Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/29/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 15. mája 2018 prejednal odvolanie podané obžalovaným J. A., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 1T/10/2016-392 zo dňa 25.1.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného J. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 1T/10/2016-392 zo dňa 25.1.2018, bol obžalovaný J. A. uznaný za vinného, že:

„dňa 24.01.2014 na základe ústneho splnomocnenia od firmy BUSINESS COMMERCIAL FINANCE, s.r.o. Banská Bystrica prevzal v areáli firmy Gasparik, s.r.o., Makov, v obci Makov 332, okres Čadca od tejto spoločnosti špeciálne nákladné motorové vozidlo zn. Tatra, typ T 815-2 S3 28 210 6x6.2, VIN TNU815S236LK00121 s hydraulickou rukou zn. OSTROJ 185 a so špeciálnym, nákladným prívesom zn. DAV, typ 7, VIN 7212295 v hodnote 7.435,20 €, patriace po zaplatení kúpnej ceny firme BUSINESS COMMERCIAL FINANCE, s.r.o. Banská Bystrica, toto previezol do miesta trvalého bydliska v meste J., Y. XX, okres L., kde ho zaparkoval a následne dňa 03.02.2014 mal zabezpečiť naloženie tohto nákladného motorového vozidla na pristavený kamión, ktorý za účelom odvozu zabezpečila firma BUSINESS COMMERCIAL FINANCE, s.r.o. Banská Bystrica, no namiesto predtým prevzatého nákladného motorového vozidla na kamión naložil úplne iné, ním zabezpečené znehodnotené nákladné motorové vozidlo zn. Tatra 815 s inou hydraulickou rukou a špeciálne nákladné motorové vozidlo zn. Tatra, typ T 815-2 S3 28 210 6x6.2, VIN TNU815S236LK00121 s hydraulickou rukou zn. OSTROJ 185 a so špeciálnym, nákladným prívesom zverené mu do úschovy v presne nezistenom čase po dni 24.01.2014 odviezol na neznáme miesto, čím spoločnosti BUSINESS COMMERCIAL FINANCE, s.r.o. Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica spôsobil škodu minimálne v sume 2.075,- €",

čím spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1. Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti BUSINESS COMMERCIAL FINANCE, s.r.o., Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO 36 597 007 v sume 2.075,- Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody ju podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 25.1.2018 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný uviedol, že sa nevyjadruje a prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie.

Dňa 2.2.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovaného J. A. podané prostredníctvom obhajcu, jednak proti výroku o vine a jednak proti výroku o treste a všetkým výrokom na ne nadväzujúcim, nakoľko sa zo spáchania uvedeného skutku necíti byť vinný, pričom uviedol nasledovné dôvody odvolania:

„Mám za to, že počas celého trestného konania (prípravného konania a ale aj konania pred súdom a to aj po vrátení veci odvolacím súdom na doplnenie dokazovania), boli dôkazy hodnotené iba v môj neprospech. Dôkazy, ktoré obvinenie vyvracajú hodnotené v môj prospech neboli. Na základe uvedeného navrhujem odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v zmysle § 321 ods. 1 pís. a), b), c) Trestného poriadku a vrátil ho prvostupňovému súdu na nové prejednanie alebo ma v plnom rozsahu spod obžaloby z uvedených dôvodov oslobodil".

Dňa 19.4.2018 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie poškodenej spoločnosti k odvolaniu obžalovaného, z obsahu ktorého vyplývalo, že napadnuté rozhodnutie poškodená považuje za správne a zákonné a navrhla odvolaciemu súdu, aby odvolanie obžalovaného v súlade s § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Dňa 23.4.2018 bolo súdu prvého stupňa doručené doplnenie dôvodov odvolania obžalovaného prostredníctvom obhajcu, ktorý doplnil nasledovné dôvody odvolania:

