Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-3T/50/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 5. 2018 v Košiciach takto

rozhodol:

podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodzuje obž. H. P., nar. XX. X. XXXX v O. spod obžaloby pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného poľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorý mala spáchať na tom skutkovom základe, že ako konateľka spoločnosti H. nevyplatila svojej zamestnankyni B. Q., bytom O., ul. F. C.J.. XX mzdu a odstupné za obdobie september 2011, január 2012 až august 2012 vo výške 2 816,10 eur, čím B. Q. spôsobila škodu vo výške 2 816,10 eur, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkazuje poškodenú B. Q., nar. X. X. XXXX, bytom O., ul. F. C.J.. XX s uplatneným nárokom na náhradu na škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovanej, svedkyne - poškodenej B. Q., svedkov H. P., Ing. B. S., T. Q., D. X., U. O., O. W., F. K., Q. W., P. O., P. O., P. T., U. Q., Q. S., O. F., P. O., Terézie E., Mgr. Q. Q., H. Q., znalkyne Mgr. D. D., prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej náväznosti, nezávisle od toho, či ich obstaral orgán činný v trestnom konaní, súd alebo niektorá z procesných strán, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obž. H. P. prehlásila, že je nevinná. Na svoju obranu uviedla, že ako konateľka spol. H. zamestnala poškodenú na podnet svojho syna H.. Zo začiatku pracovala ako recepčná, neskôr ako prevádzkarka do 31. 8. 2012, kedy jej pracovný pomer skončil dohodou o rozviazaní pracovného pomeru. Mzdu za žalované obdobie mala vyplatenú podľa dohody o pracovnom pomere. Poškodená si mzdu ako prevádzkarka vyplácala aj sama, pretože mala prístup k pokladni, niekedy to robil jej syn, ktorý bol tiež prevádzkarom v hoteli U D., a aj pracovníčka Q.. Doklad o prevzatí mzdy poškodená nepodpisovala. Pri skončení pracovného pomeru jej odovzdala sumu 2 800,00 eur, svedkom sú jej syn a jeho priateľ L. X.. Urobila to, aby sa jej čím skôr zbavila, pretože ako partnerka jej syna mala pomer aj s jej druhom. Originál dokladu o vzájomnom vyporiadaní záväzkov zo dňa 10. 8. 2012 nemá, predpokladá, že ho vzala poškodená. Žila v jej domácnosti asi 6 rokov, na chod ktorej vôbec neprispievala. Starala sa o ňu ako o dcéru, platila jej dovolenky, mala k dispozícii auto. Poškodená mala problém s alkoholom, aj to bol dôvod, že sa s ňou syn rozišiel. Napriek tomu ju ešte finančne podporoval do októbra 2012. Z úveru, ktorý si zobrala poškodená vo Q., a.s. vo výške cca 3000,00 eur, jej poskytla pôžičku asi 600,00

eur na úhradu dodávky elektriny, túto sumu jej však postupne vrátila do apríla 2013. S poškodenou sa stretla na jej podnet v januári 2014, navrhovala, aby splácala zvyšok úveru, že vezme späť svoje trestné oznámenie. Problém s finančnými prostriedkami mala aj sestra poškodenej Q., ktorú predtým tiež zamestnávala v hoteli U D. ako prevádzkarku, spreneverila sumu okolo 150 000,- Sk. Trestné oznámenie nepodala ani na ďalšiu pracovníčku, ktorá jej spôsobila škodu okolo 160 000,- Sk, pretože s oboma mala dlhoročný priateľsky vzťah. V r. 2011 - 2012 bola na spol. H. vedená exekúcia, mala zablokovaný účet, zamestnávala na pracovný pomer 6-7 pracovníkov, na pomocné práce okolo 15 ľudí na dohody o vykonaní práce. Mzdy boli vyplácané v hotovosti posledný deň v mesiaci, stávalo sa, že meškali niekoľko dní. Výplatné listiny sa nepodpisovali, takto to fungovalo aj za jej predchodcu. Prístup do pokladne mali okrem nej prevádzkari, teda jej syn a poškodená a aj pracovníčka Q..

