Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-2-2022.pdf
PDF · 81.84 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla 2022 prejednal odvolanie obžalovaného
S. H.,
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., P. W. XXX, bývalého príslušníka PZ SR, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2T/38/2017 zo dňa 13. septembra 2021 a jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. H. uznaný vinným z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Tr. zák., pretože ako príslušník Policajného zboru v čase skutku služobne zaradený vo funkcii referenta Obvodného oddelenia PZ F., odboru poriadkovej a dopravnej polície E. riaditeľstva F. zboru v F. O. riaditeľstva F. zboru v S., v služobnom pomere príslušníka F. zboru od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, ČOZ: XXXXXX dňa 7.1.2016 v presne nezistenom čase medzi 16.30 hod. až 18.01 hod. zneužil svoje postavenie v rámci služby v Policajnom zbore Slovenskej republiky tým spôsobom, že predstierajúc služobnú potrebu, v úmysle získať neoprávnený prospech požiadal svojich kolegov, príslušníkov Policajného zboru služobne zaradených na Obvodnom oddelení Policajného zboru Partizánske, a to nadstrážmajstra G.. Q. M. a práporčíka U. O. o vykonanie lustrácií osôb G. Q., nar. X.X.XXXX v M., trvale bytom O. XXX a S. M., nar. X.X.XXXX v F., trvale bytom N. O., T. XXX/XX v informačných systémoch Register obyvateľov (REGOB) a správna agenda (SA) a Úplný telefónny zoznam za účelom ich stotožnenia, a takto získané údaje následne, najneskôr dňa 11.01.2016, poskytol B. O. na súkromný účel ako neoprávnenej osobe, čím konal v rozpore s ustanovením § 18 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, v rozpore s ustanovením § 76a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom znení a zároveň svojim konaním porušil i základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. f), písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v platnom znení
Bol za to odsúdený podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j), 37 písm. h), 38 ods. 2, 41 ods. 1, 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 2 roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a), 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v skoršom rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2T/56/2018 zo dňa 01.07.2019, právoplatného v ten istý deň, pričom zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušený výrok o treste, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Obhajca následne odvolanie aj písomne odôvodnil. Uviedol, že na základe vykonaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že vina obžalovaného bola bez závažných pochybnosti preukázaná. Obhajoba obžalovaného nebola z hľadiska jej pravdivosti preverená, čo do najväčších detailov, aby nevznikli dôvodné a rozumné pochybnosti o tom, či sa skutok uvedený v obžalobe stal. Obhajca poukázal na „vzťah“ svedkov P. a O., pričom vymáhanie pohľadávky od Q., resp. M. bolo pre P.. Úvaha súdu o tom, že sám zvážil, kedy títo vypovedali pravdu a kedy nie, nie je logická. Z tohto pohľadu išlo potom len o hypotézy súdu prvého stupňa. Svedkovia G.. Q. M. a P.. U. O. pripustili, že lustrácie boli urobené v súvislosti s podaním možného trestného oznámenia. Neexistuje pritom žiadny dôkaz o tom, že by obžalovaný zobral vyhotovené lustrácie z kancelárie OO PZ v Partizánskom a dal ich O.. Úvaha súdu o daktyloskopických stopách nie je tiež v tomto smere logická. Usvedčujúca výpoveď svedka B. O. je nevierohodná, pretože tento svedok je voči obžalovanému zaujatý. Tento svedok vypovedal vedome lži na obžalovaného v snahe čo najviac mu uškodiť. Z tohto dôvodu obhajca žiadal pripojiť spis 2T/56/2018, kde bol obžalovaný vo väzbe, pričom toto trestné stíhanie začalo skôr ako v tejto veci. Zároveň obhajca žiadal vypočuť aj vyšetrovateľa Y.. Svedkovia M. a Q. pritom nepotvrdili výpoveď svedka O., ktorý im mal povedať, že idú od obžalovaného. Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby odvolací súd sám vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Obhajca obžalovaného navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie a na doplnenie dokazovania v rozsahu uvedenom v odvolaní obžalovaného.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere s výnimkou rozsahu vykonaného dokazovania nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. K dostatočnosti rozsahu dokazovania na hlavnom pojednávaní sa senát odvolacieho súdu vyjadrí nižšie.
K namietanej správnosti zisteného skutkového stavu veci uvedenom vo výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní obžalovaného, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. V písomných dôvodoch rozsudku súdu prvého stupňa sú podrobne uvedené obsahy výpovedí osôb jednak obžalovaného, ako aj svedkov P. P. (osoba, pre ktorú bola „vymáhaná“ pohľadávka), B. O. (osoba, ktorej dal obžalovaný predmetné lustrácie a ktorá „vymáhala“ pohľadávku), S. M. a G. Q. (osoby, od ktorých bola „vymáhaná“ pohľadávka), G.. Q. M. a P.. U. O. (príslušníci PZ, ktorí pre obžalovaného „vykonali“ predmetné lustrácie). Už z výpovede samotného obžalovaného vyplynulo, že zo „služobných“ dôvodov v súvislosti so svedkom P. P. (z dôvodu jeho pohľadávky) lustroval svedkov - poškodených S. M. a G. Q..
