Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-172-2017.pdf
PDF · 153.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/172/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu A. R.Ö., Y.. XX.XX.XXXX, E. X., E. XX, štátny občan SR, zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátska kancelária so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa 5/A proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 049,57 Eur takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 049,57 Eur, s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.06.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd u r č u j e , že osobné motorové vozidlo Ford Focus kombi diesel II 2.0 16V TDCi Ghia, číslo karosérie (VIN): U.XXXX, evidenčné číslo vozidla: C. XXX E. je vo vlastníctve žalobcu.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.06.2017 domáhal proti žalovanému určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 049,57 Eur s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že dňa 28.06.2013 uzatvoril so žalovaným - Spoločnosťou Home Credit Slovakia úverovú zmluvu č: SUA13/003246. Toto istého dňa uzatvoril aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č: SUA13/003246. Na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi peňažné prostriedky za účelom financovania kúpy osobného motorového vozidla Ford focus kombi diesel II 2.0 16V TDCi Ghia, vo výške 4 735,35 Eur ako doplatok predajnej ceny osobného motorového vozidla. Úver mal žalobca splácať 84 mesačnými splátkami vo výške 144,36 Eur. Celková čiastka splatná spotrebiteľom tak predstavovala sumu 12 126,24 Eur. Pohľadávka úverovej zmluvy bola zabezpečená zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu, keď žalobca dočasne previedol na žalovaného vlastnícke právo k uvedenému osobnému motorovému vozidlu. Úverová zmluva neobsahovala náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a to celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru v súlade s písm. g), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru v súlade s písm. i), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súlade s písm. j) a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v súlade s písm. k). Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v súlade s písm. b) neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a v súlade s písm. d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V úverovej zmluve je neurčite a nesprávne uvedená celková výška úveru 5 775,71 Eur,
ktorá suma mala predstavovať súčet doplatku kúpnej ceny 4 735,35 Eur a nákladov spojených s poskytnutím úveru vo výške 1 040,36 Eur. Zákon č. 129/2010 Z.z. kogentným spôsobom definuje pojem spotrebiteľského úveru v § 1 ods. 2 a pojem celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v § 2 písm. g). V prejednávanej veci spotrebiteľský úver mal byť použitý na účel financovania doplatku kúpnej ceny a predstavoval sumu 4 735,35 Eur. Uvedená peňažná suma mala preto byť aj celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Všetky ostatné náklady, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru musia byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1 040,36 Eur sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom a ktoré boli neoprávnene prirátané k výške poskytnutého spotrebiteľského úveru 4 735,35 Eur. Je potrebné uviesť, že dojednávanie predmetnej zákonnej náležitosti týmto spôsobom bol opakovane posúdené Slovenskou obchodnou inšpekciou ako nekalá obchodná praktika vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a spôsobe jej výpočtu. V tomto smere poukazujú na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/32/2014 zo dňa 25.05.2015. Žalovaný sa dopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 1, 2 písm. a), b) v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď v úverovej zmluve stanovil povinnosť spotrebiteľa zaplatiť poskytnutý úver v celkovej výške 5 775,71 Eur, ktorého výška predstavovala doplatok kúpnej ceny v sume 4 735,35 Eur a náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1 040,36 Eur bez toho, aby žalovaný so spotrebiteľom výšku úveru individuálne dohodol, resp. aby žalovaný vopred