Svedkyňa - poškodená B. Q. uviedla, že od februára 2010 do 31. 8. 2012 pracovala v hoteli U D. ako prevádzkarka. So synom obžalovanej, ktorú pozná asi 11 rokov, mala 9-ročný vzťah, ktorý končil v inkriminovanom období. Hotel upadal, pretože z jeho tržieb boli financované leasingy, hypotéka a domácnosť obžalovanej, v ktorej sa občas zdržiavala a prispievala na ňu nákupmi cca za 100,00 eur mesačne z prostriedkov, ktoré dostávala ako tringelt cca 300-400,00 eur mesačne. Od júla 2011 mali ústnu dohodu, že keď firma začne prosperovať, bude dostávať znovu výplatu. Spoločnosť H. jej nevyplatila mzdu za 12 mesiacov od augusta 2011 do augusta 2012, kedy dohodou ukončila pracovný pomer. V danom čase jej finančne vypomáhali rodičia a sestra. Na vyplácanie miezd nebol nikto fixne určený, ako prevádzkarka mala prístup do pokladne, mzdu si ale predtým vyplácala niekedy aj sama. Výplatné pásky neboli, nepodpisovali sa výplatné listiny, mzda bola vyplácaná pre všetkých zamestnancov v hotovosti. Okrem nej dlhovala firma mzdu za celý rok aj ďalším zamestnancom. K listinnému dôkazu vo fotokópii (čl. 297) „Vzájomné vyporiadanie záväzkov“ zo dňa 10. 8. 2012 poškodená uviedla, že toto vyhlásenie nepodpísala, ide o napodobeninu jej podpisu. V r. 2012 si vzala úver vo výške 3 300,00 eur na úhradu svojich potrieb, „aby sa jej lepšie dýchalo a vrátila rodičom a sestre, to čo jej poskytli“. Z tohto úveru si hradila aj dovolenku v lete 2012 v Bulharsku. Splátky úveru vo výške cca 70,00 eur mesačne uhrádzala sama, keď nepracovala aj s pomocou rodičov a zo sociálnych dávok.

Svedok H. P. vypovedal, že sa s poškodenou spoznal asi pred 10 rokmi v herni, kde pracovala. Od r. 2008 - 2012 s ním žila v spoločnej domácnosti aj s jeho matkou a jej priateľom. Matka ju zamestnala, od r. 2010 pracovala ako prevádzkarka a predtým bola recepčná. Práve preto, že bola jeho partnerkou, jej bola minimálna mzda riadne vyplácaná, dával jej aj peniaze naviac, mesačne okrem tringeltov, ktoré mohla mať z rôznych akcií od 200-400,0 eur, to mohlo byť spolu od 700-900,00 eur. Chodila na dovolenky s kamarátkami, na domácnosť neprispievala, popíjala už aj v práci. Po ukončení pracovného pomeru neodovzdala kľúče od prevádzky, tak je možné vysvetliť, že sa stratil originál dokladu o tom, že má so spol. R.E.M., s.r.o. vzájomne vyporiadané záväzky. Jeho kamarát L. X. bol prítomný, keď jej matka pri odchode odovzdala požadovanú sumu 2 800,00 eur. Potvrdil, že poškodená čerpala úver okolo 3000,00 eur, z ktorého poskytla nejaké prostriedky jeho matke, úver splácali oni, keď s tým matka prestala v apríli 2013, poškodená na ňu podala trestné oznámenie, že jej nevyplatila mzdu. Spochybnil, že by jej so splátkami úveru a aj inak vypomáhali rodičia, lebo odišla z domova v 14 rokoch pre zlý vzťah s matkou.

Svedok D. X. je priateľom syna obžalovanej a poškodenej, v rokoch 2006-2007 a 2010 a 2011 pracoval ako čašník v hoteli U D., bol s nimi v kontakte už aj predtým a aj následne. Mal vedomosť, že poškodená bývala u obžalovanej asi 5-6 rokov a že mala milenecký vzťah aj s partnerom obžalovanej a že v lete 2012 obaja odišli z domu obžalovanej. Vo firme mala poškodená výhody, keď nastali finančné problémy, dostávala mzdu medzi prvými, stalo sa opakovane v priebehu jedného mesiaca v r. 2011, že R. P. mu zobral z tržby 50,- 100,00 eur s tým, že je to pre B. na výplatu. Chodila dvakrát do roka na dovolenky k moru, zabezpečovali jej odvoz na letisko, nosila značkové oblečenie. Keď prišiel do firmy v auguste 2012 zablahoželať obžalovanej k narodeninám, videl, ako odovzdávala poškodenej väčšiu finančnú čiastku. H. mu neskôr povedal, že to bolo okolo 3 000,00 eur, že ich B. „dostala ku mzde“. Vo februári 2013 sa stretol s poškodenou vo Vysokých Tatrách, kde pracuje, nezmienila sa, že by mala nevyplatenú mzdu. V decembri 2013 sa pri stretnutí vo Vysokých Tatrách dozvedel, že tu pracuje, pričom sa vyjadrila, keďže už vedel o trestnom stíhaní obžalovanej, že jej ide iba o to, aby jej vyplatila úver. Toto zopakovala aj pri následnom stretnutí v O. začiatkom roku 2014, ani raz sa nezmienila o tom, že by jej obžalovaná nevyplatila mzdu.

Svedkyňa Ing. B. S. poskytovala od októbra 2011 ekonomické a účtovnícke práce pre spol. R.E.M. , s.r.o. Vypracuvávala podklady pre mzdy zamestnancov, ktoré priamo vyplácali prevádzkari, v ich neprítomnosti T. Q.. Do XX. 11. 2012 boli riadne ukončené a vyplatené všetky mzdy a odvody, boli vykonané odhlášky do poisťovní. Za bežnú prax označila skutočnosť, že pre zaúčtovanie sa nepredkladali podpísané výplatné listiny. Do firmy chodila dvakrát do týždňa, nemala informácie od zamestnancov, že nemajú vyplatené mzdy. Najmenej dvakrát bola pri tom, keď v inkriminovanom období vyplácala T. Q. mzdu poškodenej, ktorá mala naviac prístup k pokladni, peniaze si mohla vziať aj sama, nikdy sa jej nesťažovala, že nedostala mzdu.

