to, že znalecký posudok sa s týmito námietkami vysporiadal, čo je zrejmé z obsahu znaleckého posudku i jeho záverov. Nebol dôvod, aby bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že obidva potvrdenia sú originály, obidva podpisy sú vyhotovené druhovo zhodným písacím prostriedkom s tekutou náplňou modrej farby, podpisy sa vzájomne odlišujú, nie sú tvarovo zhodné. Zároveň bolo zistené, že začiatočný ťah obidvoch podpisov vzhľadom na ľavý horný roh hárkov papiera je identický a konštatuje sa, že nie je možné vylúčiť, že sporné podpisy neboli vyhotovené rukou pisateľa, mohlo by sa jednať o podpisy vyhotovené podpisovacím automatom. Zároveň z odpovede na otázku č. 3 a 4 bolo zistené, že sporné podpisy na potvrdeniach nie sú identické podpisy a žalobcu nie je možné potvrdiť ani vylúčiť ako pisateľa sporných podpisov, pretože nie je možné vylúčiť mechanické falšovanie. Vzhľadom na uvedené závery, mal súd prvej inštancie za to, že nie je sporné, že žalovaný predmetnú pôžičku v hotovosti pri podpise zmluvy prevzal, čo nerozporoval a v konaní nebolo preukázané, že uvedenú pôžičku žalobcovi vrátil v lehote dohodnutej v zmluvách do 31. 12. 2011. V konaní ani výsluchom svedkov nebolo preukázané, že by sa nemalo jednať o riadnu pôžičku medzi účastníkmi konania a pokiaľ sa svedkovia vyjadrovali k spoločnému podnikaniu, túto skutočnosť žalobca v konaní nerozporoval. V konaní žalovaný nepreukázal, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená z dôvodu, aby príbuzní žalobcu neprišli o finančné prostriedky, vzhľadom na jeho vek alebo že by mal získať výhodný starobný dôchodok. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že uvedená pôžička predstavovala vklad žalobcu do spoločnosti, a to na zakúpenie licencie alebo jeho obchodný podiel. Pokiaľ žalovaný potvrdil skutočnosť, že sumu 17.000 € od žalobcu prevzal a zmluvy podpísal, mal v konaní uniesť dôkazné bremeno a preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil. Svedok A.. H. H. uviedol, že nemá vedomosť o tom, či účastníci konania uzatvárali zmluvy o pôžičke, nikdy o tom nepočul. Žalovaný mu spomínal nejaké zmluvy o pôžičke, obsah nepozná, nikdy ich nevidel a zároveň uviedol, že nemá vedomosť o tom, že od žalobcu dostal sumu 16.000 € ako hotovosť do firmy Domecht, o tom sa nikdy nehovorilo. Výpoveďou svedka neboli preukázané skutočnosti ohľadne uzatvorenia zmlúv o pôžičke, ktoré tvrdil žalovaný. Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, vychádzajúc z jeho záverov mal súd za to, že predložené potvrdenie zo strany žalovaného nepreukazuje, že došlo k vráteniu požičaných súm žalovaným, nebolo preukázané vrátenie pôžičky, ktoré vyplýva z obsahu potvrdenia, predmetný dôkaz zostal sporný, nebolo vylúčené ani potvrdené, že žalobca je pisateľ sporných podpisov, preto nie je možné vylúčiť mechanické falšovanie a preto súd v celom rozsahu žalobe vyhovel. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % ako úspešnému účastníkovi v konaní.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý si osvojil závery znaleckého posudku, v zmysle ktorého predložené potvrdenie nepreukazuje, že došlo k vráteniu požičaných súm. Predmetný dôkaz v konaní zostal sporný. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné potvrdenie o vrátení pôžičky vo výške 17.000 € bolo v konaní zásadným dôkazom, ktorý zostal sporným, nemožno dospieť k záveru, že nepreukazuje vrátenie požičaných súm. