Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-186-2017.pdf
PDF · 121.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/186/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu T. L., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom S., V. XXXX, zast. JUDr. Y. Z., advokátkou v W. Y. W. U., T. XXXX/XX, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Čachtice, so sídlom Čachtice, IČO: 00206792, zast. JUDr. R. H., pôvodne advokátom v W. Y. W. U., L. XX, o vyslovenie neplatnosti uznesení členskej schôdze o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/78/2009-324 zo dňa 9. novembra 2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%. V rozhodnutí uviedol, že žalobca (pôvodne otec súčasného žalobcu X. L.) sa podanou žalobou domáhal vyslovenia neplatnosti Uznesení prijatých na náhradnej výročnej členskej schôdzi odporcu dňa 11.03.2009 a žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol, že pozvánkou zo dňa 24.02.2009 predstavenstvo žalovaného zvolalo na 11.03.2009 o 12,00 hod. v Kultúrnom stredisku PD S. výročnú členskú schôdzu. Zároveň touto pozvánkou predstavenstvo žalovaného zvolalo i náhradnú členskú schôdzu v ten istý deň o 13,00 hod. s rovnakým programom. Členskú schôdzu, ako i náhradnú členskú schôdzu zvolalo predstavenstvo PD, ktoré bolo zvolené na členskej schôdzi dňa 28.03.2008. Keďže podľa žalobcu na tejto schôdzi nedošlo k riadnemu zvoleniu predstavenstva, podal žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých na tejto členskej schôdzi, spor bol vedený pod 9Cb/254/2008. Pozvánka mu bola doručená 02.03.2009, teda nebola mu doručená včas v súlade s článkom XVII, bod 3 Stanov žalovaného, teda najmenej 10 dní pred konaním členskej schôdze. Pozvánka mu bola doručená 9 dní pred jej konaním. Touto pozvánkou bola tiež zvolaná náhradná výročná členská schôdza v ten istý deň o 13,00 hod. V zmysle § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka ako i článku XVII bod 5 Stanov žalovaného, ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná,. Nie je teda možné súčasne zvolať jednou pozvánkou riadnu členskú schôdzu i náhradnú členskú schôdzu. Na schôdzi Ing. V. hlasoval dvoma hlasovacími lístkami, jedným za spoločnosť Agrover, s.r.o. (v súčasnosti Agrover, v.o.s.), a druhým za seba. Za Agrover, s.r.o. hlasoval i hlasmi nečlenov, ktoré vyjadrujú iba hodnotu reštitučného nároku nečlena a s ktorými nikdy nebolo a ani nie je spojené hlasovacie právo v orgánoch žalovaného, preto bolo hlasovanie Ing. V. neplatné. Po skončení hlasovania chodili skrutátori medzi členmi a pýtali sa každého ako hlasoval, a to i tých, ktorí nehlasovali, pričom po skončení hlasovania nie je možné započítať hlasy tých, ktorí nehlasovali. Žalobca podal žalovanému námietky
v zmysle § 242 Obchodného zákonníka písomne, listom zo dňa 08.04.2009, ktorý žalovaný prevzal 08.04.2009.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne. Uviedol, že nevie, kedy bola pozvánka na členskú schôdzu žalobcovi doručená, ale na poštu bola podaná ako doporučená pošta dňa 24.02.2009. Družstvo špeciálne len členom MVDr. A., X. U. a X. L. doručuje pozvánky doporučenou poštou, nakoľko len títo traja členovia majú už minimálne tri roky problémy s doručovaním pozvánok a riadnym zvolávaním členskej schôdze. Členská schôdza bola ohlásená aj v obecnom rozhlase a aj na infokanáli miestnej televízie. Zvolalo ju riadne zvolené a v obchodnom registri zapísané predstavenstvo družstva. Náhradná členská schôdza sa konala 11.03.2009 o 13,00 hod. v sídle družstva s nezmeneným programom a nie 02.03.2009. O 12,05 