Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/100/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti T. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - O. a otec - O. zastúpený spoločnosťou Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, Bratislava o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. zo sumy 135,-€ na sumu 220,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.2.2017.

Zročné výživné za obdobie od 1.2.2017 do 30.4.2018 vo výške 785,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 130,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi T. každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí počas letných a zimných prázdnin.

Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:

- každý rok od pondelka v 29. kalendárnom týždni od 10.00 hod. do nedele v 31. kalendárnom týždni do 20.00 hod.,

- každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod.

- každý nepárny rok od 30.12 od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.

Otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletých detí a matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Súd konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi zastavuje.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9C/152/2011-73 zo dňa 29.2.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2012 vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi a dňa 10.7.2012 vo výroku o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/124/2012-100 zo dňa 28.6.2012 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú C. a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 31.1.2017 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú C. zo sumy 135,-€ na sumu 250,-€ mesačne a na maloletú A. zo sumy 200,-€ na sumu 230,-€ mesačne od 1.2.2017. Návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí, keďže maloletá C. od 1.9.2016 nastúpila na 2.stupeň základnej školy a maloletá A. do 1.triedy ZŠ. Celkové náklady na stravu a ošatenie maloletých detí sa tiež zvýšili a s deťmi má aj iné zvýšené výdavky.

2. Otec sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.4.2017 domáhal zmeny úpravy styku s maloletými deťmi a žiadal, aby bol oprávnený s deťmi sa stretávať každý nepárny víkend od 18.00 hod. v piatok do 17.30 v nedeľu, každý nepárny rok od 22.12. od 18.00 hod. do 29.12 do 18.00 hod., každý párny rok od 30.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. a od štvrtka pred Veľkonočnými sviatkami od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. Ďalej žiadal upraviť styk počas letných prázdnin v trvaní 3 týždňov s tým, že presný termín rodičia upresnia do 30.4. každého roka. Návrh odôvodnil tým, že na strane maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže sa spolu s matkou presťahovali z Banskej Bystrice do Bratislavy, o čom nebol vopred informovaný a teda dovtedy upravený styk s deťmi je vo viacerých bodoch nerealizovateľný. Ďalej v návrhu uviedol, že v dôsledku presťahovania sa detí do Bratislavy aj on zmenil trvalé bydlisko, ktoré je v blízkej vzdialenosti bydliska detí a má záujem s deťmi sa pravidelne kontaktovať. Na pojednávaní dňa 8.11.2017 zobral otec svoj návrh na úpravu styku v celom rozsahu späť, preto súd konanie o jeho návrhu v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z.. Civilného mimosporového poriadku zastavil.

3. Súd konania o oboch návrhoch konania rodičov spojil na spoločné konanie v zmysle § 166 ods. 1 C.s.p..

4. Matka sa k návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi vyjadrila tak, že súhlasí s tým, aby sa deti s otcom stretávali, avšak nie v takom režime, ako navrhol. Zároveň žiadala zohľadniť skutočnosti, ktoré vyplývajú zo školských povinností detí, zo záujmov a krúžkov a predovšetkým zo zdravotného stavu dcéry C..

5. Otec sa k návrhu matky na zvýšenie výživného vyjadril tak, že súhlasí so zvýšením výživného na maloletú C. na sumu 200,-€ mesačne a vyživovaciu povinnosť u maloletej A.iadal upraviť vo výške 170,- € mesačne.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami a výdavkami oboch rodičov, majetkovými pomermi rodičov, s dokladmi o výdavkoch maloletých detí, so spismi Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9C/152/2011 a 32P/152/2013, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodnuté pri rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/152/2011-73 zo dňa 29.12.2012 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa rodičia dohodli o zverení maloletých detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a o úprave styku maloletých detí s otcom. Otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 135,-€ mesačne a na výživu maloletej A. výživným vo výške 200,- € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2012 vo výroku o zverení maloletých detí a úprave styku otca s maloletými deťmi a dňa 10.7.2012 vo výroku o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/124/2012-100 zo dňa 28.6.2012i. V čase tohto rozhodnutia boli maloleté deti vo veku 7 a 3 rokov, matka mala príjem 790,-€ mesačne a poberala aj rodičovský príspevok vo výške 190,-€ mesačne. Otec dosahoval príjem asi 1.050,-€ priemerne mesačne.

8. Matka vo svojich výpovediach uviedla, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo už viac ako 5 rokov a u detí nastala zmena pomerov aj v tom, že maloletá A. už navštevuje 2.triedu ZŠ a maloletá C. prešla na 2.stupeň ZŠ, pričom v tomto školskom roku je už v 6.triede. Potvrdila tvrdenie otca, že u dcéry A. bolo o výživnom pri rozvode rozhodnuté s prihliadnutím na to, že hradili maloletej

