Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-32-2017.pdf
PDF · 102.54 KB
No categories available
21C/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne nám. Č. 1, Bratislava, proti žalovanému: K.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. V. XXXX/XXX, F., zast. KUBINEC & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Tajovského 3, Banská Bystrica, o zaplatenie 616,02 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 407,02 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 407,92 eur od 11.02.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V zostávajúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 1/3-iny, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 17.03.2017, zmenenou podaním došlým súdu dňa 31.07.2017 v časti príslušenstva, domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 616,02 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 11.02.2015 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu zapísaného na LV č. X kat. úz. W. Y., parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 19 m2 za obdobie od 06.03.2014 do 31.12.2016, a to bez právneho dôvodu. Žalobca skutkovo odôvodnil žalobu tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom stavby - garáže súp. č. XXX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. W. Y. postavenej na parcele č. 22074/4 vo vlastníctve žalobcu, ktorú stavbu nadobudol žalovaný kúpnou zmluvou zaevidovanou pod č. V-3453/14 dňa 06.03.2014. Žalovaný predmetnú stavbu spolu s pozemkom žalobcu užíva v rozsahu 19 m2 na úkor žalobcu a za obdobie od 06.03.2014 do 31.12.2016 sa bezdôvodne obohatil o 616,02 eur. Žalobca výšku bezdôvodného obohatenia určil ako výšku obvyklého nájomného za nájom zisteného podľa Rozhodnutia č. 28/20111 Primátora hlavného mesta SR Bratislava, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno za rozhodné obdobie. Žalobca požadovaný nárok špecifikoval pri cene nájomného podľa citovaného Rozhodnutia č. 28/2011 tabuľka 10, lokality II, položka č. 17 vo výške 12 eur /m2/rok za užívanie parcely č. XXXXX/X kat. úz. W. Y. vo výmere 19 m2 nasledovne:
- Za obdobie od 06.03.2014 do 10.02.2015 sumou bezdôvodného obohatenia 187,40 eur,
- Za obdobie od 11.05.2015 do 28.02.2015 sumou 10,62 eur,
- Za obdobie od 01.03.2015 do 31.12.2016 sumou 418 eur.
2. Na preukázanie dôvodnosti žaloby žalobca pripojil listinné dôkazy: výpisy z LV č. XXXX a č. X kat. úz. W. Y., Rozhodnutie primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 28/2011, Rozhodnutie primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 35/2015.
3. Dňa 24.05.2017 bol vo veci tunajším súdom vydaný platobný rozkaz č.k. 21C/32/2017-41 proti ktorému podal včas odpor žalovaný s tým, že uplatnený nárok žalobcom neuznáva a výšku obvyklého nájomného za pozemok, na ktorom stojí garáž, považuje za neprimerane vysokú vzhľadom na lokalitu, účel a možnosti využitia daného pozemku. Požadovaná výška bezdôvodného obohatenia je určená rozhodnutím prijatým samotným žalobcom, preto sa žalovaný nestotožnil s jej výškou. Žalovaný v zmysle § 101, § 107 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) namietol premlčanie nároku za obdobie od 06.03.2014 do 16.03.2015, nakoľko žalobca si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde až dňa 17.03.2017. Zároveň žalovaný namietal výšku úroku z omeškania a možnosť jeho uplatňovania si po dni doručenia žaloby žalovanému, kedy sa mohol dostať do omeškania.
4. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že požadovaný nárok si od žalovaného uplatnil za obdobie od 06.03.2014 do 31.12.2016, čo odráža skutočné užívanie pozemku zo strany žalovaného, ktorý dňa 06.03.2014 nadobudol stavbu garáže do osobného vlastníctva, pričom si žalovaný mal a musel byť vedomý, že stavbu garáže nadobudol bez pozemku, na ktorom je garáž postavená. Žalobca listom zo dňa 03.02.2015 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak bezvýsledne. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca vypočítal na základe Rozhodnutia č. 28//2011, neskôr Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, a teda aj odplaty za bezdôvodné obohatenie. Obe Rozhodnutia boli vypracované na základe viacerých znaleckých posudkov a sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a súdnou praxou s poukazom na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 40C 252/09, č.k. 39C 183/2010, č.k. 40C 136/2015 a Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C 86/2014. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že v zmysle § 107 ods. 2 OZ , keďže žalovaný mal a musel si byť vedomý, že s vlastníctvom garáže nenadobudol aj vlastníctvo pozemku, jeho konanie spočívajúce v nezaplatení odplaty za užívanie pozemku bolo konaním vedomým a úmyselným, preto premlčacia doba je 10 ročná. K namietanému príslušenstvu, žalobca upravil žalobný návrh tak, že si od žalovaného uplatnil úrok z omeškania zo sumy 616,02 eur vo výške 5,05% od 11.02.2015, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žalovanému výzvy na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, do zaplatenia, ktorú zmenu žaloby súd pripustil na pojednávaní dňa 15.05.2018.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím zástupcov sporových strán, oboznámil sa s listinnými dokladmi: výpismi z LV č. XXXX a č. X kat. úz. W. Y., Rozhodnutím primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 28/2011, Rozhodnutím primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 35/2015, Výzvou žalobu zo dňa 03.02.2015 na platenie nájomného s doručenkou žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z LV č. XXXX kat. úz. W. Y. súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom garáže súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXXXX/X zapísanej na LV č. X kat. úz. W. Y., a to na základe Kúpnej zmluvy č. V-3453/14 zo dňa 06.03.2014.
7. Z LV č. X kat. úz. W. Y. súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 19 m2, na ktorom stojí stavba zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. W. Y..
8. Z Rozhodnutia č. 28/2011 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno: podľa § 2 ods. 1, ceny za prenájom uvedené v prílohe č. 1 v tabuľke č. 100 a v prílohe č. 1 v tabuľke č. 200 a č. 300 sú ceny minimálne a vzťahujú sa len na prenájom nehnuteľností - pozemkov, stavieb, nebytových priestorov, ako aj technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta. Z Tabuľky č. 100 Prílohy č. 1 k rozhodnutiu položky č. 17 v lokalite II. W.. Y. pri účele nájmu - radové a samostatne stojace garáže“ predstavuje cena nájmu 12 eur/m2/rok.
9. Z Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky, ktorým sa
ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, bola cena za prenájom garáže podľa § 2 ods. 1 Rozhodnutia, Prílohy č. 1, Tabuľky č. 100, položky č. 17 určená totožne ako v Rozhodnutí č. 28/20011, a to sumou za prenájom garáže v kat. úz. W. Y. vo výške 12 eur/m2/rok.
10. Výzvou zo dňa 03.02.2015, doručenou žalovanému dňa 10.02.2015, vyzval žalobca žalovaného na platenie úhrad za užívanie pozemku žalobcu parc. č. XXXXX/X kat. úz. W. Y. o výmere 19 m2, na ktorom je umiestnená stavba súp. č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného vo výške 228 eur ročne z dôvodu, žer v zmysle § 451 ods. 2 OZ došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a z tohto dôvodu je povinný do doby majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k pozemku žalobcu platiť úhrady za užívanie v zmysle Rozhodnutia č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR Bratislavy.
11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.05.2018 uviedol, že žalovaný užíval predmetný pozemok parc. č. 22074/4 na základe súhlasu predchádzajúceho vlastníka tohto pozemku, ktorý súhlas bol udelený pôvodnému vlastníkovi garáže S. Z., od ktorého garáž žalovaný odkúpil. Tento súhlas udelený S.. Z. vyplýva zo skutočnosti, že predmetná garáž je riadne zapísaná na LV, muselo byť teda k nej vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré nemohlo byť vydané bez súhlasu vlastníka pozemku, na ktorom garáž stojí, a to Mestskej časti F. - W. Y.. Podľa právneho zástupcu žalovaného, by mal súd skúmať, či zo strany pôvodného vlastníka garáže S.. Z. nedošlo k vydržaniu práva zodpovedajúcemu tomuto vecnému bremenu, keď žalobca toto trpel niekoľko desaťročí bez akýchkoľvek nárokov voči právnemu predchodcovi žalobcu S.. Z.V.. Preto došlo k vydržaniu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, pričom žalobca už nadobudol pozemok zaťažený týmto vecným bremenom spočívajúci v strpení stavby a užívania pozemku, na ktorom je garáž postavená. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka S. Z., ktorý by sa mal vyjadriť k existencii jeho dobrej vôle s užívaním práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na strane vlastníka garáže, pretože žalovaný nemá vedomosť, žeby v minulosti existovalo nejaké rozhodnutie týkajúce sa užívania pozemku pod garážou, akým spôsobom došlo k vystavaniu garáže a užívaniu pozemku pod garážou, čo by mal objasniť navrhovaný svedok. Podľa žalovaného, v Kúpnej zmluve, na základe ktorej garáž odkupoval od S.. Z., neboli spomínané žiadne skutočnosti ohľadne užívania pozemku pod garážou.
12. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak kde o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ, ak kde o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškanie, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa § 100 ods.1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / §101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremená sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaní,), ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.
Podľa. § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V-3453/14 zo dňa 06.03.2014 sa stal výlučným vlastníkom garáže súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 19 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, obe nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. W. Y.. Žalobca výzvou zo dňa 03.02.2015 doručenou žalovanému dňa 10.02.2015 vyzval žalovaného na platenie úhrad za užívanie pozemku, na ktorom je postavená garáž žalovaného vo výške 228 eur ročne s tým, že neplatením úhrad vzniká na strane žalovaného na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie. Žalovaný do dnešného dňa úhrady za užívanie pozemku parc. č. XXXXX/X patriacej žalobcovi vo výmere 19 m2 neuhrádzal uvedomujúc si svoju povinnosť platby úhrad za užívanie, čo prezentoval už v odpore proti platobnému rozkazu, avšak namietal jednak neprimeranú výšku požadovaných úhrad a jednak namietol premlčanie časti nároku za obdobie od 06.03.2014 do 16.03.2015.
13. Je nepochybné, že žalobca podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia na súd dňa 17.03.2017 s tým, že si uplatňoval nárok na zaplatenie úhrad za užívanie jeho pozemku žalovaným za obdobie od 06.03.2014 do31.12.2016 v celkovej výške 616,02 eur s príslušenstvom. V konaní nebolo sporné užívanie pozemku žalobcu žalovaným vo výmere 19 m2, na ktorom pozemku je postavená garáž vo vlastníctve žalovaného, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou dňa 06.03.2014. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, príp. bez iného právneho titulu oprávňujúceho cudziu vec užívať predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu, kedy vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia a je založená na tom, že medzi zúčastnenými osobami od začiatku absentuje právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na plnenie. Ak nie je užívateľ schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Ak nie je výška bezdôvodného obohatenia ustanovená právnym predpisom, určí ju súd na základe voľnej úvahy.
14. V konaní súd mal preukázané, že na strane žalovaného došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko pozemok pod garážou, ktorý žalovanému nepatril, užíval bez zmluvného vzťahu so žalobcom ako vlastníkom tohto pozemku, a to od začiatku jeho nadobudnutia 06.03.2014 do dnešného dňa. Žalobca na pojednávaní dňa 15.05.2018 uvádzal, že predmetnú garáž už nadobudol kúpnou zmluvou od jeho právneho predchodcu S. Z., ku ktorej bolo už zriadené právo vecného bremena strpenia tejto stavby na pozemku žalobcu parc. č. XXXXX/X v prospech S.. Z., pričom už tento pozemok bol zaťažený vecným bremenom strpenia stavby žalobcu a jej užívania z titulu vydržania jeho právnym predchodcom, pričom túto skutočnosť navrhoval preukázať výlučne výsluchom S.. Z.. Keďže tak vážnu okolnosť nadobudnutia práva vecného bremena vydržaním, ktoré nebolo vôbec predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 06.03.2014, ktorou žalovaný garáž nadobudol od , nepreukazoval žalovaný žiadnymi listinnými dokladmi, ani za účelom preukázania tejto skutočnosti žiadne listinné doklady nenavrhoval, preto len výpoveď predchádzajúceho vlastníka predmetnej garáže, že obdržal od právneho predchodcu žalobcu Mestskej časti F. - W. Y. súhlas s postavením garáže, predsa nemôže založiť vznik práva vecného bremena užívania a strpenia užívania nehnuteľnosti, na platnosť a účinnosť je samozrejme potrebný zápis do katastra nehnuteľností, čo v tomto prípade
žalovaný nepreukázal a zrejme ani nebol. Vyjadrenie navrhovaného svedka k existencii jeho dobrej viery s užívaním predmetného pozemku žalobcu, na ktorom je postavená garáž žalovaného, nezakladá predsa vznik práva vecného bremena k nehnuteľnosti, preto súd tento návrh na vykonanie dokazovania výsluchom tohto svedka zamietol ako nadbytočný a irelevantný pre posúdenie daného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaný o existencii údajného vecného bremena či užívania alebo strpenia (?) sa začal zmieňovať na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, predtým sa o tomto ani vo svojich písomných vyjadreniach nezmienil. Preto súd námietku, že zo strany pôvodného vlastníka predmetnej garáže S.. Z. došlo k vydržaniu práva vecného bremena vyhodnotil ako nedôvodnú.