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie práve z dôvodu, aby jednoznačne potvrdilo alebo vylúčilo, či v konkrétnom prípade ide o podpis žalobcu alebo nie. Nariadeným znaleckým dokazovaním bolo zistené, že obidve predložené potvrdenia sú originálmi a nejde o reprodukcie/ kópie listín a neboli vyhotovené reprodukciou na počítačovej tlačiarni. Ďalšou úlohou, s ktorou sa znalci mali vysporiadať bolo, či sa jedná o dva samostatne vyhotovené podpisy, alebo sa jedná o jeden podpis následne prenesený na obe vyhotovenia predmetných listín. Porovnaním sporných podpisov bolo zistené, že sa vzájomne odlišujú rozložením kontúr s tým, že začiatočný ťah obidvoch podpisov je identický. Znalci na základe uvedeného konštatovali, že nie je možné vylúčiť možnosť, že sporné podpisy neboli vyhotovené rukou pisateľa - mohlo by sa jednať o podpisy vyhotovené podpisovacím automatom (napr. typu autopen). Znalci neuviedli s určitosťou, že by podpisy na potvrdení o vrátení pôžičky nemali patriť žalobcovi, pričom zo znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz zo dňa 15. 03. 2016 vyplýva porovnaním sporných podpisov navzájom, že boli zistené zhodné znaky v písmovom obraze, pisárskej úrovni, plošnom rozložení, pisárskom tlaku, sklone, spojitosti, pomeroch merateľných veličín, tvare základného podpisu, rýchlosti umiestnením na spornej listine, použití zhodného písacieho prostriedku. Pri porovnaní sporných podpisov s podpismi žalobcu na ním predložených porovnávacích materiáloch (faktúry, zmluvy, doklady z bánk) bolo zistené množstvo zhodných znakov, ktoré sú dokonca vyobrazené v uvedenom znaleckom posudku na str. 9, ktorých skúmaním možno dospieť k záveru, že ide o výsostne osobnostné znaky pri vyhotovovaní podpisu. V znaleckom posudku sa napriek uvedenému, ako aj napriek v ňom vyobrazeným zhodným znakom uvádza, že nemožno vylúčiť mechanické falšovanie s poukazom na skutočnosti, ktoré boli zistené pri vzájomnom porovnaní sporných podpisov. Žalovaný má za to, že spornou skutočnosťou bolo, či na potvrdení o vrátení pôžičky ide o podpis žalobcu, pričom tento sa porovnával s podpismi na dokladoch, ktoré predložil žalobca a pri ktorých potvrdil, že ide o jeho autentický podpis, pričom pri ich porovnávaní znalci zistili a vyobrazili zhodné znaky, na základe ktorých by bolo možné podpis žalobcu na potvrdení o vrátení pôžičky, považovať za jeho vlastný. Znalci však porovnávaním sporných podpisov navzájom prišli k záveru, že nemožno vylúčiť mechanické falšovanie. Žalovaný má za to, že porovnávaním sporných podpisov navzájom nemožno zistiť, či ide o podpisy patriace žalobcovi. Túto skutočnosť je možné zistiť práve porovnávaním a pozorovaním zhodných znakov sporných podpisov s podpismi žalobcu na dokladoch, ktoré on považuje za jeho vlastnoručne podpísané. V znaleckom skúmaní sa vyskytol nedostatok, na ktorý žalovaný poukazoval, resp. upozorňoval, a ktorým bolo, že znalec úvahu o mechanickom falšovaní oprel len o začiatočný ťah oboch podpisov vzhľadom na ľavý horný roh hárkov papiera. Nakoľko v predmetných listinách ide o totožný text, podpis osoby nemohol byť umiestnený v inej časti listiny, ale len na mieste, kde sa podpis vzhľadom na obsah listiny nachádzať mal. Obdobne sa podpis žalobcu nachádza na rovnakom mieste aj na ním vystavených faktúrach podpísaných s časovým odstupom 5 dní, pričom na podporu argumentu žalovaný uvedené pripojil ako prílohu k odvolaniu. Odborná literatúra zaoberajúca sa štúdiou podpisovacích automatov typu autopen uvádza, že podpisy vyhotovované podpisovacím automatom sú zistiteľné z nasledujúcich znakov : prítlaku pera; pri vlastnoručnom podpise pri rýchlejšom ťahu nestačí pero dodávať na hrot dostatok farbiva, bude stopa ľahko porušená, čo je pri autopene vylúčené; malá bodka na začiatku a na konci podpisu; identický podpis na rovnakom mieste, tvar čiary podpisu nie je rovný, je vlnitý, atď. Prvotný znalecký posudok však svoju úvahu oprel len o jeden znak. Pokiaľ znalec vyslovil hypotézu o vyhotovení podpisu autopenom, mal v porovnávaní znakov pokračovať, tieto vyhodnotiť a následne vysloviť konečný záver, pretože v súčasnej podobe je znalecký posudok s poukazom na informáciu opierajúcu sa len o jeden bol nepoužiteľný a len preto zostáva podpis spornou skutočnosťou. V konaní žalovaný opakovane navrhol, aby bol znalecký posudok doplnený o vytýkané skutočnosti, k čomu však neprišlo a súd tento dôkaz bezdôvodne nevykonal. V znaleckom posudku zo dňa 15. 