Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne L. K., nar. XX.X.XXXX, F. Q. R. XX, XXX XX T. T. proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. októbra 2016 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. októbra 2016 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. augusta 2016 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie:

1. Žalobkyni bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 13. mája 2010 priznaný invalidný dôchodok vo výške 158,40 Eur, pretože bola uznaná za invalidnú s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni

- ústredie 10.4.2015 požiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu z dôvodu jeho zhoršenia od poslednej kontroly a o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.4.2015 žiadosť žalobkyne zamietla. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom tunajšieho súdu 20Sd 246/2015-18 zo dňa 23. marca 2016. Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že: „V zmysle cit. ust. odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať /organizačná zložka poisťovne/ aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Súd posúdil posudky posudkových lekárov v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky nespĺňajú tieto kritéria, nezhodnotili objektívne zdravotný stav navrhovateľky a preto nemôžu byť podkladom pre zhodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd pri posúdení posudkov posudkových lekárov zistil, že tieto sú v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi.Súd z prepúšťacej správy z poslednej hospitalizácie navrhovateľky na psychiatrickom oddelení FNsP F.D.S. v čase od 03.08.2015 do 28.08.2015 zistil, že vzhľadom na chronifikované psychické ťažkosti, pretrvávanie úzkostne-depresívnej symptomatiky, napriek opakovaným úpravám terapie v ambulantných podmienkach, ktoré navyše pacientka zle toleruje, vzhľadom na závažné komorbídne somatické diagnózy, je pracovný potenciál pacientky výrazne redukovaný a prognóza vývoja ochorenia nepriaznivá, preto odporúča plnú invalidizáciu pacientky. V správe sú uvedené tieto prepúšťacie diagnózy: F33.2 - recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez, psychotických príznakov, F41.0 - panická porucha (epizodická záchvatová úzkosť), F54 - psychické faktory a faktory správania spojené s poruchami, alebo chorobami zatriedenými

inde. Súd z psychologického vyšetrenia zo dňa 12.02.2015 zistil, že navrhovateľka sa dlhodobo cíti horšie, zmnožili sa je epi záchvaty s následnou slabosťou, kedy vyžadovala pomoc zo strany okolia. Vlani bola v dennom stacionári A. pri Psychiatrickom oddelení FNsP F.D. S. v súčasnosti navštevuje skupinovú psychoterapiu na psychiatrickom oddelení, chodí na pravidelné kontroly na psychiatriu, užíva lieky. Prítomné sú organické zmeny CNS, jej intelektové schopnosti sú znížené do hraničného pásma MR, narušené sú názorové analyticko syntetické schopnosti, vizuomotorická koordinácia, spomalené psychomotorické tempo, výrazná unaviteľnosť. Došlo k prehĺbeniu depresívneho prežívania v porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením, prítomné je zvýšené riziko sui konania. Súd z nálezov ošetrujúceho psychiatra zistil, že navrhovateľka trpí na diagnózy: F 33.2, F 41.0 a k vzhľadom ku kognitívnemu deficitu treba zvážiť aj F.06.32; súd z nálezu zo dňa 09.03.2016 zistil, že navrhovateľka je v kontakte zdržanlivá, odpovede stručné, po latencii, psychomotorické tempo, dynamogénia inhibované, nálada skôr dysforická, afektivita kolíše, pocity insuficiencie, menejcennosti, masívna anxieta, susp. panické ataky, ale aj epileptické záchvaty zhoršené, v myslení orientovaná na aktuálne somatické