15. Spornou otázkou v prejednávanej veci bola výška a spôsob určenia bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný spochybňoval Rozhodnutia primátora hlavného mesta SR, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno č. 28/2011 a 33/2015 a vyčíslenú výšku požadovaného nájomného v kat. úz. W. Y. za užívanie pozemku pod garážou vo výške 12 eur/m2/rok považoval žalovaný za neprimerane vysokú. Aj napriek poučeniu zo strany súdu, že má na preukázanie svojich tvrdení predložiť listinné doklady, žalovaný žiaden relevantný doklad ohľadne neprimeranosti hodnoty za užívanie nehnuteľností v danom čase a mieste súdu nepredložil a aj napriek tomu, že už výzvou zo dňa 03.02.2015 ho žalobca vyzval na platenie úhrad vo výške 12eur/m2/rok za užívanie predmetného pozemku pod garážou žalovaného s odkazom na Rozhodnutie primátora č. 28/2011, žalovaný na toto nereagoval žiadnym spôsobom a počas celého konania nekonkretizoval sumu, ktorá by podľa neho bola reálna a zodpovedala obvyklému nájomnému.
16. Výšku bezdôvodného obohatenia súd ustálil na základe Rozhodnutí primátora hlavného mesta SR, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno č. 28/2011 a 33/2015 a keďže užívanie pozemku je možné riešiť formou nájomnej zmluvy, súd vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia z ceny nájmu určenej pre „radové a samostatné garáže“, čo podľa Prílohy č. 1, tabuľky č. 100, Položky č. 17 predstavuje v lokalite II..(kat. úz. W. Y.) sumu 12 eur/m2/rok. Vzhľadom na výmeru pozemku žalobcu, na ktorom je postavená garáž patriaca žalovanému, a to 19 m2, je ročná sadzba za celý pozemok 228 eur.
17. Žalobca sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku za obdobie od 06.03.2014 do 31.12.2016. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu za obdobie od 06.03.2014 do 16.03.2015. V zmysle § 107 ods. 1 OZ je premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia dvojročná, jedná sa o subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá nemôže začať plynúť skôr než objektívna trojročná. O tom, či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške, že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Ako mal súd preukázané z listinných dokladov, žalobca mal už dňa 03.02.2015, keď si výzvou uplatnil od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. č. XXXXX/X kat. úz. W. Y., preto subjektívna premlčacia doba mu začala najneskôr od tohto okamihu plynúť. Keďže však žalobu na súd podal žalobca až 17.03.2017, je nepochybné, že pri dvojročnej premlčacej dobe jeho nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 06.03.215 do 16.03.2015 je premlčaný v súlade s § 107 ods. 1 OZ, § 100 OZ, a to nárok vo výške 208,10 eur s príslušenstvom, v ktorej časti súd žalobu zamietol.
15. Súd priznal v zmysle § 451 ods. 1,2 OZ žalobcovi nárok za obdobie od 17.03.2015 do 31.12.2016 vo výške 407,02 eur ( 9mesiacov+14dní za rok 2015+ 12 mesiacov za rok 2016) pri výške obvyklého nájomného za užívanie pozemku v zmysle Rozhodnutí primátora 12 eur/m2/rok, pričom pri výmere užívaného pozemku žalovaným 19 m2 predstavuje táto suma 228 eur/ročne. V súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ súd žalobcovi priznal zároveň i príslušenstvo pohľadávky tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05% ročne z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žalovanému Výzvy na platenie úhrad za užívanie pozemku do zaplatenia.
16. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane v pomere 2/3-in priznal voči žalovanému procesne úspešnému v spore v pomere úspech 1/3-iny, nárok na náhradu trov konania v pomere rozdielu procesného úspechu oboch strán, a to v 1/3-ine. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).