Svedkyňa T. Q. pracovala vo firme 11 rokov , pracovný pomer ukončila v októbri 2012, zo začiatku bola mzdovou účtovníčkou následne skladovou hospodárkou. V neprítomnosti prevádzkarov vyplácala namiesto nich aj mzdy zamestnancom podľa výplatných listín, ktoré sa nepodpisovali. Výplata miezd bola niekedy v omeškaní, následne však boli mzdy vždy do mesiaca vyplatené. Pri rozväzovaní pracovných pomerov obžalovaná dávala k podpisu všetkým zamestnancom aj vyhlásenie o vyporiadaní záväzkov zo strany zamestnávateľa. Svedkyňa nepotvrdila, že by bola prítomná pri odovzdávaní sumy cca 2 800,00 eur poškodenej, na druhej strane však potvrdila, že jej osobne v období, ktoré je predmetom obžaloby, niekoľkokrát vyplácala mzdu. Vyjadrila počudovanie, že je obžalovaná stíhaná, pretože poškodená bola takmer členkou jej rodiny, štýl a úroveň jej života nesvedčili o tom, že by nemala vyplácanú mzdu po dobu 12 mesiacov, naviac ak sa to nedialo bežným zamestnancom. Obžalovaná v minulosti urobila gesto aj voči sestre poškodenej, ktorá ju ako zamestnávateľku okradla a nepodala na ňu trestné oznámenie.

Svedkyňa U. O. pracovala sedem rokov ako recepčná - čašník, v októbri 2011 nastúpila materskú dovolenku. Poškodenú spoznala ako priateľku syna obžalovanej, keď chodila do hotela, „vysedávala tam, vypila aj sto káv za deň“, účet odovzdávali obžalovanej. Neskôr začala v hoteli pracovať, všetci zamestnanci cítili, že je zvýhodňovaná pre vzťah so synom majiteľky. Vedelo sa, že býva u obžalovanej, že nemá výdavky, sama sa tým aj chválila, že výplatu míňa na diskotékach. Keď si vypila, vysmievala sa im, že zarobí viac ako oni, pričom robí menej. Akú mala mzdu, o tom sa nezmieňovala. Počas materskej dovolenky v r. 2012 chodila za kolegami na pracovisko, spomínali, že vo firme sú problémy ale mzdy majú vyplatené. Obžalovanú zhodnotila ako dobrú šéfku a dobrého človeka.

Svedkyňa O. W. pracovala v hoteli U D. ako chyžná od r. 2001 do 31. 10. 2012. Začiatkom r. 2011 nastali problémy s vyplácaním miezd vo výplatnom termíne, mzdu však mala vždy neskôr vyplatenú. Ani jeden z kolegov, keď odchádzali z firmy, nespomínal, že má nevyplatenú mzdu. Poškodená mala prístup k peniazom ako prevádzkarka. Bola práve u p. Q., keď zistila, že jej chýbajú firemné peniaze, načo poškodená povedala, že si z nich zobrala na svoju výplatu. Posledný rok bolo cítiť medzi obžalovanou a poškodenou napätie, hovorilo sa, že to súvisí s partnerom obžalovanej O. M.. Predtým sa obžalovaná starala o poškodenú ako o svoju dcéru, alkohol na pracovisku jej niekedy tolerovala, niekedy jej to vytýkala. Táto svedkyňa charakterizovala obžalovanú, že bola tak dobrá a dôverčivá voči zamestnancom, že to bolo až „hlúpe“, na čo ju upozorňoval už aj jej expriateľ, predchádzajúci majiteľ hotela p. F..

Podľa svedkyne O. F., dcéry bývalého majiteľa hotela, poškodená nemala na pracovisku žiadne výhody z titulu, že je priateľkou syna obžalovanej. Pracovala na dohodu o pracovnej činnosti asi 5 rokov ako recepčná, výplatné pásky nedostávala, výplatné listiny nepodpisovala. Od septembra r. 2010 bola pre úraz dlhodobo práceneschopná. Keď sa predával hotel, bola si vyporiadať pracovné záležitosti, firma R.E.M., s.r.o. jej nič nedlhovala, hoci už v r. 2010 mala nejaké finančné problémy. Poškodenú charakterizovala ako zodpovednú osobu, ktorá mala s obžalovanou striedavo dobrý vzťah, „ako je to všade“.

