Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoPr-2-2024.pdf
PDF · 81.28 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoPr/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom C., D. E. XXXX/X, práv. zast. JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou so sídlom v Trebišove, Pribinova 2246/2, IČO: 31 993 991, proti žalovanému: DALITRANS, s.r.o. so sídlom Veľké Bierovce 266, Trenčianske Stankovce , IČO: 36 298 883, práv. zast. JUDr. Vierou Salonnáš Novákovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 33, IČO: 45 026 556, o zaplatenie 2.745,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. marca 2024, č.k. 14Cpr/1/2023-54, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby (opomenúc uviesť konkrétne ustanovenia CSP, podľa ktorého postupoval). Výrokom II. žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania 27 %, výrokom III. žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 73 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.745,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 06.06.2023 do zaplatenia, titulom náhrady mzdy za marec 2023 vo výške 1.070,- eur a sumy 1.675,- eur náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku 33 a 1/2 dňa vo výške 50,- eur/deň dovolenky. Dňa 02.08.2023 žalobca oznámil súdu, že v júni 2023 mu žalovaný poukázal na účet sumu 756,60 eur, a preto vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.070,- eur späť. Žalovaný namietal nárok uplatnený žalobou za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1.675,-eur ako nedôvodný. Dňa 20.12.2023 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, pretože po podaní žaloby bol predmet ich sporu čiastočne vyriešený. O trovách konania žiadal rozhodnúť podľa § 257 CSP, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca uvádzal svoju dlhodobú nezamestnanosť, mal vážny úraz, pre ktorý si nemohol nájsť prácu a platí úver u F. F.. Za dôvody hodné osobitného zreteľa mal súd považovať aj tú skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi mzdu v plnej výške až po podaní žaloby. Súd návrh žalobcu na aplikáciu ust. § 257 CSP zaslal na vyjadrenie žalovanému. K tomuto návrhu sa žalovaný nevyjadril. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom sporu bola úhrada sumy 2.745,- eur + úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 06.06.2023 do zaplatenia, teda spolu nárok vyčíslený ku dňu rozhodnutia o zastavení konania (k 18.03.2024) vo výške 2.852,91 (2.745,- eur + vyčíslený úrok z omeškania 107,91). Žalobca po úhrade sumy 756,60 eur dňa 23.06.2023 (27 % zo žalovaného nároku) vzal žalobu späť a vo zvyšku istiny + úrokov z omeškania (73 % zo žalovaného nároku) na žalobe netrval. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol výlučne podľa ust. § 256 ods. 1, 2 CSP, teda podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. K zastaveniu konania v časti o zaplatenie 1.070,- eur došlo napriek tomu, že po podaní žaloby žalovaný uhradil len sumu 756,60 eur (doplatok mzdy v časti krátenej dovolenky) a dňa 20.12.2023 bola žaloba vzatá späť vo zvyšku, napriek tomu, že žalovaný už
neuhradil žiadnu žalobou uplatnenú čiastku (istinu ani úroky z omeškania). V danom prípade žaloba bola podaná dôvodne len v časti o zaplatenie 756,60 eur istiny, lebo žalovaný plnil po podaní žaloby, čiže v tejto časti zastavenie konania zavinil žalovaný a preto bude povinný uhradiť 27 % jeho trov žalobcovi. Vo zvyšku bola žaloba vzatá späť bez udania dôvodu, čiže zastavenie konania zavinil v tejto časti žalobca a bude povinný uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 73 %. Súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval v prospech žalobcu ust. § 257 CSP, pretože na to nenašiel zákonný dôvod. Konštatoval, že v tejto veci si žalobca uplatnil vo vzťahu k žalovanému nároky, ktoré boli dôvodné len v časti mzdy a dovolenka mu bola krátená z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci v 4/2023 a o stabilné zamestnanie u žalovaného sa žalobca pripravil sám, práve tým, že nechodil riadne do práce bez preukázateľného ospravedlniteľného dôvodu a ukončil pracovný pomer dohodou. Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj rozhodnutie o trovách konania a súd nenašiel dôvod, pre ktorý by žalovaný mal byť v časti, kde zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby ukrátený na svojich nárokoch na náhradu jeho trov. Preto súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti strán uhradiť trovy protistrane v časti, v ktorých zavinili procesné zastavenie konania.