03. 2016 vytýkané nedostatky neboli odstránené, prišlo len k zreprodukovaniu záverov z prvého znaleckého posudku, pričom v znaleckom posudku zo dňa 15. 03. 2016 nemožno nájsť ani zdôvodnenie hypotézy o vyhotovení sporných podpisov autopenom. Porovnanie sporných podpisov navzájom nepreukazuje ich vyhotovenie autopenom. Záver, že nemožno vylúčiť, že podpisy boli vytvorené mechanickým strojom je veľmi nekorektná informácia, nakoľko v tomto smere nebolo vykonané exaktné skúmanie. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by mal záujem falšovať podpis žalobcu na predmetnom potvrdení, zrejme by nevytváral dva originály dokumentov s podpismi vyznačujúcimi sa istými odchýlkami. Logicky by postačoval jeden dokument. Znalci konštatovali, že v prípade oboch sporných dokumentov išlo jednoznačne o originály. V prípade falšovania by nebol dôvod vytvárať dva originály. Navyše, vzhľadom na charakter podpisov, vyznačujúcich sa osobnostnými znakmi pisateľa, je absurdné uvažovať v tom smere, že by mal žalovaný k dispozícii prístroj, ktorý by bol natoľko citlivý, aby tieto znaky dokázal napodobniť. V súčasnosti je takýchto prístrojov málo a k dispozícii ich, podľa odbornej literatúry, majú len v „vyššie postavení ľudia“ na úrovni prezidenta USA, a pod. Náklady na zabezpečenie natoľko prepracovaného zariadenia by evidentne boli vyššie ako suma údajnej pôžičky, ktorá je predmetom konania.
3. Pochybnosti v konaní vyvoláva aj tá skutočnosť, že žalobca ako vysokoškolsky vzdelaná osoba z odboru ekonómie, mal dať žalovanému obtiažnym spôsobom vyberanú hotovosť (15.000 € na žiadosť v banke aspoň tri dni pred výberom), keďže ľahšie by bolo túto sumu previesť na účet žalovaného s poznámkou pôžička. Potvrdenie o vrátení pôžičky si žalovaný od žalobcu vyžiadal neskôr z dôvodu, že boli dlhoroční známi, avšak manželka žalovaného trvala na vystavení uvedeného potvrdenia, nakoľko v decembri 2011 predali manželkin byt, aby mohli vyplatiť žalobcovi obchodný podiel spoločnosti Domecht, s. r. o., vo výške 6.000 € a 17.000 € ako žalobcovu investíciu do spoločnosti Domecht, s. r. o. . Ide o
sumu 17.000 €, o ktorej žalobca tvrdí, že išlo o žalovaného súkromnú pôžičku a nemá nič spoločné s investíciou do spoločnosti. Za vrátenie uvedených finančných prostriedkov požadoval žalovaný žalobcov podiel v spoločnosti pre svoju manželku a jeho odchod zo spoločnosti. Iné peniaze vo vzťahu k nemu ako žalovanému alebo spoločnosti Domecht, s. r. o., neexistovali a suma 15.000 € ako ďalšie peniaze, ktoré mal žalobca žalovanému poskytnúť neexistovali, ide o žalobcove zavádzajúce tvrdenie, ktoré v konaní nebolo ani potvrdené. Nakoľko žalobca návrh žalovaného odmietol a trval na účasti v spoločnosti Domecht, s. r. o. ako spoločník s tým, že svoje investície nechce späť, manželka žalovaného trvala na potvrdení o vrátení pôžičky, aj keď podľa názoru žalovaného to nebolo potrebné, keďže k žiadnemu poskytnutiu pôžičky nedošlo. Pôžička by to bola len v tom prípade, pokiaľ žalobca nebude môcť vstúpiť do spoločnosti. Žalobca však do spoločnosti vstúpil a sumu vo výške 17.000 € použil ako investíciu do spoločnosti podobne ako žalovaný. Manželka žalovaného trvala na predmetnom potvrdení, nakoľko žalobca zmluvy o pôžičke po vstupe do spoločnosti nezničil pred ich očami. Vzhľadom na uvedené dôvody žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalovaného sa dňa 01. 