hod. podpredseda družstva Ing. S. oznámil zúčastneným členom, že podľa prezencie členov nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov družstva, riadna členská schôdza tým nie je uznášaniaschopná a tak sa o 13,00 hod. bude konať náhradná členská schôdza s nezmeneným programom. Táto bola riadne zvolaná v zmysle čl. XVII ods. 5 Stanov žalovaného a § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka. Hlasovanie pána V. bolo úplne v súlade s platnými stanovami a zákonom. Na schôdzi sa zúčastňoval on osobne ako člen- jeden hlasovací lístok, a súčasne sa na schôdzi zúčastňoval za člena družstva spoločnosť AGROVER, čo bol druhý hlasovací lístok. Dokladom pre priznanie počtu hlasov je výpis z majetkového účtu Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., nie starší ako 30 dní predložený členom družstva pri jeho prezentácii. Hlasovací lístok bol zástupcovi člena družstva Agrover, s.r.o., vydaný s počtom hlasov s súlade s čl. XVII ods. 7 Stanov družstva. Žalovaný osobne nepozná žiadny právny predpis, ktorý by hovoril o viacerých druhoch DPL, tieto sú obchodovateľné cenné papiere a je jedno, či má člen len jemu vydané DPL alebo aj neskôr nadobudnuté kúpou od iného vlastníka DPL. Žiadal preto žalobu žalobcu zamietnuť. Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.09.2009 č.k. 10D/313/2009-47 pôvodný žalobca X. L. zomrel dňa XX.XX.XXXX. 9 družstevných podielnických listov žalovaného v menovitej hodnote 298,80 Eur a splatený členský vklad v žalovanom nadobudol syn T. L..
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie pozvánkou zo dňa 24.02.2009 s dokladom o doručovaní, oznámením námietok zo dňa 08.04.2009, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 15.02.2010, osvedčením o dedičstve zo dňa 16.09.2009 č.k. 10D/313/2009-47, žiadosťou o prijatie za člena družstva s odpoveďou, vyjadrením žalovaného zo dňa 18.11.2010, stanovami PD Čachtice, prezenčnou listinou z náhradnej členskej schôdze žalovaného konanej 11.03.2009, prehľadom počtu hlasov na členskej schôdzi, zápisnicou z výročnej členskej schôdze žalovaného zo dňa 11.03.2009, uzneseniami z náhradnej výročnej členskej schôdze, vyhláseniami členov kontrolnej komisie žalovaného, členmi predstavenstva žalovaného, zoznamom členov žalovaného k 11.03.2009, stanoviskom žalobcu zo dňa 18.05.2016, výpisom z obchodného registra na žalovaného, žiadosťou o výpis z účtu zaknihovaných cenných papierov zo dňa 27.02.2009, protokolom o odovzdaní súboru, žiadosťou o zoznam majiteľov zaknihovaných cenných papierov zo dňa 27.02.2009, výsledkami hlasovania na členskej schôdzi a výsluchom žalovaného. Súd prvej inštancie námietky žalobcu zhrnul do týchto bodov: l. Výročná členská schôdza nebola riadne zvolaná v zmysle zákona a stanov, pretože bola zvolaná Predstavenstvom žalovaného, ktoré bolo zvolené na členskej schôdzi 28.03.2008, na ktorej podľa názoru žalobcu nedošlo k riadnemu zvoleniu predstavenstva, o čom bol vedený spor na tunajšom súde pod sp. zn. 9Cb/254/2008. 2. Pozvánka bola doručená žalobcovi v rozpore s čl. XVII bod 3 Stanov žalovaného, teda nebola mu doručená najmenej 10 dní pred konaním členskej schôdze. 3. Jednou pozvánkou bola zvolaná výročná členská schôdza i náhradná výročná členská schôdza. 4. Hlasovanie Ing. V. bolo neplatné. 5. Celé hlasovanie ako i voľby boli neplatné z dôvodu započítania hlasov tých, ktorí nehlasovali. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 242 Obchodného zákonníka, podľa ktorého na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podľa len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.
