Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-183-2017.pdf
PDF · 117.54 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/183/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: C.. X. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. E. X. XXXX/XX, I., v konaní právne zastúpený JUDr. Patríciou Tóthovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Röntgenova 26, Bratislava, IČO: 42 259 720, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, o zaplatenie 450,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/332/2015 - 60 zo dňa 17. 01. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/332/2015 - 60 zo dňa 17. 01. 2017 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 450,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 450,- Eur od 06. 09. 2013 až do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca uviedol , že mu vznikla ujma v súvislosti s tým, že na účet žalovaného zaplatil sumu 450,- Eur. Vo svojej výpovedi na pojednávaní doplnil, že túto sumu zaplatil, lebo si vyhľadal na internete možnosť študovať program u žalovaného. Uviedol, že sa zúčastnil prednášok v rokoch 2013 a 2014 a podpisoval prezenčné listiny. Iné skutočnosti zo žaloby a z výsluchu žalobcu nevyplývajú, žalobca žalobu nedoplnil, neuviedol z akého titulu sa mal na jeho úkor obohatiť žalovaný, o aké bezdôvodné obohatenie sa má jednať. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal uplatňovaný nárok a okrem svojich tvrdení nepredložil žiadne listinné dôkazy, žiadne dôkazy nenavrhol na vykonanie a napriek predloženým dôkazom zo strany žalovaného sa k týmto nevyjadril. Z predložených listín zo strany žalovaného je zrejmé, že žalobca sa zúčastnil študijného programu, podľa vystavenej faktúry za tento zaplatil žalovanú sumu, je podpísaný na prezenčných listinách, zároveň vypĺňal dotazník a dostal osvedčenie o štúdiu. Žalobca nedoplnil žalobu o skutkové a právne vyjadrenia a nie je zrejmé v zmysle čoho sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť. Súd mal za to, že žalobca neuniesol povinnosť preukázania tvrdených skutočností, tieto iba tvrdil a jeho povinnosťou bolo označiť dôkazy, čo neurobil napriek výzve súdu, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 a § 262 CSP a rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania napriek úspechu v konaní, nakoľko si tento (žalovaný) trovy konania neuplatnil.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd v bode 4 rozsudku uviedol že žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalobca v odvolaní uviedol, že predložil potvrdenie o prevode na účet žalovaného, ktorým dostatočne a hodnoverne preukázal svoj nárok. Žalovaný mal svojou procesnou obranou vyvrátiť uvedenú skutočnosť a predložiť právny titul na ponechanie si uvedených finančných prostriedkov, čo počas konania neurobil. Preto nemal žalobca potrebu predkladať akékoľvek iné dôkazy alebo navrhovať výsluch svedkov, nakoľko potvrdením o prevode na účet žalobcu uniesol nielen dôkazné bremeno, ale aj bremeno tvrdenia. Žalovaný nepredložil dôkaz o tom, že by si žalobca u neho čokoľvek objednal, nepredložil dôkaz o tom, že doručil žalobcovi akúkoľvek faktúru, nepredložil žiadnu objednávku žalobcu a nepredložil žiadnu zmluvu o štúdiu, ktorá mohla byť jediným podkladom pre žalovaného si predmetné finančné prostriedky ponechať. Žiadne údajné osvedčenie nemôže znamenať skutočnosť, že žalobca bol účastníkom akéhokoľvek spoplatňovaného programu vzdelávania, najmä ak neexistuje žiadna zmluva o takomto programe. Žalovaný si nemôže ponechať finančné prostriedky a tieto si jednostranne započítať s údajným „U.