„Okresný súd nepostupoval dôsledne v zmysle právneho názoru apelačného súdu, čo obžalovaný zdôvodňuje nasledovne: 1/ Zo znaleckého posudku znalca Ing. Korbela predloženého obhajobou a následne z posudku znaleckej organizácie JHS bolo preukázané, že vozidlo zadokumentované fotograficky obžalovaným v areálu firmy Gašparík s.r.o. Makov je totožné s vozidlom zadokumentovaným obžalovaným fotograficky v areálu firmy Tatra Regina v Pezinku. O miestach, kde boli fotografie zhotovené nie je možné vysloviť pochybnosti. Tento záver potvrdil vyjadrenie obžalovaného, že vozidlo, ktoré prevzal z areálu firmy Gašparík s.r.o. Makov bolo naložené na podvalník, ktoré previezol svedok O. K. do areálu firmy Tatra Regina. Rozdiel je iba v hydraulickej ruke o ktorej však nie je preukázané, kto a kedy vykonal jej zámenu. Teda skutočnosť, že bolo dodané iné vozidlo uvedená v skutkovej vete obžaloby je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Názor poškodenej strany, že došlo k manipulácii s fotografiami neobstojí v zmysle vyššie uvedených miest ich zhotovenia. Preto mala byť upravená skutková veta v tom zmysle, že bolo dodané totožné vozidlo ale s inou hydraulickou rukou a teda skutočnou škodou mala byť škoda ktorá vznikla na hydraulickej ruke a nie na vozidle. 2/ Čo sa týka technického preukazu vozidla tento obžalovanému nebol odovzdaný a vozidlo bolo odovzdané bez protokolu o prevzatí, ktorý by potvrdzoval o aké vozidlo sa vlastne jedná a to aj vzhľadom na konkrétne identifikačné čísla motoru a karosérie vozidla. Ak bolo vozidlo, čo aj dočasne odhlásené z evidencie, potom malo odobraté ŠPZ a bol odovzdaný technický preukaz k vozidlu a tieto sa mali nachádzať na príslušnom dopravnom inšpektoráte. 3/ To, že špeciálny príves DAV (doposiaľ nebol identifikovaný typ) nebol odovzdaný na prevoz z miesta, kde bol prevezený obžalovaným nebolo vinou obžalovaného. Potvrdil to aj svedok K., ktorý uviedol, že po naložení samotného vozidla na podvalník, nebolo možné naložiť príves. Ani tento príves nebol spôsobili na prevoz po vlastnej osi v cestnej premávke. Prinajmenšom dva týždne až dva mesiace sa o tento príves novým majiteľ nezaujímal. 4/ Nebolo preukázané, že obžalovaný vymenil hydraulickú ruku, predal ju inej osobe (vo firme Tatra Regina bez akéhokoľvek oprávnenia len na základe vlastnej prejavenej vôle bez súhlasu majiteľa vozidla), nebolo preukázané, že by vozidlo mohol dať demontovať (jeho fotografie z tejto firmy však preukazujú, že vozidlo bolo už demontované v čase, keď prišiel do firmy) on a dať ho odviesť (akým vozidlom a kedy) na ,,šrotovisko", kde údajne mali byť stále uložené peniaze za kovový šrot. V trestnom konaní to nikto nezistil. Znovu je treba uviesť, že predmetné vozidlo od okamihu naloženia na podvalník nemal vo svojej držbe on ale iné osoby. Obhajoba nemôže suplovať prácu polície, nakoľko nemá prostriedky na zaistenie dôkazov v tomto smere. Návrh nebol akceptovaný. Ak by do tejto firmy vošlo vozidlo, ktoré by objednal obžalovaný na prevoz šrotu, potom by v evidencii firmy Tatra Regina toto vozidlo bolo dokumentované, tak ako vozidlo obžalovaného, čo by bolo zrejme už poškodenou stranou v tomto konaní predložené. Tak isto nikto nevenoval pozornosť tomu, že vo firme Tatra Regína v Pezinku zostal motor, ktorý má zrejme hodnotu cca 1000€.

Podľa obžalovaného sa prejavil dôsledok nedostatočne preukázaných skutkových okolností ohľadne skutku už v prípravnom konaní a obžaloba nemala byť vôbec za takéhoto stavu podaná. Tento nedostatok sa napokon prejavil doslova ako neodstrániteľný, a to i napriek rozsiahlemu dokazovaniu vykonaného súdom prvého stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôkazné bremeno pri preukazovaní viny obžalovaných bolo v zmysle nového Trestného poriadku zákona č. 301/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006 na strane obžaloby. Obžaloba však toto dôkazné bremeno neuniesla. Prvostupňový súd riadne neustálil v skutkovej vete výšku spôsobenej škody. Obžalovaný má za to, že nebolo bez najmenších pochybností preukázané, že sa skutok sttal tak ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby. Ako však už bolo spomínané, v konaní neboli produkované také dôkazy, ktoré by nad všetky pochybnosti preukazovali vinu obžalovaného J. A.. Na základe uvedené obžalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a pri rešpektovania zásady ,,in dubio pro reo", obžalovaného spod obžaloby oslobodil alebo alternatívne podľa § 321 ods. 1 písm. a, b, c, e, f) ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu".

