Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: E-RAN Slovakia spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36 336 530, zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Bavlnárska 312/9, proti žalovanému: STAWODOM, s.r.o., so sídlom v Prievidzi, S. Chalupku 136/33, IČO: 46 636 943, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubica Lukáčová, s.r.o., so sídlom M.Hodžu 10/3, Prievidza, o určenie neexistencie pohľadávky 10.954 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa 2.2.2018 žiadal, aby súd určil, že pohľadávka uplatnená zo strany žalovaného voči žalobcovi, spolu vo výške 10.954 eur s príslušenstvom, zo zmluvy o dielo

- na stavbe Š. Y. X/XX, XXX XX C. v zmysle faktúry č. 201041, s dátumom splatnosti dňa 2.10.2016, faktúry č. 201042 s dátumom splatnosti dňa 2.10.2016, faktúry č. 201044 s dátumom splatnosti dňa 15.10.2016, faktúry č. 201046 s dátumom splatnosti dňa 31.10.2016, faktúry č. 201053 s dátumom splatnosti dňa 2.12.2016, je čo do svojej pravosti a výšky nedôvodná a teda voči žalobcovi neexistenčná. Súčasne žalobca žiadal, aby mu súd voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že ako objednávateľ mal so žalovaným ako zhotoviteľom ústne uzavretú zmluvu o dielo za účelom vykonania stavebných rekonštrukčných prác na stavbe D.. Predmetom zmluvy o dielo bolo zo strany žalovaného riadne a včas zhotoviť dojednané dielo, za čo sa žalobca zaviazal žalovanému v zmysle vystavených faktúr riadne a včas zaplatiť. Žalovaný si prostredníctvom upomienky I. a upomienky II. zo dňa 7.2.2017 ako predžalobných výziev uplatňuje od žalobcu pohľadávku spolu vo výške 10.954 eur s príslušenstvom. Opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky žalovaným odôvodňuje skutočnosťou údajného neuhradenia vykonaných prác zo zmluvy o dielo. Vykonané stavebné práce žalovaný vyfakturoval faktúrou č. 201041 s dátumom splatnosti 2.10.2016 s dlžnou sumou 760 eur, faktúry č. 201042 s dátumom splatnosti dňa 2.10.2016 s dlžnou sumou 602 eur, faktúry č. 201044 s dátumom splatnosti dňa 15.10.2016 s dlžnou sumou 6.263 eur, faktúry č. 201046 s dátumom splatnosti dňa 31.10.2016 s dlžnou sumou 2.080 eur, faktúry č. 201053 s dátumom splatnosti dňa 2.12.2016 s dlžnou sumou 1.251 eur. Žalobca uplatnenú pohľadávku zo strany žalovaného predovšetkým namieta z dôvodu nevykonania stavebných prác na diele v takom rozsahu ako ich žalovaný vyfakturoval. Žalovaný doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že z jeho strany skutočne došlo k vykonaniu prác v takom rozsahu, ako ich fakturuje vo vyššie uvedených faktúrach, nehovoriac o rozpore v preukázaní dojednania samotnej výšky ceny za zhotovené dielo. Pretože žalobca zistil, že fakturácie vykonávané žalovaným nezodpovedajú reálnemu vykonaniu diela, stopol úhradu predposlednej faktúry č. 201046 a následne i poslednej faktúry č. 201053. Žalobca sa domnieva, že je povinnosťou žalovaného preukázať