“, ktorý nie je žiadnym právnym titulom. Jediným právnym titulom na ponechanie si zaslaných peňazí by bola výhradne zmluva o poskytnutí vzdelávania zo strany žalovaného. Dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca podpísal akýkoľvek dokument žalovanému (študijný poriadok, certifikát, zmluvu o štúdiu atď.), navyše uvedené tvrdenia žalobca v celom rozsahu poprel. Na žalobcu sa nikdy nemohol vzťahovať žiadny študijný poriadok žalovaného, nakoľko nikdy nebol študentom žalovaného a nikdy s ním neuzatvoril žiadny právny vzťah, ktorý by ho zaväzoval študijný poriadok rešpektovať. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval, že žalobca žalobu nedoplnil a neuviedol z akého titulu sa mal na jeho úkor žalovaný obohatiť, žalobca dňa 30. 04. 2016 svoj návrh doplnil o skutkové a právne tvrdenia, kde okrem iného uviedol, že sa na žiadne platené vzdelávanie žalovaného nikdy neprihlásil, žiadneho plateného vzdelávania sa nezúčastnil a so žalovaným nikdy nemal uzavretú akúkoľvek zmluvu o štúdiu. Žalobca tiež uviedol, že žalovaného vyzval, aby mu finančné prostriedky vrátil a keďže mu tento finančné prostriedky nevrátil, má za to, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca dôkazné bremeno uniesol práve tým, že predložil doklad o úhrade, ktorý preukazoval skutočnosť, že na účet žalovaného uhradil sumu vo výške 450,- Eur. Žalobca nemal dôvod predkladať iné dôkazy, keďže iné dôkazy neexistovali. Žalobca nemohol predložiť printscreen web stránky žalobcu, nakoľko táto bola modifikovaná. Žalobca nemohol predložiť zmluvu o štúdiu so žalovaným, nakoľko na žiadne štúdium nikdy prihlásený nebol a žiadnu zmluvu so žalovaným nikdy nepodpísal. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa meritom veci vôbec nezaoberal, nevykonal dostatočné dokazovanie, stotožnil sa s účelovými tvrdeniami žalovaného bez akéhokoľvek logického základu im uveril. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom bola žalobcovi doručená faktúra žalovaného, akým spôsobom mal žalobca objednávať vzdelávacie služby u žalovaného a z akého právneho titulu si mohol žalovaný ponechať uvedenú finančnú hotovosť. Žalovaný má tiež za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, súd hodnoverným spôsobom nezdôvodnil svoje závery týkajúce sa neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Súd len formálne prevzal fabulatívne tvrdenia a fiktívne, nič nedokazujúce údajné písomnosti žalovaného, ktoré neboli v nijakom príčinnom vzťahu s predmetnou sporovou vecou. Rovnako súd v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil príčinnú súvislosť medzi uvedenými tvrdeniami žalovaného a posudzovanou vecou, pričom stručné odôvodnenie v tejto časti napadnutého rozhodnutia nevychádza z vykonaného dokazovania, ale z účelových a nepravdivých tvrdení žalovaného, s ktorými sa súd stotožnil. Súd nevykonal žiadne relevantné dokazovanie v časti, ktorá by odôvodňovala meritum problému, a teda konštatáciu, že medzi sporovými stranami vôbec existoval akýkoľvek právny vzťah týkajúci sa poskytnutia vzdelávania žalobcovi. V neposlednom rade žalobca poukázal na to, že nesprávnym procesným postupom súdu bolo žalobcovi upreté právo na spravodlivý súdny proces. Súd pojednávanie z objektívnych dôvodov na strane právneho zástupcu žalobcu (o čom bol súd pred pojednávaním informovaný) neodročil, a to i napriek skutočnosti, že právny zástupca žalobcu podal procesný návrh na odročenie pojednávania. Žalobca sa domnieva, že písomné podania žalobcu, ktorými doplnil skutkové a právne skutočnosti, súd ani nečítal, len sa striktne formalisticky stotožnil s prednesom žalovaného a jeho účelovo predloženými dôkazmi, ktoré sa nezakladajú na pravde a s vecou nesúvisia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 450,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 06. 09. 2013 a zároveň rozhodne o trovách konania.
