Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/109/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX A., štátny občan Q., v zastúpení: JUDr. Marián Rušin, PhD., advokát so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, pracovisko: Maurerova 51, 053 42 Krompachy, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, v zastúpení: De minimis, spol. s r. o., advokátska kancelária so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8C/1/2016-205 zo dňa 28.09.2016 takto

rozhodol:

Mení uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal určenia, že zmluvné podmienky uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX, konkretizované v petite žaloby sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zastavil konanie pre späťvzatie žaloby z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k mimosúdnej dohode.

2. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 256 ods. 1 a konštatoval, že k zastaveniu konania proti žalovanému došlo v dôsledku späťvzatia žaloby samotným žalobcom. V priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalovaného a taktiež nebolo možné nájsť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k procesnej požiadavke. Mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak pre správanie žalovaného, ktorý pristúpil na mimosúdne riešenie sporu po podaní žaloby na súd, vzal žalobca svoj návrh späť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prijal záver, že žalobca zavinil zastavenie konania tým, že vzal podanú žalobu späť, preto je povinný žalovanému nahradiť trovy konania. Preto vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, teda 100 %.

3. Proti uvedenému uzneseniu, a to čo do výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 2 písm. d), f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že podanú žalobu z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody so žalovaným zobral späť a neuplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný nespochybnil uzavretie mimosúdnej dohody a zaslal na súd súhlas so späťvzatím žaloby a neuplatnil si náhradu trov konania. Napriek tomu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania žalovanému, aj keď v odôvodnení konštatuje, že žaloba bola vzatá späť z dôvodu mimosúdneho riešenia sporu po podaní žaloby. Mal za to, že napadnuté uznesenie je arbitrárne, vnútorne rozporuplné

a nedostatočne odôvodnené, čo zakladá jeho nezákonnosť. Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, ktorá skutočnosť nie je medzi stranami sporná, preto je možné zistiť, kto zavinil zastavenie konania - boli to obe strany sporu. Priznanie 100 % náhrady trov konania žalovanému nie je preto podľa žalobcu v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP. Nie je navyše prípustné, aby súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania jednej strane sporu, ak si obe strany náhradu trov konania neuplatnili. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil, keď nepostupoval podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP. Navrhol preto zmeniť napadnuté uznesenie tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, ani na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si neuplatňuje.

4. Uviedol, že rozhodnutie ponecháva na právnom posúdení súdu. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že správne súd prvej inštancie žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pretože procesne žalobca zavinil späťvzatím žaloby zastavenie konania. Skutočnosť, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil nemení nič na tom, že v zmysle § 256 ods. 1 mu nárok vznikol, pričom pri ďalšom rozhodovaní o výške náhrady by okresný súd mal rozhodnúť tak, že žalovanému patrí náhrada trov vo výške 0 eur, keďže si vyslovene v kontexte dohody so žalobcom trovy nežiadal priznať. Navrhol preto napadnuté uznesenie potvrdiť.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. a bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 .

7. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 .

8. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods. 1 .

9. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 .

10. Nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 .

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca súdu prvej inštancie dňa XX.XX.XXXX doručil podanie, ktorým vzal späť žalobu a v ktorom uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov konania. Navrhol preto konanie zastaviť a nepriznať náhradu trov žiadnej zo strán súdneho sporu. Žalovaný v podaní, ktoré je na č.l. spisu 207 súdu oznámil, že v plnom rozsahu súhlasí so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu a rovnako ako žalobca si ani žalovaný náhradu trov konania neuplatňuje.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách konania. Žalovaný si vyslovene náhradu trov konania nežiadal. Ak teda bola žaloba vzatá späť z dôvodu mimosúdnej dohody strán sporu, dá sa jednoznačne súhlasiť s názorom žalobcu ako odvolateľa, že obe strany sporu zavinili zastavenie konania. Navyše za situácie, ak ani jedna zo strán si náhradu trov konania vyslovene nežiadala priznať, bolo namieste stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať.

13. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalovaného, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, čo nemení nič na tom, že v zmysle § 256 ods. 1 mu nárok vznikol, pričom pri ďalšom rozhodovaní o výške tejto náhrady by súd prvej inštancie mal rozhodnúť tak, že žalovanému patrí náhrada trov vo výške 0 eur, resp. žiadna náhrada trov konania, keďže si ju výslovne v kontexte dohody so žalobcom nežiadal priznať (na čom žalovaný stále zotrváva).

14. Odvolací súd jednoznačne má za to, že späťvzatie žaloby bolo z dôvodu dohody strán sporu počas konania za situácie, keď žiadna zo strán si vyslovene nežiadala priznať trovy konania. Tiež nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca zavinil zastavenie konanie späťvzatím, keďže k späťvzatiu došlo z dôvodu mimosúdnej dohody strán sporu.

15. Odvolací súd preto uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania postupom podľa § 388 zmenil, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Odvolací súd preto zmenil výrok o trovách konania súdu prvej inštancie tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Postupoval tak v zmysel vyššie citovaného ustanovenia a v zmysle článku 4 základných princípov CSP.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. V odvolacom konaní žiadna zo strán si neuplatnila náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.