ťažkosti, pozornosť zhoršená dekoncentrovaná, zhoršenie tenacity pozornosti, IMF zhoršenie novopamäti v zložke zapamätávania aj výbavnosti, v správaní redukcia záujm, sféry aj iniciatívy, spánok prerušovaný, stav zhoršený. Súd porovnal tieto odborné nálezy od rôznych odborných lekárov s hodnotením duševného ochorenia navrhovateľky v posudkoch a zistil, že sú diametrálne odlišné. Všeobecné posudkové hľadisko uvedené pri kapitole V. - duševné choroby a poruchy správania uvádza, že pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Posudkoví lekári vrátane prísediaceho psychiatra subjektívne hodnotia objektívne odborné nálezy ošetrujúcich psychiatrov a klinického psychológa bez toho, aby uviedli iný objektívny odborný nález na podporu svojich tvrdení. Prísediaci psychiater videl navrhovateľku po prvý krát a na niekoľko minút, čo určite nestačí na vyvrátenie záverov uvedených v prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľky a správ ošetrujúceho psychiatra a psychológa. Súd z neurologických nálezov zistil, že navrhovateľka trpí na nasledujúce diagnózy: pac epi s pretrv. vysokou frekvenciou záchvatov, farmakorezistenzná Epi, subak, VAS Th, SI, fibromyalgický sy, dif. VAS s častými exacerb., s radik, S1 dx, vrstvovým sy. Súd z kardiologickej kontroly zo dňa zo dňa 15.03.2016 zistil, že navrhovateľka má tieto diagnózy: art. hypertenzia 3 st. vysoké pripočítateľné riziko ESC/ESH, hypotyreóza na substitučnej liečbe, depresívny syndróm, panická porucha v sledovaní psychiatra, epi parox. v anamnéze. Súd z endokrinologického vyšetrenia zo dňa 08.01.2016 zistil, že navrhovateľka trpí na nasledujúce diagnózy: autoimúnna tyreoiditída bez strumy, seronegat. RA, nízka tolerancia námahy, cervikovestibul - sy. Súd z nefrologického nálezu zo dňa 29.12.2015 zistil, že navrhovateľka trpí na nasledujúce diagnózy: chronická pyelonefritída, bez retencie N.látok, bez proteinúrie, glomerulová filtrácia bez deficitu, erytrocytúria mikroskopická, arteriálna hypertenzia 3 st. - na liečbe hodnoty uspokojivé, hypercholesterolémia - mierna - v.s. sekundárna pri hypotyeréze, osteopénia, hypotyreóza na autoimunitnom podklade - na substitučnej liečbe, osteoarthroza SI zhybov bilater. - MR potvrdené 2009, dysmotilita pažeráka, hypovitaminóza D 2/10 - pri vysokej dávke antipileptík, GIT ťažkostiach, hypokalciémia na substitúcii, seronegatívna RA, cervikovestibuilárny syndróm, stav po HYE 11/2013, stav po TOT páske MM 11/2013, stav po kontúzii hrudníka pri páde 13.10.2014, epilepsia, panická porucha, depresívna porucha ťažká, VAS s častými exacerbáciami s radik. S1 dx t.č. lumbalgia, stav po infekcii DC /chlamýdie a mykoplasmy/, stav po enterokolitíde /colistridum difficile po ATB liečbe/ 11/2015. Z uvedeného prehľadu odborných lekárskych nálezov vyplýva, že navrhovateľka je polymorbídna pacientka, trpí pomerne závažnými ochoreniami, ktoré ovplyvňujú vo veľkej miere jej pracovnú schopnosť a ktoré posudkoví lekári v posudkoch nezohľadnili. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že v danej veci neprebehlo konanie v zmysle § 195 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zdravotný stav navrhovateľky nebol posúdený objektívne, komplexne a presvedčivo v zmysle § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie ako aj pridružené ochorenia. Na základe takto vykonaného posúdenia zákonnosti súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. c/, d/ OSP, vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa zabezpečí opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky v zmysle záverov tohto rozhodnutia aj v zmysle § 71 ods. 8 zsp a vo veci rozhodne a rozhodnutie riadne odôvodní“.