Svedkyňa S. E. pracovala v hoteli od r. 2009 do októbra 2012 ako chyžná. S poškodenou vychádzala dobre, keď bola recepčnou aj neskôr, keď sa stala prevádzkarkou. Po pracovnej stránke jej nebolo čo vytknúť, mala však problém s alkoholom. Vedelo sa o nej, že chodí so synom majiteľky a viac rokov u nej aj býva. Keď sa jej pýtali, prečo to robí, veď má kde bývať, iba sa zasmiala. Svedkyňa si nepamätala, že by im poškodená, keď im osobne vyplácala s omeškaním mzdu a niekedy aj na trikrát, povedala, že tiež nemá vyplatenú mzdu. Spomínala, že najprv sa musia uhradiť faktúry za energie, preto sa mešká s výplatami. Výplatné pásky dostávala, kým bola prevádzkarkou p. L., potom sa to zmenilo, dôvod jej nebol oznámený. Prevzatie výplaty podpisovala naďalej do nejakých listín, ktoré podpisovala

aj poškodenej. V októbri 2012, keď ukončila pracovný pomer, mala vyporiadané všetky mzdové náležitosti zo strany zamestnávateľa.

Svedkyňa P. O. pracovala ako pomocná sila v kuchyni od novembra 2005 do 1. 3. 2012. Pretože nemala vyplatenú po prvýkrát mzdu od novembra 2011, rozhodla sa pracovný pomer ukončiť dohodou. Obrátila sa na inšpektorát práce, obžalovaná jej oznámila, že sa to dozvedela a navrhla, že nedoplatok na mzde vyrovná do 31. 5. 2012, čo sa aj stalo, išlo o čiastku 562,00 eur. Výplatné pásky nedostávala, prevzatie výplaty podpisovala do nejakého zošita prevádzkarkám, teda p L., p. Q. a neskôr aj poškodenej. O situácii poškodenej, čo sa týka jej výplaty, nemala informácie.

Podľa správy Inšpektorátu práce O. za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012 bolo podané voči zamestnávateľovi H. jedno podanie a to P. O. dňa 9. 5. 2012, šetrenie nebolo uskutočnené, pretože autorka podnetu ho dňa 21. 5. 2012 vzala späť. Podnet na bývalého zamestnávateľa podala z dôvodu „nevyplatenia mzdy za obdobie 11.2011 až 2.2012, nevydávania výplatných pások, nevyplatenia dovolenky pri skončení prac. pomeru“.

Svedkyňa Mgr. Q. Q., sestra poškodenej, pracovala v hoteli U D. ako prevádzkarka, odišla v r. 2011, pretože nemal tržby, upadal. Asi v máji 2012 jej sestra B. povedala, že situácia vo firme je vážna, nemá vyplatenú mzdu, o celkovej sume sa nezmienila. Za jej pôsobenia sa výplatné pásky neodovzdávali, lebo neboli žiadané, výplatné listiny sa nie vždy podpisovali, lebo „išlo o čistú hru z jednej aj druhej strany, každý vedel na čom je“. K životnému štandardu poškodenej uviedla, že ako priateľka syna majiteľky sa nesťažovala, bývala u obžalovanej. Mala vedomosť, že si sestra vzala úver, ale nie o jeho výške a na aký účel. Nepýtala sa jej, ako ho spláca, keď nedostávala mzdu. Sestra nežiadala nikoho z rodiny, aby jej pomáhali so splácaním úveru. Na otázku, prečo uhradil jednu splátku úveru vo výške 80,00 eur jej manžel, svedkyňa reagovala tak, že mu zrejme dali peniaze ich rodičia a on bol len sprostredkovateľom.

Svedok Q. S. pracoval ako kuchár asi štyri roky do r. 2007, resp. 2008. V uvedenom období mal mzdu riadne a včas vyplácanú. Vedel, že poškodená má vzťah so synom majiteľky, oni dve mali normálny vzťah, u poškodenej nepostrehol žiadne výhody na pracovisku.

Svedok U. Q. pracoval ako kuchár od septembra 2009 do marca 2012, uzavrel postupne niekoľko dodatkov k pracovnej zmluve. Mzdu nedostával načas a v plnej výške, mzdu vyplácali obžalovaná, prevádzkari alebo p. Q.. Nepodpisoval výplatné listiny, niekedy sa podpísal do akéhosi zošita, inokedy si syn obžalovanej urobil nejakú poznámku na účtenke a dal si ju do peňaženky, „U D. to vždy takto fungovalo“. Keď potreboval vyriešiť niečo pracovné s obžalovanou, nepochodil, vyhovorila sa vždy na peniaze, hotel viedli najmä poškodená, jej sestra a p. Q. . Posledné dva mesiace mal mať hrubý zárobok 800,00 eur, reálne obdržal iba čiastku 50,00 eur. Obžalovaná mu sľúbila pri ukončení pracovného pomeru, že mu doplatí celkový nedoplatok na mzde 1 300,00 eur v nasledujúcich mesiacoch, lebo hotel bude odpredaný, veril jej, nestalo sa tak. Odmietla mu vydať písomné potvrdenie, že má voči nemu uvedený finančný záväzok.