pred podpísaním predmetnej zmluvy náležite spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti informoval spotrebiteľa nie len o celkovej výške spotrebiteľského úveru, ale aj o jeho náležitostiach. Spotrebiteľ kupoval osobné motorové vozidlo za predajnú cenu 5 571 Eur, v hotovosti zaplatil 835,65 Eur a zostatok predajnej ceny 4 735,35 Eur mal žalobca zaplatiť vo forme úveru, ktorý mu mal poskytnúť žalovaný. Z poskytnutého formulára štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere skutočné náklady spojené s poskytnutím úveru sú vo výške 1 040,36 Eur nevyplývajú. Postup žalovaného pri poskytovaní spotrebiteľského úveru považujú za nekalú obchodnú praktiku. Uvedené úvahy vo vzťahu k nekalej obchodnej praktike skonštatoval Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. Sžo/39/2012 zo dňa 29.05.2013. Okrem absencie náležitostí - celkovej výšky spotrebiteľského úveru, je dôvodné konštatovať aj absenciu úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Je zrejmé, že predmetná náležitosť bola v úverovej zmluve určená na základe nesprávneho vstupného údaja poskytnutej výšky úveru k celkovým nákladom úveru. V uvedenom dôsledku nesprávneho vstupného údaja výšky úveru bola následne nesprávne uvedená aj RPMN v neprospech spotrebiteľa. V úverovej zmluve je uvedený údaj RPMN vo výške 27,50 %, čo však nezodpovedá skutočnosti. Po vyňatí nákladov spojených s poskytnutím úveru vo výške 1 040,36 Eur z celkovej výšky úveru 5 775,71 Eur uvedenej v úverovej zmluve je skutočná celková výška poskytnutého úveru 4 735,35 Eur, čo súčasne znamená, že údaj RPMN má byť v úverovej zmluve uvedený vo výške 38,18 % . V predmetnej úverovej zmluve súčasne absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za poskytnutý úver sa považuje iba suma 4 735,35 Eur predstavujúca doplatok kúpnej ceny za predmetné osobné motorové vozidlo. Z prehľadu transakcií od 01.01.2013 do 29.05 2017 je zrejmé, že žalobca uhradil žalovanému sumu 6 496,20 Eur. Okrem vyššie uvedenej sumy uhradil žalobca žalovanému dňa 25.10.2013 prostredníctvom poštového poukazu sumu 144,36 Eur a dňa 06.11.2015 vkladom hotovosti na bankový účet žalovanému sumu 144,36 Eur. Celkovo teda žalobca uhradil žalovanému na poskytnutý úver sumu 6 784,92 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené je úver potrebné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov, potom sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou 2 049,57Eur. O skutočnosti, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sa žalobca dozvedel v priebehu mesiaca jún 2017 po porade s právnym zástupcom. Úhrada doplatku kúpnej ceny zo strany žalobcu má priamy vplyv na zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 553 a nasl. OZ. Zabezpečovací prevod práva totiž nemôže zabezpečiť neexistujúcu pohľadávku žalovaného. Momentom úhrady poskytnutého spotrebiteľského úveru ako doplatku kúpnej ceny daného vozidla na žalobcu ex lege prešlo vlastnícke právo k predmetnému osobnému vozidlu v súlade s § 553 ods. 3 , nakoľko vtedy došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného. Je dôvodné s poukazom na uvádzanú skutočnosť uvažovať o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ako závislého akcesorického právneho vzťahu k úverovej zmluve a to z ohľadom na neurčitosť danej úverovej zmluvy v jej základnej náležitosti - výšky poskytnutého úveru (§ 37 ods. 1 OZ) a s tým spojeného nedostatku jej obligatórnej písomnej formy a na samotnú konštatovanú nekalosť predmetnej úverovej zmluvy judikačnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca sa preto prostredníctvom určovacej žaloby domáha určenia, že dané osobné motorové vozidlo je v jeho vlastníctve. Naliehavý právny záujem na danom určení spočíva v tej skutočnosti, že postavenie žalobcu s ohľadom na
predmetné zabezpečenie je nie isté aj v smere nedôvodného zásahu do jeho skutočného vlastníckeho práva a možnosti odňatia a speňaženia predmetného motorového vozidla. Naliehavý právny záujem pri spotrebiteľských sporoch je v zmysle komunitárneho práva a judikatúry daný ex oficio. Uvedenému právnemu záujmu svedčí aj zosúladenie stavu v evidencii dopravného inšpektorátu PZ SR so skutočným stavom .