2. Žalovaná vykonala opätovne posúdenie invalidity žalobkyne. Za tým účelom bolo vykonané posúdenie posudkovým lekárom, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní 27. júla 2016 (posudkový lekár E.. D. U.) a zároveň bol vypracovaný odborný posudok o invalidite.

3. Prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.8.2016 tak, že podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku žalobkyne zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že trvanie invalidity bolo posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Banská Bystrica s tým záverom, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru je 45%. Ďalej, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku z 27.júla 2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre posudkový záver. V odbornom posudku sa uvádza, že žalobkyňa sa od roku 2009 lieči u psychiatra pre depresiu. K zhoršeniu stavu došlo v roku 2014, kedy bola hospitalizovaná v dennom psychiatrickom stacionári. Celkovo bola hospitalizovaná na psychiatrii dvakrát (v dennom stacionári), pričom pri prepustení bol stav hodnotený ako ťažká depresia bez psychotických príznakov. Opakovaným psychologickým vyšetrením bolo potvrdené úzkostne - depresívne prežívanie závažného stupňa a organické poškodenie centrálneho nervového systému s intelektom v hraničnom pásme duševnej zaostalosti. Postupne, hlavne na podklade zhoršujúcich sa socio-ekonomických okolností, je popisované zhoršovanie depresívneho prežívania s panickými atakmi, čo si vyžiadalo druhý pobyt v dennom psychiatrickom stacionári (august 2015). Napriek popisovaným zhoršeniam v prežívaní liečba nebola dlhodobo menená (dvojkombinácia antidepresív s anxiolytikum), stav kolísal podľa životných okolností žalobkyne. Pre podozrenie na zhoršenie organickej symptomatiky mala na žiadosť psychiatra v júni 2016 vykonané kontrolné psychologické vyšetrenie, ktoré znovu potvrdilo organické zmeny centrálneho nervového systému v pásme mentálne subnormy a úzkostno-depresívne prežívanie stredne ťažkého stupňa. V klinickom obraze pretrváva spomalené psychomotorické tempo, kolísavá nálada, afektivita a pozornosť, orientácia na telesné ťažkosti, sociálna izolácia, hypobúlia, redukcia záujmov a známky organického poškodenia centrálneho nervového systému, ale bez bludných obsahov v myslení, bez kvalitatívnej poruchy vnímania a podľa posledných psychiatrických vyšetrení aj bez suicidálnych myšlienok. Psychiater stále ochorenie hodnotí ako recidivujúcu depresívnu poruchu s terajšou epizódou ťažkého stupňa bez psychotických príznakov, avšak nemáme k dispozícii psychiatrické vyšetrenie vykonané po poslednom psychologickom vyšetrení. Menovaná je od roku 1986 sledovaná neurológom pre údajné epileptické záchvaty. V posledných neurologických nálezoch sú pri liečbe popisované neobjektivizované početné záchvaty. Napriek tomu nebola v reakcii dlhodobo antiepileptická liečba menená, ani nebola indikovaná hospitalizácia na objektivizáciu záchvatov, hoci už v minulosti vyjadril neurológ pochybnosti o epileptickom charaktere nočných záchvatov (dokumentované pochybnosti už v roku 2008). Žalobkyňa má chronický zápal obličiek s priebehom bez poškodenia obličkových funkcií. Nemá klinické príznaky zlyhávania obličiek a ani nemá nasadenú liečbu tohto ochorenia. Toto ochorenie nie je posudkovo závažné, lebo nijako neovplyvňuje schopnosť pracovať. Žalobkyňa má autoimúnny zápal štítnej žľazy bez strumy, t. j. bez zväčšenia štítnej žľazy so zníženou činnosťou štítnej žľazy, čo je chronické ochorenie. Má ochorenie s priebehom so zníženou funkciou štítnej žľazy, ktorá je nahrádzaná liekovou formou lyroxínu, čiže nie sú prítomné známky jeho nedostatku. Nie sú ani prítomné známky zväčšenia štítnej žľazy. Pri takomto priebehu tohto ochorenia nie je to ochorenie posudkovo významné, lebo pri dobre nastavenej liečbe neovplyvňuje schopnosť pracovať. Žalobkyňa sa sporadicky a opakovane liečila pre bolesti chrbta so známkami dráždenia miechového koreňa S1 vpravo bez oslabenia končatín. Reflexy na končatinách sú prítomné a fyziologické. Vyšetrenia u algeziológa nebolo dokumentované a ani CT či MR vyšetrenie chrbtice. Ani toto ochorenie neznižuje schopnosť žalobkyne pracovať a ataky akútneho zhoršenia sa dajú riešiť občasnou práceneschopnosťou. Žalobkyňa sa lieči pre séronegatívnu prematoidnú artritídu. Bez aktívneho zápalu kĺbov a ich pohyblivosť je plná, toho času je bez liečby. Takýto priebeh ochorenia neznižuje schopnosť pracovať. Žalobkyňa sa asi dva roky lieči na chorobu vysokého krvného tlaku a po nasadenej liečbe sú hodnoty krvného tlaku uspokojivé. Z orgánových komplikácii je dokumentované len hraničné poškodenie ciev sietnice s dobrým videním, srdcový výkon je dobrý. V júni 2014 mala vykonané holterovské vyšetrenie krvného tlaku s nálezom v pásme miernej hypertenzie s uspokojivými hodnotami tlaku a zachovaným diurnárnym rytmom. Vzhľadom k absencii závažných orgánových komplikácií, toto ochorenie neznižuje u žalobkyne schopnosť pracovať. Žalobkyňa sa lieči aj na alergický zápal nosa so sezónnymi zhoršeniami a užíva sezónne antihistaminikum a inhalačný kortikoid. Toto ochorenie neznižuje schopnosť žalobkyne pracovať. Z posudkového hľadiska za rozhodujúce ochorenie bola stanovená depresia a na základe posledného kontrolného psychologického vyšetrenia stredne ťažká depresia, bola stanovená miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Preto z týchto dôvodov nebola navýšená percentuálna miera.