Svedok P. T. pracoval ako nočný recepčný od marca 2009 do ukončenia prevádzky hotela v októbri 2012, prvé dva mesiace na pracovnú zmluvu, potom na dohody o pracovnej činnosti. Mzdu nedostával načas, bola vyplácaná po častiach poškodenou, p. P. alebo p. Q., výplatné pásky nedostával, nepodpisoval prevzatie mzdy. S poškodenou vychádzal dobre, bojovala za nich, tvrdila zamestnancom, že peniaze budú, že mzdy sa dorovnajú. Postupne si uvedomovali, že ich takto presviedčala, aby neodišli, lebo by nemal kto pracovať. Vedel o vzťahu medzi poškodenou a synom obžalovanej, ku koncu sa to už zmenilo, obžalovaná a poškodená sa stretávali na pracovisku, mali vzťah zamestnanec

- zamestnávateľ. Pri ukončení pracovného pomeru mu p. Q. odovzdala výkaz mzdy za isté obdobie a uviedla, že nedoplatok vo výške 491,99 eur mu bude uhradený obžalovanou po odpredaji hotela, čo sa nestalo. Syn obžalovanej mu následne opakovane sľuboval uhradiť dlh na mzde, naposledy sa však vyjadril, že úhradu miezd mala už v minulosti zrealizovať p. Q..

Svedok P. O. pracoval 4 a pol roka ako čašník až do ukončenia prevádzky hotela v októbri 2012. Najprv mal uzatvorenú pracovnú zmluvu, neskôr pracoval na základe dohody o vykonaní práce, vtedy nastali problémy s úhradou mzdy. Výplatné pásky nedostával, posledný rok výplaty meškali, výplatnú listinu niekedy podpisoval, niekedy nie a inokedy tak, že ju podpísal v marci za mesiac január. Mzdu vyplácali poškodená, p. P. alebo p. Q., poškodená mu niekoľkokrát povedala, že aj ona nedostala výplatu. S

poškodenou vychádzal dobre, neviedla nadštandardný život, bola na dovolenke ale ešte pred krízou, pred r. 2009. Obžalovaná dlhovala nielen zamestnancom ale aj dodávateľom, mala nezodpovedný vzťah k peniazom v zmysle „ľahko prišli, ľahko odišli“, najprv riešila svoje peniaze, potom réžiu a až nakoniec zamestnancov. Obžalovaná a poškodená vychádzali na pracovisku dobre, boli však aj 1-2 týždňové obdobia, keď sa spolu nebavili, dôvod mu nebol známy. V septembri 2012 obžalovaná zvolala zamestnancov a požiadala ich, aby vydržali dokonca, že po odpredaji hotela vyplatí mzdy. Posledné tri mesiace žiadal, aby mu vystavili potvrdenie, koľko činí nedoplatok na jeho mzde, dostal ho až pri odchode, nebolo podpísané ani opečiatkované, p. Q. mu sľubovala, že sa tak stane dodatočne. Spol. H. mu dlhuje doposiaľ 1 100,00 eur, opakovane kontaktoval obžalovanú, sľubovala, že to porieši, potom si zmenila telefónne číslo.

Svedkyňa P. O. uviedla, že pracovala v spol. R.E. M., s.r.o. ako chyžná od mája 2011 do októbra 2012. Mala pracovať na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá však za celý čas nebola podpísaná. Výplatné pásky nedostávala, vyplácala ju poškodená alebo p. Q., podpisovala sa do nejakého zošita. Dostávala týždenne 50,00 eur, pri väčších akciách aj 100,00 eur, neskôr, keď boli problémy s peniazmi, dostávala mzdu po 2 týždňoch. Poškodená sa pred ňou vyjadrila, že ani ona nemá vyplatenú mzdu, za ktoré obdobie a v akej výške, toto svedkyňa nevedela. Obžalovaná nebola často v hoteli, prišla vždy, keď boli veľké akcie, aby zobrala tržbu. Asi od decembra 2011 sa vzťah obžalovanej a poškodenej zmenil, bolo počuť, ako obžalovaná vo svojej kancelárii kričí na poškodenú pre pracovné a súkromné veci, a to aj vtedy, keď tam poškodená nebola. Keď bolo známe, že sa bude hotel predávať, zamestnanci si vyžiadali od p. Q. vyúčtovanie mzdy. Bolo na ňom uvedené, koľko je nedoplatok za jednotlivé mesiace, nie koľko bolo vyplatené, nebola na ňom pečiatka ani podpis. Hoci jej obžalovaná sľúbila, že nedoplatok vo výške 700,00 eur uhradí, doteraz sa tak nestalo.

Svedok Q. W. pracoval ako čašník v hoteli U D. od mája 2011 do októbra 2012, pracovnú činnosť ukončil, pretože hotel sa odpredával. Ku koncu svojho pôsobenia už nedostával výplatné pásky a ani riadnu mzdu. Keď odovzdával tržbu poškodenej alebo p. P., podľa jej výšky mu nechali nejaké peniaze, alebo nedostal nič, lebo tržba mala byť použitá na nákup tovaru pre prevádzku, podľa vyjadrenia poškodenej. Nepodpisoval žiaden doklad o tom, akú sumu z titulu časti mzdy obdržal z tej - ktorej tržby. Poškodená mu osobne nehovorila nič o svojej mzde. Pri odchode mu p. Q. ukázala na papieri, že mu zamestnávateľ dlhuje 1 160,00 eur, ktoré obdrží do dvoch týždňov. Išiel domov za obžalovanou v r. 2013 zisťovať, kedy to bude mať zaplatené, doposiaľ sa tak nestalo. Poškodenú nevidel na pracovisku opitú, obžalovanú charakterizoval ako náladovú zamestnávateľku, pracovný pomer medzi nimi dvoma nebol, podľa neho, ovplyvnený osobným vzťahom medzi poškodenou a synom obžalovanej.