2. Žalovaný zaslal dňa 14.07.2017 vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalobcovi nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu, nakoľko žalobca plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadny právnym dôvodom. Úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú a nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov. V úverovej zmluve v texte podmienky splácania úveru sú presné údaje o výške mesačnej splátky 144,36 Eur, o počte splátok 84 Eur, o konečnej splatnosti úveru 26.06.2010 o dátume prvej mesačnej splátky 26.07.2013 a tiež o termínoch splatnosti splátok. Zastávajú názor, že úverová zmluva spĺňa zákonné náležitosti a je v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch a v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem, výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo je potvrdené aj v zmysle vyššie uvedeného rozsudku. Ako vyplýva z predloženej úverovej zmluvy, žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 5 775,71 Eur. Žalobcovi boli poskytnuté až dva úvery a to úver na nákup predmetného financovania a úver na úhradu nákladov žalovaného spojených s poskytnutím úveru. Žiadny platný všeobecne záväzný právny predpis nezakazuje možnosť, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov. Podstatné je, aby predmetná zmluva spĺňala zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti, čo dotknutá úverová zmluva spolu s úverovými podmienkami spĺňa. Žalovaný uzatvorenie úverovej zmluvy žalobcovi žiadnym spôsobom nevnucoval, celkovo žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 5 775,71 Eur. Čiastka 4 735,35 Eur predstavuje úver poskytnutý na financovanie predmetu kúpy, t.j. motorového vozidla a čiastka 1 040,36 Eur predstavuje náklady spojené s poskytnutím úveru. Náklady nie sú samostatným príjmom žalovaného, ale je to náklad, ktorý žalovaný vynakladá na udržanie distribučnej siete. Náklady žalovaného podľa ich názoru možno zahrnúť pod cenu plnenia v zmysle výluky z posudzovania primeranosti podľa § 53 ods. 1 OZ. Žalovaný poskytuje spotrebiteľské úvery tak, že súčasťou istiny úveru sú i náklady veriteľa spojené s poskytnutím úveru. Celková výška poskytnutého úveru je zložením doplatku kúpnej ceny, predmetu financovania aj práve zmieňovaného nákladu s poskytnutím úveru. Náklady spojené s poskytnutím úveru sú financované samostatným úverom a ako také teda zvyšujú celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Žalovaný predpokladá, že vzhľadom k tomu, že dochádza prostredníctvom financovania nákladov veriteľa k navýšeniu istiny, ktorá je ako celok úročená a ktorú dlžník spláca mesačnými splátkami nie je dôvod náklady veriteľa uvádzať na prvej strane rovnice výpočtu RPMN dvakrát, nakoľko je už premietnutý v pravidelných mesačných splátkach. Klientovi pri kúpe motorového vozidla bola poskytnutá aj marketingová akcia vo výške 1000 Eur, ktorú veriteľ (žalovaný) pri podpise úverovej zmluve uhradil za klienta (žalobcu) na účet predajcu. Táto suma bola použitá na úhradu časti kúpnej ceny predmetu financovania. Marketingová akcia je zohľadnená v predajnej cene predmetu financovania. Taktiež žalovaný uhradil 1 040,36 Eur spoločnosti Autocentrum AAA Auto, a.s.. Žalovaný preto považuje výšku RPMN vypočítanú korektne a s použitím správnych vstupných údajov. Úroková sadzba je v úverovej zmluve uvedená konkrétnym číslom vo výške 24,56 Eur. Úroková sadzba na rozdiel od RPMN nie je výsledkom výpočtu, ale závisí od vôle dodávateľa ako veriteľa. Výška odplaty, ktoré súdy akceptujú je rôznorodá a jej výška nie je striktne daná. Žalovaný má však za to , že súdy všeobecne akceptujú výšku odplaty do dvojnásobku priemeru. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru vo výške 14 ,56 % ( v úverovej zmluve je 24,56 % ) z čoho vyplýva, že aj v zmysle vyššie prezentovaného názoru súdu je akceptovateľná a v súlade s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov žalobu žiadajú ako nedôvodnú, aby súd zamietol.
