Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: J.M.T. - STAV, s.r.o., so sídlom Teplická cesta 4, Poprad, IČO: 43 911 421, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: IKF Service, s.r.o., so sídlom Karpatská 15, Poprad, IČO: 36 504 254, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, o zaplatenie 5.804,80 eur s prísl. a o zmluvnú pokutu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/162/2009-266 z 19.10.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.804,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.804,80 eur od 1.4.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 9.9.2008 uzavrel žalobca v pozícii zhotoviteľa so žalovaným v pozícii objednávateľa Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo v súlade s Hlavou III vykonanie diela, montáže 152 ks okien, demontáže 48 ks copilitových stien a ďalšie práce, ako murovanie stien, montáž, vyspravenie, vybielenie na obytnom dome na F. E. vo vchodoch 1-7 v K.. Termín začatia prác bol dohodnutý na deň 17.9.2008 a termín ukončenia prác na deň 16.11.2008. Súčasťou zmluvy o dielo mal byť podľa Hlavy IV. Zmluvy harmonogram prác, ktorý mal byť doručený a odsúhlasený stavbyvedúcim najneskôr do 12.9.2008, v opačnom prípade nie sú splnené podmienky pre fakturáciu. Celková cena diela bola zmluvne predbežne dohodnutá na 750.000,- Sk (24.895,44 eur) bez DPH. Počas trvania právneho vzťahu došlo k zúženiu rozsahu prác na vchody 1-3. V súlade s Hlavou IV, časťou Spôsob platby zmluvy bolo dohodnuté, že pre realizáciu platieb bude zostavovaná tzv. dočasná alebo splátková faktúra so splatnosťou 14 dní odo dňa jej vystavenia. Objednávateľ mal zadržať z každej faktúry 10 % fakturovanej sumy ako zádržnú platbu, ktorá mala byť uvoľnená v prospech zhotoviteľa na základe faktúry vystavenej do 3 dní od odstránenia vád diela, ktoré vytkol objednávateľ v odovzdávacom protokole pri preberaní diela. V Hlave VII si zmluvné strany dohodli sankcie v podobe zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne, a to v prípade nedokončenia diela zo strany zhotoviteľa, ale aj nedodržania termínu splatnosti faktúry zo strany objednávateľa. Zhotoviteľ bol zároveň v zmysle zmluvy povinný viesť stavebný denník a to podľa Hlavy VIII bodu 5 zmluvy. V bode 6 je dohodnuté, že záväzok zhotoviteľa vykonať dielo je splnený jeho ukončením a vyzvaním objednávateľa na jeho prevzatie. Ak objednávateľ odmietne prevziať dielo