Aj svedok H. Q. uviedol, že nedostával výplatné pásky, nepodpisoval výplatnú listinu. Pracoval na dohodu o vykonaní práce aj na pracovnú zmluvu ako kuchár. Pre zlú ekonomickú situáciu sa mzdy vyplácali po častiach a s oneskorením. On si to zariadil tak, že dostával mzdu hneď po každej smene, teda 15-16 krát do mesiaca od prevádzkarov, preto mu zamestnávateľ pri odchode nič nedlhoval. Poškodená sa málo sťažovala, raz sa mohlo stať, že mu povedala, že ani ona nedostáva výplatu.

Svedok F. K. pracoval v hoteli ako čašník 6 mesiacov do mája 2005. Obžalovaná bola v tom čase priateľkou majiteľa hotela p. F., poškodená a syn obžalovanej ešte v hoteli nepracovali, chodili tam na kávu. Mzdu mu vyplácali vtedajšie prevádzkarky, výplatné pásky dostával, či podpisoval výplatné listiny, sa už nepamätal.

Do konania bola pribratá znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých Mgr. D. D.. Po vypracovaní posudku na hlavnom pojednávaní uviedla k osobe obžalovanej, že má síce dobre rozvinutú praktickú zložku intelektu, ale vo vzťahoch, ktoré sú pre ňu primárne dôležité môže podliehať povrchným dojmom, byť menej ostražitá, skôr dôverčivo nastavená na úkor prirodzenej obozretnosti. Jej osobnosť je zdravá, bez markerov psychopatológie, v povahovom profile poddajná, závislá, so sekundárnymi narcistickými črtami. Poškodená má vzhľadom na vek, nižšiu, podpriemernú kapacitu pamäte. Jej osobnosť je socioemočne nezrelá a jadrovým osobnostným rysom sú interpersonálne a afektívne ťažkosti, pretože disponuje menšími prosociálnymi formami správania, má deficity v schopnostiach vytvárať blízke, dôverné vzťahy. Dokáže urobiť dobrý dojem v povrchných vzťahoch, v hlbších nárokoch vzťahov zlyháva pre výraznejšiu socioemočnú nezrelosť. Je nekonzistentná, nepredvídateľná, tam, kde sa očakáva racionálny prístup, zvolí emočné hľadisko a naopak. Znalkyňa nezistila u obžalovanej žiadne zásadné známky znižujúce schopnosť

objektívne vypovedať ani prítomnosť konfabulácie v čase jej vyšetrenia. Prítomnosť konfabulácie v čase vyšetrenia nezistila znalkyňa ani u poškodenej. Konštatovala u nej závažne zníženú schopnosť objektívne vypovedať kedykoľvek a to pre jej príklon k subjektívnemu vnímaniu situácií, selektívne, menej spoľahlivé testovanie reality, podpriemernú kapacitu pamäte, zvýšené lží skóre, nižšiu sebakritiku. Poškodená ekonomizuje vnímané, selektívne mnohé prehliada.

Zo znaleckého posudku Ing. Y. W., PhD., znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika, bolo zistené, že spol. R.E. M. , s.r.o. mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatnej mzdy B. Q. za mesiace september 2011 a mesiace január až august 2012. Za mesiace október až december 2011 mala spoločnosť k dispozícii finančné prostriedky len vo výške 205,65 eur, splatná mzda B. Q. za uvedené obdobie predstavovala sumu 549,06 eur. Znalkyňa konštatovala aj zistenie, že podľa pokladničných kníh boli v sledovanom období vykazované aj mínusové zostatky v pokladni, čo podľa platných Postupov účtovania nemôže nastať. Stav pokladnice môže byť len kladný, v krajnom prípade nulový. Zistené preukazuje, že spoločnosť buď nezaúčtovala všetky príjmy v príslušný deň alebo ich zaúčtovala až neskôr. Podľa pokladničných kníh spoločnosť uhradila za obdobie od mesiaca október 2011 do 30. 9. 2012 mzdy v celkovej výške 33 506,37 eur, pričom výška splatných miezd predstavovala spolu 34 345,63 eur, čo značí, že spoločnosť uhrádzala aj neuhradené mzdy za predchádzajúce obdobie alebo uhrádzala zálohy za prebiehajúci mesiac. Z predložených dokladov znalkyňa nevedela určiť, aká časť úhrad predstavovala úhrady splatných miezd za daný mesiac. Za mesiace január až máj 2012 mali byť vyplatené splatné mzdy vo výške 16 083,69 eur, vyplatené boli vo výške 12 263,79 eur. Za mesiace jún až august 2012 bola výška splatných miezd 6 053,99 eur, mzdy neboli vôbec uhradené.

Z daňových priznaní k dani z príjmu právnických osôb spol. H. vyplýva, že za rok 2011 spoločnosť vykazovala daňový základ 1 705,22 eur, za rok 2012 vykazovala - 106 453,75 eur.