3. Žalobca v replike zo dňa 30.08.2018 uviedol, že pre kogentnú právnu úpravu spotrebiteľského práva platí princíp, ktorý obmedzuje autonómiu vôle dodávateľa diktovať jednostranne obsah zmluvných podmienok svojim zákazníkom - objektívnym limitom autonómie vôle dodávateľa sú dobré mravy predstavujúce sa výslovne v kogentných normách spotrebiteľského práva. Neprijateľnosť a teda neplatnosť zmluvnej podmienky je kategóriou objektívnou a za jej obsah nesie zodpovednosť obchodník, ktorý ju naformuloval. Hranicou medzi platnosťou a neplatnosťou zmluvnej podmienky sú dobré mravy,
ktoré musí žalovaný ako obchodník dodávateľ v každom prípade rešpektovať. Výška úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere vrátane úveru spotrebiteľského. Neúčinnosť dojednania výšky úveru má za následok neplatnosť samotnej úverovej zmluvy, resp. v danej veci minimálne za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Autocentrum AAA Auto, a.s. vyúčtovala žalobcovi za kúpu motorového vozidla a súvisiacu výbavu spolu 5 571 Eur, pričom v hotovosti žalobcom bolo uhradené 835,65 Eur bankovým prevodom prostredníctvom pôžičky od žalovaného bolo uhradené 4 735,35 Eur. Skutočná výška pôžičky poskytnutá žalobcovi bola teda 4 735,35 Eur a nie ako sa nesprávne uvádza v úverovej zmluve 5 775,71 Eur. Výška RPMN má v každom prípade zahŕňať všetky náklady spotrebiteľa spojené s čerpaním úveru a nesplnenie tejto povinnosti má pre dodávateľa dôsledky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný sám potvrdil, že sumu 1 040,36 Eur požičal žalobcovi na úhradu svojich nákladov, preto ju nezahrnul do výpočtu RPMN, hoci podľa zákona tieto náklady do RPMN evidentne zahrnúť mal. Žalobca reálne čerpal a chcel čerpať pôžičku iba na účely kúpy motorového vozidla, ktorého časť kúpnej ceny financoval prostredníctvom úverovej zmluvy. Sú presvedčení, že RPMN žalovaný v úverovej zmluve určil nesprávne. Vnútroštátny súd musí postupovať v súlade so znením slovenského zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý obligatórne sankcionuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť každý spotrebiteľský úver, ktorý neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, istiny a iných poplatkov.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.10.2017 uviedol, že žalobcom napádané náležitosti úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 považujú za uvedené výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch a so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny úroku a iných poplatkov, čo je potvrdené aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. V súvislosti s vyššie uvedených rozsudkom Súdneho dvora EÚ žalovaný poukazuje na nevyhnutnosť výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v súlade s princípom eurokonformného výkladu právnej normy, t.j. výklad v súlade so Smernicou tak, aby sa zabezpečil právny účinok Smernice k cieľu vytvoriť skutočný vnútorný trh. Žalovaný zastáva názor, že predmetné ustanovenie je nutné vykladať z pohľadu princípu právnej istoty a z pohľadu princípu eurokonformného výkladu právnej normy. Žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho žalobca spochybňuje absenciu rozkladu splátok, keďže do konania bol ako dôkaz predložený splátkový kalendár s presným rozkladom jednotlivých splátok, ktorý bol žalobcom aj podpísaný.
5. Zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na obsah podanej žaloby a písomné vyjadrenia, ktoré súdu predložili. Ich argumentácia spočíva v tom , že žalovaný preformuloval v úverovej zmluve v článku 2, že poskytuje žalobcovi fakticky 2 úvery, čo nepopiera. Jeden na prefinancovanie kúpy motorového vozidla a ďalší údajne na úhradu nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Tento postup, ktorým žalovaný chce poskytnúť úver na prefinacovanie niečoho iného ako kúpu tovaru, alebo služby zjavne odporuje zákonu. Predmetom spotrebiteľského úveru môže byť len poskytnutie peňažných prostriedkov na prefinancovanie kúpy tovaru, alebo služby. V žiadnom prípade nie poskytnutie úveru na prefinancovanie nákladov spojených s poskytnutím úveru. Takéto niečo zákon o spotrebiteľských úveroch nepozná a už vzhľadom na to, že reálna suma, ktorá bola poskytnutá na prefinancovanie kúpy motorového vozidla vo výške 4 735,35 Eur nezodpovedá uvedenej sume úveru 5 775,71 Eur je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Nakoľko žalobca žalovanému plnil, čo bol povinný podľa zákona, v plnom rozsahu, žalovaný už nemá nárok na zaplatenie žiadnej sumy titulom úverovej zmluvy. Žalobca tak má voči žalovanému právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 049,57 Eur, čo predstavuje sumu, ktorou žalobca preplatil poskytnutý úver. Súčasne sa žalobca domáha aj určenia vlastníctva k motorovému vozidlu.
6. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom transakcií od 01.01.2013 do 29.05.2017, Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, úverovej zmluvy č: SUA13/003246, výpisu z obchodného registra, Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č: SUA13/003246, rozsudkov, vkladu do Tatra banky, vyjadrenia k žalobe, splátkového kalendára, Zmluvy o úvere, dohody o poskytnutí marketingovej akcie, výpisu z účtu, odpovede na podanie Národnej banky Slovenska a repliky rozsudkov, vyjadrenia žalovaného, ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, výpisov exekučných príkazov.
