Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-326-2006.pdf
PDF · 72.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/326/2006
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská republika, za ktorú koná Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 37 905 538, proti povinným v 1. rade E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, v 2. rade Y.. R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 364,17 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Poľná 31/23, Ružomberok, pod spisovou značkou EX 325/06, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Povinným v 1. a 2. rade súd u k l a d á zaplatiť spoločne a nerozdielne súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., trovy exekúcie vo výške 34,46 eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD. sa dňa 28. 04. 2006 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 325/06 pre vymoženie pohľadávky vo výške 10 971- Sk, priznanej vykonateľným rozhodnutím zo dňa 16. 03. 2004, č. 04/00317-00007 LF, vydaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 006561* zo dňa 26. 05. 2006, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 10 971,- Sk a trovy exekúcie.
2. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o povinnosti vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, rozhoduje úrad. Sumy neprávom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky a príspevkov.
7. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, rozhodnutia vydané podľa odsekov 6 a 7 možno vykonať najneskôr do 10 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.
8. Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
9. Predmetom konania je vymáhanie povinnosti vrátiť preddavok na dávku sociálnej pomoci uložené exekučným titulom, a to podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý upravuje lehotu na vykonanie rozhodnutí. Rozhodnutia o povinnosti vrátiť dávku vyplatenú neprávom, alebo vo vyššej sume ako patrili je možné exekúciou vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich vykonateľnosti. Ide o prekluzívnu lehotu, v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným.
10. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 04. 2004. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vykonať, sa potom skončila dňom 19. 04. 2014 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Trovy exekúcie znášajú povinní, pokiaľ nie je dôvod na postup podľa § 203 Exekučného poriadku. V predmetnej veci oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie dňa 28. 04. 2006, čiže osem rokov pred uplynutím prekluzívnej lehoty, čím sa začalo exekučné konanie včas, aby súdny exekútor mal možnosť zákonným spôsobom vymôcť od povinného pohľadávku a trovy exekúcie. Z tohto dôvodu súd uložil povinným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
15. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., súd pri určovaní výšky trov exekúcie vychádzal z vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“). V súlade s § 16 ods. 2 a § 5 ods. 1 vyhlášky súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu v uplatnenej minimálnej výške 16,60 eura
16. Okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti má exekútor nárok aj na náhradu preukázaného poštovného vo výške 8,53 eura a cestovného vo výške 7,75 eura. Z exekútorského spisu bolo preukázané poštovné za doručovanie upovedomenia povinnému, za doručenie exekučného príkazu povinnému a Sociálnej poisťovni, za doručenie súčinnosti na OR PZ Liptovský Mikuláš v jednej dvanástine, za doručenie súčinnosti Katastrálnemu úradu v Žiline, za doručenie žiadosti oprávnenej, za doručenie upovedomenia oprávnenej v jednej polovici, za doručenie upovedomenia povinnému a za doručenie upovedomenia Katastrálnemu úradu v Žiline. Súd pri určení výšky poštovného vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania. Vznik iných nákladov spojených s doručovaním súd nemal preukázaný.
17. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady vo výške 32,88 eura o 20 % DPH, t. j. o sumu 6,58 eura. Súdny exekútor v priebehu exekúcie vymohol od povinného sumu 5,- eur, ktorú započítal na trovy exekúcie. Celkom tak súd priznal exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 34,46 eura (39,46 eura - 5,- eur), ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne obaja povinní súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., pretože oprávnená podala návrh na začatie exekúcie dôvodne a včas.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p.).