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného J. A..

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku obžalovaného spod obžaloby oslobodil alebo alternatívne vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. V prípade neuznania argumentov proti výroku o vine navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a uložil obžalovanému primeraný peňažný trest. Obžalovaný sa pripojil k slovám svojho obhajcu.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (prečin sprenevery § 213 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný J. A. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami skutkovými a právnymi sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na odvolacom súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrnne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Súd prvého stupňa sa taktiež dostatočným spôsobom zaoberal obhajobou obžalovaného a následne presvedčivým spôsobom zdôvodnil, prečo ju považoval za nevierohodnú, nepotvrdenú žiadnym z vykonaných dôkazov.

Krajský súd na tomto mieste tiež poznamenáva, že súd prvého stupňa správne upravil skutkovú vetu vo svojom rozsudku oproti skutkovej vete obžaloby vo vzťahu k výške spôsobenej škody, ako aj právnu kvalifikáciu skutku, keď reflektoval na výhrady, ktoré boli uvedené k skutkovým okolnostiam obžaloby v uznesení odvolacieho súdu z 31.1.2017. Zmena skutkových okolností nezasahuje do totožnosti skutku, ale len upravuje, resp. ustaľuje hodnotu sporných vecí, ktoré tvorili predmet vlastníctva poškodenej strany.

Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného a jeho obhajcu vyplýva, že v podstate obžalovaný len opakuje, prípadne čiastočne modifikuje svoju obhajobu použitú v trestnom konaní. Odvolací súd však rovnako ako súd prvého stupňa po dôkladnom preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k právnemu záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa stal, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a dopustil sa ho obžalovaný. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaného usvedčujú z jeho spáchania najmä výpovede svedkov B. S., O. D., O. M., D. M., ale aj Ing. O. A. v kontexte s listinnými dôkazmi, ktoré súd prvého stupňa popísal vo svojom odôvodnení. Svoje úvahy súd prvého stupňa teda správne založil predovšetkým na výpovediach vyššie uvedených svedkov, ktoré boli potvrdené a podporené ďalšími vykonanými - listinnými dôkazmi, predloženými v konečnom dôsledku aj samotným obžalovaným (série fotografií zachytávajúce motorové vozidlá s rozdielnou hydraulickou rukou). Všetky vykonané dôkazy a okolnosti z nich vyplývajúce vo svojom súhrne (na ktoré poukázal prvostupňový súd) odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané a vyvracajú obranu obžalovaného produkovanú v priebehu celého trestného konania.

Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že v podstate obžalovaný prostredníctvom obhajcu len opakuje svoju obhajobu použitú v trestnom konaní a odôvodnenie odvolania obžalovaného zodpovedá obsahu záverečnej reči obhajcu obžalovaného, ktorá je v písomnej forme založená na č.l. 388-390 súdneho spisu.

V predmetnej mase dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného z predmetného skutku, neboli zistené také nedostatky, ktoré by spochybňovali ich hodnovernosť do takej miery, aby umožňovali aplikáciu procesného pravidla in dubio pro reo (ktoré vychádza z ústavnej zásady prezumpcie neviny) a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby preto, že by nebolo dokázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa pri existencii rozporov medzi odbornými závermi k hodnote sporných vecí, ktoré neboli odstránené ani osobným výsluchom autorov odborných záverov (výsluch Ing. J. Korbeľa a Ing. J. Z. - zápisnica o hlavnom pojednávaní zo 4.5.2017 č.l. 339-341 súdneho spisu), správne postupoval v súlade s § 2 ods. 10, veta tretia Tr. por. a sám obstaral dôkaz - znalecký posudok. Postup okresného súdu hodnotí odvolací súd ako legitímny, ktorým neprekročil hranicu nestrannosti súdu a nemožno jeho postup hodnotiť ako prehnaný súdny aktivizmus, pretože jeho postup smeroval k zisteniu skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, po tom, ako sa skutkový stav nepodarilo zistiť na podklade dôkazov obstaraných stranami konania.