3. K odvolaniu žalobcu sa dňa 30. 03. 2017 vyjadril žalovaný. Poukázal na základné zásady a princípy obsiahnuté v Civilnom sporovom poriadku a prvotnú povinnosť tvrdenia a s tým spojenú dôkaznú povinnosť na strane žalobcu. Je to predovšetkým žalobca, kto má predkladať súdu skutkové tvrdenia a navrhovať príslušné dôkazy. Civilné sporové konanie nemôže prebiehať podľa predstáv žalobcu, ktorý podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, sám predložil jediný dôkaz - výpis z účtu, nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy a dokonca poprel skutkové tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným bez toho, aby uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach v rozpore s ustanovením § 151 ods. 1 CSP. Žalovaný na pojednávaní dňa 19. 04. 2016 uviedol, že žalobca sa zúčastnil v rokoch 2013 a 2014 viacerých prednášok, nevedel špecifikovať koľkých, ale súviseli s uvedeným štúdiom. Žalobca sa aj podpisoval na prezenčnú listinu. Navyše uvedené skutočnosti vyplývajú aj z dôkazov č. 1 až 17, ktoré na pojednávaní predložil žalovaný. S poukazom na dôkaz č. 7 a 8 (e-maily zo dňa 09. 12. 2014 a 12. 12. 2014) je zrejmé, že žalobca nemá pravdu, keď v odvolaní tvrdí, že nebola preukázaná e-mailová korešpondencia medzi stranami konania. Žalovaný zdôraznil, že právny poriadok SR nepozná samostatný zmluvný typ (zmluva o štúdiu) a nepredpisuje ani jej písomnú formu, takže uzavretie písomnej zmluvy o štúdiu nemôže byť podmienkou vzniku právneho vzťahu medzi študentom a akreditovanou vzdelávacou inštitúciou. Žalobca sa so študijným poriadkom (dôkaz č. 17) preukázateľne oboznámil (dôkaz č. 12), so štúdiom bol „maximálne spokojný“ (dôkaz č. 13) a z vystavenej faktúry (dôkaz č. 10) vedel, že platí za účasť na vzdelávacom programe Duševné vlastníctvo U. na školské roky 2013/2014 a 2014/2015. Žalobca ignoroval výzvu súdu zo dňa 17. 08. 2016 a v súdom určenej lehote neuplatnil žiadne prostriedky procesného útoku ani prostriedky procesnej obrany. Nastúpili tak účinky sudcovskej koncentrácie konania. Navyše zaslanie písomného vyjadrenia 2 hodiny pred nariadeným pojednávaním dňa 17. 01. 2017 považuje žalovaný za neprípustný postup zo strany žalobcu, ktorý nemôže preniesť zodpovednosť za nezvládnutý spor na súd. Žalovaný navrhol odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
4. K vyjadreniu žalovaného sa dňa 04. 04. 2018 vyjadril žalobca. Uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava právnej argumentácie, ktorú uviedol v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica a navyše uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré žalobca vo svojej žalobe tvrdil, oprel o reálny a „faktografický dôkaz“, a teda potvrdenie o prevode finančnej úhrady na účet žalovaného, čím dostatočne, hodnoverne a predovšetkým jednoznačne preukázal svoj zákonný nárok. Jedinou možnou procesnou obranou, ktorou mohol žalovaný vyvrátiť dôkaz vyplývajúci z tohto dôkazného prostriedku by bol právny titul, ktorý by žalovanému umožňoval si tieto finančné prostriedky ponechať, čo však žalovaný počas celého konania neurobil. Preto nemal žalobca potrebu predkladať akékoľvek ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov. Má za to, že žalovaný účelovo manipuluje faktický stav, kedy sa snaží svoje umožnenie dobrovoľnej účasti žalobcu na prednáške, ktorú žalovaný poskytoval iným tretím osobám, spájať s údajným potvrdením plateného vzdelávania žalobcu u žalovaného, ktoré však nevie preukázať žiadnou zmluvou, objednávkou či faktúrou, ani zmluvou o štúdiu, či iným právnym titulom, ktorým by preukázal, že žalobca uzavrel so žalovaným akýkoľvek reálny kontrakt za úplatu. Žalobca sa na prezenčnú listinu podpísal ako každý iný účastník prednášky, ktorý vstúpil do miestnosti tak, ako je to obvyklé na akýchkoľvek iných konferenciách a študijných akciách, kedy sa každý účastník bez rozdielu na to, či je aktívnym alebo pasívnym účastníkom konferencie, platiacim alebo neplatiacim účastníkom podpíše na prezenčnú listinu, čím prirodzene nepotvrdzuje žiadne platené vzdelávanie alebo aktivitu na prednáške, ale len účasť na nej (pobyt v miestnosti). Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalovaného, že právny poriadok Slovenskej republiky nepozná samostatným zmluvný typ „zmluva o štúdiu“ a nepredpisuje ani jej písomnú formu, žalobca poukazuje na to, že takáto účelová procesná obrana neobstojí a nie je dostatočným vyvrátením nepriestrelného dôkazu zo strany žalobcu, ktorým bola úhrada na účet žalovaného bez akéhokoľvek právneho titulu. Takéto účelové tvrdenie žalovaného nemôže postačovať na to, aby si tento ponechal finančné prostriedky žalobcu, na ktoré nemal žiadny právny nárok. Poukázal na skutočnosť, že každý študent žalovaného, ktorý u žalovaného študoval predmetné platené vzdelávanie v minulosti, mal vždy so žalovaným ako akreditovanou vzdelávacou inštitúciou uzavretú písomnú zmluvu o poskytovaní štúdia, pričom toto štúdium zo strany žalovaného bolo poskytnuté na základe písomnej objednávky zo strany študenta a tieto služby boli študentovi fakturované. Je zvláštne, že pri žalobcovi takýto postup zvolený nebol. Žalobca zduplikoval, že má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a súd hodnoverným spôsobom svoje závery týkajúce sa neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena nezdôvodnil s tým, že len formálne prevzal tvrdenia a nič nedokazujúce údajné písomnosti žalovaného, ktoré neboli v nijakom príčinnom vzťahu s predmetnou sporovou vecou a v rozsudku nevysvetlil príčinnú súvislosť medzi uvedenými tvrdeniami žalovaného a posudzovanou vecou.
5. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Na základe podaného odvolania žalovaného tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené žalobcom v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť vyššie uvedených dôvodov.
9. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 450 € od žalovaného, pričom žalobu a nárok v nej obsiahnutý zdôvodnil argumentáciou, že zo strany žalovaného sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Na podporu svojho tvrdenia o bezdôvodnom obohatení v žalovanej sume na strane žalovaného, žalobca v konaní (spolu so žalobou) predložil dôkaz - výpis z účtu vedeného v Z. zo dňa 05. 09. 2013 (tlač pohybov), ktorý preukazuje poukázanie sumy 450,- eur v prospech účtu žalovaného. Na pojednávaní pri výsluchu žalobca uviedol, že uvedenú sumu dobrovoľne zo svojho účtu zaslal na účet žalovaného, keďže na internete vyhľadal možnosť študovať program odporcu (žalovaného).
10. Možno tak konštatovať, že v konaní bola zo strany žalobcu preukázaná výlučne skutočnosť poukázania finančných prostriedkov zo strany žalobcu na účet žalovaného. V rámci svojej procesnej obrany však žalovaný súdu uviedol a preukázal, že žalobca uskutočnil uvedenú úhradu na základe ním (žalovaným) vystavenej faktúry a na základe konsenzu žalobcu a žalovaného o tom, že žalovaný umožní žalobcovi zúčastniť sa na vzdelávacích aktivitách a žalobca za uvedenú možnosť vzdelávať sa zaplatí žalovanému dohodnutú cenu 450,- eur. V danom prípade písomná forma zmluvy ( o štúdiu), ktorej absenciou argumentuje právna zástupkyňa žalobcu v konaní, nie je obligatórnou náležitosťou (zmluvy), a preto jej nedostatok nespôsobuje (a neznamená) neexistenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným od samého počiatku. Fyzické, ako aj právnické osoby môžu slobodne vstupovať do rôznych zmluvných vzťahov, pričom tieto nemusia byť obligatórne založené na základe zmluvy v písomnej podobe; písomná forma sa vyžaduje len tam, pri tých právnych úkonoch, o ktorých to zákon výslovne uvádza. Predpokladom vzniku zmluvy vo všeobecnosti je záväzný návrh na jej uzavretie podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (oferta), ktorý je adresovaným jednostranným právnym úkonom navrhovateľa a prijatie tohto návrhu (acceptatio) osobou, ktorej bol návrh určený. Včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť vtedy, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Uvedený vznik zmluv (§43a a nasl OZ) sa aplikuje za predpokladu, že zákon pri konkrétnom zmluvnom type neobsahuje osobitnú právnu úpravu. Pri zmluvných typoch upravených priamo v druhej až sedemnástej hlave ôsmej časti Občianskeho zákonníka (pomenované zmluvy)
ustanovuje zákon ich podstatné obsahové náležitosti. Občiansky zákonník v ust. § 51 umožňuje však zmluvným stranám upraviť aj zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená či už v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone a je tak vytvorené prostredie na realizáciu zmluvnej autonómie. Nepomenovaná zmluva má rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú súdne vynútiteľné. Pokiaľ pri zmluvných typoch pomenovaných zákon upravuje, na ktorých bodoch sa musia strany zhodnúť, aby zmluva vznikla, pri nepomenovaných zmluvách táto vznikne až na základe dohody strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ktoré sú dôležité (podstatné) pre zmluvné strany.