z dôvodu technických vád, spíšu obe strany zápis a určia náhradný termín s tým, že zhotoviteľ je povinný odstrániť vady a nedorobky podľa odovzdávacieho protokolu. Dielo nebolo dokončené včas z rôznych dôvodov, prevažne vo vzťahu k počasiu a organizácii na stavenisku, aj z dôvodu problémov na stavenisku súvisiacich so zmenou pôvodného plánu, pričom na diele pracovalo viacero firiem na rôznych druhoch prác, ktoré sa navzájom prekrývali a nie vždy boli riadne pripravené podmienky na vykonávanie prác na stavbe. Vytýkanie a odstraňovanie vád diela prebiehalo ústne a na mieste. Na diele vzniklo viacero vád, časť z nich bola spôsobená žalobcom a časť činnosťou ďalších dodávateľov pracujúcich na stavbe. Žalobca si viedol svoj interný stavebný denník, ktorý spočiatku podpisoval aj stavbyvedúci žalovaného R. I., avšak od istého obdobia ho prestal podpisovať, a preto jeho podpisy v denníku chýbajú. Mal sa viesť aj centrálny stavebný denník, ktorý podľa svedeckých výpovedí nie je k dispozícii a pravdepodobne sa stratil. Dňa 24.2.2009 žalobca pre žalovaného vystavil faktúru č. 2/2009 na sumu 7.464,50 eur za presne špecifikované práce v zmysle prílohy k faktúre, ktoré sa nachádzajú na č.l. 73 v súdnom spise. Žalovaný faktúru prijal. Dňa 11.3.2009 došlo k úhrade sumy 1.660,- eur na túto faktúru, čo vyplýva z výpisu z účtu podľa variabilného symbolu. Zvyšnú sumu žalovaný neuhradil. Podľa tvrdení žalovaného sa jednalo o konečnú faktúru, pričom nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela z dôvodu obštrukcií zo strany žalobcu, preto faktúra nenadobudla splatnosť. Zároveň žalobca podľa svojich tvrdení vytkol žalovanému vady diela, ktoré žalobca napriek tomu neodstránil. Z dôvodu vád diela musel žalovaný na ich opravu a odstránenie angažovať inú firmu, ktorá si vyúčtovala práce, čím mu vznikli zvýšené náklady, čo podložil príslušnými faktúrami od spoločnosti K.. Žalobca však formálne písomné vytknutie vád diela poprel a tvrdil, že mu vady neboli nikdy písomne reklamované. Žalovaný niekoľkokrát opakovane vyzval žalobcu na riadne odovzdanie diela a to výzvami zo dňa 11.12.2008, 17.12.2008, 3.4.2009 spolu s príslušnou dokumentáciou týkajúcou sa stavby a na riešenie nezrovnalostí navrhol stretnutie v sídle firmy. Na výzvu zo dňa 3.4.2009 žalobca odpovedal tak, že oprávnenia pracovníkov nemôžu poskytnúť z dôvodu ochrany osobných údajov, rovnako ani certifikáty materiálov, keďže stavbu zabezpečoval žalovaný. Kópiu stavebného denníka bol ochotný poskytnúť s podpismi oprávnenej osoby žalovaného, keďže T.. K. zakázal stavbyvedúcemu podpisovať stavebný denník. Dňa 18.12.2008 bola stavba odovzdaná za prítomnosti investora, kde sa investor mal vyjadriť, že nemá výhrady voči dielu. Dielo však doteraz nebolo odovzdané objednávateľovi a nebol spísaný preberací protokol z bližšie neurčených dôvodov, ktoré mali pôvod v zlej komunikácii medzi zmluvnými stranami. Investor tiež odmietol zaplatiť žalovanému cenu za dielo z dôvodu vytýkaných vád a nedorobkov. Dielo však investor reálne užíva. Na druhej strane, žalobca dňa 13.3.2009 vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšnej neuhradenej časti faktúry č. 2/2009 s posledným pokusom o zmier. Keďže žalovaný zvyšok faktúry neuhradil, žalobca sa domáha jej zaplatenia na súde.

3. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané platné uzavretie zmluvy o dielo v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, na základe ktorej mal žalobca povinnosť vykonať dielo spočívajúce v montáži okien, demontáži copilitových stien a ďalších s tým súvisiacich prác na obytnom dome na F.L. E. X - X Z. K. v zmysle Hlavy III Zmluvy o dielo, pričom žalovaný bol povinný zaplatiť mu cenu za vykonané práce. Pre realizáciu platieb si účastníci zmluvy dohodli, že bude zostavovaná dočasná, splátková faktúra a to za účelom čiastkových úhrad za vykonanie diela. Zároveň po odovzdaní diela a jeho prevzatí mala byť vyhotovená konečná, záverečná faktúra s kompletným súpisom fakturovaných prác. Žalobca fakturoval žalovanému za výkon prác jednotlivé faktúry v zmysle Zmluvy o dielo. Poslednou faktúrou, ktorá je predmetom tohto sporu, bola faktúra č. 2/2009 zo dňa 24.2.2009 s dátumom splatnosti 10.3.2009 na sumu 7.464,50 eur. Z tejto faktúry dňa 10.3.2009 žalovaný čiastočne uhradil sumu 1.659,70 eur. Predmetom sporu je teda neuhradená resp. iba čiastočne uhradená faktúra č. 2/2009, ktorú vystavil žalobca žalovanému za práce vykonávané na bytovom dome na E. F. Z. K. na vchode č. 1 - 3. Pôvodne sa mali vykonávať aj práce na ostatných vchodoch, ale následne sa rozsah prác zúžil. Práce spočívali v montáži okien, copilitových stien, v murovaní stien, okeníc atď. Cena sa odhadla na 25.000,- eur (750.000,- Sk). Bolo vykonané dielo v sume 12.447,72 eur. Žalobca vystavil dňa 24.2.2009 faktúru za vykonané práce na sumu 7.464,50 eur, z ktorej žalovaný uhradil iba 1.659,70 eur. Neuhradená časť je teda v sume 5.804,80 eur. Obrana žalovaného teda bola založená na tvrdeniach, že žalobca vykonal prácu s početnými vadami, ktoré mu boli opakovane vytýkané a neboli doteraz odstránené. Rovnako nedošlo do dnešného obdobia k riadnemu odovzdaniu diela spolu s odovzdávacím protokolom. Podľa žalovaného sa nejednalo o dočasnú, ale o konečnú faktúru a neboli splnené podmienky na jej vystavenie, keďže doteraz nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela a to z viny žalobcu, preto faktúra ani doposiaľ nenadobudla splatnosť a teda nemožno na základe nej si uplatňovať právo na plnenie. Zároveň tvrdil, že suma z vád diela