8. Z úverovej zmluvy č: SUA13/003246 zo dňa 26.06.2013 uzavretej medzi žalobcom, zast. Autocentrum AAA Auto, a.s., ako veriteľom a žalovaným ako klientom mal súd preukázané, že žalovaný vyhlásil, že bol pred podpisom úveru zmluvy zoznámený s tým, že veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru vznikli náklady vo výške uvedenej v tomto článku úveru zmluvy a žiada veriteľa o poskytnutie úveru na nákup predmetu financovania špecifikovaného v čl. 3 úveru zmluvy a na úhradu nákladov veriteľa spojených s poskytnutím úveru vo výške uvedenej nižšie. Žalobca sa zaviazal úver podľa úveru zmluvy v prospech klienta poskytnúť a klient sa zaviazal úver použiť na dohodnutý účel a vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Predajná cena predmetu financovania bola 5 571 Eur vrátane DPH, zaplatené v hotovosti bolo klientom 835,55 Eur, náklady spojené s poskytnutím úveru 1 040,36 Eur, celková výška úveru 5 775,71 Eur. Predmetom financovania bolo osobné motorové vozidlo Ford Focus kombi diesel II 2.0 16V TDCi Ghia. Podmienky splácania úveru boli nasledovné: druh úveru účelový - úhrada ceny predmetu financovania a nákladov spojených s poskytnutím úveru, ročná úroková sadzba 24,565029 %, RPMN 27,50%, priemerná hodnota RPMN 23,52 %, celkové náklady spotrebiteľa 6 350,53 Eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom 12 126,24 Eur, konečná splatnosť úveru 26.06.2020, výška celkových nákladov nezahrnutých do výpočtu RPMN 0 Eur, poplatok za asistenčné služby, Ideal Asistence BASIC 118Eur + DPH, zľava na poskytnuté služby vo výške 118 Eur + DPH, mesačná splátka 144,36 Eur, dátum prvej mesačnej splátky 26.07.2013, počet splátok 84. Klient bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach počnúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Úhrada nasledujúcich mesačných splátok vždy do 26. dňa v kalendárnom mesiaci. Úver bol zabezpečený Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania.
9. Toho istého dňa žalobca podpísal Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru 5 775,71 Eur, ktorý sa poskytuje za tovar Ford Focus kombi diesel II 2.0 16V TDCi Ghia. Spotrebiteľ musí úver zaplatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 144,36 Eur. Prvú splátku 26.07.2013, ďalšie splátky vždy do 26. dňa v mesiaci. Celkovú čiastku spotrebiteľ musí zaplatiť 12 126,24 Eur, fixná sadzba je 24,565029%, ročná percentuálna miera nákladov je 27,50 %, náklady spojené s poskytnutím úveru 1 040,36 Eur.
10. Zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č: SUA13/003246 mal súd preukázané, že strany zároveň dňa 26.06.2013 uzavreli v zmysle § 553 až 553e OZ Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pričom v článku 3 bod 3.1 sa dohodli, že vlastnícke právo k predmetu financovania sa z dlžníka na veriteľa prevádza bez ohľadu na odovzdanie a prevzatie predmetu financovania okamihom, ktorý bezprostredne nasleduje potom ako dlžník nadobudol vlastnícke právo k predmetu financovania podľa kúpnej zmluvy a to s rozväzovacou podmienkou úplného splatenia pohľadávky podľa ods. 2.2 tejto zmluvy. V bode 3.2 sa dohodlo, že dňom prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania podľa tejto zmluvy sa veriteľ stáva výlučne vlastníkom predmetu financovania so všetkými právami s týmto vlastníctvom spojenými.
11. Strany sporu dňa 28.06.2013 uzatvorili dohodu o poskytnutí marketingovej akcie v celkovej hodnote 1000 Eur za účelom financovania nákupu motorového vozidla, ktorú uhradila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. za klienta predajcovi.
12. Z prehľadu transakcií od 01.01.2013 do 29.05.2017 vydaného Slovenskou sporiteľňou, a.s. vyplýva, že žalobca za toto obdobie uhradil žalovanému 6 496,20 Eur dňa 25.10.2013 poštovým poukazom na účet žalovaného čiastku 144,36 Eur a vkladom hotovosti na účet žalovaného dňa 06.11.2015 sumu 144,36 Eur.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa ods. 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Podľa ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
25. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 553 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).