reálne vykonanie fakturovaných prác. Zo strany žalovaného uplatnené nedoplatky k faktúre č. 201041 s dlžnou sumou 760 eur, k faktúre č. 201042 s dlžnou sumou 600 eur, a k faktúre č. 201044 s dlžnou sumou 6263 eur predstavujú výšku 10% z každej vystavenej faktúry a to ako zádržné právo dojednané zmluvnými stranami na zabezpečenie zhotoveného diela pre prípad odstránenia prípadných vád diela. Nárok na zádržné bol medzi zmluvnými stranami dojednaný na základe ústnej dohody, pričom na jeho vyplatenie doposiaľ žalovanému nevznikol nárok, keďže tento mu vznikne až po odstránení všetkých vzniknutých vád diela. Zo zmluvy o dielo došlo zo strany žalovaného k porušeniu viacerých ustanovení zmluvy, čím žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 2.024 eur. Zmluvnú pokutu v tejto výške si žalobca uplatnil voči žalovanému z dôvodu porušenia plnenia požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zmluvnú pokutu žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 10160385 zo dňa 18.7.2016, faktúrou č. 10160429 zo dňa 5.8.2016, faktúrou č. 10160431 zo dňa 5.8.2016 a faktúrou č. 10160524 zo dňa 16.9.2016. Ďalší nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.080 eur v zmysle bodu 9.8 zmluvy o dielo vznikol žalobcovi z dôvodu nevedenia stavebného denníka žalovaným a to odo dňa začatia prác na diele až do dňa dokončenia diela, od 15.2.2016 do 30.6.2016. Výsledný prehľad, odôvodňujúci neexistenciu žalovaným uplatnenej pohľadávky vo výške 10.954 eur, vychádza z neakceptovateľnosti faktúry č. 1020170007 zo dňa 7.3.2017 v sume 3.331 eur, z uplatnenia zádržného práva vo výške 10% z vystavenej faktúry č. 201041, faktúry č. 201042 a faktúry č. 201044 spolu vo výške 1.986 eur, z uplatnenia započítania zmluvnej pokuty z porušenia právnych predpisov BOZP 2.024 eur a 4.080 eur. Z uvedeného prehľadu je teda zrejmé, že žalovaný nemôže evidovať voči žalobcovi žiadnu pohľadávku vo výške 10.954 eur, práve naopak, žalovaný je doposiaľ povinný žalobcovi vrátiť sumu 467 eur. Právne nárok v konaní uplatnený vymedzil v zmysle ust. § 580, § 56 ods. 1 a 3, § 537 ods. 1 a § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil žalobca tým, že nie je iným spôsobom, ako rozhodnutím súdu vo veci samej, možné odstránenie existujúceho sporného právneho stavu a teda vykonanie ochrany práv žalobcu a jeho oprávneného záujmu na odstránení právnej neistoty. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neexistencie uplatnenej pohľadávky je daný na strane žalobcu tým, že zo strany žalovaného dochádza k uplatňovaniu si neexistujúceho práva, prostredníctvom predžalobných upomienok, s možnou hrozbou následného súdneho vymáhania, pričom takéto uplatňovanie neexistujúceho práva voči žalobcovi môže vyústiť do ďalekosiahlych negatívnych následkov a to či už majetkovej alebo nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.

2. K podanej žalobe žalobca ako dôkazy pripojil faktúry č. 201041, 201042, 201044, 201046 a 201053, upomienku I. zo dňa 26.1.2017, upomienku II. zo dňa 7.2.2017, písomné vyhotovenie zmluvy o dielo č. ES 007/2016 zo dňa 1.1.2016, ktorá nebola podpísaná zmluvnými stranami, sadzobník pokút zo dňa 1.1.2016, faktúry č. 10160385 zo dňa 18.7.2016, 10160429 zo dňa 5.8.2016, 10160431 zo dňa 5.8.2016 a č. 10160524 zo dňa 16.9.2016, objednávku E0216/ES007/001 zo dňa 11.2.2016, zápis o odovzdaní staveniska zo dňa 11.2.2016, výpisy z obchodného registra na strany sporu, Dohodu zo dňa 11.2.2016 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.9.2016.

3. Žalovaný žiadal žalobný návrh v písomnom podaní zo dňa 6.3.2018 ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ktorú špecifikuje v petite, je nedôvodná a je potrebné zo strany žalobcu podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným

nástrojom, ktorý tento spor rieši - odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jej usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6.12.2012, sp.zn. 5Cdo 31/2011). Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú vo vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR z 6.10.2017, sp.zn. II. ÚS 590/2017). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Pokiaľ súd zamieta návrh na určenie podľa § 80 písm. c/ OSP pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Či v danom prípade naliehavý právny záujem jestvuje skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je na mieste žaloba o splnenie povinností). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/147/2008 žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že na určení, ktorého sa podanou žalobou žalobca domáha, tento nemá naliehavý právny záujem, čo je bez ďalšieho dôvodu na zamietnutie žaloby. Skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v žalobe má možnosť použiť ako obranu v prípadnom konaní o žalobe žalovaného o zaplatenie pohľadávky, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca domáha. Tu však žalovaný považuje za potrebné uviesť, že takúto žalobu doposiaľ nepodal. Prípadne, ak žalobca tvrdí, že má pohľadávku voči žalovanému z titulu zmluvnej pokuty, ktorá nevznikla započítaním, má možnosť túto voči žalovanému uplatniť žalobou na plnenie. Ak žalobca tvrdí, že pohľadávka žalovaného zanikla započítaním, tento postup je upravený v právnych predpisoch, v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku, preto podľa názoru žalovaného je nadbytočné, aby sa neplatnosti pohľadávky z titulu jej zániku započítaním domáhal žalobca určovacou žalobou. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný nevykonal práce v takom rozsahu, ako si uplatnil vo faktúrach, je treba uviesť, že prílohou každej faktúry, ktorú žalobcovi vystavil, bol súpis vykonaných prác, ktorý bol podpísaný stavbyvedúcim žalobcu. Súpisy vykonaných prác, ktoré tvorili prílohu faktúr č. 201044, 201046 a 201053 dokonca žalobca nepredložil súdu spolu s podanou žalobou. Pokiaľ žalobca v ďalšom okrem rozsahu vykonania prác spochybňuje výšku dohodnutej ceny diela medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný uvádza, že jednotkové ceny boli určené ústne, pri uzavretí zmluvy o dielo. Žalovaný je takisto toho názoru, že žiadne zádržné právo medzi ním a žalobcom dohodnuté nebolo, o čom svedčí už tá skutočnosť, že žalobca priebežné faktúry žalovaného uhrádzal v plnom rozsahu až do konca augusta 2016. Pokiaľ žalobca tvrdí, že právo na úhradu 10% z uvedených faktúr vznikne žalovanému až po odstránení vád diela, žalovaný disponuje odovzdávacím protokolom, z ktorého je zrejmé, že dielo

vykonané žalovaným bolo bez vád, prevzaté investorom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie predpisov BOZP, OPP a OŽP vo výške 2.024 eur, a za nevedenia stavebného denníka žalovaným vo výške 4.080 eur, v zmysle ust. § 544 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zmluva o dielo bola uzatvorená ústne. Pokiaľ sa teda žalobca odvoláva na porušenie viacerých ustanovení zmluvy zo strany žalovaného, ktoré sa týkajú porušenia predpisov BOZP, OPP a OŽP, nie je žalovanému zrejmé, ktoré ustanovenia zmluvy mal žalobca na mysli. Zmluvná pokuta za porušenie predpisov BOZP, OPP a OŽP nebola medzi stranami sporu dojednaná, keďže Občiansky zákonník na dohodu o zmluvnej pokute vyžaduje písomnú formu. Faktúry, ktorými si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvných pokút, žalovaný vrátil žalobcovi ako nedôvodné. Takisto žiadna zmluvná pokuta za prípadne nevedenie stavebného denníka nebola medzi stranami dohodnutá a to ani ústne ani písomne. Odhliadnuc od absencie dohody o zmluvnej pokuty za nevedenie stavebného denníka, žalovaný stavebný denník počas celej doby realizácie diela pre žalobcu viedol, má ho k dispozícii a v prípade potreby ho môže súdu predložiť. Niektoré tvrdenia žalobcu sú takisto nezrozumiteľné a zmätočné. Žalobca najskôr v žalobe popiera pohľadávku žalovaného v sume 10.954 eur z dôvodu nevykonania všetkých prác ako aj z dôvodu, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o cene, v rozpore z týmto tvrdením však následne započítava svoje tvrdené pohľadávky z titulu zádržného práva, ktoré nebolo dohodnuté, z titulu zmluvných pokút, ktoré neboli dohodnuté, a tiež z dôvodu neakceptovateľnosti faktúry č. 1020170007 zo dňa 7.3.2017 v sume 3.331 eur, pričom žalovanému nie je zrejmé o akú faktúru ide, keďže takúto žalobcovi nikdy nevystavil a takúto faktúru žalobca ani ako faktúru k prílohe nepredložil. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zanikne započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Postup žalobcu, ktorým na jednej strane popiera pohľadávku žalovaného a na druhej strane proti tejto jeho pohľadávke započítava svoje pohľadávky (navyše, ako vyplýva z vyššie uvedeného neexistujúce), nemá oporu v zákone. Z podanej žaloby nie je jednoznačne zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca domáha ,,určenia neexistencie pohľadávky“, či z dôvodu, že žalovaný nevykonal práce za ktoré žiada zaplatiť cenu diela, či cena diela, ktorú si žalovaný uplatňuje, nebola medzi stranami dohodnutá, resp. či pohľadávka žalovaného voči žalobcovi mala vzniknúť započítaním s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút.