4. Z predložených dokladov mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca súčasného žalobcu oznámil listom zo dňa 08.04.2009 žalovanému svoje námietky voči prijatým uznesenia na výročnej členskej schôdzi. Poukázal na neplatne zvolené predstavenstvo žalovaného, ktoré schôdzu zvolalo, oneskorené doručenie pozvánky na členskú schôdzu, neplatnosť zvolania náhradnej členskej schôdze priamo v pozvánke zo dňa 24.02.2009, namietol hlasovanie Ing. V., ktorý hlasoval dvoma hlasovacími lístkami, namietol neverejnosť hlasovania členov družstva, hlasovanie nebolo podľa žalobcu ani verejné ani tajné a namietol tiež počet hlasov Agrover, s.r.o., keďže táto spoločnosť vždy hlasuje hlasmi, ktoré kúpila od nečlenov, teda hlasmi, s ktorými nikdy nebolo hlasovacie právo spojené, keďže vyjadrujú len hodnotu reštitučného nároku nečlena. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že po smrti X. L., ktorý bol členom žalovaného, sa jeho syn T. L. stal jeho právnym nástupcom, a to i v otázke členstva v družstve. Podľa § 232 ods. 1 Obchodného zákonníka členstvo fyzickej osoby zaniká smrťou. Dedič členských práv a povinností poručiteľa môže požiadať družstvo o členstvo. Zákon alebo stanovy môžu určiť, kedy predstavenstvo nesmie dedičovo členstvo odmietnuť alebo kedy sa nevyžaduje súhlas predstavenstva s nadobudnutím členských práv a povinností dedičom. Medzi stranami nebolo v zásade sporné, že T. L. sa po smrti svojho otca ako člena družstva stal členom družstva. Podľa článku VI bod 6 Stanov žalovaného, dedič členských práv a povinností poručiteľa, ktorého členstvo zaniklo smrťou, môže požiadať o členstvo v družstve. Ak družstvo užíva pozemky, ktoré nadobudol dedič, nemožno jeho členstvo odmietnuť. Syn pôvodného člena družstva X. L. T. L. nadobudol po pôvodnom žalobcovi poľnohospodársku pôdu, ktorú užíva žalovaný, ale i splatený členský vklad. Preto listom zo dňa 23.09.2009 zaslal žalovanému žiadosť o prijatie za člena družstva. Žalovaný listom zo dňa 15.12.2009 oznámil žalobcovi, že dňom 09.12.2009 bol prijatý za člena žalovaného. Súd preto po smrti X. L. ďalej ako so žalobcom konal s T. L. a tohto považuje za právneho nástupca pôvodného žalobcu i v tomto konaní. Túto otázku napokon riešil už i Krajský súd Trenčín vo svojom rozsudku zo dňa 04.02.2014 č.k. 16Cob/111/2013-247 rovnakým spôsobom.
5. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou žalobcu, že členská schôdza bola zvolaná neplatne zvoleným predstavenstvom a konštatoval, že bola zvolaná v súlade s Obchodným zákonníkom i Stanovami družstva, pozvánka je podpísaná dvoma členmi predstavenstva, a to Ing. F. (v tom čase predseda predstavenstva) a Ing. S. (v tom čase podpredsedom predstavenstva). Ďalej sa zaoberal námietkou žalobcu, že pozvánka bola doručená žalobcovi v rozpore s čl. XVII bod 3 Stanov žalovaného, teda nebola mu doručená najmenej 10 dní pred konaním členskej schôdze. Poukázal na čl. XVII bod l, bod 3 veta prvá, bod 5, bod 8 Stanov odporcu, podľa ktorého členská schôdza je najvyšším orgánom družstva. Každý člen družstva má právo zúčastniť sa na jej rokovaniach. Členskú schôdzu zvoláva predstavenstvo družstva písomnou pozvánkou, v ktorej musí byť uvedený navrhovaný program, a to najmenej 10 dní pred konaním členskej schôdze. Ak nie je členská schôdza uznášaniaschopná, predstavenstvo zvolá náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na počet platných hlasov prítomných členov. O každej členskej schôdzi sa vyhotovuje zápisnica podľa § 241 Obchodného zákonníka. Uviedol, že stanovy neurčujú povinnosť doručiť pozvánku 10 dní pred konaním členskej schôdze, ale iba povinnosť zvolať túto najmenej 10 dní pred jej konaním. Predstavenstvo žalovaného pozvánku vyhotovilo dňa 24.02.2009 a právnemu predchodcovi žalobcu doručovalo dňa 24.02.2009, teda 10 dní pred konaním členskej schôdze. Podľa názoru súdu si tak predstavenstvo svoju povinnosť riadne splnilo a členov družstva v stanovenej lehote na členskú schôdzu pozvalo. Zaoberal sa aj námietkou, že jednou pozvánkou bola zvolaná výročná členská schôdza i náhradná výročná členská schôdza a dal do pozornosti § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie § 238 ods. 3. Obdobne sa postupuje pri čiastkových členských schôdzach a pri schôdzach delegátov. Dal do pozornosti čl. XVII bod 5 Stanov odporcu, podľa ktorého, ak nie je členská schôdza uznášaniaschopná, predstavenstvo zvolá náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na počet platných hlasov prítomných členov.
6. Z dikcie § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka by sa na prvý pohľad javilo, že až po zistení, že členská schôdza nie je uznášaniaschopná je povinnosťou predstavenstva zvolať náhradnú členskú schôdzu. Treba však uviesť, že s ohľadom na charakter družstva (veľké množstvo jeho členov a s tým spojené ťažkosti pri doručovaní pozvánok) podľa názoru súdu nie je vylúčené, aby sa súčasne jednou pozvánkou zvolala riadna i náhradná členská schôdza. Členská schôdza ako najvyšší orgán družstva rozhoduje o základných otázkach fungovania družstva a jeho riadení. Prostredníctvom členskej schôdze sa člen družstva priamo zúčastňuje na jeho riadení a fungovaní. Je právom, nie však povinnosťou člena družstva na členskej schôdzi sa zúčastniť. Je zrejmé, s ohľadom na charakter družstva, že jeho členovia by sa mali podieľať na jeho riadení a fungovaní, avšak nie je možné ich k tomu donútiť. Nejde o kapitálovú spoločnosť, družstvo má za cieľ uspokojovať záujmy svojich členov, a preto organizuje i činnosť hospodárskeho charakteru. Je pomerne zložité, s ohľadom na počty členov družstva (vychádzajúc z tradícií minulosti) dosiahnuť, aby sa na členskú schôdzu dostavila potrebná väčšina. Za tým účelom zákon umožňuje konanie náhradnej členskej schôdze, na ktorej účasť potrebného kvóra členov už nie je potrebná. Tým sa docieľuje väčšia efektivita jeho fungovania, ktorú by inak nebolo možné zabezpečiť. Je zrejmé, že pre riadne fungovanie družstva je konanie členskej schôdze nevyhnutné, pričom však, ak sa na členskú schôdzu nedostaví potrebný počet členov družstva, vzniká časový sklz, ktorý sa priamo odzrkadľuje vo fungovaní družstva. Z tohto dôvodu je i podľa názoru súdu vhodné, aby súčasne s určením termínu konania členskej schôdze družstva bol určený i náhradný termín jej konania. Je tak splnená oznamovacia povinnosť predstavenstva vo vzťahu k členom družstva a je už potom iba na členoch družstva rozhodnúť sa, či reálne svoje právo účasti na členskej schôdzi využijú alebo nie. Samotná skutočnosť, že je členská i náhradná členská schôdza zvolaná jednou pozvánkou podľa názoru súdu preto nemôže spôsobiť neplatnosť uznesení členskej schôdze z dôvodu rozporu s právnymi predpismi alebo stanovami, keďže práva každého člena spojené s účasťou na riadení družstva sú tým zachované.
7. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že hlasovanie Ing. V. bolo neplatné, tak súd prvej inštancie poukázal na ust. § 240 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri hlasovaní má každý člen jeden hlas, pokiaľ stanovy neurčujú inak. Ak to stanovy pripúšťajú, môže člen družstva splnomocniť iného člena družstva, aby ho na členskej schôdzi zastupoval. Tým nie sú dotknuté predpisy o zastúpení zo zákona alebo na základe súdneho rozhodnutia. Ako aj článok XVII bod 7 Stanov žalovaného, podľa ktorého pri hlasovaní na členskej schôdzi má každý člen 20 základných hlasov vyjadrujúcich základný členský vklad a naviac za každý družstevný podielnický list jeden hlas. Celkový počet hlasov člena sa rovná súčtu 20 hlasov a hlasov za vlastníctvo družstevných podielnických listov, ktorých je vlastníkom v deň konania sa členskej schôdze. Dokladom pre priznanie počtu hlasov je výpis z majetkového účtu Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., nie starší ako 30 dní, predložený členom družstva pri jeho prezentácii. Súd prvej inštancie z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zistil, že tento spôsob hlasovania na členskej schôdzi bol upravený už v roku 2001, pričom spoločnosť AGROVER, s.r.o., vznikla až v roku 2007 a v roku 2008 sa po prvýkrát zúčastnila členskej schôdze. Tým sa docielilo aj zohľadnenie majetkovej účasti v družstve. Agrover, s.r.o., skúpil podielové listy a následne sa stal členom družstva, pričom takýto postup je v súlade so zákonom. Mal za preukázané, že žalovaný si pred konaním členskej schôdze vyžiadal výpis z účtu zaknihovaných cenných papierov (žiadosť zo dňa 27.02.2009) a zoznam majiteľov zaknihovaných cenných papierov. Agrover, s.r.o., má celkový počet hlasov 55072, pričom z prehľadu členov žalovaného je zrejmé, že v družstve je viacero členov, ktorí majú hlasy nielen ako členovia družstva, ale zároveň aj ako vlastníci družstevného podielnického listu (napríklad R. F., M. F., U. F. a mnohí ďalší). Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 17a zákona č. 42/1992 Zb. podielnický list je cenným papierom, s ktorým sú spojené práva jeho majiteľa upravené týmto zákonom. Družstvo ich vydalo za majetkové podiely vypočítané podľa § 9 ods. 7 tohto zákona oprávneným osobám, ktoré neboli členmi a ktorým neboli majetkové podiely vydané. Osoby, ktorým patria podielnické listy, môžu, ale nemusia byť členmi družstva. O členstvo mohli požiadať za splnenia podmienok uvedených v § 17f tohto zákona. Podľa názoru súdu, pokiaľ Stanovy upravujú spôsob hlasovania tak, že sa hlasy určujú s ohľadom na členstvo a tiež s ohľadom na počet podielnických listov, nedochádza k porušeniu zákona. Stanovy iba reagujú na situáciu, keď sa zohľadní, že určitý subjekt má väčší majetkový podiel na družstve a tomu následne zodpovedá aj miera jeho účasti na riadení družstva. Je pravdou, že pôvodný zámer fungovania družstiev bol založený na inom princípe, keďže v súčasnosti sa takýmto spôsobom fungovania družstvo
približuje skôr ku kapitálovej spoločnosti, avšak zákon takýto spôsob rozhodovania na členskej schôdzi nevylučuje. Obchodný zákonník nestanovuje spôsob hlasovania na členskej schôdzi a neupravuje ani počet hlasov, ktoré členom patria. Do kompetencie členskej schôdze pritom patrí aj rozhodovanie o zmene stanov. Pokiaľ teda v minulosti členská schôdza stanovy v časti určovania počtu hlasov pri hlasovaní na členskej schôdzi zmenila, bolo to tak plne v jej kompetencii. Zákon totiž túto možnosť nevylučuje. Podľa názoru súdu tak nič nevylučovalo, aby člen družstva V. hlasoval svojimi hlasmi sám za seba a tiež hlasmi spoločnosti Agrover za spoločnosť Agrover ako osoba splnomocnená na zastupovanie tejto spoločnosti na členskej schôdzi. Námietka žalobcu, že vzhľadom k určovaniu počtu hlasov Agrover prehlasuje všetkých ostatných je tak síce pravdivá, avšak takýto spôsob hlasovania nie je vylúčený. Nie je totiž vylúčené, aby ktorýkoľvek člen družstva skúpil podielnické listy a tým si zvýšil mieru účasti na hlasovaní na členskej schôdzi družstva.
8. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou žalobcu, že celé hlasovanie ako i voľby boli neplatné z dôvodu započítania hlasov tých, ktorí nehlasovali a ustálil, že žalobca súdu nepredložil a ani nenavrhoval vykonať žiaden dôkaz preukazujúci, že voľby takýmto spôsobom neprebehli, že sa nehlasovalo riadne a že do výsledkov hlasovania mali byť započítané aj hlasy tých, ktorí v skutočnosti nehlasovali. Bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenie preukázal, a to s poukazom na § 153 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal, že prijaté uznesenia členskej schôdze, ktorá sa konala dňa 11.03.2009 sú neplatné z dôvodu rozporu s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Z tohto dôvodu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že hlasovanie na náhradnej výročnej členskej schôdzi bolo neplatné, keďže hlasovacie kvórum na tejto schôdzi nebolo 100 %. Poukázal na to, že na schôdzi Ing. V. hlasoval i hlasmi nečlenov, ktoré vyjadrovali iba hodnotu reštitučného nároku nečlena a s ktorými nikdy nebolo ani nie je spojené hlasovacie právo v orgánoch žalovaného. Z tohto dôvodu bolo hlasovanie neplatné. Tiež uviedol že jemu nebolo umožnené hlasovať s 530-timi hlasmi jeho matky, ktorých je vlastníkom. Tak ako pred súdom prvej inštancie i v odvolaní uviedol, že k neplatnosti celého hlasovania, ako i volieb na náhradnej výročnej členskej schôdzi prispelo i to, že viacerí členovia voľby ignorovali a vôbec nehlasovali. Po skončení hlasovania chodili skrutátori medzi členmi a pýtali sa každého ako hlasoval, a to i tých, ktorí nehlasovali. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či bolo pri hlasovaní na náhradnej výročnej schôdzi dodržané 100 % hlasovacie kvórum, ktoré je potrebné dodržať pri každom hlasovaní, aby výsledok bol platný v súlade so zákonom a stanovami žalovaného. Poukázal na to, že spôsob hlasovania, ktorý realizuje žalovaný je v rozpore s Ústavou SR a rozpor spočíva v tom, že spôsob hlasovania vytvára dve skupiny vlastníkov - jednu, ktorá má hlasovacie právo a druhú, ktorá toto právo nemá. Žalobca je názoru, že hlasovanie u žalovaného nie je v súlade s Ústavou SR a je potrebné, aby žalovaný toto hlasovanie zmenil a aby bolo dosiahnuté to, že obidve skupiny budú mať rovnaké práva pri hlasovaní. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vysloví neplatnosť uznesení prijatých na náhradnej výročnej schôdzi žalovaného dňa 11.03.2009 a zaviaže žalovaného k náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
11. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení uviedol, žeč tvrdenia v odvolaní sa nezakladajú na pravde. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že mu nebolo umožnené hlasovať s 530-timi hlasmi jeho matky, ktorých je vlastníkom, tak odvolaciemu súdu dáva do pozornosti, že v čase konania náhradnej členskej schôdze dňa 11.03.2009 bol členom družstva otec žalovaného pán X. L., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a pán T. L. v tom čase nebol členom družstva a na náhradnej členskej schôdzi svojho otca - člena družstva - len na základe plnej moci zastupoval t.j. ak bol v tom čase pán T. L. vlastníkom 530 hlasov jeho matky nemohol s nimi hlasovať, nakoľko ani on ani jeho matka neboli členmi družstva. Žalovaný sa nestotožnil ani s odvolacím dôvodom, podľa ktorého súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal, či na náhradnej výročnej členskej schôdzi bolo dodržané 100 % hlasovacie kvórum