02. 2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca. Je toho názoru, že znalecký posudok a jeho závery sú postačujúce pre rozhodnutie súdu a rozsudok okresného súdu nie je potrebné zrušiť a vracať na nové prejednanie veci. Žalovaný opomína podstatnú časť znaleckého posudku, a to ods. 4 na str. 3 znaleckého posudku, kde znalecký ústav popisuje princíp fungovania takéhoto technického zariadenia (autopen). Doslova sa tu uvádza, že sa jedná o technické zariadenie schopné na základe matríc, resp. vzorov podpisov, simulovať ruku konkrétneho pisateľa a vyhotoviť z uložených matríc klony podpisov. Klony jednoduchších zariadení sa vyznačujú statickými kontúrami s viditeľnými znakmi, spôsobu technického vyhotovenia (nemeniaca sa rýchlosť a prítlak vyhotovenia, rovnaká šírka kontúr, bodové nasadenie a ukončenie ťahov). Klony vyspelejších zariadení sa môžu vyznačovať dynamickými kontúrami s variabilnými charakteristikami. Podstatná časť znaleckého posudku, z ktorej vychádza aj záver znaleckého posudku spočíva v tom, že či sa použije jednoduchšie zariadenie alebo vyspelejšie zariadenie, pre obe zariadenia je spoločným typickým charakteristickým znakom takto klonovaných podpisov je pevná poloha umiestnenia podpisov v rámci listiny, čo je dané nadstaveným nasadením písacieho prostriedku na papier. To je odpoveď i na otázku žalovaného v odvolaní, prečo sa znalecký ústav zameral na vyhodnotenie skutočnosti, že podpis na predložených listinách sa nachádza na rovnakom mieste, čo je dané podľa záverov vyslovených v znaleckom posudku nastaveným nasadením písacieho prostriedku na papier (zistené prekrytím ľavých horných rohov hárkov, čím došlo zároveň aj k prekrytiu obrazov podpisu). Nie je možné vylúčiť možnosť, že sporné podpisy neboli vyhotovené rukou pisateľa. Ďalšie konštatovanie znaleckého ústavu, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní, že sa nejedná o jeden prenesený podpis, a že oba podpisy sa vzájomne odlišujú rozložením kontúr, je vysvetlené znaleckým ústavom práve v princípe použitia takéhoto zariadenia, pretože najskôr sa dá do stroja jeden originál listiny a do prístroja sa uloží matrica, resp. vzor nejakého vybraného podpisu pisateľa a potom sa do stroja dá druhý originál listiny, vyberie sa iný druh vzoru podpisu toho istého pisateľa s odlišným rozložením kontúr a stroj opäť simuluje podpis ruky konkrétneho pisateľa, ale už z iného podpisového vzoru, a preto sa podpisy javia ako dva samostatné podpisy toho istého pisateľa. Podstatné je však to, že ak by podpisoval pisateľ vlastnou rukou, tak podpis by sa nenachádzal na rovnakom mieste, čo môže vzniknúť len tým, že je rovnaké nasadenie písacieho prostriedku v stroji, čo sa prejaví aj rovnakým nasadením na rovnakom mieste na papieri, ktorý je takto podpisovaný. Takéto zariadenie nie je problém si bežne zadovážiť, disponujú ním napr. tlačiarenské firmy a im podobné zariadenia a nie ľudia postavení na úrovni prezidenta USA, ako tvrdí žalovaný v odvolaní. Za úvahu tiež stojí otázka, prečo žalovaný tieto listiny nepripojil už k podanému odporu. Žalovaný v odvolaní uvádza aj úplne nové tvrdenie, ktoré v prvostupňovom konaní neuvádzal a ani ho nenavrhol dokazovať, a to, že iné peniaze ako 15.000 € vo vzťahu k žalobcovi, resp. spoločnosti Domecht, s. r. o. neexistovali, a že za vrátenie uvedených finančných prostriedkov považoval od žalobcu podiel v spoločnosti, ktorý bude prevedený na žalovaného manželku. Keďže v konaní pred súdom prvej inštancie toto tvrdenie žalovaný nenavrhoval dokazovať, dokazovať ho by bolo nad rámec odvolacieho konania s poukazom na ust. § 384 ods. 2 CSP. Žalobca zároveň uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a tento navrhol potvrdiť.