Podľa potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, na ktorých je podpis poškodenej, v r. 2010 u nej činil úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov 3 369,22 eur, za rok 2011 to bolo 4 356,69 eur. Pritom podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej s poškodenou dňa 2. 2. 2010 bol jej týždenný pracovný čas 40 hodín a podľa dodatku k tejto pracovnej zmluve zo dňa 1. 8. 2011 sa jej znížil týždenný pracovný čas na polovicu, t.j. 20 hodín. Poškodená k tejto skutočnosti uviedla, že to bolo učinené len formálne, kvôli zníženiu odvodových povinností jej zamestnávateľa.

V súvislosti s námietkou poškodenej, že na výplatných listinách miezd za mesiace september, október a november 2011, ktoré predložila obhajoba na hlavnom pojednávaní, nie je jej podpis, bol do konania pribratý znalec z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo Mgr. P. O.. Znalec dospel k záveru, že podpisy na sporných písomnostiach, t.j. výplatných listinách miezd za mesiace september, október a november 2011 nie sú pravými podpismi B. Q..

Poškodená požiadala dňa 9. 8. 2012 o ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31. 8. 2012, zamestnávateľovi bola žiadosť doručená 10. 8. 2012. V ten istý deň, podľa listinného dôkazu na čl. 297, ktorý má súd k dispozícii len vo fotokópii, mala poškodená potvrdiť, že zamestnávateľ má voči nej vyporiadané všetky pracovnoprávne záväzky, pričom poškodená na hlavnom pojednávaní spochybnila originalitu svojho podpisu na predmetnom prehlásení. Pracovný pomer poškodenej skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce dňa 31. 8. 2012, ktorá bola podpísaná dňa 31. 8. 2012.

Zo správy Všeobecnej úverovej banky, a.s. vyplýva, že poškodenej bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 3 350,00 eur ku dňu 16. 4. 2012. V daný deň banka poukázala predmetnú sumu na jej flexiúčet a v ten istý deň poškodená uskutočnila výber s poplatkom, išlo o čiastku 3 000,00 eur. Dňa 20. 4. 2012 uskutočnila výber s poplatkom , išlo o sumu 100,00 eur a dňa 15. 5. 2012 vybrala sumu 200,00 eur. Z výpisu z predmetného účtu vyplýva, že dňa 16.5.2012 bola vložená na účet suma 80,00 eur, dňa 18.6. 2012 vložil na účet sumu 80,00 eur P. Q., dňa 16.7.2012 bol vklad 80,00 eur, v auguste 2012 boli dva vklady 50,00 a 70,00 eur, H. P. vložil na účet dňa 17. 9. 2012 sumu 70,00 eur a dňa 15. 10. 2012 sumu 60,00 eur, dňa 6. 11. 2012 vložil 200,00 eur na účet P. Q., dňa 4. 12. 2012 vložil na účet „P.“ 100,00 eur, dňa 10. 1. 2013 bol vklad na účet 300,00 eur. Poškodená mala k 31. 1. 2013 na účte vlastné použiteľné prostriedky 2,98 eur. Zaplatená istina za obdobie od 16. 4. 2012 do 31. 12. 2012 predstavovala 80,81 eur, zaplatené úroky 417,75 eur a zostatok istiny úveru činil 3 269,19 eur. Z výpisov z predmetného účtu vyplýva, že platby za rôzne nákupy sa začali realizovať z tohto účtu po

18. 10. 2011, napr. pre I. F. boli do 31. 1. 2013 realizované 4-krát (47,50 eur, 28,80 eur, 9,80 eur, 44,10 eur), prvé dávky zo X. poisťovne boli na tento účet poukázané vo výške 189,10 eur dňa 15. 10. 2012.