je približne v takej výške, ako žalovaná suma, preto by žalobca aj tak nemal v konečnom dôsledku nárok na zaplatenie predmetnej faktúry. Rovnako nebol doručený a odsúhlasený harmonogram prác, preto neboli v zmysle zmluvy splnené podmienky na fakturáciu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a to ako v vzťahu ku preukázaniu tvrdenia o konečnej povahe predmetnej faktúry, ktorú nepodložil ani konkrétnym zmluvným ustanovením, tak vo vzťahu k tomu, že dielo malo vady, a to dokonca v hodnote fakturovaných prác. Rovnako nebolo bez pochybností preukázané, z akého dôvodu nedošlo doteraz formálne k riadnemu odovzdaniu a prevzatiu diela. Z uvedených dôvodov žalobca má nepochybne nárok na riadne zaplatenie ceny za práce, ktoré reálne vykonal a nebolo mu za nich zaplatené zo strany žalovaného. Žalobca disponuje faktúrou a zoznamom prác, ktoré vykonal a ocenil a záväzkom žalovaného ako objednávateľa bolo zaplatiť cenu za tieto práce, čo vyplýva zo zmluvy o dielo aj z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Nie je tu žiadny relevantný dôvod, aby predmetná faktúra, ktorá je predmetom tohto konania, nemala byť uhradená zo strany žalovaného. Ako už bolo vyššie uvedené, povahu faktúry ako konečnej, záverečnej, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, to, že sa malo jednať o záverečnú faktúru, nevyplýva ani z vykonaného dokazovania, ani zo Zmluvy o dielo. Za takýchto okolností mal súd nárok žalobcu na zaplatenie fakturovanej ceny za vykonané práce na zmluvne dohodnutom diele dostatočne preukázaný, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 5.804,80 eur žalobcovi tak, ako si to žalobca uplatnil v žalobnom návrhu. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

4. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že zmluvnú pokutu si mohol žalobca uplatniť vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá je pre obchodnoprávne vzťahy v trvaní štyroch rokov. Nárok na zmluvnú pokutu vznikol žalobcovi 11.3.2009, teda nasledujúci deň po splatnosti faktúry, ktorú žalovaný uhradil iba čiastočne. Premlčacia doba preto uplynula dňom 11.3.2013 a nárok bol uplatnený 8.12.2016, preto je premlčaný. V závislosti od toho bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Poukázal na to, že po zvážení výšky predmetu konania pozostávajúceho z nárokov na zaplatenie predmetnej faktúry, z nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty bol úspech strán v spore v zásade rovnaký, a preto je dôvodné rozhodnúť, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Poukázal na to, že v prejednávanej veci musí ísť o konečnú faktúru, pretože žalobca túto vystavil až po tom, čo ukončil práce na diele a toto opustil a viac sa na dielo nevrátil. Povinnosťou žalobcu bolo vypracovať harmonogram prác, čo sa však nestalo. Súd túto okolnosť, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle zmluvy o dielo však použil ako argument proti žalovanému, čím sa odôvodnenie rozsudku stáva zjavne arbitrárnym.