5. K vyjadreniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril dňa 02. 03. 2017 žalovaný. Uviedol, že pokiaľ ide o predaj bytu jeho manželky a záujem vrátiť investície žalobcu do spoločnosti Domecht uviedol, že nejde o novú skutočnosť, nakoľko odznela už na prvom pojednávaní dňa 11. 09. 2014. V konaní pred súdom prvej inštancie sa snažil preukázať aj to, že v prípade, ak
by aj žalobcovi dlžil finančné prostriedky, disponoval dostatočnou sumou na ich vrátenie, čo v konaní i preukázal, a to na rozdiel od konania žalobcu, ktorý mal v konaní preukázať, že aj on disponoval objemom peňazí (15.000 €, 10.000 € a 7.000 €), o ktorom uvádzal, že ním disponoval v súvislosti so skutočnosťami, ktoré odzneli na jednotlivých pojednávaniach. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ žalobca takýmito dôkazmi nedisponuje, snaží sa od neho (žalovaného) vylákať zaplatenie sumy vo výške 17.000 € s príslušenstvom, ktoré mu však neposkytol. Nakoľko v konaní išlo o závažnú skutočnosť, bez ktorej nemožno vo veci spravodlivo rozhodnúť, bolo vhodné zadovážiť výpisy z účtu, prípadne daňové priznania žalobcu, ktoré by poskytlo prehľad o majetku žalobcu, ktoré by poskytlo prehľad o majetku žalobcu, ako bývalom verejnom činiteľovi, a to bez väčších ťažkostí. Taktiež namietal, že argumenty žalobcu týkajúce sa momentu predloženia potvrdenia o vrátení pôžičky vzhľadom na predchádzajúcu platnú a účinnú právnu úpravu neobstoja, a tiež, že od okamihu predloženia významného dôkazu, nemožno odvodzovať jeho neplatnosť. Snahou žalobcu bolo od začiatku konania, aby bolo rozhodnuté len na podklade ním predložených dôkazov k žalobe o vydanie platobného rozkazu, bez akejkoľvek snahy predkladať v konaní iné súvisiace dokumenty na podporu svojich tvrdení. V konečnom dôsledku sa ale rozhodnutie prvoinštančného súdu oprelo predovšetkým o nejednoznačný znalecký posudok. Žalovaný zotrval na tvrdení, že je vylúčené, aby bol dokument (potvrdenie o vrátení pôžičky) mechanicky falšovaný, nakoľko od jeho vytlačenia až do jeho podpísania žalobcom, sa nachádzal v priestoroch kancelárie, ktorú neopustil. Pokiaľ žalobca uvádza, že v súčasnosti je autopen v podstate bežne dostupný, v tomto smere disponuje žalobca úplne odlišnými informáciami týkajúcimi sa autopenu, pričom podľa jemu dostupných informácií, má prístup k autopenu len oprávnená osoba cez prístupovú čipovú kartu. Existujú medzinárodne certifikovaní znalci špecialisti na identifikáciu podpisov originálov a podpisov vyhotovených autopenom, ktorí takéto posudky vyhotovujú pre zberateľov podpisov a aukcie podpisov. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že existuje možnosť exaktného overenia podpisu autopenom alebo rukou pisateľa, nakoľko predmetný znalecký posudok neposkytol jednoznačnú a nevyvrátiteľnú odpoveď na uvedené vytýkané skutočnosti, z ktorého dôvodu vyvoláva pochybnosti, a to s poukazom aj na neochotu žalobcu predložiť výpisy z účtov a daňové priznanie, na základe ktorých by potvrdil, či disponoval dostatočným objemom potrebných finančných prostriedkov. Ďalej sa vo vyjadrení žalovaný vyjadril k časovým okolnostiam predloženia potvrdenia o vrátení pôžičky po vydaní platobného rozkazu dňa 19. 09. 2013 a zotrval na svojom počiatočnom tvrdení, že žalobca mu žiadne finančné prostriedky titulom pôžičky neposkytol, a teda nie je povinný mu akékoľvek finančné prostriedky vrátiť. V ostatnom obsahu odvolania sa vyjadril k vyúčtovaniu investícii v spoločnosti Domecht, s. r. o..
6. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
7. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný, žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.
8. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. V zmysle § 387 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Na základe podaného odvolania žalovaného, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku prvej inštancie, a konania ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody žalovaného uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci, dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací
súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, resp. zo zmlúv o pôžičke zo dňa 07. 07. 2011 a zo dňa 22. 07. 2011.
11. Súd prvej inštancie v konaní vyhodnotil ako nespornú okolnosť, že žalovanému boli osobou žalobcu poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 17.000 € (na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07. 07. 2011 vo výške 7.000 € a na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 07. 2011 suma 10.000 €). Prijatie finančných prostriedkov žalovaný v priebehu konania uznal, avšak spochybnil účel uvedených finančných prostriedkov a ich následné použitie, keď od počiatku konania tvrdil, že tieto boli poskytnuté ako finančný vklad žalobcu do spoločnosti Domecht, s. r. o. („mimo obchodného podielu“) a boli určené na kúpu licencie od spoločnosti K. - L.. Žalobca naopak tvrdil, že skutočný stav sa zhoduje so stavom obsiahnutým v zmluvách o pôžičke, t. j., že finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté ako osobná pôžička v celkovej sume 17.000 €. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na základnú zásadu civilného sporového procesu obsiahnutú v čl. 8 CSP (procesné povinnosti a procesné bremená), v zmysle ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle uvedeného dôkazná povinnosť zaťažuje v kontradiktórnom spore obe sporové strany v rozsahu ich tvrdení. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom i dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno). Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Dôkazné bremeno tak nesvedčí len žalobcovi, ale stíha obe sporové strany v rozsahu ich tvrdení.
12. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol finančné prostriedky v celkovej sume 17.000 €. Na potvrdenie uvedeného tvrdenia predložil súdu dôkaz - a to dve zmluvy o pôžičke zo dňa 07. 07. 2011 v sume 7 000,- eur a 22. 07. 2011 v sume 10 000,- eur.. Žalovaný prijatie finančných prostriedkov i potvrdil. Žalobca tak v spore uniesol dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia pôžičky žalovanému v sume 17.000 €. Žalovaný spochybňoval spočiatku účel poskytnutých finančných prostriedkov svojimi tvrdeniami o ich vopred zamýšľanom použití na kúpu licencie od spoločnosti K.-L. pre spoločnosť Domecht, s.r.o., neskôr v priebehu konania (na pojednávaní dňa 11. 09. 2014) predložil listinný dôkaz „potvrdenie o vrátení pôžičky“ v dvoch vyhotoveniach. Keďže žalobca hodnovernosť dôkazu spochybnil a uviedol, že uvedené listiny on nikdy nepodpísal, vo veci bolo nariadené znalecké skúmanie. Znaleckým posudkom KEÚ PZ č. O. zo dňa 15. 03. 2016 vypracovaným znalcom z odvetvia ručné písmo, vo veci bolo konštatované, „že nie je možné potvrdiť, ani vylúčiť ako pisateľa sporných podpisov G.. A.. H. H., M., pretože nie je možné vylúčiť mechanické falšovanie“. Zo Znaleckého posudku KEÚ PZ č. O. zo dňa 23. 10. 