a uviedol, že práve naopak súd prvej inštancie sa zaoberal spôsobom hlasovania na náhradnej členskej schôdzi, ako aj otázkou podmienok uznášania sa a rozhodovania členskej schôdze podľa Obchodného zákonníka a stanov družstva a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Žalovanému nie je jasná ani námietka žalobcu, podľa ktorej žalobca namietal predložený výpis zo strediska cenných papierov, keď bol názoru, že výpis sa mal týkať všetkých členov družstva, nielen vlastníkov družstevných podielových listov (DPL) a uviedol, že nebol dôvod, aby žalovaný predkladal úplný výpis DPL, a to z dôvodu, že na členskej schôdzi sa zúčastňujú a oprávnenie hlasovať majú len členovia družstva, prípadne ich splnomocnení zástupcovia. Do pozornosti dal odvolaciemu súdu, že v danom spore je potrebné rozlišovať medzi oprávnenými osobami a členmi družstva, ktorí obaja vlastnia DPL, ale len členovia družstva sú oprávnení hlasovať na členskej schôdzi družstva.
12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
19. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.
20. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
21. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iným, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
22. Odvolaciu námietku, podľa ktorej nebolo umožnené žalobcovi hlasovať s 530-timi hlasmi jeho matky posúdil a vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, bez opory vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie z dôvodu, že ide o námietku vznesenú až v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd nemohol prihliadnuť. Do pozornosti dáva ust. § 366 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného úkonu alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok (v danom prípade sa netýkali), b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (v odvolaní túto skutočnosť nepreukázal), d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca pred súdom prvej inštancie neuplatnil prostriedok procesného úkonu v rámci dokazovania. Žalobca nežiadal súd prvej inštancie, aby doplnil dokazovanie v tomto smere.
23. K vecným odvolacím dôvodom hmotnoprávneho charakteru odvolací súd uvádza, že je nevyhnutné v tomto prípade zdôrazniť aplikáciu ust. § 387 ods. 2 CSP odvolacím súdom v súvislosti s posúdením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté skutkové a právne závery, ktoré sú v požadovanom rozsahu obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ sú odvolacie dôvody totožné s obranou žalovaného uplatňované pred súdom prvej inštancie (čo v danom prípade je), odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu prvej inštancie.
24. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP, keď v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je preskúmateľné, jasné a zrozumiteľné a je presvedčivé. Odvolací súd k prejednávanej veci udáva, že súd prvej inštancie sa dôsledne a dôkladne zaoberal spôsobom hlasovania na náhradnej členskej schôdzi, ako aj otázkou podmienok uznášania sa a rozhodovania členskej schôdze. Jeho rozhodnutie je správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a stanov družstva. Žalobca je nespokojný s právnou úpravou, ale zmena zákona sa nemôže riešiť na súde, ale v zákonodárnom zbore.
25. Odvolací súd potvrdil aj výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, pretože žalovaný bol v konaní úspešný.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 % podľa zásad upravených v § 251 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).