Z výsledkov vyššie uvedeného dokazovania nemožno dospieť k jednoznačnému a ničím nespochybniteľnému záveru, že sa žalovaný skutok stal. Podľa obžaloby mala obž. H. P. , ako konateľka spoločnosti R.E.M., s.r.o. zavinene nevyplatiť mzdu a odstupné poškodenej B. Q. celkovo za 9 mesiacov v období od septembra 2011 do augusta 2012 vrátane a spôsobiť jej tak škodu vo výške 2 816,10 eur. Okrem obžalovanej a jej syna H. aj svedkyne Ing. S., T. Q. vypovedali, že poškodená mala ako prevádzkarka v inkriminovanom období prístup k tržbám a k pokladni, z čoho si mohla sumy prislúchajúce jej mzde zobrať aj sama v prípadoch, keď jej mzdu nevyplatil H. P. alebo T. Q., ako obaja zhodne tvrdili, že sa tak v inkriminovanom období stalo. Tvrdenie poškodenej, že existovala ústna dohoda, že nebude dostávať od augusta 2011 mzdu, kým sa ekonomická situácia nezlepší, nebolo ničím objektivizované. Bolo viacerými svedectvami dostatočne hodnoverne preukázané, že poškodená mala isté výhody materiálneho obsahu, ktoré vyplývali z jej dlhodobého partnerského vzťahu so synom obžalovanej a že až do inkriminovaného času bola popri tom aj riadne odmeňovaná z pracovného pomeru. Bolo preukázané, že asi od decembra 2011 sa situácia medzi obžalovanou a poškodenou začala vyhrocovať, čo postrehli zamestnanci na ich spoločnom pracovisku, že existovali intervaly, kedy aj 2 týždne spolu nekomunikovali, resp. že obžalovaná kričala na poškodenú. Rozchod poškodenej a H. P. bol zdôvodnený tým, že poškodená začala mať pomer s partnerom obžalovanej a pre jej vzťah k alkoholu. Poškodená dňa 16. 4. 2012 čerpala z Q., a.s. úver vo výške 3 350,00 eur, z ktorého vybrala ku dňu 15. 5. 2012 čiastku 3 300,00 eur. Zdôvodnila to nepriamo tým, že mala mať nedostatok finančných prostriedkov a že si z neho hradila letnú dovolenku v Bulharsku. Práve čerpanie predmetného úveru poškodenou, je podľa názoru súdu, v prejednávanej veci kľúčové. Podľa znaleckého posudku Mgr. L. D. poškodená žije s tzv. „klapkami na očiach“, rozhoduje sa často bez premýšľania, ciele svojho konania si vyberá bez emócií v snahe viesť nekomplikovaný život, zabezpečiť si svoj komfort (čl. 493). Vzťah medzi obžalovanou a poškodenou v danom čase už nebol takej kvality, ako predtým , poškodená s veľkou pravdepodobnosťou už pociťovala úbytok naturálnej podpory, ktorej sa jej dostávalo ako členke domácnosti obžalovanej a tak si tento výpadok kompenzovala čerpaním úveru. Muselo jej byť zrejmé, vzhľadom na nezlepšujúce sa ekonomické výsledky prevádzkovania hotela, že pokiaľ by skutočne nedostávala mzdu v období od septembra 2011 po 16. 4. 2012 a že ju nebude dostávať naďalej, po návrate z dovolenky bude čeliť problému splácania spotrebného úveru s nie zanedbateľným úrokom. Podľa názoru súdu by takto nepostupovala, pokiaľ by reálne mzdu v žalovanom období nedostávala. Taký stupeň lojality poškodenej, aby sa kvôli nepriaznivej situácii svojho zamestnávateľa radšej zadĺžila dokonca s reálnym výhľadom, že zamestnávateľ zanikne, keď mala oficiálnu možnosť disponovať s finančnými prostriedkami, súd považuje u poškodenej za vylúčený. Je však potrebné, aby súd reagoval aj na tú skutočnosť, že poškodená poskytla obžalovanej časť prostriedkov z úveru na úhradu prevádzkovej faktúry, čo ale v konečnom dôsledku nevyvracia už vyššie uvedené úvahy súdu pri hodnotení dôkaznej situácie.

V priebehu dokazovania bolo nespochybniteľne preukázané, že spol. H. mala dlhodobo ako zamestnávateľ mierne povedané zvláštne praktiky. Neposkytovala zamestnancom výplatné pásky, mzdu vyplácala v hotovosti, pritom jej prevzatie niektorými skupinami zamestnancov si nedala písomne potvrdzovať, pri ukončení pracovných pomerov či dohôd o vykonaní práce odovzdávala neprehľadné, neopečiatkované a nepodpísané výkazy nedoplatkov na mzde, pokladničné knihy viedla nie v zmysle platných Postupov účtovania, robila fiktívne dodatky k pracovným zmluvám, aby mala výhodnejšie odvody. Poškodená ako prevádzkarka sa podieľala na týchto pomeroch, preto aj z tohto pohľadu súd neuveril jej tvrdeniu, že mala takú morálku, že prinášala osobnú obetu svojmu zamestnávateľovi tým, že sa dobrovoľne vzdala svojej mzdy do času (bližšie neohraničiného), kým sa situácia na prevádzke nezlepší. Dôležité je tiež zdôrazniť, že sa tak nedialo v čase, keď mala funkčný vzťah so synom obžalovanej, ale sa mala takto správať podľa jej tvrdenia, v dobe, kedy sa jej tento vzťah už rozpadával pre pomer k ďalšiemu mužovi.

Obrana obžalovanej v súvislosti s požiadavkou poškodenej ohľadne splácania jej úveru neodporuje skutočnostiam, ktoré súd zistil ohľadne jeho čerpania a spôsobu a rozsahu splácania.

V trestnom konaní platí základná zásada „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech“, ktorou je súd povinný sa riadiť, pokiaľ nedospeje k nevyvrátiteľnému záveru o vine obžalovanej osoby. V danej veci súd po starostlivom zvážení dôkaznej situácie postupoval v zmysle uvedenej zásady a obž. H.

P. oslobodil spod obžaloby pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.

V náväznosti na oslobodzujúci výrok rozsudku, pokiaľ ide o vinu obžalovanej, súd rozhodol o nároku poškodenej B. Q. podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku a odkázal ju na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až jeho doručenie.