27. Podľa ods. 3, uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
29. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g) celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom všetky náklady úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
31. Podľa ods. 2, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
32. Podľa § 11 ods. 1, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
33. Podľa ods. 2, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
34. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
37. Žalobca odvodzuje svoj žalobný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere. V zmysle § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka). Pohľadávkou dlžníka dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takéhoto je povinný dlžník niečo dať a veriteľ je oprávnený to požadovať (§494 OZ). Súd preskúmal zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu a vyvodil, že v nej vystupoval na strane veriteľa nebankový subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom a na strane dlžníka žalobca ako spotrebiteľ. Sporné tvrdenia o charaktere spotrebiteľské úveru medzi stranami neboli. Pre spotrebiteľský úver je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskom zmluvou.
38. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je na mieste, vzhľadom na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvný partneri spotrebiteľov odborne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky odsúdil by sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť bez využívania služieb. Nič také od spotrebiteľa spravodlivo požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo.
39. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujú spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok ,ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulárového zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý požíva v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako spoločnosť a žalobca ako klient uzavreli dňa 26.06.2013 zmluvu o úvere, podľa ktorej žalovaný žalobcovi poskytol úver 5 775,71 Eur. Náklady spojené s poskytnutím úveru boli 1 040,36 Eur a v hotovosti klient zaplatil 835,65 Eur. Tento úver sa žalobca zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 6 350,53 Eur a celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavovala sumu 12 126,24 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá sumou 24,565029%, RPMN 27,50 % , priemerná hodnota RPMN 23,52 %, mesačná splátka 144,36 Eur, konečná splatnosť úveru na deň 26.06.2020 a dátum prvej splátky na deň 26.07.2013. Žalobca podľa priložených dokladov uhradil sumu 6 784,92 Eur.
41. Žalovaný ako súčasť úveru označil aj náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1 040,36 Eur, ktoré podľa jeho vyjadrenia predstavujú províziu zaplatenú predajcovi predmetu financovania. Z predmetnej úverovej zmluvy vôbec nevyplýva špecifikácia uvedených nákladov, z čoho suma 1040,36 Eur pozostáva, preto súd mal za to, že pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere so spotrebiteľom žalovaný použil neurčitú podmienku, podmienku v rozpore so zákonom, neprijateľnú podmienku a zároveň upieral spotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov, čím žalovaný vybočil z pravidiel čestnej obchodnej praxe uznávanej v jeho oblasti činnosti, keďže nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú bolo možné od neho rozumne očakávať. Žalovaný nerešpektoval pojem spotrebiteľského úveru uvedený v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. , keďže zarátal do úveru aj náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by však mali byť zahrnuté iba do celkových nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru s poukazom na to, že v zmluve o úvere bola uvedená celková výška úveru v sume 5 775,71 Eur, ktorá však zákonom stanovenému pojmu spotrebiteľského úveru nezodpovedá, pretože v tejto sume sú zahrnuté okrem doplatku kúpnej ceny vo výške 3 899,70 Eur ( po odpočítaní sumy 835,65 Eur zaplatenej v hotovosti žalobcom) aj tzv. náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1 040,36 Eur, ktoré však nie sú úverom vzhľadom na definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. v ktorej zákonodarca odčlenil finančné prostriedky poskytnuté spotrebiteľovi ako spotrebiteľský úver od celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.. Zakotvením vyhlásenia žalobcu ako klienta do zmluvy, že žiada aj o poskytnutie úveru na náklady spojené s poskytnutím úveru, žalovaný obišiel taktiež ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tým, že tieto
náklady (ich vznik ani nepreukázal) započítal do výšky úverovej istiny pričom si takýmto postupom znížil celkové náklady spotrebiteľa a zároveň dosiahol úročenie týchto nákladov dohodnutými úrokmi úveru. Z uvedených dôvodov je právny úkon - zmluva o úvere na náklady veriteľa spojenými s poskytnutím úveru pre neurčitosť ( § 37 ods. 1 OZ) a pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ) absolútne neplatným právnym úkonom.
