Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-82-2017.pdf
PDF · 76.85 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/82/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: JUDr. Magdaléna Kollárová, Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca úpadcu: Gabriela Petreková - No.2, IČO: 34676767, Silvánová 2797/10, 902 01 Pezinok, zastúpeného: JUDr. Marek Letkovský, advokát, Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: IRDistribution, a. s., IČO: 35872110, Ivanská cesta 3421/65, 821 04 Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, o zaplatenie 246,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 246,74 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. 141200008 splatnej dňa 05.06.2014 za poskytnuté služby (odmena od Telefonica 4/2014).
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Úpadca v rámci svojej podnikateľskej činnosti dodával žalovanému služby a následne vystavil žalovanému faktúru č. 141200008 splatnú dňa 05.06.2014. Žalovaný do dnešného dňa predmetnú faktúru nezaplatil.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že prihlásil do konkurzu neuhradené splatné pohľadávky v celkovej výške 1.012,01 eur. Správkyňa ich síce poprela, avšak Okresný súd Bratislava I určil, že žalovaný je ich veriteľom. Tieto pohľadávky žalovaného vznikli pred vyhlásením konkurzu a boli splatné skôr ako pohľadávka úpadcu uplatnená v tomto konaní. Žalovaný preto listom zo dňa 07.04.2014 doručeným žalobcovi dňa 07.07.2014 započítal vzájomné pohľadávky do výšky 246,74 eur, čím do tejto výšky zanikli. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 17.05.2014, pohľadávka žalobcu vznikla (v apríli 2014) pred vyhlásením konkurzu, preto na započítanie treba aplikovať § 54 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. Žaloba je preto nedôvodná, keďže pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu zanikla. 4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že k započítaniu pohľadávok v skutočnosti nedošlo a že žalovaný započítanie použil len ako účelový krok, aby pohľadávku úpadcu nemusel zaplatiť. Žalovaný totiž do incidenčnej žaloby v konaní sp. zn. 9Cbi/74/2014, ktorá bola spísaná po údajnom započítaní, uviedol plnú sumu (981,02 eur) vrátane údajne zaniknutej časti a započítanie tu vôbec nespomenul.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.08.2017 uviedol, že v incidenčnom konaní sp. zn. 9Cbi/74/2014 na pojednávaní dňa 14.06.2016 vysvetlil dôvody, pre ktoré musel svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlásiť do konkurzu v celej výške (išlo o započítanie po vyhlásení konkurzu, aplikácia § 54 zák. č. 7/2005 Z. z.). Správca prihlásenú pohľadávku žalovaného bezdôvodne poprel, žalovaný musel preto žiadať určenie tejto svojej pohľadávky súdom v celom rozsahu. Súd následne určil, že žalovaný je veriteľom prihlásených pohľadávok v celom rozsahu, hoci disponoval informáciou o započítaní pohľadávky. 6. Na pojednávaní dňa 15.05.2018 žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu vznikla až po vyhlásení konkurzu a to dňom vystavenia FA, t.j. 22.5.2014. Z uvedeného dôvodu nie je možné pohľadávky žalovaného započítať proti pohľadávke, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaný uviedol, že pohľadávka žalobcu vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, pričom nie je rozhodujúce, kedy bola predmetná FA vystavená. Služby, ktoré sú predmetnou FA účtované boli realizované v mesiaci apríl 2014. Z uvedeného dôvodu zákon o konkurze a vyrovnaní umožňuje započítanie takýchto pohľadávok, keďže upravuje vznik pohľadávky a nie jej splatnosť. 7. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 54 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii: (1) Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. (2) Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. (3) Proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku. (4) Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.
8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. Predmetom konania je zaplatenie sumy 246,74 eur s príslušenstvom za služby, ktoré boli úpadcom poskytnuté žalovanému v apríli 2014 a za ktoré bola dňa 22.05.2014 vystavená faktúra č. 141200008 splatná dňa 05.06.2014. Sporné medzi stranami sporu bolo, či došlo k platnému započítaniu pohľadávky žalovaného s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto konaní. Súd na základe predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, keďže pohľadávka žalobcu platne zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že Gabriela Petreková (úpadca) poskytla žalovanému služby v apríli 2014, t. z. jej pohľadávka vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu na jej majetok, ktorého účinky nastali 17.05.2014. Irelevantné je v tomto prípade, že faktúra za poskytnuté služby bola vystavená až 22.05.2014, resp. splatná dňa 05.06.2014 vzhľadom k tomu, že samotné vystavenie faktúry nepredstavuje vznik pohľadávky, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by si strany navzájom dohodli, že splatnosť odmeny za poskytnuté služby nastane až vystavením faktúry. Keďže pohľadávka uplatnená v konaní vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, žalovanému nič nebránilo započítať svoju pohľadávku proti pohľadávke žalobcu. Žalovaný prihlásil do konkurzu svoje neuhradené splatné pohľadávky v celkovej výške 1.012,01 eur (z fa č. D13130939 s úrokom z omeškania spolu v sume 336,36 eur a z fa č. D13130958 s úrokom z omeškania spolu v sume 675,65 eur). Správkyňa ich síce poprela, avšak Okresný súd Bratislava I určil, že žalovaný je ich veriteľom. Tieto pohľadávky žalovaného vznikli pred vyhlásením konkurzu a boli splatné skôr ako pohľadávka úpadcu uplatnená v tomto konaní. Žalovaný listom zo dňa 07.04.2014 doručeným žalobcovi dňa 07.07.2014 riadne započítal vzájomné pohľadávky do výšky 246,74 eur, a to v súlade s § 54 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z., čím tieto do výšky 246,74 eur zanikli. Okrem toho bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný prihlásil svoje pohľadávky do konkurzu úpadcu, pričom v dôsledku ich popretia správcom úpadcu Okresný súd Bratislava I v incidenčnom konaní určil, že žalovaný je veriteľom týchto prihlásených pohľadávok v celom rozsahu, a to napriek tomu, že disponoval informáciou o započítaní pohľadávky listom zo dňa 07.04.2014 (čo vyplýva z rozsudku č. k. 9Cbi/74/2014-198 zo dňa 25.01.2017 na str. 5 - 6). Neopodstatnené je preto tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný započítanie použil len ako účelový krok, aby pohľadávku úpadcu nemusel zaplatiť.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.