8. Čo sa týka preukázaného zoznamu vád, je nesporné, že takýto zoznam môže byť spísaný až dodatočne. Nie je možné vyhotoviť zoznam vád pred vyhotovením diela. Je nesporné, že bol vyhotovený takýto zoznam, tento zoznam opakovane doručený žalobcovi a opakovane písomne bol vyzývaný žalobca na odstránenie týchto vád. Korešpondenciu o tom doložil žalovaný do súdneho spisu, pričom žalobca v tomto smere žiadnym relevantným spôsobom nepoprel, že tieto vady na diele sa vyskytujú. Súd konštatoval, že zrejme takúto výzvu, či už na odovzdanie diela alebo odstránenie vád žalobca nikdy neprevzal. Toto tvrdenie súdu je v rozpore najmenej s listom žalobcu zo 7.4.2009, ktorým reaguje na predchádzajúce listy žalovaného, čo jednoznačne preukazuje, že žalobca vedel o tom, že dielo riadne neodovzdal a že prevzal výzvy na odstránenie vád na tomto diele. Tento list bol doručený súdu v rámci dokazovania, avšak súd prvej inštancie ho ignoroval. Súd taktiež konštatuje, že vytýkané vady zavinil žalobca. Jedná sa pritom o vady, ktoré nemohol spôsobiť nikto iný ako žalobca, lebo tieto vady sa vyskytujú na prácach, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo. Tvrdenie súdu, že tieto vady s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobili výkonom iných prác subdodávatelia je dohadom súdu, vo vzťahu ku ktorému nevykonal žiadne dokazovanie. Súd nesprávne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že žalobca vystavil predmetnú faktúru ako čiastkovú faktúru, ktorá je predmetom tejto žaloby a žalovaný zaplatil zo žalovanej faktúry iba sumu 1.660,- eur, ako vyplýva z výpisu účtu z 10.9.2009. Vo vzťahu k tomu súd nevykonal dokazovanie v rozsahu vykonaných úhrad za dielo v prospech žalobcu. Žalobca a žalovaný

zhodne tvrdili, že predmetná faktúra je konečnou faktúrou, to znamená, že súdu muselo byť zrejmé, že tejto faktúry predchádzali aj ďalšie faktúry. Ide o faktúru č. 8/2008 z 30.9.2008 na sumu 3.952,02 eur, faktúru č. 02/2009 z 24.2.2009 na sumu 8.882,76 eur a doklady o úhrade týchto faktúr, z ktorých je zrejmé, že žalobca okrem žalovanej faktúry vystavil aj ďalšiu faktúru č. 8/2008 z 30.9.2008, ktorá bola v celom rozsahu uhradená 6.10.2008. Zároveň žalovaný preukázal náklady na odstránenie vád nedorobkov na diele, ktoré vykonával žalobca, konkrétne ide o faktúry na opravu namiesto žalobcu, keďže žalobca na odstránenie vád nereagoval. Zo správy z termovízneho merania z 19.1.2017, z ktorého je zrejmé že práce vykonané žalobcom boli vykonané nekvalitne a dokonca po oprave vykonanej spoločnosťou K. - L. K. vykazujú tieto práce vady, pričom z tejto správy je zrejmé, že práce boli vykonané neodborne a nekvalitne. Konštatovanie súdu, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno je v rozpore s dôkazmi, ktoré boli súdu predložené, lebo z týchto jednoznačne vyplýva, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť predložiť harmonogram prác, z ktorého by sám posúdil, či je schopný vykonať dielo. Žalobca nezvládol ani polovičnú zákazku v požadovanej kvalite a čase. Zároveň bolo preukázané, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal pripravenosť tieto práce odovzdať žalovanému, pričom žalovaný preukázal, že žalobcu vyzýval na odovzdanie prác, ako aj na odstránenie nedorobkov.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 zotrvali sporové strany na svojich doterajších stanoviskách.

11. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ktorý odvolaním žalovaného napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

14. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie (§ 536 ods. 1 Obchodného zákonníka).

15. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti (§ 536 ods. 2 Obchodného zákonníka).

16. Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka).

17. Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať (§ 554 ods. 3 Obchodného zákonníka).

18. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi (§ 554 ods. 4 Obchodného zákonníka).

19. Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve (§ 560 ods. 1 Obchodného zákonníka).

20. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky (§ 560 ods. 2 Obchodného zákonníka).

21. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426 (§ 560 ods. 4 Obchodného zákonníka).

22. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba (§ 562 ods. 2 Obchodného zákonníka).

23. Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela (§ 563 ods. 1 Obchodného zákonníka).

24. Pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi (§ 564 Obchodného zákonníka).

25. Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo: a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2 alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť platí namiesto tejto lehoty záručná doba (§ 428 ods. 1 Obchodného zákonníka).

26. Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru (§ 428 ods. 2 Obchodného zákonníka).

27. Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru (§ 428 ods. 3 Obchodného zákonníka).

28. Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2) môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy (§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka).

29. Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné

alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny (§ 436 ods. 2 Obchodného zákonníka).

30. Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy (§ 436 ods. 3 Obchodného zákonníka).

31. Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná (§ 436 ods. 4 Obchodného zákonníka).

32. Ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny (§ 437 ods. 1 Obchodného zákonníka).

33. Dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov (§ 437 ods. 2 Obchodného zákonníka).

34. Ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote (§ 437 ods. 3 Obchodného zákonníka).

35. Dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3 (§ 437 ods. 4 Obchodného zákonníka).

36. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť (§ 437 ods. 5 Obchodného zákonníka).

37. Pri dodaní náhradného tovaru je predávajúci oprávnený požadovať, aby mu na jeho náklady kupujúci vrátil vymieňaný tovar v stave, v akom sa mu dodal. Ustanovenie § 441 platí obdobne (§ 438 Obchodného zákonníka).

38. Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie (§ 439 ods. 1 Obchodného zákonníka).

39. Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502 (§ 439 ods. 2 Obchodného zákonníka).

40. Ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1 (§ 439 ods. 3 Obchodného zákonníka).

41. Do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené (§ 439 ods. 4 Obchodného zákonníka).

42. Nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje (§ 440 ods. 1 Obchodného zákonníka).

43. Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu (§ 440 ods. 2 Obchodného zákonníka).

44. Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu (§ 441 ods. 1 Obchodného zákonníka.

45. Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal (§ 441 ods. 2 Obchodného zákonníka).

46. Ustanovenie odseku 2 však neplatí, a) ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru (§ 441 ods. 3 Obchodného zákonníka).

47. Ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech (§ 441 ods. 4 Obchodného zákonníka).

48. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli predmetnú zmluvu o dielo z 9.5.2008, a to žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ, ktorej predmetom boli v súlade s Hlavou III predmetnej zmluvy práce bližšie špecifikované a zistené už rozhodnutím súdu prvej inštancie. Termín začatia diela bol 17.9.2008 a termín jeho ukončenia 16.11.2008.

49. Faktúra, ktorá je predmetom tohto konania je faktúrou čiastkovou (t.j. nie konečnou), ako to správne zistil súd prvej inštancie, pretože táto okolnosť vyplýva z výpovede svedka T.. V. v priebehu prvoinštančného konania. Konečná faktúra by totiž mala byť komplexným súhrnom celkového množstva vykonaných prác, čo nie je prípad faktúry, ktorá je predmetom tohto konania.

50. Rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie oprávnenosti nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní je to, že predmetné dielo napriek tomu, že nebolo v zmysle predmetnej zmluvy o dielo odovzdané zo strany žalobcu žalovanému je v súčasnosti v užívaní a bolo prevzaté investorom predmetnej stavby. Za týchto okolností nemožno konštatovať, že by okolnosť v podobe neodovzdania diela zo strany žalobcu žalovanému (aj keď ide nepochybne o povinnosť zákonnú i zmluvnú) mala v súčasnom štádiu konania význam nemožnosti uplatniť nároky, ktoré sú predmetom tohto konania úspešne na súde proti žalovanému. Ako bolo naznačené, rozhodujúcou okolnosťou je to, že dielo je v súčasnosti v užívaní.

51. Pokiaľ ide o spochybnenie výšky sumy uplatňovanej touto faktúrou, a teda sumy, ktorá je predmetom tohto konania, v zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom zmysle, že by spochybnil správnosť fakturácie riadnou reklamáciou vád predmetného diela. V tejto súvislosti treba poukázať predovšetkým na to, že povinnosťou žalovaného ako objednávateľa diela bolo v prvom rade uplatňovať si nároky voči žalobcovi ako dodávateľovi diela postupom zakotveným v zmluve a vo vyššie citovaných ustanoveniach Obchodného zákonníka. To znamená, že povinnosťou žalovaného bolo vykonať riadnu reklamáciu ako určitý právny úkon, ktorého predmetom by bolo jednak oznámenie (vytknutie vád) a zároveň aj uplatnenie si práva, ktoré by žalovaný ako eventuálne oprávnená osoba zo zodpovednosti za vady na strane žalobcu uplatňoval, teda aké právo vyplývajúce zo zodpovednosti za vady by žiadal. Takáto reklamácia však nebola zo strany žalovaného riadne preukázaná, pretože v spise sa nachádza žalovaným predložený súpis prác a nedorobkov, ktorý však nemá náležitosti riadnej reklamácie v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvy o dielo uzavretej medzi sporovými stranami, pričom nebolo preukázané ani to, že takýto list bol doručený žalobcovi. Hlava VI bod 6 v tejto súvislosti špecifikuje,