11. Napriek zásade neformálnosti ustanovuje Občiansky zákonník v niektorých prípadoch pre platnosť zmluvy povinnú písomnú formu (zmluvy o prevodoch nehnuteľností, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, zmluva o obstaraní predaja veci a iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov). Väčšina občianskoprávnych zmluv však zo zákona nemusí byť uzavretá v písomnej forme.
12. V prejednávanej veci žalobca sám prejavil záujem absolvovať žalovaným ponúkané štúdium - akreditovanú formu štúdia Právo duševného vlastníctva, pozostávajúceho z viacerých blokov (modulov), pričom na uvedený vzdelávací program sa žalobca prihlásil elektronicky (cez webstránku žalovaného). Reakciou žalovaného na prejavený záujem žalobcu bolo vystavenie faktúry č. 2300900001 žalobcovi (faktúra vystavená za vzdelávací program duševné vlastníctvo - U. na šk. roky 2013/2014 a 2014/2015). Žalobca následne dobrovoľne uhradil sumu 450,- eur označenú ako účastnícky poplatok. Na základe uvedeného, t.j. elektronickej prihlášky a úhrady účastníckeho poplatku, bol žalobca zaradený do vzdelávacieho programu a bolo mu umožnené tohto sa postupne zúčastňovať. Za uvedené finančné plnenie vo výške 450,- eur tak žalobca dostal protiplnenie vo forme možnosti zúčastňovať sa odborných prednášok, prezentácií a vzdelávacích aktivít t. j. plnenie vo forme vzdelávania. Skutočnosť, že žalobca takúto možnosť (vytvorenú na základe vzájomného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným o absolvovaní študijného programu) i využil, preukazuje jeho podpis na prezenčných listinách, ktoré potvrdzujú účasť žalobcu na vzdelávacích aktivitách. Žalobca tiež záverečnými skúškami ukončil i konkrétny tematický celok, žalovaným nazvaný ako U. - Právo priemyselného vlastníctva. Na uvedenú okolnosť žalovaný pred súdom prvej inštancie predložil listinné dôkazy. Z uvedených okolností je zrejmé a v konaní bolo dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah (zmluva). Predmetom tohto zmluvného vzťahu bolo poskytovanie vzdelávania žalovaným žalobcovi v oblasti Právo duševného vlastníctva v presne vymedzenom rozsahu (U.), ktorý si žalovaný sám slobodne zvolil a vybral a na uvedené sa prihlásil elektronickou formou. I napriek tej skutočnosti, že nebola vyhotovená písomná zmluva, nemožno konštatovať, že by žalobca a žalovaný v zmluvnom vzťahu neboli, a že by plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému bolo plnením bez právneho dôvodu. Súčasná platná úprava neupravuje samostatný zmluvný typ „zmluvy o poskytnutí vzdelávania“ alebo „zmluvy o štúdiu“ a nie je tak predpísaná ani jej písomná forma a možnosť úpravy práv a povinností z takto vzniknutého zmluvného vzťahu je ponechaná na vôľu strán. Písomná forma zmluvy však nie je podmienku vzniku právneho (zmluvného) vzťahu medzi zmluvnými stranami (študentom a inštitúciou poskytujúcou vzdelávanie).
13. Vzhľadom na to, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že za sumu 450 € žalobca od žalovaného prijal (resp. mal vytvorené možnosti na prijatie) vzdelávanie vo forme akreditovaného štúdia vzdelávacieho programu Duševné vlastníctvo v rokoch 2013/2014 a 2014/2015, súd prvej inštancie správne nepovažoval plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému za bezdôvodné obohatenie a správne žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, na dôvody v ňom uvedené odkazuje a postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
14. Záverom a na odvolaciu námietku žalobcu o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojvoľné a arbritrárne, odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti mal súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, ako vyhodnotil jednotlivé predložené dôkazy (ako žalobcom, tak aj žalovaným) súdu, ktorými dôkazmi boli preukázané jednotlivé tvrdenia sporových strán. Z odôvodnenia rozsudku je tak zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil a takisto uviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.
15. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil z jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/3).
16. Pokiaľ žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namieta i odňatie práva konať pred súdom, z dôvodu neakceptovania ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, odvolací súd predovšetkým uvádza, že v podanom odvolaní právna zástupkyňa bližšie nekonkretizovala termín predmetného pojednávania. Odvolací súd však poukazuje na priebeh konania, kedy súd opakovane vyhovel žiadosti právnej zástupkyne žalobcu o odročenie pojednávania (podaných spravidla pri každom vytýčení termínu pojednávania vo veci) a v dôsledku takého procesného správania sa právnej zástupkyne žalobcu vec začatú na súde dňa 08. 09. 2015 ukončil vyhlásením rozsudku vo veci samej až dňa 17. 01. 2017. Zo spisu vyplýva, že prvé pojednávanie vo veci (po podaní odporu proti platobnému rozkazu) bolo vytýčené na deň 08. 03. 2016. Upovedomenie o termíne bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 19. 01. 2016 (čl. 23 p. v.). Táto následne dňa 03. 03. 2016 súdu prvej inštancie doručila ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu dlhodobo plánovanej zahraničnej cesty v termíne od 26. 02. 2016 do 08. 03. 2016. Súd uvedenej žiadosti vyhovel, pojednávanie vo veci v uvedený termín zrušil a určil nový termín na dňa 19. 04. 2016. Právnej zástupkyni žalobcu bolo upovedomenie o termíne doručené dňa 15. 03. 2016. V uvedený termín súd prvej inštancie pojednávanie vo veci vykonal, žalobca bol zastúpený L.. W. Z., na základe substitučného plnomocenstva udeleného JUDr. Patríciou Tóthovou (právnou zástupkyňou žalobcu). Na uvedenom súd prvej inštancie o. i. určil žalobcovi lehotu do 30. 04. 2016 „na doplnenie návrhu o skutkový stav a listinné dôkazy a návrhy na vykonanie dokazovania“, nakoľko uvedené z podanej žaloby nevyplývalo. Zároveň súd prvej inštancie určil termín pojednávania na dňa 14. 06. 2016, ktorý žalobca a jeho právna zástupkyňa vzali (dňa 19. 04. 2016) na vedomie. Dňa 14. 06. 2016 právna zástupkyňa elektronicky doručila súdu prvej inštancie ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu jej zdravotnej situácie. Tejto žiadosti súd prvej inštancie vyhovel, pojednávanie odročil na dňa 03. 11. 2016, o čom právnu zástupkyňu žalobcu upovedomil dňa 29. 09. 2016 (doručenka na čl. 45 p.v. spisu). Dňa XX. XX. XXXX právna zástupkyňa opäť súdu elektronicky doručila žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu aktuálnej zdravotnej situácie bezprostredne súvisiacej s pôrodom dňa XX. XX. XXXX. Uvedenej žiadosti súd prvej inštancie vyhovel, pojednávanie zrušil a opätovne určil nový termín na dňa 17. 01. 2017 o 10. 30 hod. Upovedomenie o termíne pojednávania mala právna zástupkyňa žalobcu doručené dňom 09. 12. 2016. V daný deň (17. 01. 2017 o 8.26 hod) právna zástupkyňa žalobcu súdu opätovne doručovala žiadosť o odročenie vytýčeného pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu aktuálnej zdravotnej situácie bezprostredne súvisiacej s pôrodom a zhoršením zdravotného stavu dieťaťa. Uvedené pojednávanie súd prvej inštancie vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne a vo veci rozhodol. Odvolací súd poukazuje na priebeh pojednávania a postoj súdu prvej inštancie, ktorý sa odvolaciemu súdu javí ako mimoriadne trpezlivý, vzhľadom na skutočnosť, že prekážky a dôvody neúčasti na pojednávaní boli vždy na strane právnej zástupkyne žalobcu, advokátky, ktorá sa mohla dať zastúpiť na základe substitučného plnomocenstva. Odvolací súd konštatuje, že vykonaním pojednávania dňa 17. 01. 2017 súdom prvej inštancie i napriek žiadosti o jeho odročenie doručenej právnou zástupkyňou elektronicky v daný deň, kedy sa takáto žiadosť objektívne nemusel dostať do dispozície konajúceho sudcu, nie je odňatím možnosti konať pred súdom strane sporu. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a s poukazom na predchádzajúci procesný priebeh konania i ako zjavne neopodstatnenú.
17. Odvolací súd preskúmal i výrok rozhodnutia napadnutého rozsudku o trovách konania, nakoľko sa jedná o výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej a konštatoval, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný by ako procesne úspešná strana sporu mal nárok na náhradu trov konania, nakoľko však tieto si neuplatnil, súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie i v tejto časti ako vecne správne.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, tomuto by v zmysle § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak nakoľko žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy preukázateľne nevznikli a tento si ich ani neuplatnil, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.
19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).