opatrovateľku vo výške 200,-€ mesačne. Krátko po vyhlásení rozhodnutia síce došlo k ukončeniu opatrovania maloletej, ale zároveň jej ako matke prestali vyplácať rodičovský príspevok vo výške 190,- € mesačne. Podrobne opísala všetky výdavky maloletých detí súvisiace so školou, krúžkami ako aj so zdravotným stavom detí. Maloletá A. navštevuje ortopedickú a imunoalergologickú ambulanciu, má odporúčaný doplnok výživy, ktorý stojí 8.60 € mesačne, má potravinovú intoleranciu a nosí dioptrické okuliare. Zdôraznila, že tieto výdavky na dcéru A. v čase posledného rozhodnutia o výživnom nemala. Aj maloletá C. navštevuje imunologickú ambulanciu, čo ročne stojí 30,-€ a pravidelne berie lieky, ktoré stoja 2.50 € mesačne. U C. sa zmenilo aj to, že sa jej zhoršil zdravotný stav z psychického hľadiska, keďže jej bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm a jej stav sa v lete 2017 zhoršil natoľko, že pravidelne musia navštevovať psychiatrickú ambulanciu. V minulosti chodili k psychiatrovi do Banskej Bystrice, s čím mala zvýšené výdavky, v súčasnosti už navštevujú psychiatra v Bratislave. S dcérou C. má aj zvýšené výdavky spojené s návštevou psychologickej terapeutickej poradne, ktorá stojí 68,-€ mesačne. Dodala aj to, že v minulosti sa s otcom dohodli o rozšírenej úprave styku s deťmi, avšak on ich dohodu nerešpektuje a deti si nebráva tak, ako sa dohodli, preto jej vznikajú ďalšie výdavky cez prázdniny, keďže vodieva deti počas prázdnin k svojej mame mimo Bratislavu. Navrhla aj rozšírenie styku otca s deťmi oproti pôvodnej dohode s prihliadnutím na zdravotný stav maloletej C. a teda aby bol styk otca s deťmi upravený každý tretí víkend nasledujúci po dvoch víkendoch strávených u nej, na rozdiel od pôvodnej dohody, podľa ktorej sa otec s deťmi stretával iba jeden víkend v mesiaci. Počas sviatkov a prázdnin navrhla ponechať rozsah úpravy styku tak, ako mali dohodnutý, avšak s rovnomernejším rozdelením a to 2 týždne v júli a 2 týždne v auguste a ostatné prázdniny a sviatky rozdeliť pomerne medzi oboch rodičov. Tiež dodala, že žije v spoločnej domácnosti s partnerom, s ktorým aj spoločne hospodária, ale iba takým spôsobom, že partner platí štvrtinu nákladov na bývanie a v ostatnom si výdavky hradia každý sám, pričom partner má dve svoje vyživovacie povinnosti a zarába asi 1.000,- až 1.200,-€ mesačne.

9. Otec vo výpovediach uviedol, že je riadne zamestnaný, ale do 30.5.2017 pracoval iba ako agentúrny zamestnanec pre R. s príjmom asi 850,-€ mesačne netto. Od 1.6.2017 už je kmeňovým zamestnancom spoločnosti a má príjem asi 900,-€ mesačne netto, pričom v júni 2017 dostal aj jednorazový nástupný bonus vo výške 500,-€, dostávajú aj 13. a 14. plat a v januári 2018 mu preplatili všetky nadčasy za uplynulý rok. Okrem toho poberá výsluhový dôchodok vo výške 678,-€ mesačne. K svojim výdavkom uviedol, že sa presťahoval bližšie k deťom a teda musel kúpiť byt, na ktorý si zobral hypotéku vo výške 68.000,-€ a mesačné splátky má 299,-€. Okrem toho má aj ďalšie výdavky spojené s bývaním a spláca aj spotrebný úver po 240,-€ mesačne. Matkou vyčíslené niektoré výdavky napr. na súkromného terapeuta pre C., pokladá za príliš vysoké, keďže existuje možnosť návštevy štátneho zariadenia. Na deti prispieva riadne, pričom od novembra 2017 začal na obe deti prispievať po 200,-€ mesačne. Tiež deťom zaplatil letné tábory, resp. zaplatil 200,-€ zálohu za detský tábor s tým, že doplatok bude ešte viac ako 300,- €. Deťom aj pravidelne sporí po 25,-€ mesačne. Má skutočný záujem na tom, aby mohol tráviť s deťmi čas, avšak momentálne pracuje o takého zamestnávateľa, ktorý im určuje celozávodnú dovolenku, pričom v roku 2017 to boli nepretržite 3 týždne v mesiaci júl a v tomto roku to bude zrejme inak. Cez jarné prázdniny si deti vôbec nemôže zobrať, pretože nemá celozávodnú dovolenku. Zo všetkých dní dovolenky môže sám disponovať iba s niekoľkými dňami, inak to určuje zamestnávateľ. Nemôže si teda deti zobrať 2 týždne v júli a 2 týždne v auguste, ale rád by s nimi trávil všetok čas počas celozávodnej dovolenky. Bez detí na žiadne dovolenky nechodieva, jedine na nejaký predĺžený víkend strávený na Slovensku.