42. Zároveň takýmto postupom došlo k tomu, že pri výpočte RPMN bola použitá vyššia suma istiny úveru ako v skutočnosti bola poskytnutá a nižšia výška celkových nákladov spotrebiteľa, keďže neboli započítané náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1040,36 Eur. Dôsledkom uvedeného je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, teda nižšia ako v skutočnosti bola, čo ovplyvňuje správanie sa spotrebiteľa pri rozhodnutí o (ne) výhodnosti podmienok úverovej zmluvy, ktorý sa nemohol slobodne rozhodnúť, nakoľko náklady spojené s poskytnutím úveru nemali byť zahrnuté do celkovej výšky úveru z ktorej žalovaný vychádzal pri výpočte RPMN, lebo pri výpočte RPMN len zo skutočne poskytnutého úveru by bolo RPMN podstatne vyššie. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 5Sžo/32/2014 (č .l. 29), z ktorého vyplýva, že vstupným údajom pri výpočte RRMN je výška skutočne poskytnutého úveru. Skutočnosť, že je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa zákon sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
43. Súd taktiež poukazuje aj na neprimeranú výšku dojednaného úroku z úveru. Medzi stranami bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 24,56% ročne. Podľa webovej stránky Národnej banky Slovenska pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v júni 2013, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy bol úrok 10,26 % ročne. Z toho vyplýva, že ročná úroková sadzba dohodnutá stranami v úverovej zmluve prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššie súdu SR 1MCdo1/2009 zo dňa 31.07.2009). Z dôvodu, že úroková miera dohodnutá medzi stranami prevyšuje obvyklú úrokovú mieru je takéto dojednanie o úroku absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom neplatné úroky nemožno ďalej moderovať.
44. Riešenie ďalších otázok týkajúcich sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti a otázky aplikácie rozhodnutia C-42/15 vo veci Bírová c/a Slovenská republika, vzhľadom už na vyslovenie právneho názoru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a na posúdenie zmluvy o úvere ako absolútne neplatného právneho úkonu, súd považoval nadbytočné.
45. V ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia aj keď tento zákon výslovne neustanovuje. Jednou z foriem bezdôvodného obohatenie je získanie majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu.
46. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že cena motorového vozidla za účelom financovania, ktorého bola uzatvorená predmetná úverová zmluva bola 4 735,35 Eur, z ktorej ceny žalovaný uhradil pri podpise zmluvy v hotovosti 835,65 Eur. Výška sumy, ktorou formou úveru bolo toto motorové vozidlo financované tak predstavovalo 3 899,70 Eur. Žalobca celkovo uhradil žalovanému za poskytnutý úver sumu 6 784,92 Eur a to od 01.01.2013 do 19.05.2017 sumu 6 496,20 Eur ako vyplýva z prehľadu transakcií Slovenskej sporiteľne, a.s. , sumu 144,36 Eur dňa 25.10.2013 poštovým podacím lístkom a sumu 144,36 Eur dňa 06.11.2015 vkladom v hotovosti v Tatra banke. Ak je predmetná zmluva bezúročná a bez poplatkov a zo strany žalobcu došlo k zaplateniu sumy 6 784,92 Eur a úver mu bol poskytnutý vo výške 4 735,35 Eur na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške rozdielu t.j. 2 049,57 Eur, ktoré v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka je povinný žalobcovi vydať aj s príslušným úrokom z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení počnúc dňom nasledujúcom po dni doručenia žaloby žalovanému.
47. Zabezpečovací prevod práva je právnym inštitútom zabezpečenia záväzkov. Zabezpečený veriteľ dočasne nadobúda predmet zábezpeky, ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Vzniká mu oprávnenie predmet zábezpeky speňažiť a z výťažku predaja uspokojiť zabezpečenú pohľadávku. Ak pohľadávka zanikne ex lege zaniká aj zabezpečenie pohľadávky. Ak si dlžník splní svoj záväzok, zároveň sa stáva znovu držiteľom dočasne prevedeného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti v súdenej veci, súd mal za to, že žalobca si splnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a v celej výške vrátil žalovanému úver, prihliadnuc k tomu, že súd v tomto konaní vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov a taktiež zmluvu o úvere za absolútne neplatný právny úkon a vzhľadom na to, že zo zákona priamo vyplýva, že uspokojením zabezpečovacej pohľadávky prechádza vlastnícke právo na toho, kto ho previedol, súd nevidel dôvod nevyhovieť žalobcovi, nakoľko žalobca nie len úver zaplatil, ale ho aj preplatil a tým prešlo priamo zo zákona na neho vlastnícke právo, teda mal naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Súd z týchto dôvodov aj v tejto časti ako podanej žalobe dôvodne vyhovel.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalobcovi, nakoľko bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.