Odvolací súd pripomína, že súd prvého stupňa práve na podklade záverov ním obstaraného znaleckého posudku upravil skutkovú vetu (pri zachovaní totožnosti skutku) a právnu kvalifikáciu konania obžalovaného oproti obžalobe práve pri rešpektovaní procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech).

Neobstojí potom odvolacie tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého boli hodnotené dôkazy len v neprospech obžalovaného pri nerešpektovaní procesného pravidla in dubio pro reo.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

Súdu prvého stupňa treba vytknúť, že sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal materiálnym korektívom (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) vzhľadom k tomu, že obžaloba bola podaná pre prečin.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách odseku 2 § 10 Tr. zák., to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. je záverom právnym.

Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu

musia byť predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný a zo všetkých relevantných dôkazov.

Krajský súd mal naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. pri prečine sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná, so zreteľom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, za preukázaný.

Pri absencii odvolacích námietok obžalovaného proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti (§ 317 ods. 2 Tr. por.). Neskôr, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.5.2018 obhajca obžalovaného, po prednesení odvolacích argumentov v zhode s ich písomnými dôvodmi, ktoré sú založené na č.l. 430-433 spisu, dodal, že v prípade neuznania predmetných argumentov o nevine obžalovaného odvolacím súdom navrhuje, aby bol obžalovanému uložený primeraný peňažný trest vzhľadom na zmenu okolností prípadu oproti obžalobe.

Obžalovaný J. A. svoju vlastne bližšie nešpecifikovanú výhradu k uloženému trestu vyslovil tým, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorým ho uznal za vinného súd prvého stupňa. Jeho argumentáciu smerujúcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vine, odvolací súd neuznal a logicky potom nemohol považovať za dôvodné jeho odvolanie proti výroku o treste, ktoré podal v písomnej forme (č.l. 414-416 súdneho spisu). Výhrady k uloženému trestu z hľadiska jeho druhu a výmery neobsahuje ani písomné odôvodnenie odvolania obžalovaného (č.l. 430-433 súdneho spisu).

Po preskúmaní veci však nie je podľa názoru odvolacieho súdu (aj napriek zmene skutkových okolností vo vzťahu k výške škody a nadväzne právnej kvalifikácie skutku) možné dospieť k záveru o neprimeranosti uloženého trestu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento si zadovážil dostatočný skutkový podklad k rozhodnutiu o druhu a výmere trestu obžalovanému J. A.. Súd prvého stupňa teda správne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v okolnostiach prípadu pre uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určenia skúšobnej doby v trvaní 1 (jeden) rok, a preto odvolací súd aj vo výroku o treste odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a len pre úplnosť dodáva, že takto uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby s podmienečným odkladom a určením primeranej skúšobnej doby (rovnako pri dolnej hranici), nemožno považovať za neprimerane prísne represívne opatrenie, ktoré by malo byť nahradené miernejším druhom trestu, konkrétne trestom peňažným.

Krajský súd už len dodáva, že obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhol uloženie peňažného trestu, ale pri takomto návrhu je na obžalovanom dôkazné bremeno na preukázanie existencie zákonných podmienok pre uloženie peňažného trestu, ktoré sú upravené v § 56 Tr. zák., ale i v § 57 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný Ľ. A. nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho osobné a majetkové pomery, z ktorých by bola zistiteľná schopnosť obžalovaného zaplatiť peňažný trest a boli by podkladom pre rozhodnutie súdu o výške peňažného trestu. Údaje v zápisnici o výsluchu obvineného Ľ. A. zo 4.5.2015 (č.l. 32 spisu) nepovažuje krajský súd za dostatočné, keďže sa obvinený k svojim majetkovým pomerom vôbec nevyjadril.

Obžalovaný J. A. a ani jeho obhajca vo svojich odvolaniach nešpecifikovali žiadne výhrady k výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti BUSINESS COMMERCIAL FINANCE, s.r.o. vo výške 2.075,- Eur. Preskúmaním tohto výroku obžalovaným napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd žiadne dôvody na jeho zmenu, prípadne zrušenie.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd ako súd odvolací odvolanie obžalovaného J. A. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.