4. Na odvolanie žalobkyne druhostupňový správny orgán Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že záväzným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol lekársky odborný posudok o invalidite vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica dňa 27. júla 2016, podľa ktorého má žalobkyňa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú v nezmenenej výške 45%. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici 19. septembra 2016, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený komplexne, pretože k odvolaniu neboli doložené žiadne nové dôkazné prostriedky, predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekár ústredia opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne 13. októbra 2016 a vyhotovil odborný lekársky posudok z tohto dňa, v ktorom podrobne uviedol všetky lekárske vyšetrenia a odborné nálezy týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne, z ktorých jeho posudkový záver vychádza. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že podľa prepúšťacej správy z denného stacionára, kde bola žalobkyňa hospitalizovaná od 19. augusta 2014 do 18. septembra 2014 pre pretrvajúcu úzkostne-depresívnu symptomatiku, bola jej zmenená liečba bez želaného efektu. Úzkostne-depresívne symptómy pretrvali, ktoré zle tolerovala a pretrvával u nej aj únavový syndróm, bola u nej znížená frustračná tolerancia, tolerancia záťaže. Podľa reumatologického vyšetrenia z 31. júla 2014 bola žalobkyni potvrdená spondylartritída. Psychiatrické vyšetrenie zo 17. októbra 2014 potvrdilo prehĺbenie depresívnej symptomatiky ťažkého stupňa, a preto sa začalo uvažovať o zmene diagnózy na F33,2, ktoré bolo už v minulosti diagnostikované podľa lekárskych nálezov z apríla 2011. Lekárske správy z psychiatrických vyšetrení z 12. februára 2015, 20. marca 2015, 21. apríla 2015 a 21. mája 2015 potvrdili u žalobkyne depresívno-dysforickú náladu, miestami je apatická, masívne úzkostlivá s pocitmi insuficiencie, má redukciu záujmovej sféry a iniciatívy, je sociálne izolovaná a má zvýšenú únavu. Ďalej potvrdili zhoršovanie novopamäti v dôsledku prekonaných epileptických záchvatov, zvýšené riziko suicídneho konania, zhoršenú nepresnosť vybavovaných informácií, poruchu energetického potenciálu, narušené názorovo analyticko-syntetické schopnosti, vizuomotorickú koordináciu, spomalené psychomotorické tempo, potvrdili sa u nej prítomné organické zmeny CNS, zníženie intelektových schopností do hraničného pásma MR a skutočnosť, že došlo k prehĺbeniu depresívneho prežívania v porovnaní s predchádzajúcimi vyšetreniami. Podľa nefrologického vyšetrenia z 27. februára 2015 bola u nej potvrdená chronická pyelonefritída, mikroskopická erytrocytúria, arteriálna hypertenzia 3 st., mierna až sekundárna hypercholesterolémia pri hypotyeréze, osteopénia. Psychiatrické vyšetrenia z 27. januára 2016, 9. marca 2016, 27. mája 2016 potvrdzujú žalobkyni diagnózu F 33,2, F 06,7 a F 06,3 - recidivujúca depresívna porucha, epizóda ťažkého stupňa, organické zmeny v CNS, známky úzkostne-depresívneho prežívania stredne ťažkého stupňa, aktuálne znížené intelektové a mnestické funkcie až do pásma mentálnej subnormy. V prežívaní potvrdzuje lekárska správa u žalobkyne prítomnú úzkosť, emočnú labilitu, impulzivitu, limitovanosť dostupných zdrojov na zvládanie záťažových situácií, preto musí žalobkyňa fungovať v štruktúrovanom prostredí. Pre zhoršenie zdravotného stavu sa vyskytujú častejšie epileptické záchvaty a z toho dôvodu sa potvrdzuje zhoršenie adaptability a sociability, čo má negatívny dopad na emočnú interpersonálnu a pracovnú oblasť v živote. Reumatologické vyšetrenie z 13. júna 2016 potvrdilo o žalobkyne seronegatívnu reumatoidnú artritídu a osteopenický syndróm. Na základe tejto zdravotnej dokumentácie a vlastného vyšetrenia za prítomnosti žalobkyne 13. októbra 2016 posudkový lekár vyslovil záver, že žalobkyňa je od roku 2010 dispenzarizovaná a liečená psychiatrom pre úzkostne-depresívnu poruchu a pre organické zmeny mozgu bola opakovane vyšetrená psychológom v rokoch 2014 a 2015, ktorý potvrdil úzkostne-depresívnu poruchu, organické zmeny CNS, pričom pre depresiu určil vekové skóre 45 bodov, v roku 2015 zhoršené na 48 bodov. Uvedené hodnoty zodpovedajú ťažkej depresii. Ďalej posudkový lekár uviedol, že depresívne prežívanie sa u žalobkyne zhoršovalo pri zhoršujúcich sa sociálno-ekonomických okolnostiach, že liečba antidepresívami ambulantným psychiatrom nebola významnejšie menená a psychiater na vyšetrení z 17. júna 2016 potvrdil organické zmeny mozgu s poklesom intelektových a mnestických funkcií do pásma mentálnej subnormy, súčasne potvrdil známky úzkostne-depresívneho prežívania stredne ťažkého stupňa v myslení. U účastníčky konania pretrvávali orientácie na somatické ťažkosti, bola u nej redukovaná záujmová sféra iniciatíva.

5. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že epilepsia nemala žalobkyňa bližšie určenú, podľa neurologického vyšetrenia zo 14. marca 2016 je rezistentná na liečbu antiepileptikami, pretože napriek liečbe mala početné epileptické záchvaty. Pre epileptické záchvaty je sledovaná neurológom už od roku 1985, v roku 2008 boli neurológom epileptické záchvaty spochybnené a doteraz nie sú u účastníčky konania objektivizované. Z tohto dôvodu posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne toto ochorenie z posudkového hľadiska na účely invalidity nehodnotil. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že ochorenie obličiek prebieha u žalobkyne bez poruchy obličkových funkcií. Podľa endokrinologických vyšetrení má žalobkyňa autoimúnny zápal štítnej žľazy bez strumy, so zníženou činnosťou štítnej žľazy s nastavenou substitučnou liečbou euthyroxom, pri ktorom má funkciu štítnej žľazy v norme. Reumatológ dokumentuje reumatoidnú artritídu prvého stupňa, no zvýšenie zápalových parametrov nepotvrdil. Alergológ potvrdil alergický zápal nosa so sezónnym zhoršovaním. Žalobkyňa má aj osteopéniu v oblasti driekových stavcov, z ktorého dôvodu poberá substitučnú liečbu kalciom s vitamínom D. Všetky uvedené ochorenia sú zatiaľ posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

6. Na základe vyššie uvedených lekárskych správ a nálezov a vyšetrenia posudkového lekára bolo v odvolacom konaní preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníčky konania je recidivujúca depresívna porucha, ktorú možno hodnotiť ako stredne ťažkú zaradenú pod kapitolu V, položku 3, písm. a) Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (duševné choroby a poruchy správania, depresívne periodické poruchy nálad - stredne ťažké formy) naďalej zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z tohto dôvodu bola žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku opätovne zamietnutá.