2. Proti uzneseniu vo výrokoch II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná, resp. napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, c/, e/, f/ CSP. Dôvodil, že súdu prvej inštancie poukázal na svoje nepriaznivé majetkové a sociálne dôvody, na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Poukázal na to, že po podaní žaloby uhradil žalovaný časť žalovanej sumy. Ďalej poukazoval na to, že bol dlhodobo bez práce, začal pracovať len pred nedávnym časom. Mal aj vážny úraz, v dôsledku ktorého si nevedel nájsť prácu. Toho času platí úver do F. F., G. a preto zastával názor, že sú na jeho strane dôvody hodné osobitného zreteľa aj z toho pohľadu, že sa jedná o nárok z pracovného pomeru a žalovaný uhradil žalovanému mzdu v plnej výške až po podaní žaloby. Zastával názor, že súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia, keď neposkytol žalobcovi na vyjadrenie sa k prípadnej aplikácii § 257 CSP.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov (vo výroku II. a III.), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
5. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol odvolaním strán sporu spochybnený, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
6. V danej veci sa žalobca proti žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.745,-eur s 5 %- ným úrokom z omeškania od 06.06.2023 do zaplatenia (2.745-, eur + úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 18.03.2024 vo výške 107,91 eur). Z dôvodu čiastočnej úhrady žalobného nároku vo výške 756,60 eur (27 % zo žalovaného nároku) vzal žalobu späť a zostávajúcu časť žalobného nároku (73 %) vo zvyšku istiny + úrokov z omeškania zobral späť z dôvodu hospodárnosti konania z pohľadu značnej vzdialenosti trvalého bydliska žalobcu ako aj jeho zástupkyne a konajúceho súdu.
7. V sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu, túto môže na základe vlastnej úvahy, aj bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ vedie k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu a aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
12. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
13. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie správne rozhodol podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, ktoré závery o procesnom zavinení zastavenia konania považuje odvolací súd za správne. Výsledkom správania sa žalovaného bolo, že žalobca nemal dôvod zotrvať ďalej na podanej žalobe po zaplatení sumy 756,60 eur (27 % zo žalovaného nároku), nakoľko výsledok, ktorý podanou žalobou žalobca sledoval, sa správaním žalovaného dostavil. Nie je však ďalej právne významné, či by v prípade prejednania veci bol nárok žalobcu z hmotnoprávneho hľadiska dôvodný s prihliadnutím k späťvzatiu žaloby aj ohľadne zostávajúceho nároku uplatneného podanou žalobou (2.745,- eur + vyčíslený úrok z omeškania 107,91 eur), t.j. v percentuálnom vyčíslení 73 % zo žalovaného nároku. V tomto prípade sa zavinenie na zastavení konania berie výlučne z procesného hľadiska. Toto procesné hľadisko je nutné chápať aj vzhľadom medzi tým, čo bolo žalobou žiadané a čoho bolo dosiahnuté.
14. S prihliadnutím k uvedenému súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania. Pokiaľ žalobca uplatňoval použitie ust. § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne podľa citovaného zákonného ustanovenia neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania. Pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie.
16. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie nevyplynuli žiadne zistenia ani dôvody, pre ktoré by bolo možné žalovanému jemu vzniknuté trovy tohto konania v zmysle ust. § 257 CSP celkom výnimočne nepriznať. Žalobca uplatňujúc aplikáciu § 257 CSP dôvodil, že bol dlhodobo bez práce, začal pracovať pred nedávnym časom, mal vážny úraz, v dôsledku ktorého si nevedel nájsť prácu, platí úver do F. F.. Avšak uvedené okolnosti žiadnym spôsobom súdu tieto neosvedčil, nepreukázal a to napriek právnemu zastúpeniu. Žalobca neosvedčil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné žalovanému trovy konania nepriznať a tieto odvolací súd ani nezistil. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP nie sú tak dané sociálne a ani majetkové dôvody. 17. Nakoľko dôvodnosť aplikácie ust. § 257 CSP nebola preukázaná, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
18. Nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že neposkytol žalovanému k prípadnej aplikácii § 257 CSP priestor na vyjadrenie. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na to, že aplikácie citovaného zákonného ustanovenia sa domáhal žalobca, jeho povinnosťou bolo nielen tvrdiť, že u neho existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ale tieto aj súdu relevantným spôsobom preukázať. Procesný priestor na vyjadrenie stanoviska k prípadnému použitiu ust. § 257 CSP bolo povinnosťou súdu vytvoriť práve žalovanému, ktorému tento priestor vytvorený bol a ktorý túto možnosť vyjadrenia sa nevyužil. Žalovaný
bol práve tou stranou, ktorá má právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).