Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Pc/32/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci navrhovateľky: W. F., T.. W., N.. X.X.XXXX, A. A. XXXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpená JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom Kysucká cesta 3, 010 01 Žilina, proti odporcovi: W. F., N.. XX.X.XXXX, A. A. XXXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpený Lalinský advokát s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO 47 253 096, o určenie výživného na manželku, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý platiť s účinnosťou od 21.11.2017 navrhovateľke výživné vo výške 180,- € mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Zameškané výživné za obdobie od 21.11.2017 do 31.5.2018 vo výške 1.318,06 € súd povoľuje odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- € spolu s bežným výživným s prvou splátkou do 15.dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného uhradenia pod stratou výhody splátok

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2017 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti platiť na navrhovateľku titulom manželského výživného sumu 250,- € mesačne a to od podania žaloby. 2. Navrhovateľka svoj návrh skutkovo odôvodňovala tým, že účastníci konania sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa 23.7.2016. Z manželstva sa narodil syn W., N.. X.XX.XXXX. Vzájomné vzťahy medzi nimi sa tak vážne narušili, že bola nútená opustiť s maloletým synom spoločnú domácnosť a odsťahovať sa k svojmu otcovi. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, jej mesačný príjem predstavuje počnúc mesiacom máj 2017 rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, iný príjem nemá. V súčasnosti žije spolu s maloletým synom u svojho otca, ktorý jej pomáha aj finančne, nielen možnosťou poskytnutého bývania. Podľa vedomosti navrhovateľky, mesačný príjem odporcu prevyšuje sumu 1.500,- €, pričom prispieva dobrovoľne len výživným na maloletého syna, ktoré platí v rôznych výškach a aj to nepravidelne, maximálne však v sume 100,- € mesačne. Príjem z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa ani zďaleka nepostačuje ani len na pokrytie jej základných potrieb a z tohto príjmu je nútená zabezpečovať aj potreby maloletého syna. 3. Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 13.2.2018, v ktorom uviedol, že s návrhom navrhovateľky na určenie výživného v navrhovanom rozsahu nesúhlasí. Poprel tvrdenia navrhovateľky, že dobrovoľné výživné na maloletého syna si plní nepravidelne v rôznych výškach a to max. v sume 100,- € mesačne. Poukázal na to, že si svoje rodičovské povinností v zmysle výživného plní riadne a v dostatočnej výške, ktorá v sebe zahŕňa aj preukázateľné zvýšené výdavky na maloleté dieťa v určitom období. Plní si vyživovaciu povinnosť voči maloletému najmenej vo výške 120,-

€ mesačne. Okrem základnej vyživovacej povinnosti voči maloletému si plní aj rodičovské povinnosti podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia tak, aby maloletému zabezpečil všetky podmienky pre jeho zdravý vývoj spočívajúce nielen v hmotnom zabezpečení ako ošatenia, obuvi a liekov, ale aj rôznych záujmových a iných potrieb a voľnočasových aktivít. S navrhovaným rozsahom vyživovacej povinnosti nesúhlasí aj z toho dôvodu, že tento rozsah nie je schopný platiť aj z dôvodu poklesu príjmov z jeho zárobkovej činnosti, keďže jeho mzda je tvorená hlavne odmenami, ktoré tento rok rapídne klesli. Manželka žalovaného však už počas trvania manželstva mala zvýšené nároky na životnú úroveň, ktoré sa jej snažil plniť bez finančného zadlžovania. Veľakrát bol nútený prispôsobiť sa potrebám manželky. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka je zdravá dospelá osoba, ktorá má v krátkodobom horizonte po nástupe jej syna do škôlky možnosť zamestnať sa. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd určil výživné na manželku maximálne vo výške 70,- € mesačne. 4. K vyjadreniu odporcu sa navrhovateľka vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 12.3.2018 v ktorom uviedla, že odporca si začal platiť výživné vo výške 120,- € mesačne až na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, č.k. 9P 143/2017-95 zo dňa 15.11.2017. Poukázala na to, že odporca ako jediný dôvod pre ktorý nesúhlasí s navrhovanou výškou manželského výživného uvádza pokles príjmov z jeho zárobkovej činnosti a poukazuje na fakt, že matka by sa mala v krátkodobom horizonte zamestnať a to po nástupe syna do škôlky. Toto tvrdenie odporcu však vyvracia jeho tvrdenia o jeho záujme o maloletého syna, nakoľko mu ani nie je známe, že maloletý syn môže do materskej školy nastúpiť najskôr 1.9.2020, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za krátkodobý horizont. Vzhľadom k veľkému rozdielu medzi príjmom navrhovateľky, ktorá je na rodičovskej dovolenke ešte len s 15-mesačným dieťaťom a odporcom, považuje navrhovateľka jej návrh za plne dôvodný. 5. K vyjadreniu navrhovateľky podal odporca písomné stanovisko doručené súdu dňa 23.3.2018, v ktorom uviedol, že s vyjadrením navrhovateľky nie je možné sa stotožniť a to z dôvodu, že vo svojom vyjadrení uvádza nesprávne, neúplne a zavádzajúce informácie. Odporca sa nestotožnil s vyjadrením navrhovateľky, že si začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť až následkom nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané uznesením Okresného súdu Žilina, nakoľko odporca platil výživné aj pred spomínaným dátumom. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením o jeho nezáujme o maloletého, nakoľko odporca poskytuje maloletému finančné prostriedky na kúpu oblečenia a uhrádza služby lekárskej starostlivosti, navrhovateľka navyše neumožňuje odporcovi častejší styk s maloletým, ktorý by prekračoval časový rámec pridelený súdom a navrhovateľka poskytuje nedostatočné informovanie o dôležitých udalostiach o živote maloletého a to napr. choroba a pod. S opätovným poukázaním na tieto skutočnosti a znížený príjem uviedol, že nie je možné akceptovať návrh navrhovateľky, ktorá sa domáha platenia manželského výživného vo výške 250,- € mesačne. 6. Pred otvorením pojednávania dňa 14.5.2018 sa súd pokúsil o uzatvorenie zmieru medzi účastníkmi konania. Navrhovateľka uviedla, že by bola ochotná sa s odporcom dohodnúť sa na sume 150,- € mesačne a v tom prípade by upustila od návrhu, avšak v prípade žeby k takejto dohode nedošlo, zotrvala na sume 250,- € mesačne. Odporca k uvedenému stanovisku navrhovateľky uviedol, že sumu 150,- € vzhľadom k tomu, že ide o vysokú sumu nie je ochotný akceptovať. 7. Na pojednávaní zotrvali účastníci na svojich písomných stanoviskách. 8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 9. Účastníci konania sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa 7.11.2016 pred Mestom Žilina. 10. Z manželstva účastníkov sa narodil syn W. F., N.. XX.X.XXXX. 11. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že od júla 2017 nežijú v spoločnej domácnosti. 