že objednávateľ (žalovaný) sa zaväzuje, že prípadnú reklamáciu vady diela uplatní bezodkladne po jej zistení písomnou formou do rúk oprávneného zástupcu zhotoviteľa a o zistenej závade bude spísaný záznam podpísaný oboma stranami. Takýto postup žalovaný nepreukázal a nepreukázal taktiež, že reklamáciu uplatnil bez zbytočného odkladu po zistení vád diela. Aj keď v tejto súvislosti treba vychádzať zo záručnej doby (Hlava VI bod 4 predmetnej zmluvy o dielo a § 562 Obchodného zákonníka), aj za týchto okolností treba akceptovať požiadavku riadneho a zrozumiteľného uplatnenia reklamácie v zmysle uvedených požiadaviek na jej obsah, čo žalovaný nepreukázal. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného, že list zo 7.4.2009 pripojený k spisu je dôkazom o tom, že riadna reklamácia zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi prebehla. Predmetný list zo 7.4.2009 nepotvrdzuje okolnosť riadneho reklamačného konania zo strany žalovaného a týka sa záležitosti vo vzťahu k stavebnému denníku a odovzdania stavby, teda nie konkrétneho reklamačného konania, v rámci ktorého by bol urobený reklamačný úkon spĺňajúci náležitosti riadneho právneho úkonu.

52. Za týchto okolností žalovaný nebol ani oprávnený bez riadneho reklamačného konania obrátiť sa na tretiu osobu (firma K. - L. K.) a bez ďalšieho žiadať tento iný subjekt o opravy eventuálnych vád, ktoré na diele vznikli. V tejto súvislosti treba poukázať na ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád tovaru podľa § 436 a 437 nemožno dosiahnuť uplatnením z iného právneho dôvodu.

53. Toto zákonné ustanovenie upravuje objednávateľa diela, aby si nároky z vád tovaru uplatňoval v prvom rade reklamačným konaním vo vzťahu k zhotoviteľovi diela a až v prípade, ak by zhotoviteľ diela po riadnej reklamácii nevyhovel nárokom, ktoré si objednávateľ vyvodzuje z titulu zodpovednosti za vady diela, mohol by eventuálne objednávateľ obrátiť sa na iný subjekt za účelom odstránenia vád. Ako však bolo vyššie naznačené, žalovaný nepreukázal, že vykonal riadnu reklamáciu a žiadal nároky, ktoré mu z vád dodaného diela vyplývali, teda predovšetkým odstránenie vád, prípadne zľavu z ceny dodaného diela.

54. Preto sú nároky z predmetnej faktúry uplatňované žalobcom v tomto konaní dôvodné.

55. V závislosti od toho nemožno konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie bol arbitrárny, pretože súd sa vyporiadal so všetkými okolnosťami právne významnými pre posúdenie nárokov uplatňovaných v tomto konaní žalobcom, ako aj s obranou žalovaného a rozhodnutie súdu z hľadiska formálnej štruktúry i argumentačnej hodnoty spĺňa všetky požiadavky na riadne súdne rozhodnutie (rozsudok) v zmysle § 220 CSP. Súd prvej inštancie totiž jednoznačne uviedol čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, vyhodnotil aj vykonané dokazovanie, vrátane procesných prostriedkov obrany žalovaného a uviedol aj to, akým spôsobom prejednávanú vec právne posúdil. Preto nemožno mať pochybnosti o riadnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nemožno považovať za arbitrárne z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

56. Dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalovaný v štádiu odvolacieho konania, teda predloženú správu z termovízneho merania z 19.1.2017, nie je náležité v štádiu odvolacieho konania vykonávať so zreteľom na riadne zistený skutkový stav i právne posúdenie súdu prvej inštancie, pričom naviac v zmysle § 396 (novoty v odvolacom konaní) ide o dôkaz, ktorý mal byť uplatnený už v štádiu prvoinštančného konania.

57. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, a preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 .

58. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .