Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Csp-223-2017.pdf
PDF · 88.23 KB
No categories available
6Csp/223/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: AK Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava , adresa na doručovanie písomnosti: Orange Slovensko a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: V. T., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. K. K. o zaplatenie 347,27 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 107,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 06.06.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 16.11.2017 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaného zaplatenia 347,27 € s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 06.06.2016 do zaplatenia. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému pozostáva z čiastočne neuhradených služieb vo výške 107,27 € a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 240,-€. 2. Súd opis žaloby a príloh doručil žalovanému postupom podľa § 106 ods. 3 CSP zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke Okresného súdu Dunajská Streda. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 3. Vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky rozhodol vo veci súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm. b ) CSP. 4. Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-€. 5. Súd vykonal vo veci oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi , najmä zmluvou č. P. , faktúrami, Dodatkom k zmluve , Všeobecnými podmienkami, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. P. ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, K SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzavretí Dodatku k tejto zmluve odpredal žalovanému mobilný telefón značky Sony Xperia M4 Aqua black za kúpnu cenu uvedenú v Dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou 240,-€. Žalobca v Dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu a tvrdí, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy ktorá bola pri predaji mobilného telefónu žalovanému poskytnutá. Žalobca v žalobe tvrdí že zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný
prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodržal dohodnuté zmluvné podmienky. Žalobca má za to, že vyššie uvedenými zmenami v Dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 107,27 €, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve č. P. časť práva a povinnosti podniku a účastníka, je povinný zaplatiť žalobcovi preto zmluvnú pokutu vo výške 240,-€. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 26.04.2016 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si zároveň uplatňuje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, teda od 06.06.2016.
Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil nasledovne:
6. Z pripojenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi stranami vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb , na základe ktorej žalovaný obdržal SIM kartu ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Súčasne so zmluvou bol uzavretý aj Dodatok k zmluve na základe ktorého dodatku odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón značky Sony Xperia M4 Aqua black za kúpnu cenu 240,-€. 7. V zmysle Dodatku k zmluve ods. 2.5 písm. b) „je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 240,-€, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, žeč sa rozdiel medzi počtom mesiacov na ktorý bola podľa ust. tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu vynásobí číslom ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov na ktorý bola podľa ust. tohto dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol“. 8. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník ktoré sú súčasťou zmluvy.- Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby , poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú, to neplatí pre záväzky účastníka ktoré podľa OZ možno dojednať len v písomnej forme. 9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 10. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. 11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ platného od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi stranami bola uzatvorená dňa 24.11.2015, teda za účinnosti Novely OZ, platnej od 01.01.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb je spotrebiteľským vzťahom a predmetné zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb v prípade porušenia zmluvných
podmienok neplatením úhrad riadne a včas bola podľa bodu 2.5 dojednaná zmluvná pokuta vo výške 240,-€. Slovenský právny poriadok upravoval postavenia a ochranu spotrebiteľ najskôr v zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ktorý bol účinný od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ustanovenie v § 23a s účinnosťou od 25.11.2004 do 30.06.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa OZ, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľa obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nadväzne 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 13. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná v časti ktorou si žalobca uplatňuje úhradu za poskytnuté služby, teda v sume 107,27 €. V tejto časti je žaloba dôvodná, nakoľko žalovaný porušil svoju základnú povinnosť zo zmluvy riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb. 14. S poukazom na § 517 ods. 2 OZ z tejto časti súd žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy 06.06.2016 do zaplatenia. 15. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Úrok z omeškania s účinnosťou od 01.02.2013 je o 5%-nych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 16. Za nedôvodný súd považoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 240,-€. 17. Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom od 01.01.2008 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu je účastník , ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť , aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty , alebo určený spôsob jej určenia . Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad nesplnenia záväzku dlžníkom riadne a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako aj všetky ostatné majú len akcesorickú povahu. Pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. 18. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 19. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 20. V predmetnom prípade čo sa týka zmluvnej pokuty ktorá je upravená v znení ako je vyššie uvedené, súd je toho názoru, že táto zmluvná pokuta bola dojednaná v rozpore s § 544 ods. 1 až 3 OZ najmä v tom, že v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Žalobca síce určuje „spôsob“ ako by mala byť zmluvná pokuta určená ale vyššie uvedené znenie je neprehľadné, nejasné pre priemerného spotrebiteľa ktorý si nevie vytvoriť obraz o tom, ako bude určená výška jeho zmluvnej pokuty. Takto dojednané ustanovenia o zmluvnej pokute súd považuje za rozporné s § 37 ods. 1 OZ a je toho názoru, že toto dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné s poukazom na § 39 OZ, pretože svojim obsahom jednak odporuje zákonu resp. ho obchádza ale najmä sa prieči dobrým mravom , preto súd toto plnenie z neplatného právneho úkonu žalobcovi nepriznal a v časti určenie zmluvnej pokuty žalobu zamietol. 21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 2 CSP. 22. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 23. Ust. § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu ktorá v konaní uspela má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorá zo strán v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti ( petitu ) s výrokom ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jednej zo strán sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania.
24. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie sumy 347,27 €, pričom priznaných mu bolo 107,27 €. Žalobca v tomto konaní bol úspešný čo do 31% uplatneného nároku. Celkový pomer úspechu žalobcu však dosiahneme, ak od pomeru jeho úspechu odpočítame pomer jeho neúspechu, teda neúspešný bol čo do 69% uplatneného nároku ( 31-69 ), teda nemôžeme v tomto konkrétnom prípade hovoriť o pomernom procesnom úspechu žalobcu v tomto konaní. Naopak, žalovanému v konaní preukázateľne trovy nevznikli, preto súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave ( § 355 ods. 1 CSP). Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach konania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) , čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak: a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.