12. Navrhovateľka je toho času na rodičovskej dovolenke a od mája 2017 poberá rodičovský príspevok a to od mája 2017 do decembra 2017 v sume 213,20 €, od januára 2018 v sume 214,70 €, čo mal súd preukázané z potvrdenia Úradu prácu sociálnych vecí a rodiny Žilina o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 5.2.2018. Iný zdroj príjmu súd u navrhovateľky nezistil. 13. Odporca je zamestnaný v spoločnosti Z. B. B..T..Y.. B. B. M. A. ako T. T.. Z potvrdenia o výške príjmu odporcu vystaveného na výzvu súdu jeho zamestnávateľom (č.l. 16 a 17) súd zistil, že odporcov čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2017 až 12/2017 predstavoval 1.710,98 €. Z výplatných pások za obdobie 2 až 3/2018 predloženými odporcom súd zistil, že odporca za obdobie 2/2018 dosiahol čistý príjem 1.250,51 €, za obdobie 3/2018 čistý príjem 961,07 €, za obdobie 4/2018 čistý príjem 2.356,26 €. 14. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvárali v čase, keď bola tehotná, avšak predpokladala, že budú žiť ako rodina. Tieto predstavy sa nenaplnili, pretože odporca viac času venoval svojim kamarátom. Cez týždeň bol vo fitnescentre a s rodinou nebol vôbec. S odporcom žili v jeho byte, ktorý nadobudol ešte pred uzatvorením manželstva. Zlom v ich vzťahu nastal potom, ako približne dva týždne pred pôrodom zistila, že mal vzťah s nejakou inou ženou, ktorá mala dieťa a keď na to prišla, tak to v nej urobilo zlom. Tri mesiace po tomto ešte spolu ťahali, ale

následne odišla zo spoločnej domácnosti aj so synom. Odišla k svojmu otcovi, kde bývala asi mesiac, potom sa to snažili dať do poriadku a vrátila sa. Bývali spolu ďalej nejaké dva týždne, potom si však prenajala byt a za týmto účelom si zobrala pôžičku 1.000,- €. Počítala s tým, že to bude platiť z materskej a predpokladala, že to nejako vykryje aj cez výživné, nedalo sa to však a musela sa vrátiť k otcovi. Od októbra 2017 je u otca natrvalo. S odporcom boli asi dvakrát v manželskej poradni, avšak odporca potom už stratil záujem o sedenie. Potom si podala návrh na určenie výživného na maloletého spolu s návrhom na neodkladné opatrenie a súd rozhodol neodkladným opatrením o platení nevyhnutného výživného vo výške 120,- € mesačne. Túto sumu odporca platí pravidelne od novembra 2017. V novembri si taktiež podala návrh na manželské výživné. Jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok, ktorý poberá od mája 2017. Z tohto príspevku ktorý dostane prispieva otcovi 50,- € mesačne aj na byt aj na stravu, pretože viacej mu ani nemôže dať. Náklady, ktoré má so zabezpečením svojej životnej úrovne sú bežné náklady na oblečenie, stravu, drogérie a spláca pôžičku, ktorú si zobrala vo výške 80,- € mesačne. Syn má v súčasnosti rok a pol, zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť, syna ešte kojí, avšak musí zabezpečovať Sunar, plienky a ďalšie veci pre maloletého, pretože aj keď odporca platí výživné to nestačí. Ďalej uviedla, že je jej to ľúto ako to dopadlo, nemôže ísť so synom na žiadny výlet, môže ho pokočíkovať po meste a to je všetko. Odporca už má svoju rodinu a o nich sa nestará. Odporca má v súčasnosti partnerku, ktorá má jedno alebo dve deti. Má však vedomosť o tom, že u seba aj navzájom prespávajú, chodia na výlety. Dostala informáciu, že odporca má novú priateľku, aby si to preverila a preto si to preverovala aj cez sociálne siete, kde videla fotografie. Ona je však odkázaná na svojho otca a na rodičovský príspevok a keď uhradí všetky výdavky, má na účtu nulu. Keby mala nejakú možnosť, išla by aj na nejakú brigádu ale jasle sú drahé a jej otec jej nemá ako pomôcť pri starostlivosti, nakoľko ešte pracuje. V 4-izbovom byte otca býva ešte jej brat. Jej otec má hypotéku na tento byt ktorú spláca, celkové náklady spojené s užívaním tohto bytu pokiaľ ide o energie a ďalšie náklady sú okolo 350,- až 400,- €, konkrétnu výšku uviesť nevedela, ale otcovi prispieva sumou 50,- € mesačne. Jej brat prispieva otcovi vyššou sumou, pretože je zamestnaný. 15. Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že manželstvo uzatvárali po krátkej známosti, poznali sa asi pol roka. Navrhovateľka bola tehotná, takže do toho vstúpili veľmi rýchlo, ale v podstate si rozumeli, boli tam len nejaké drobné veci, ktoré si myslel že po uzatvorení manželstva sa aj upravia. Po svadbe ho však začala navrhovateľka určitým spôsobom aj vydierať, vyhrážala sa mu, že keď nebude po jej tak, ako si to ona predstavuje, takže ho neuvedie ani ako otca dieťaťa a začala si vymýšľať, že sa s ním rozvedie, stále mu vyčítala, že sa jej dostatočne nevenuje, nebola s tým spokojná a riešila to odchodmi z domácnosti. Navrhovateľka ho upodozrievala, že má vzťah s nejakou inou ženou, snažil sa jej to vysvetliť, že tam nič nie je a takto sa to medzi nimi vyvíjalo. Potom keď sa narodil malý tak fungovali normálne ako manželia tak, že on chodil do práce a keď sa vrátil z práce tak normálne fungovali. Malý mal asi pol roka, keď navrhovateľka odišla prvýkrát zo spoločnej domácnosti, už vtedy podávala návrh na rozvod manželstva, ktorý zobrala späť. Potom sa to snažili ešte nejako urovnať, stále bol nejaký problém v tom, že sa jej málo venoval a potom ešte druhýkrát odišla v júli 2017, podala druhý návrh na rozvod, potom zase stiahla, lebo sa dohodli a vlastne každý ten odchod ho vydierala malým, pretože ho nemohol vidieť. Tretíkrát podal návrh na rozvod manželstva on, pretože navrhovateľka odišla a potom chodieval na sociálku a všade a nevedel ako sa má dostať k malému. To, že má priateľku nie je pravda, má kamarátku, s ktorou keď idú na výlet, tak ona si platí svoje náklady a on svoje. To, že navrhovateľka nemôže nikam chodiť nie je pravda, keby chcela, môže chodiť aj k nemu na chatu, alebo môže ísť hocikde na výlet aj v okolí. On má malého iba dvakrát do týždňa po 3 hodiny a veľakrát sa snažil aj tak, aby mu dala malého, aby si vybavila svoje veci, pokiaľ si potrebuje niečo zariadiť, vtedy dáva malého otcovi alebo mame len preto, aby ho nemusela dávať jemu. Keď ešte žili spolu, tak nákladovosť na manželku bola minimálna, keď mali ušetrené, tak išli na obed do reštaurácie a keď nemali tak navaril. Mesačne do manželky mohol dávať max. 70,- €, čo bolo nejaké oblečenie alebo spoločný výlet keď niekam šli. Poukazoval na to, že jeho plat je tvorený dvoma zložkami. Je to 400,- € pohyblivá zložka a pevný plat je 1.000,- € a odmeny sú od 1.800,- do 3.000, - € raz kvartálne. V roku 2017 zarábal podstatne lepšie ako v súčasnosti. Zo svojho príjmu platí 55,- € poistku na seba a malého 120,- € výživné, 140,- € nájomné za byt, 38,- € elektrika, 308,- € hypotéka za byt, ktorý nadobudol pred uzatvorením manželstva, 15,- € internet. Na stravu platí okolo 300,- € mesačne, pretože sa stravuje po reštauráciách, nemá možnosť sa stravovať inak, nie je stále M. Ž., N. Q. M. V., N. M. Č., veľa cestuje, zamestnávateľ mu dáva lístky 3,40 € a keď ide na obed, priemerne ho obed stojí 6,- až 7,- €. Ďalej má bežné výdavky na oblečenie, drogéria a pracie prostriedky okolo 200,- až 250,- €. Náklady na smeti a ďalšie náklady sú také, ktoré sú spojené s údržbou bytu. Jeho celkové mesačné náklady predstavujú okolo 1.200,- až 1.300,- €. Na posilňovňu, thajský box vynakladá mesačne okolo 50,- €.