Žalobné body:

7. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 9. januára 2017, t. j. v zákonom stanovenej lehote domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia. Namietala, že posudkový lekár zistil, že vyšetrenia a hodnoty Beckovho skóre zodpovedajú ťažkej depresii a že depresívne prežívanie sa u žalobkyne počas rokov zhoršuje a napriek tomu stanovil rozhodujúce zdravotné postihnutie ako recidivujúcu stredne ťažkú poruchu zaradenú pod kapitolu V, položka 3, písm. a) Prílohy č.4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.. Namietala tiež, že posudkový lekár nehodnotil epilepsiu z dôvodu, že v roku 2008 boli neurológom epileptické záchvaty spochybnené a doteraz nie sú objektivizované. Záchvaty neboli spochybnené neurológ len napísal, že je otázne a nie je to na chirurgické riešenie. Tento neurológ ako aj ostatní neurológovia žalobkyňu stále liečia na epilepsiu 40 rokov a zvyšujú jej dávky liekov a pridávajú nové.

8. Žalobkyňa namietala nesprávnosť spracovania lekárskeho posudku z 27. júla 2016, v ktorom sa na prvej strane uvádza diagnóza F 33,2, čo je recidivujúca depresívna porucha, ťažká epizóda ale na druhej strane sa uvádza nesprávne choroba F 33,1, čo je recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká. Práve preto podala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, ale žalovaný len prevzal napadnutý lekársky posudok a odvolanie opätovne zamietol.

9. Žalobkyňa tiež namietala, že žiadala vymeniť posudkového lekára kvôli zaujatosti. Nebolo jej vyhovené. Toto považuje až za šikanovanie, pretože posudkový lekár si stále stanovoval nové podmienky ako napr. požadovanie nového psychologického vyšetrenia, aj keď v čase podania žiadosti mal k dispozícii platné iba mesiac staré psychologické vyšetrenie. Ďalej uviedla, že posudkový lekár bol navštíviť psychologičku a po jeho návšteve u nej vložil do dokumentácie upravené psychologické vyšetrenie, kde na jeho podnet psychologička vložila zmenu diagnózy, aby to vyhovovalo ostatným podkladom žalovanej. Žalobkyňa ďalej namietala, že ju liečia vyhlásení odborníci už 30 rokov a za takú dlhú dobu nepredpokladá, že by sa mohli vo svojich diagnózach a liečebných postupoch mýliť. Nemožno súhlasiť so záverom, že môžem vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku, ale aj inú prácu na trhu práce, pretože podľa v čase podania žiadosti platného psychologického vyšetrenia z 12.2.2015 žalobkyňa nie je spôsobilá samostatnej zárobkovej činnosti, psychológ nepredpokladá návrat pracovnej spôsobilosti. Toto psychologické vyšetrenie nebolo zohľadnené pre posúdenie zdravotného stavu ku dňu podania žiadosti, t. j. 5. marcu 2015. Žalobkyňa žiadala, aby bolo rozhodnutie zrušené a aby žalobkyni bolo priznané správne rozhodnutie pre recidivujúcu depresívnu poruchu, ťažké narušenie osobnosti zaradené pod kapitolu V, položka 3, písm. b) Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a to v hornej percentuálnej hranici 50-80% miery poklesu zárobkovej činnosti s prihliadnutím na možnosť zvýšenia o 10% kvôli ochoreniu na epilepsiu. Ďalej vyjadrila presvedčenia, že určenie miery poklesu na úrovni

hornej hranice zodpovedá lepšie jej reálnemu zdravotnému stavu, o čom svedčia aj lekárske správy odborných lekárov.

Vyjadrenie žalovanej:

10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobkyňa v žalobe namieta v zásade to isté, ako uviedla v odvolaní a zopakovala odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Zároveň navrhla, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zopakovala žalobné dôvody a uviedla, že všetky lekárske vyšetrenia nasvedčujú k tomu, že žalobkyňa trpí recidivujúcou depresívnou poruchou - ťažké narušenie osobnosti, čomu aj vyplýva zo samotného vyjadrenia k žalobe z jeho druhej a tretej strany. Žalovaná k uvedenému vyjadreniu uviedla, že zdravotný stav poistenca sa na účely invalidity posudzuje komplexne nielen na základe záverov odborných lekárov, v danej veci psychiatra. Posudkoví lekári hodnotia objektívne popísaný psychický stav v rámci jednotlivých vyšetrení psychiatrom, taktiež pomocné vyšetrenia v danej veci, psychologické vyšetrenie ako aj ordinovanú liečbu. V objektívnych psychiatrických nálezoch zo dňa 9. marca 2016, 27. mája 2016 a 12. septembra 2016 popisuje psychiater žalobkyne nasledovne: kontakt je primeraný, bez suicidálnych myšlienok, afektivita kolíše, myslenie je orientované na somatické ťažkosti, bez bludných obsahov vo vnímaní, bez kvalitatívnych porúch. Uvedené objektívne vyšetrenia psychického stavu žalobkyne nezodpovedajú závažnej a ťažkej depresívnej poruche. Pri ťažkej depresívnej poruche sú v popredí samovražedné úvahy, pokles na hmotnosti, závažné poruchy spánku. Pri psychologickom vyšetrení dňa 17. júna 2016, ktoré je pomocným vyšetrením pre psychiatra na zhodnotenie psychického ochorenia (depresie), psychológ popisuje známky úzkostne depresívneho prežívanie stredne ťažkého stupňa, preto nemožno hodnotiť depresiu ako ťažkú. Stav žalobkyne sa od roku 2015 prechodne zhoršil iba reaktívne pri ochorení manžela, ale nedošlo k takému zhoršeniu jej psychického stavu, aby bolo možné stav hodnotiť ako recidivujúcu depresívnu poruchu ťažkú. Ďalej uviedol, že pre popisované epileptické záchvaty žalobkyne, ktoré sa objavujú v nočných hodinách je opakovane vyšetrená neurológom, preventívne je nastavená na antiepileptickú liečbu. Stav však nie je dostatočne diagnosticky doriešený, epileptické záchvaty neboli objektivizované, preto bolo plánované video EEG vyšetrenie. Uvedené vyšetrenie však zatiaľ nebolo zrealizované a stav nebol jednoznačne diagnosticky doriešený, preto epilepsiu zatiaľ nemožno hodnotiť ako posudkovo závažné ochorenie, ktoré by zvyšovalo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ostatné ochorenia boli posudkovým lekárom zhodnotené v celkovom posudku z 13. októbra 2016. Žalovaná preto trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd príslušný na konanie podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