Svedok P. P., ktorého vierohodnosť obžalovaný namietal pre jeho vzťah k svedkovi B. O., na hlavnom pojednávaní vypovedal v prospech obžalovaného, hoci v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že obžalovaný mu sám ponúkal pomoc ohľadne vrátenia dlžnej sumy od M. a Q..
Svedok B. O. jednoznačne uviedol, že lustrácie dvoch osôb (S. M. a G. Q.) mu dal obžalovaný, pričom uviedol, že v čase skutku bol s obžalovaným kamarát a „spolupracoval“ s ním ako policajtom. Taktiež uviedol, že aj v iných prípadoch mu dal obžalovaný lustrácie osôb aj ŠPZ. K možnej zaujatosti tohto
svedka k obžalovanému zaujal stanovisko už súd prvého stupňa, pričom správne odôvodnil v rozsudku (str. 11), že „vymáhanie“ pohľadávky pre P. P. bol ich spoločný „projekt“. Pokiaľ obhajca na preukázanie „zaujatosti“ svedka O. navrhoval vykonať dokazovanie trestnými spismi Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2T/56/2018 (odsúdený S. H.) a sp. zn. 2T/55/2018 (odsúdený B. O.) - pre krádeže a predaj luxusných hodiniek talianskeho občana v roku 2015, kde obžalovaný usvedčoval B. O., k tomu senát odvolacieho súdu uvádza nad rámec dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa, že B. O. už dva mesiace po tom, čo mu obžalovaný dal predmetné lustrácie dvoch osôb v Ústave na výkon väzby Ilava príslušníkom PZ mjr. G.. P. Y. a kpt. U. M. ako príslušníkom špecializovaného tímu dal „informáciu“ o tom, že mu „zaistené“ lustrácie v jeho vozidle predtým odovzdal práve obžalovaný S. H. (č. l. 349). Išlo síce o tzv. operatívne vyťažovanie, avšak tu je významná tá okolnosť, že nie svedok B. O. zo „zaujatosti“ iniciatívne poskytoval informácie o obžalovanom, ale „informáciu“ o obžalovanom poskytol až na základe otázok príslušníkov PZ, medzi ktorými bol aj mjr. G.. P. Y., ktorého navrhoval obžalovaný vypočuť.
Napokon obrana obžalovaného o „nevierohodnosti“ svedka O. je vyvrátená aj záznamami o uskutočnenej telefonickej prevádzke, z ktorej bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že medzi obžalovaným a svedkom B. O. prebehla „komunikácia“ (svedkovi O. dňa 25.01.2016 dvakrát volal obžalovaný), týkajúca sa „vymáhania“ dlhu od S. M. a G. Q. pre P. P..
Napokon aj vyššie uvedení svedkovia - príslušníci PZ jednoznačne vypovedali tak, že predmetné lustrácie osôb robili pre obžalovaného, pričom svedok P.. U. O. aj poukázal na hodnovernú okolnosť, prečo si pamätá, že predmetné telefónne čísla zisťoval pre obžalovaného (známe meno dotknutej osoby). Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa hodnotenia dôkazov, senát odvolacieho súdu sa nestotožnil s tým, že by skutkové úvahy boli iba hypotetické. Taktiež pri hodnotení vierohodnosti svedka môže súd vyhodnotiť za vierohodnú hoci aj len časť výpovede, najmä ak táto časť je podporená ďalšími dôkazmi. Z vykonaného dokazovania pritom bez akýchkoľvek pochybností vyplynuli nasledovné skutkové okolnosti: predmetné lustrácie dvoch osôb vykonali príslušníci PZ pre obžalovaného, písomné lustrácie tých istých dvoch osôb sa našli vo vozidle B. O., tento svedok „vymáhal“ od týchto dvoch osôb dlh pre P. P. a napokon B. O. sám potvrdil, že tieto lustrácie mu dal obžalovaný.
V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto výsledkov logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci existujúcimi dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Súd prvého stupňa potom zistené a preukázané konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákazu a zároveň neoprávnene poskytol osobné údaje o dvoch osobách získané v súvislosti s výkonom jeho povolania.
Odvolací súd preskúmal aj výrok o uloženom súhrnnom treste odňatia slobody obžalovanému, pričom tento v odvolaní osobitné chyby tohto výroku neuviedol. Súd prvého stupňa správne obžalovanému uložil súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., pretože odsudzoval obžalovaného za dva prečiny, ktoré tento spáchal skôr, ako bol dňa 01.07.2019 obžalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2T/56/2018 pre inú trestnú činnosť (prečin podielnictva v súvislosti so svedkom B. O.). Súd prvého stupňa pritom pri rozhodovaní o súhrnnom treste správne ustálil vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36 písm. j) Tr. zák. - vedenie riadneho života, § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchanie viac trestných činov). V súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zák. je uložený súhrnný trest prísnejší, ako skorší uložený trest odňatia slobody. Napokon senát odvolacieho súdu uvádza, že uložený trest odňatia slobody na 2 roky s povolením podmienečného odkladu na 3 roky je trest uložený v
trestnej sadzbe podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. (odňatie slobody 2 roky až 5 rokov) a nemožno ho považovať za neprimerane prísny tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.