16. Podľa § 71 ods. 1/ Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 19. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. 20. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi upravená v § 71 Zákona o rodine je rozvinutím všeobecnej zásady ustanovenej v čl. 4 Zákona o rodine o povinnosti členov rodiny vzájomne si pomáhať a úzko nadväzuje aj na základne práva a povinosti manželov upravené v § 18 Zákona o rodine, najmä na povinnosť vzájomnej pomoci. Jej základom je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne oboch manželov a to zásadne po celý čas právnej existencie manželstva, pričom platí, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§75 ods. 2 Zákona o rodine). 21. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky ust. § 71 ods. 1 Zák. o rodine pre určenie manželského výživného pre navrhovateľku. V konaní bola preukázaná podmienka odkázanosti na strane navrhovateľky a zároveň aj podmienka schopnosti prispievať na jej výživu na strane odporcu. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že by určenie manželského výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že účastníci konania sú manželia, svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť si neplnia, ani si vzájomne nepomáhajú. V spoločnej domácnosti nežijú od októbra 2017, kedy navrhovateľka, po predchádzajúcich nedorozumeniach, odišla bývať k svojmu otcovi, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Navrhovateľka od mája 2017 poberá iba rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur a od januára 2018 vo výške 214,70 Eur, ktorý však nepostačuje pokryť oprávnené potreby jej a aj maloletého syna. Iný zdroj príjmu navrhovateľka nepoberá. Navrhovateľka sa stará o spoločné dieťa, ktoré má 1 rok aj 5 mesiacov a ako také si vyžaduje stálu starostlivosť, nemožno preto od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby dala dieťa do kolektívneho zariadenia a nastúpila do práce. Odporca je zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem za rok 2017 dosahoval v priemere výšku 1710,98 Eur a za obdobie 2/2018 - 4/2018 v priemere 1522,60 Eur. Súd vychádzal z tvrdení obidvoch účastníkov, že sú zdraví a nemajú žiadne mimoriadne výdavky spojené so zabezpečením svojej životnej úrovne ako bežné spojené so stravovaním, ošatením, drogériou a pod. Súd prihliadal na to, že obidvaja účastníci vynakladajú náklady spojené s bývaním v nimi uvádzanej výške, u navrhovateľky vo výške 50 Eur mesačne ako príspevok za bývanie u svojho otca a u odporcu vo výške 193 Eur mesačne ( elektrika 38 Eur, internet 15 Eur, služby spojené s užívaním bytu 140 Eur) a na platby vo výške 308 Eur mesačne ako úhrady za hypotéku na byt, ktorý odporca nadobudol pred uzatvorením manželstva, čo medzi účastníkmi nebolo sporné, v tomto prípade nemožno teda hovoriť o nezodpovednom prístupe odporcu a nemožno od neho požadovať, aby tieto platby hypotéky nesplácal, aj keď vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami. Obidvaja účastníci majú vyživovaciu povinnosť voči ich maloletému synovi. Navrhovateľka časť tejto vyživovacej povinnosti nahrádza osobnou starostlivosťou a odporca si vyživovaciu povinnosť v rozsahu ako mu bola určená neodkladným opatrením súdu vo výške 120 Eur mesačne plní, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporca nemá. Po odrátaní nevyhnutným nákladov odporcu spojených s užívaním bytu, platbami hypotéky a jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi zostáva odporcovi podstatne vyššia čiastka pre jeho potreby. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že odporca vzhľadom na svoj vek a charakter svojho zamestnania má vyššie náklady na obnovu svojej pracovnej sily ako navrhovateľka. .Súd mal za to, že možnosti a schopnosti odporcu umožňujú platiť navrhovateľke výživné vo výške 180 Eur mesačne Súd preto zaviazal odporcu platiť navrhovateľke titulom manželského výživného sumu v uvedenej výške. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol. 22. Výživné pre navrhovateľku bolo stanovené dňom, kedy bol podaný návrh na začatie súdneho konania na súd, teda od 21.11.2017, nakoľko súd mal za preukázané, že odporca neplatil navrhovateľke na výživnom manželky po celú dobu žiadnu čiastku, stanovil dlh za obdobie od 21.11.2017 do 31.5.2018 t.j. za 7 mesiacov a 10 dní vo výške 1318,06 Eur, ktorý povolil splácať odporcovi v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným, s ohľadom na možnosti odporcu, ktoré sú dané jeho

príjmom pri zohľadnení záujmu navrhovateľky na rýchlom splatení dlhu., pod následkom straty výhody splátok. 23. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Podľa ust. § 221 písm. a) CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo ak to ustanovuje tento zákon.