Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_17Er-77-2007.pdf
PDF · 84.57 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/77/2007
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Okresný úrad Michalovce, so sídlom Námestie slobody 1, 071 01 Michalovce, proti povinnej B., o vymoženie 13,27 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Michala Kruppu pod sp. zn. EX 112/2007 z a s t a v u j e.
II. Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi trovy exekúcie v sume 50,33 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce dňa 28.02.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Michala Kruppu vykonaním exekúcie na vymoženie uplatnenej pohľadávky vo výške 400,00 Sk s príslušenstvom (v prepočte konverzným kurzom 13,27 Eur s prísl.), v prospech pôvodne označených oprávnených - 1/ Krajský úrad v Košiciach, so sídlom Komenského 52, 040 01 Košice), 2/ Obec Nacina Ves, na základe vykonateľného rozhodnutia Obvodného úradu v Michalovciach, odbor všeobecnej vnútornej správy Michalovce, oddelenie priestupkové č. OVVS-2005/01471 zo dňa 21.03.2005, ako aj trov exekúcie. 2. V priebehu exekúcie navrhol súdny exekútor exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekútor uviedol, že opakovaným preverovaním a šetrením v dostupných evidenciách, ako aj v mieste bydliska povinnej zistil, že povinná nepoberá príjmy podliehajúce exekúcii a nevlastní exekučne postihnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie v sume 97,53 Eur. 3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 5. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. 6. Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinnej v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. Z podnetu a
žiadosti súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a pripojeného exekučného spisu vyplýva, že povinná nevlastní žiaden majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. 7. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
8. Po preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci vykonal šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinnej. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinnej predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. 9. Keďže nemajetnosť povinnej bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil.
10. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
14. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
15. Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
16. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
17. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
19. Súdny exekútor žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 97,53 eur, pozostávajúce z položiek časovej odmeny vo výške 6,64 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo výške 23,24 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky v sume 39,10 eur (poštovné), 14,59 eur (cestovné), 7,98 eur (náhrada za strata času) a 20% DPH z tejto odmeny a náhrad.
20. Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške 6,64 eur za 1 hodinu vynaloženú na výkon exekúcie pozostávajúcu z uskutočnených úkonov: zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 20 min a vyúčtovanie trov exekúcie - 20 min. Súd však v danom prípade nárok na časovú odmenu nepovažoval za dôvodnú, nakoľko sa nejedná o úkony exekučnej činnosti, t.j. úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného alebo k jeho zaisteniu, ale len o čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene (v danom prípade paušálnej) súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súd tiež dodáva že za úkon vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia patrí súdnemu exekútorovi paušálna odmena za úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú si súdny exekútor uplatnil. Keďže v danom prípade si súdny exekútor uplatnil duplicitne aj paušálnu odmenu za tieto úkony, ktorá mu je priznaná, časová odmenu mu preto v danom prípade z dôvodu duplicitnosti nároku za daný úkon priznaná nebola. Zohľadňujúc vyššie uvedené súd časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti súdnemu exekútorovi nepriznal.
21. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 23,24 eur za vykonanie 7 úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že nárok exekútora je dôvodný a každý úkon má oporu v predloženom spise a bol skutočne vykonaný. Z predloženého spisu je zrejmé, že súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie vykonal tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1x, každé zisťovanie účtu povinného 1x a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 1x. V danom prípade, preto odmena súdneho exekútora predstavuje sumu 23,24 Eur.
22. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 18,70 eur, pozostávajúce zo skutočne vynaložených nákladov poštovného zistené z predloženého exekučného spisu na základe 11 doručeniek (originál) založených v exekučnom spise (preukázané doručenie 11x originál doručenky do VR po 1,70 eur; ostatné predložené iba vo fotokópií preukázateľné v inom exekučnom konaní). Súd považuje za potrebné uviesť, že súdnemu exekútorovi vzniká v súlade s ust. § 22 ods. 1 vyhlášky nárok na úhradu ním skutočne vynaložených výdavok pri výkone exekúcie. Z obsahu predloženej špecifikácie vyplýva, že súdny exekútor si uplatnil poštovné, ktoré z predloženého spisu nevyplýva. Ak súdny exekútor žiada priznať poštovné na základe dokladov, ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu nemožno také brať do úvahy. V zmysle ust. § 30 ods. 1 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3873/2003-52, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, spis (Exekučný spis) tvoria všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú k tej istej veci (podania, listiny, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a pod). Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek listiny, či iné doklady preukazujúce vznik trov exekúcie, sa majú nachádzať v spise súdneho exekútora. Nie je teda možné priznať poštovné, ktoré si súdny exekútor viacnásobne uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami. Z uvedených dôvodov súd predložené fotokópie doručeniek nepovažuje za dostatočné dôkazy na preukázanie výšky vynaloženého poštovného. V zmysle uvedeného súd porovnával špecifikáciu trov súdneho exekútora s predloženým exekučným spisom a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak, ako to vyplývalo z
uvedeného exekučného spisu, v zmysle ktorého mu vzniká nárok na náhradu hotových výdavkov len v súdom priznanej výške.
23. Z predloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora vyplýva, že tento si uplatňuje aj náhradu hotových výdavkov za to, že v rámci tejto exekúcie uskutočnil 2 pracovné cesty do miesta bydliska povinnej na trase Michalovce - Nacina Ves a späť. K uplatnenému cestovnému súd uvádza, že exekútorom uplatnený nárok na pracovnú cestu nepovažuje za dôvodný a oprávnený. Súdny exekútor však nedoložil súdu žiadne podklady o vykonaných cestách (napr. technický preukaz, doklad o čerpaní pohonných hmôt, cestovný príkaz, správu o služobnej/pracovnej ceste). Je potrebné uviesť, že súdny exekútor síce založil do spisu cestovný príkaz, avšak v spise sa nenachádza ani jedna správa z uskutočnenej pracovnej ceste, žiaden záznam, čo bolo účelom pracovnej cesty, aký bol výsledok miestneho šetrenia, prečo ju uskutočnil a pod. Nemenej dôležitým je samotný fakt, že v prípade opakovaných pracovných ciest má súd zato, že súdny exekútor konal neefektívne, kde ním vykonávaný spôsob exekúcie a náklady s tým spojené nepomerne prevyšujú vymáhaný nárok, a ako je zrejmé, nezistil žiaden majetok a nevymohol ani časť pohľadávky. Za zmienku stojí aj fakt, že pokiaľ súdny exekútor zvolí šetrenie majetkových pomerov pracovnou cestou, uskutočňovanou opakovane, stojí za zmienku spojiť pracovnú cestu súčasne v rámci viacerých exekúcií a náklady pomerne rozdeliť. Súdny exekútor zvolil neefektívny a nehospodárny spôsob exekúcie. K uplatnenému cestovnému súd uvádza, že exekútorom uplatnený nárok na pracovné cesty nepovažuje za dôvodný a oprávnený. Zároveň súd poznamenáva, že súdny exekútor má aj iné možnosti ako hospodárnejšie zistiť majetkové pomery povinného. S poukazom na uvedené súd nárok nepovažoval za dôvodný, a preto ho nepriznal.
24. Náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky v súvislosti s uskutočnenou pracovnou cestou súd s poukazom na nepriznanie hotových výdavkov taktiež nepriznal.
25. Súdny exekútor je platiteľom dane, preto súd priznal exekútorovi základnú sadzbu DPH vo výške 20% v súlade s ust. §27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení, v sume 8,39 eur.
26. Celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorov vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 50,33 eur.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
28. V súvislosti s posúdením hospodárnosti a účelnosti jednotlivých úkonov vykonaných súdnym exekútorom súd uvádza, že úkony, ako aj priznané hotové výdavky, boli nevyhnutné pre riadne vykonávanie exekučného konania. Je zrejmé, že súdny exekútor, ktorý žiadal priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané počas exekúcie, nemohol dôvodne predpokladať, že exekúcia bude z dôvodu nemajetnosti povinnej zastavená. Súd preto konštatuje, že v danom prípade bol oprávnený zaviazaný na úhradu len nevyhnutných trov exekúcie.
Poučenie:
1/ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
2/ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.