10. Kolízny opatrovník k otázke výživného uviedol, že návrh matky považuje za dôvodný, keďže od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane detí s tým, že aktuálnu výšku výživného po 200,-€ mesačne na jedno dieťa, ktorou otec prispieva, považuje za primeranú. Konečné rozhodnutie však ponechal na úvahe súdu. K otázke úpravy styku otca s maloletými deťmi uviedol, že s deťmi vykonali dňa 20.3.2018 pohovor, z ktorého vyplynulo, že obe dievčatá majú otca rady, i keď staršia C. uviedla, že sa jej vidí ocino trochu sebecký, keďže ju nikam nechce pustiť samú. K stretávaniu sa s otcom obe deti uviedli, že tak ako je to teraz im to vyhovuje, aj keď nevidia žiaden problém v tom, aby sa s otcom stretávali aj častejšie. Zvážili by stretávanie s otcom každý druhý víkend, ale Lucia povedala, že to nechá na súd. C. tiež zvažuje interval každého druhého víkendu, keďže by bol väčší priestor na aktivity s otcom. Napokon ale bola skôr naklonená k úprave styku počas každého tretieho víkendu. Kolízny opatrovník teda poukázal na to, že obe deti sa vyjadrili tak, že si vedia predstaviť stretávania s otcom počas každého druhého víkendu, dokonca mladšia A. by si to takto aj želala. V zásade však ani jedna nemala výhrady ku kontaktu s otcom. Je však potrebné, aby rodičia rešpektovali aktivity detí. Otázka úpravy styku otca s deťmi počas prázdninového obdobia je komplikovanejšia a to najmä kvôli

celozávodnej dovolenke otca a ideálne by bolo, keby sa rodičia počas akýchkoľvek prázdnin vedeli dohodnúť.

11. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná, v roku 2016 (jún až december) dosahovala príjem 1.562,68 € a v roku 2017 (január až september) mala príjem 1.196,40 € priemerne mesačne netto.

12. Otec je tiež riadne zamestnaný, v roku 2016 (jún až december) dosahoval príjem 873,60 € priemerne mesačne netto, v roku 2017 mal príjem 1.463,21 € priemerne mesačne netto a v roku 2018 (január až marec) dosiahol príjem 1.019,73 € priemerne mesačne netto. Poberá aj výsluhový dôchodok vo výške 678,34 € mesačne.

13. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

19. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

20. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/152/2011-73 zo dňa 29.2.2012, t.j. pred 6 rokmi. Preto je nepochybné, že od tejto úpravy výživného došlo na strane maloletých detí k podstatným zmenám pomerov, avšak kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá má vplyv aj na výšku výživného, súd konštatuje iba u maloletej C.. Výživné, ktoré bolo naposledy na maloletú A. určené, zohľadňovalo skutočnosť, že má maloletá zvýšené výdavky spojené so zabezpečním opatrovania, kedže v tom čase mala iba 2,5 roka a táto okolnosť bola premietnutá aj v konečnej výške výživného, ktoré bolo v tom čase určené vo výške 200,-€ mesačne. V súčasnosti je síce maloletá A. staršia o 6 rokov a aj charakter jej výdavkov je zmenný, avšak súd konštatuje, že určené výživné vo výške 200,-€ mesačne je aj naďalej primerané a zodpovedá veku a potrebám maloletej, ktorá je na 1.stupni ZŠ. Z týchto dôvodov súd návrhu matky na zvýšenie výživného u maloletej A. nevyhovel. O zvýšení výživného rozhodol u maloletej C., nakoľko doteraz určené výživné vo výške 135,-€ mesačne už nezohľadňuje odôvodnené potreby maloletej, ktorá navštevuje 2.stupeň ZŠ a má zvýšené výdavky aj v súvislosti so svojim zdravotným stavom. Výživné na maloletú C. súd zvýšil na sumu 220,-€ mesačne a takto určené výživné považuje za primerané veku a výdavkom maloletej ako aj príjmu oboch rodičov, preto vo zvyšku návrh matky zamietol. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, súd zohľadňujúc najlepší záujem maloletých detí, ako aj skutočnosť, že otec pracuje u zamestnávateľa, ktorý sám určuje väčšinu termínov dovoleniek, upravil styk otca s deťmi v takom režime, ktorý je podľa názoru súdu najvhodnejší, je primeraný a dostatočný a reflektuje na špecifiká zamestnania otca. O zmene úpravy styku otca s deťmi bolo potrebné rozhodnúť, keďže doterajšia úprava styku nie je vyhovujúca a nezohľadňuje zmenené podmienky na strane otca ako aj maloletých detí.

21. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú C. súd ustálil dňom 1.2.2017 tak, ako žiadala matka, keďže návrh podala 31.1.2017. Zároveň však súd do zročného výživného za obdobie od

1.2.2017 do 30.4.2018 započítal zvýšené príspevky otca, ktorými začal prispievať od novembra 2017 ako aj sumu 100,-€, ktorou prispel na letný tábor pre maloletú. Celkovo teda mal otec v označenom období zaplatiť 15 mesiacov po 220,-€ spolu 3.300,-€ a zaplatil 2.415,-€ plus 100,-€, rozdiel je 785, ktoré súd otcovi povolil zaplatiť v splátkach spolu s bežným výživným zohľadňujúc všetky výdavky otca, v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).