4. K písomnému podaniu žalovaný predložil súdu faktúry vystavené žalovaným žalobcovi č. 2016006 zo dňa 28.2.2016 na sumu 6.384 eur, č. 2016010 zo dňa 23.3.2016 na sumu 1.140 eur, č. 2016012 zo dňa 4.4.2016 na sumu 11.549,40 eur, č. 2016015 zo dňa 24.4.2016 na sumu 6.885 eur, č. 2016017 zo dňa 11.5.2016 na sumu 10.343,80 eur, č. 2016019 zo dňa 30.5.2016 na sumu 6.290 eur, č. 2016023 zo dňa 8.6.2016 na sumu 1.362 eur, č. 2016026 zo dňa 4.7.2016 na sumu 1.340 eur, č. 2016033 zo dňa 11.8.2016 na sumu 10.650 eur, č. 2016042 zo dňa 2.9.2016 na sumu 2.100 eur, č. 2016044 zo dňa 15.9.2016 na sumu 6.263 eur.

5. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu a oboznámením obsahu spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

6. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní pred súdom na podanej žalobe zotrval. Uviedol, že dôvod uplatnenia žalovaného nároku je ten, že medzi stranami bola ústne dohodnutá zmluva o dielo ohľadne rekonštrukcie bytového domu na ulici Š. Králika v Prievidzi, kde žalovaný v zmysle zmluvy o dielo nezhotovil práce riadne a včas. Na rozdiel od žalovaného, tvrdil, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je dostatočne preukázaný tým, že žalovaný si uplatňuje voči žalobcovi prostredníctvom upomienky č. I. a upomienky č. II. zaplatenie dlžnej sumy 10.954 eur, čím sa stáva postavenie žalobcu neisté, čo môže spôsobiť jeho ujmu v právnom postavení. Ujmu vidia práve v tom, že žalobca takúto neexistenčnú pohľadávku môže vymáhať prostredníctvom súdneho konania a keďže by nebola táto pohľadávka ešte súdom právoplatne priznaná, môže dôjsť k vážnemu poškodeniu žalobcu v obchodnom styku vo vzťahu k iným obchodným partnerom a to z dôvodu, že by sa na žalobcu hľadelo ako na osobu insolventnú, resp. ako na osobu ktorá nie je spôsobilá plniť svoje záväzky. Je naozaj pravda, že zmluva o dielo bola medzi stranami uzavretá v ústnej forme, pričom dôvod z akého nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy o dielo nepozná.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred súdom uviedla, že žalobný návrh je nedôvodný a tento žiadajú zamietnuť. Ako hlavný dôvod, pre ktorý žiadajú žalobu zamietnuť je ten, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, poukazujúc na ust. § 137 písm. c/ CSP. Právny zástupca žalobcu ani na pojednávaní nedoplnil vo svojom prednese ďalšie dôvody, ktoré by odôvodňovali podanie predmetnej žaloby. Pokiaľ poukazuje na nejaké upomienky, ktoré mu mali byť zo strany žalovaného zaslané, naposledy tak bolo ešte pred rokom. Okrem toho žalovaný zaslal žalobcovi aj dohodu o urovnaní, na ktorú však žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Podľa ich názoru výsledok sporu, ktorý predkladal žalobca v tomto konaní, môže dosiahnuť aj inými právnym prostriedkami a to jednak prípadnou obranou v konaní, v prípade ak by žalovaný podal žalobu na plnenie. Ak sa žalobca domáha že má nárok voči žalovanému na uplatnenie zmluvných pokút, môže si tento nárok samostatne žalovať na súde. Pokiaľ zase tvrdí, že predmetná pohľadávka zanikla započítaním, zánik pohľadávky upravuje Občiansky zákonník, pričom nie je možné tohto práva sa domáhať započítaním. Písomná zmluva o dielo nebola uzavretá z dôvodu, že s jej navrhovaným znením žalovaný nesúhlasil a vrátil jej text naspäť žalobcovi na prepracovanie, pričom iný písomný návrh od žalobcu žalovaný nedostal a teda dielo bolo vykonané na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo. Domnievajú sa, že žalobca sa nenachádza v právnej neistote, ktorá by bola nad mieru primeraná. Ktokoľvek, kedykoľvek a voči komukoľvek môže podať žalobu aj keď nedôvodnú, preto sa domnievajú, že v tomto konaní nie je možné odstrániť právnu neistotu tak, ako sa v tomto konaní domáha žalobca.

8. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinností, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Žalobcom v konaní uplatnený nárok bolo potrebné podľa právneho názoru súdu subsumovať pod ust. § 137 písm. c/ CSP, keďže v danom prípade žalobca žiadal, aby súd určil, že pohľadávka uplatnená zo strany žalovaného voči žalobcovi, spolu vo výške 10.954 eur s príslušenstvom, zo zmluvy o dielo je čo do svojej pravosti a výšky nedôvodná a teda voči žalobcovi neexistenčná, teda či tu právo je alebo nie je.

10. Aby však žalobca mohol byť v spore úspešný, musel by v zmysle vyššie citovaného ust. zákona preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu (súdu taký právny predpis v čase vyhlásenia tohto rozsudku známy nebol).

11. Súd teda skúmal, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, teda či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, resp. či len zbytočne nevyvoláva konanie po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné, ďalšie súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972).

12. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Pokiaľ súd zamieta návrh na určenie podľa § 137 písm. c/ pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke.

13. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je na mieste žaloba o splnenie povinností). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov.

14. Podľa právneho názoru súdu, žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, z dôvodu ktorého súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

15. V súlade s tým, čo v priebehu konania tvrdil prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný, aj podľa právneho názoru súdu, všetky skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v žalobe, má možnosť použiť ako obranu v prípadnom konaní o žalobe žalovaného o zaplatenie pohľadávky, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca domáha. Takúto žalobu však žalovaný doposiaľ na tunajšom súde nepodal (žalobcovi len doručil ešte na začiatku r. 2017 dve upomienky, ktorými ho vyzval na zaplatenie sumy 10.954 eur). Pokiaľ zas žalobca tvrdí, že má nejakú pohľadávku voči žalovanému, napr. aj z titulu zmluvnej pokuty, ktorá nezanikla započítaním, má možnosť si takýto nárok voči žalovanému uplatniť žalobou na plnenie. Ak žalobca tvrdí, že pohľadávka žalovaného zanikla započítaním, tento postup je upravený v právnych predpisoch, v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku, preto je nadbytočné, aby sa neplatnosti pohľadávky z titulu jej zániku započítaním domáhal žalobca určovacou žalobou.

16. Nad rámec vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu veci a z neho vyplývajúcich právnych záverov súdu, súd uvádza, že pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný nevykonal práce v tom rozsahu, ako to vyplýva z predložených faktúr, žalobca v konaní nevyvrátil tvrdenia žalovaného, a síce, že prílohou každej faktúry, ktorú žalobcovi žalovaný vystavil, bol súpis vykonaných prác, ktorý bol podpísaný stavbyvedúcim žalobcu. Navyše, postup žalobcu, ktorým na jednej strane popiera pohľadávku žalovaného a na druhej strane proti tejto jeho pohľadávke započítava svoje údajné pohľadávky, tak, ako to tvrdil aj žalovaný, nemá oporu v zákone.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalovaný v celom rozsahu úspešný a preto súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ v spojení s § 362 ods. 1 .

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.