2015, odvetvie grafická diagnostika vyplynul záver (čl. III. Záver, bod. 4), že „zároveň bolo zistené, že začiatočný ťah obidvoch podpisov (miesto nasadenia písacieho prostriedku na papier) vzhľadom na ľavý horný roh hárkov papiera je identický. Na základe uvedených skutočností konštatujeme, že nie je možné vylúčiť možnosť, že sporné podpisy neboli vyhotovené rukou pisateľa - mohlo by sa jednať o podpisy vyhotovené podpisovacím automatom (napr. typu Autopen).“. Pokiaľ žalovaný v konaní predložil dôkaz na podporu svojho tvrdenia o vrátení pôžičky, pričom takýto dôkaz bol znalcami vyhodnotený ako nejednoznačný, žalovaný nepreukázal jednoznačne, nepochybne a spoľahlivo zánik svojho záväzku (vrátenie pôžičky). Zo záverov znaleckého posudku je totiž rovnako možná a pravdepodobná tá alternatíva, že podpis žalobcu bol mechanicky sfalšovaný, ako je možná alternatíva podpísania uvedeného potvrdenia žalobcom. Ak je teda prítomná rovnaká miera pochybnosti, nemožno konštatovať, že uvedeným dôkazom bolo spoľahlivo preukázané, že finančné prostriedky (pôžička) boli žalovaným žalobcovi vrátené, resp. že sa zmluvné strany pôžičky dohodli o jej urovnaní. Neopomenuteľnou je i tá rozhodujúca skutočnosť zistená znaleckým dokazovaním, že „začiatočný ťah obidvoch podpisov (miesto nasadenia písacieho prostriedku na papier) vzhľadom na ľavý horný roh hárkov papiera je identický“. I laickým posúdením je možné konštatovať, že je krajne nepravdepodobné, aby pisateľ pri podpisovaní dvoch listín s totožným obsahom a totožným rozložením textu dokázal umiestniť svoj podpis (resp. podpisovanie začať) na rovnakom mieste hárku papiera s presnosťou na milimeter a to vzhľadom na horné, ako i bočné okraje hárku papiera. Takáto podstatná okolnosť (celkom identické nasadenie písacieho prostriedku) a technická presnosť výrazne svedčí možnosti, že podpis bol vyhotovený mechanicky - podpisovacím automatom a nie ľudskou bytosťou,
ktorá pri bežnej koncetrácii nie je schopná vyhotoviť identický podpis a tento umiestniť na totožné miesto hárku papiera s absolútnou presnosťou, v absolútne rovnakej vzdialenosti čo do výšky a šírky hárku papiera. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že na uvedenej listine nebolo nijakým spôsobom určené ani naznačené miesto na podpis veriteľa (napr. riadok, uvedením slova „podpis“ alebo „vybodkovaním“) a aj napriek tejto skutočnosti a ľubovoľnej možnosti pisateľa umiestniť svoj podpis kdekoľvek, podpisy na oboch predložených listinách sú umiestnené na absolútne totožnom mieste. Vzhľadom na uvedenú podstatnú okolnosť vyplývajúcu zo znaleckého skúmania a taktiež vzhľadom na konštatovanie o možnosti, že podpisy neboli vyhotovené rukou pisateľa (žalobcu) znalcom z odvetvia grafická diagnostika, ako aj znalcom z odvetvia ručné písmo, i odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že ďalšie znalecké dokazovanie v prejednávanej veci nebolo potrebné a účelné. 13. Pre úplnosť a na odvolaciu námietku žalovaného ohľadom nedostatočného dokazovania odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca tvrdil poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 17 000,- eur žalovanému a tento nerozporoval ich prijatie (ale rozporoval účel ich použitia) pričom okolnosť reálneho odovzdania finančných prostriedkov (kontrakt) vyplýva i zo samotných zmluv o pôžičke, dokazovanie, ktoré navrhoval žalovaný v konaní predložením výpisov z účtov a daňovým priznaním žalobcu na preukázanie skutočnosti, či žalobca skutočne disponoval takýmto obnosom, je za takéhoto stavu celkom nadbytočné, nakoľko sám žalovaný reálne poskytnutie (odovzdanie) finančných prostriedkov pripustil, nerozporoval. 14. V prejednávanej veci ďalej existuje celý rad pochybností ohľadom skutočností uvádzaných ako obrana žalovaným. Okolnosť, že listinu, ktorá má potvrdzovať „finančné vysporiadanie pôžičky“ žalovaný prvý krát predložil a touto argumentoval na nárok žalobcu o vrátenie finančných prostriedkov až v roku 2014, pričom s právnym zástupcom žalobcu (t.č. E.. R.) písomne komunikoval dňa 12. 02. 2013, ako aj dňa 04. 03. 2013 a v tejto komunikácii vzájomné vyporiadanie záväzkového vzťahu s potvrdením zo strany veriteľa žiadnym spôsobom nespomenul a listinu nepredložil ani s podaným odporom proti platobnému rozkazu, ktorý (odpor) žalovaný podal na súde dňa 30. 09. 2013, svedčí záveru pripustenému v znaleckom posudku o možnom mechanickom falšovaní podpisu a teda o možnom (až) následnom vyhotovení uvedenej listiny. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že uvedené potvrdenie o vrátení pôžičky bolo vyhotovené a žalobcom podpísané „niekedy v januári 2012“, t.j. musel ním disponovať už v čase výzvy na vrátenie pôžičky právnym zástupcom žalobcu vo februári 2013, ako i v čase podania odporu proti platobnému rozkazu, avšak potvrdením o vrátení pôžičky sa v tomto čase nebránil, uvedené nepredložil ani sa naň neodvolal. Na samotnej listine „Potvrdenie o vrátení pôžičky“ sa žiadny dátum nenachádza, osvedčuje sa len okolnosť vyporiadania pôžičky ku dňu 19. 08. 2011, teda ku dňu, kedy bola spoločnosť DOMECHT s.r.o zapísaná do obchodného registra, t.j. cca pol roka spätne. Neobvyklou je tiež okolnosť, že žalovaný, ako jedna z dvoch zmluvných strán, disponuje dvoma rovnopismi potvrdenie o zániku záväzku (potvrdenia o vrátení pôžičky) a žalobca (ako veriteľ) nedisponuje ani jedným vyhotovením (a pravosť listiny popiera). 15. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a následne i v odvolacom konaní rôzne odôvodňuje napr. použitie finančných prostriedkov na iný účel, než osobná pôžička (tak, ako to jednoznačne vyplývalo z oboch predložených zmlúv) a taktiež, pokiaľ mal snahu argumentovať a vysvetľovať postupné predkladanie dôkazov v priebehu konania, odvolací súd uvádza, že sa jedná len o následné možné popísanie udalostí, pričom však veľmi ťažko logicky zdôvodniteľné a ničím nepreukázané. Odvolací súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura cripta sunt“ (právo patrí bdelým) , teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. V danom prípade je na ťarchu žalovaného, ktorý v konaní nedokázal bez ďalšieho jednoznačne a presvedčivo preukázať tú skutočnosť, že k vráteniu finančných prostriedkov žalovanému skutočne došlo (či už reálnym odovzdaním alebo dohodou o urovnaní). Povinnosť dôkazného bremena v konaní pred súdom, nemožno nahrádzať pripustením rôznych možných zdôvodnení a teórií o tom prečo, akým spôsobom boli finančné prostriedky použité, započítané či vrátené. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanému, tento prijatie finančných prostriedkov pripustil, resp. nerozporoval, avšak v konaní jednoznačne nepreukázal ich vrátenie a ani iný spôsob zániku takéhoto záväzku. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav správne a správne rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
16. Odvolací súd potvrdil i výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, nakoľko sa jedná o výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej, a keďže týmto súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu v celom rozsahu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie i v tejto časti potvrdil ako správny.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, a keďže bol v odvolacom konaní žalobca úspešný v plnom rozsahu, tomuto priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).