13. Podľa § 195 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

14. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

15. Podľa § 153 ods. 1, písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť b) dôchodkového poistenia.

16. Podľa § 153 ods. 3, písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

18. Podľa § 153 ods. 6 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. (6) Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky.

19. Podľa § 153 ods. 7, 8 zákona č. 461/2003 Z. z. (7) Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

20. Podľa § 172 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

21. Podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (2) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

22. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci bola správna žaloba v sociálnej veci, v konaní o ktorej správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania, pričom podľa § 203 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

23. Správny súd predovšetkým skúmal, či sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí riadila právnym názorom tunajšieho súdu vysloveným v rozsudku 20Sd/246/2015-18 zo dňa 23. marca 2016, ktorý bol vydaný v konaní podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Tak, ako je citované v bode 1 tohto rozsudku, tunajší súd v rozsudku, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovanej, vyslovil právny názor, že posudky posudkových lekárov, ktoré nie sú v súlade s odbornými nálezmi ošetrujúcich lekárov, nezhodnotia objektívne zdravotný stav navrhovateľky a nemôžu byť preto podkladom pre zhodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bez toho, aby sa opreli o iný objektívny odborný nález. Zistil, že posudky posudkových lekárov boli v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi. Zaviazal žalovanú, aby v novom konaní zabezpečila opätovné posúdenie zdravotného stavu v zmysle záverov tohto rozhodnutia a aj v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, vo veci rozhodla a rozhodnutie riadne odôvodnila. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaná sa týmto právnym názorom súdu riadila len čiastočne. Požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyhovela v tej časti, v ktorej boli posudzované ochorenia žalobkyne s výnimkou ochorenia na duševnú chorobu a epilepsiu. Ostatné ochorenia boli jasne a zrozumiteľne zhodnotené a boli uvedené dôvody, pre ktoré tieto ochorenia nemajú vplyv na pracovnú spôsobilosť žalobkyne.

24. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že žalobkyňa opakuje tie isté námietky, ako uviedla v odvolaní a zotrváva na dôvodoch svojho rozhodnutia. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ale nie sú zrejmé odpovede na žalobkynine námietky. Žalobkyňa namietala, že psychiatrické vyšetrenia opakovane od roku 2014 majú v záveroch diagnózu ťažkú depresiu F 33,2 ďalej F 41 a F 54. Žalovaná sa s týmto nijakým spôsobom nevysporiadala a posúdenie zdravotného stavu založila na tom, že žalobkyňa absolvovala psychologické vyšetrenie 17.6.2016, podľa ktorého žalobkyňa trpí depresiou stredne ťažkého stupňa. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa vysporiadala s tým, že predchádzajúce psychologické vyšetrenia konštatovali dosiahnutie Beckovho skóre 45 a 48 bodov, čo by zodpovedalo depresii ťažkého stupňa. Je potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku v marci 2015. Bolo potrebné o tejto žiadosti rozhodnúť správne do 60-tich dní. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaná nezobrala do úvahy tú skutočnosť, že odborné nálezy v danom čase, od roku 2014 až do vyšetrenia z júna 2016, na ktoré poukázala vo svojom rozhodnutí, bola diagnostikovaná odbornými lekármi diagnózou F 33,2. Okrem toho, psychologické vyšetrenia zo dňa 17.6.2016, na ktoré v lekárskom posudku posudkový lekár poukazuje, sa v správnom spise nachádza v dvojakom znení. Znenie, ktoré je vytlačené 20. júna 2016 neobsahuje žiadny údaj o intenzite stupňa depresie zistenej pri tomto vyšetrení a záznam z vyšetrenia, ktorý bol vytlačený 15.7.2016 už taký údaj obsahuje. Je nemysliteľné, aby ošetrujúci lekár menil lekársku správu potom, ako vyšetril pacienta a žalovaná na to nijakým spôsobom nezareagovala. Posudkový lekár je oprávnený spolupracovať s ošetrujúcim lekárom a ak spolupráca spočívala v požiadavke na upresnenie alebo doplnenie lekárskej správy, tak to určite nie je možné robiť jej zmenou, ale je potrebné, aby ošetrujúci lekár vyhotovil doplnenie lekárskej správy a vysvetlil, prečo takéto doplnenie robí a z čoho vychádza. Ak došlo v roku 2016 k zlepšeniu ochorenia žalobkyne, tak to ešte neznamená, že v čase podania žiadosti nespĺňala kritériá na zvýšenie invalidného dôchodku. Zlepšenie zdravotného stavu v ďalšom období je dôvodom na jeho zníženie. Ak by sa teda choroba zlepšila a žalobkynine možnosti umiestniť sa na trhu práce sa zlepšili. Súd zotrváva na svojom predchádzajúcom právnom názore a to, že posudok posudkového lekára nemôže byť odlišný od nálezov odborných lekárov v zdravotnej dokumentácii pacienta bez toho, aby bol riadne a zrozumiteľne opretý o iný odborný nález.

25. Napadnuté rozhodnutie je ďalej založené na lekárskom posudku posudkového lekára, ktorý v posudku uvádza, že nehodnotil jedno z ochorení žalobkyne a to epilepsiu. Uvádza aj dôvod a to, že boli spochybnené nočné záchvaty v roku 2008. Takúto kompetenciu posudkový lekár nemá. Nemôže ochorenie pacienta nehodnotiť. Pre súd je aj úplne nezrozumiteľné, čo tým vlastne bolo povedané. Bolo tým mienené, že žalobkyňa netrpí epilepsiou alebo nebolo to ochorenie zdokumentované tak, aby ho bolo možné hodnotiť. V takom prípade ale nezodpovedá hodnotenie obsahu zdravotnej dokumentácie, pretože v správnom spise sa nachádzajú opakované vyšetrenia u neurológia s diagnózou epilepsia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva odpovede na odvolacie námietky. Nie je z neho zrejmé, ako boli vyhodnotené odborné nálezy, prepúšťacia správa z 18. novembra 2014, psychiatrické vyšetrenia, na ktoré odôvodnenie poukazuje z rokov 2014, 2015 ako aj z januára, marca a mája 2016, ktoré popri objektívnom závere obsahujú diagnózu na tento záver a to ťažkú depresívnu poruchu F 33,2 a tieto psychiatrické zistenia potvrdzujúce vyšetrenia klinickým psychológom z roku 2014 a 2015, ktoré vzhľadom na zistené Beckove skóre 45 a 48 bodov potvrdili ťažkú depresiu u žalobkyne. Chýba hodnotenie ako posudkový lekár a žalovaný dospeli z takejto zdravotnej dokumentácie k záveru o tom, že žalobkyňa trpí recidivujúcou depresívnou poruchou, ktorú možno hodnotiť ako stredne ťažkú. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že psychiater z vyšetrenia 17.6.2016 potvrdil organické zmeny mozgu s poklesom intelektuálnych a mnestických funkcií do pásma mentálnej subnormy, súčasne potvrdil známky úzkostne-depresívneho prežívania stredne ťažkého stupňa, keď v myslení u účastníčky konania pretrvávali orientácie na somatické ťažkosti, bola u nej redukovaná záujmová sféra a iniciatíva. V správnom spise sa však psychiatrické vyšetrenie zo dňa 17.6.2016 nenachádza. Z tohto dátumu je tam len psychologické vyšetrenie klinického psychológa. Toto sa v spise nachádza v dvoch rôznych vyhotoveniach. Jedno bolo vytlačené 20.6.2016 a druhé 15.7.2016. Tieto majú odlišné závery. Tento rozpor v podkladoch žalovaný prehliadol a nezaoberal sa ním vôbec. Na žalobnú námietku, ktorá naň poukazovala sa vo vyjadrení k žalobe nevyjadril. Zo správneho spisu nie je zrejmé, aký dôvod bol na to, aby po vyšetrení klinický psychológ dopĺňal alebo menil svoj diagnostický záver.

26. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie trpí naďalej chybou, kedy skutkové závery, ku ktorým dospel posudkový lekár, nie sú v súlade s obsahom zdravotnej dokumentácie a z odôvodnenia nie je možné zistiť na základe akých hodnotení sa k záverom posudkový lekár prepracoval. Nestačí len opakovať objektívne nálezy uvedené v odborných nálezoch ale treba ich vyhodnotiť z hľadiska

posúdenia, ktoré patrí do kompetencie posudkového lekára a to z hľadiska posúdenia miery poklesu schopnosti pracovať u žiadateľa.

27. Z odôvodnenia rozhodnutia ani nie je možné zistiť, z akého dôvodu nie je epilepsia liečená u žalobkyne dlhodobo ochorením významným pre posúdenie znevýhodnenia žalobkyne na pracovnom trhu. Nie je z toho jasné, či posudkový lekár zo zdravotnej dokumentácie vyvodil, že žalobkyňa netrpí epilepsiou. A ak áno, tak by to bolo v rozpore so zdravotnou dokumentáciou. Nie je jasné ani, ako posudkový lekár posúdil tú skutočnosť, že v správnom spise sa nachádza množstvo neurologických vyšetrení s diagnostickým záverom, že žalobkyňa trpí epilepsiou a jedno, ktoré spochybňuje nočné epileptické záchvaty. Pokiaľ svoj záver posudkový lekár založil na jednom vyšetrení, ktoré nevylúčilo, že takýmito záchvatmi žalobkyňa trpí, tak potom jeho záver nevychádza zo zdravotnej dokumentácie, pretože je potrebné zobrať všetky nálezy a posúdiť ich vo vzájomnej súvislosti.

28. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu k žalobe uviedla svoje hodnotenie jednotlivých vyšetrení psychiatrov a psychológov tak, že v objektívnych psychiatrických nálezoch zo dňa 19. marca 2016 a 27. mája 2016 a 12. septembra 2016 uvedený popis psychiatra daného ochorenia nezodpovedá závažnej a ťažkej depresívnej poruche, pretože pri nej vstupujú do popredia samovražedné úvahy, pokles na hmotnosti, závažné poruchy spánku a psychológ vo vyšetrení z 17. júna 2016 posudzuje známky úzkostne-depresívneho prežívania stredne ťažkého stupňa. Ďalej, že organická porucha osobnosti je opisovaná len diskrétne a 27. augusta 2015 bol zdravotný stav žalobkyne zhodnotený prísediacim odborným lekárom psychiatričkou E.. O. R., ktorá vyhodnotila recidivujúcu depresívnu poruchu ako stredne ťažkú vzhľadom na klinický obraz ako aj na ordinovanú liečbu. Ďalej, že stav žalobkyne sa prechodne zhoršil iba reaktívne pri ochorení manžela, ale nedošlo k takému zhoršeniu jej psychického stavu, aby bolo možné stav hodnotiť ako recidivujúcu depresívnu poruchu ťažkú. Takéto hodnotenie vo vyjadrení k vyjadreniu nemôže nahradiť nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zhojiť tento nedostatok. Účastník konania má právo na to, aby sa z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu dozvedel dôvody rozhodnutia bez toho, aby zostali nezodpovedané akékoľvek otázky týkajúce sa výroku alebo jeho opravného prostriedku. Navyše, takéto hodnotenie nie je v súlade s predchádzajúcim právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku tunajšieho súdu, kde súd jasne formuloval, že posudkový lekár musí vychádzať z odborných nálezov uvedených v zdravotnej dokumentácii a pokiaľ ich chce hodnotiť odlišne, tak musí toto svoje odlišné stanovisko oprieť o iný objektívny odborný nález na podporu svojich tvrdení. Konkrétne súd v zrušujúcom rozhodnutí uvádza, že posudkoví lekári vrátane prísediaceho psychiatra subjektívne hodnotili objektívne odborné nálezy ošetrujúcich psychiatrov a klinického psychológa bez toho, aby uviedli iný objektívny odborný nález na podporu svojich tvrdení. Prísediaci psychiater videl navrhovateľku po prvýkrát a niekoľko minút, čo určite nestačí na vyvrátenie záverov uvedených v prepúšťacej správe z hospitalizácie navrhovateľky a správ ošetrujúceho psychiatra a psychológa.

29. Správny súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa podala svoju žiadosť v marci 2015, pričom mala právo na to, aby bolo správne rozhodnuté do 60-tich dní. V tomto prípade sa to nestalo a žalovaný založil svoje rozhodnutie na vyšetrení, ktoré bolo vykonané viac ako rok potom, ako žalobkyňa požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku. Z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu sa skutkový stav, ktorý tu bol v čase podania žiadosti, nezobral do úvahy, najmä keď zákon o sociálnom poistení priamo predpokladá preskúmavanie trvania invalidity kontrolnými lekárskymi prehliadkami. Z rozhodnutia nie je možné zistiť, či v danom prípade ťažká depresívna porucha sa u žalobkyne podľa vyšetrenia psychológa zo dňa 17.6. 2016 mala zlepšiť na stredne ťažkú depresiu, alebo aké dôvody sú na to, aby stav ktorý bol v čase podania žiadosti, a teda trval od roku 2014 do roku 2016 nebol stavom znevýhodňujúcim žalobkyňu na trhu práce z dôvodu ťažkej depresívnej poruchy.

30. Na základe uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP z dôvodu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď sa dôsledne neriadil právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom zrušovacom rozsudku tunajšieho súdu. V ďalšom konaní bude úlohou dôsledne sa riadiť právnym názorom vyjadreným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí, žiadosť žalobkyne opätovne posúdiť, pričom je povinný zobrať za základ skutkového stavu tak zdravotný stav žalobkyne, ktorý tu bol v čase podanej žiadosti a v prípade, že zistí, že tento zdravotný stav sa zlepšil v priebehu správneho konania, s touto skutočnosťou sa riadne vysporiadať a to v súlade so zákonom, rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodniť tak, aby bolo z neho

zrejmé, ako boli posúdené všetky rozhodné skutočnosti, resp. ktoré skutočnosti neboli považované za rozhodné a prečo a zároveň sa vysporiadať s námietkami účastníčky konania.

31. Podľa výsledku sporu žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania, pretože podľa § 147 SSP v správnom súdnom konaní má právo na náhradu trov konania účastník, ktorý bol v konaní úspešný. Žalobkyňa nemala v konaní žiadne trovy, preto jej súd náhradu nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.