Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_0T-20-2022.pdf
PDF · 86.16 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného Q. Q. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na hlavom pojednávaní dňa 11.04.2022
rozhodol:
Obžalovaný:
Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom S. XXXXX/XX, O.
sa uznáva za vinného, že
dňa 17. 02. 2022 v čase o 20.10 hod. na Hodžovom námestí v Bratislave viedol motorové vozidlo značky B. V., TEČ: O. XXXVX, ktoré bolo hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Staré Mesto - západ predpísaným spôsobom zastavené pre podozrenie zo spáchania priestupku podľa § 22 odsek 1 písm. m) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pri vykonávaní kontroly javil známky požitia drog pred alebo počas jazdy, najmä s ohľadom na jeho gestikuláciu a artikuláciu, z uvedeného dôvodu bol príslušníkmi Policajného zboru vyzvaný k podrobeniu sa lekárskemu vyšetreniu, s čím pôvodne súhlasil, avšak následne v Univerzitnej nemocnici svätého Michala na Cintorínskej ulici číslo 3/b v Bratislave na základe obštrukčného správania neposkytol vzorku moču a nesúhlasil ani s odberom krvi, prípadne iného biologického materiálu za účelom zistenia prítomnosti drog, napriek tomu, že mu to jeho zdravotný stav umožňoval
teda
pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi a iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie
čím spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.,
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 3 (tri) roky.
Odôvodnenie
Súd na hlavom pojednávaní, po tom čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov B. K., W. I., B. B. a postupom podľa § 269 Tr. por. sa oboznámil s lekárskou správou Q.. B. a správami na obžalovaného.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky stíhaného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. a dopustil sa ho obžalovaný Madarás, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt.
Svedkovia B. K. a W. I. sú príslušníci Policajného zboru, pričom dňa 17.02.2022 vykonávali hliadkovú službu. V čase o 20.10 hod. na Hodžovom námestí v Bratislave zastavili motorové vozidlo značky B. V., EČ: O. XXXVX z dôvodu podozrenia neplatnej emisnej a technickej kontroly. Vozidlo viedol obžalovaný, pričom svojou artikuláciou a gestikuláciou vzbudil u nich podozrenie, že je pod vplyvom drog. Vzhľadom k uvedenému podozreniu obžalovaného vyzvali, aby sa podrobil vyšetreniu odberom biologického materiálu, s čím súhlasil, pričom sa následne presunuli do Univerzitnej nemocnici svätého Michala na Cintorínskej ulici číslo 3/b v Bratislave, kde mali byť odbery vykonané.
Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedkov K. a I. neboli sporné a obžalovaný ich nerozporoval.
Obrana obžalovaného od počiatku spočívala v tvrdení, že v nemocnici neodmietol odber biologického materiálu na vykonanie testu na prítomnosť drog. Tvrdil, že napriek tomu, že pil dostatok tekutín, sa mu počas viac ako 2 hodín nepodarilo vymočiť. Tu uvádzal, že bol nervózny z policajta, ktorý mu neposkytol dostatočné súkromie na poskytnutie moču a nedovolil mu si ani sadnúť na záchod. Pretože to trvalo dlho, policajti začali byť nervózni a vzali ho do ambulancie, kde mu lekárka navrhla odobratie moču metódou tzv. cievkovania. Túto metódu odmietol a na hlavom pojednávaní dodal, že si nenechá nič pchať do pohlavného orgánu. Následne mu bola ponúknutá možnosť odberu krvi s čím nesúhlasil a na hlavom pojednávaní uviedol, že to bolo z dôvodu, že sa bojí ihiel. Policajt potom povedal lekárke, že odmietol odber krvi a aby to napísala do správy. Lekársku správu odmietol podpísať, pretože si to rozmyslel a chcel si nechať vziať krv. To mu však policajt už neumožnil, oznámil mu, že s ním skončili, prečítal mu jeho práva a zadržali ho pre podozrenie zo spáchania trestného činu.
Obrana obžalovaného teda spočívala v tvrdení, že odber biologického materiálu neodmietol, pričom nikde nie je napísané v akom časovom horizonte má byť biologický materiál odobratý.
S touto obranou obžalovaného sa súd nestotožnil, pretože bola vyvrátená procesom dokazovania.
Svedkovia W. I. a B. K. zhodne popísali, že s obžalovaným Q. boli prítomní v nemocnici takmer 3,5 hodiny, počas ktorých obžalovaný napriek poučeniu o následkoch odopretia odberu robil vyslovené obštrukcie, aby sa vyhol odobratiu biologického materiálu. Obaja svedkovia potvrdili, že obžalovaný iba slovne deklaroval snahu poskytnúť vzorku moču, pričom opakovane a stále dokola chodil na toaletu, kde potom povedal, že sa mu nedá vymočiť. K uvedenému konaniu došlo opakovane a to i napriek tomu, že obžalovaný vypil dostatok tekutín. Uvádzal im, že je onkologický pacient a krv poskytnúť nemôže pre vierovyznanie. Následne obžalovaný u službukonajúcej lekárky odmietol odobratie vzorky moču aj tzv. cievkovaním. Opätovne deklaroval snahu sa vymočiť, avšak k poskytnutiu vzorky moču nedošlo ani v ambulancii. Bol vyzvaný aj na odber krvi, čo však rovnako odmietal. Potom lekárka vypísala správu a po jej vypísaní znovu deklaroval záujem poskytnúť krv, k čomu už nedošlo, lebo
obžalovaného zadržali pre podozrenie zo spáchania trestného činu. K dôvodom, prečo príslušníci PZ chodia s osobami podozrivými na toaletu obaja svedkovia vypovedali, že sa stáva, že podozrivá osoba sa snaží vzorku moču nahradiť vodou. Svedok B. K. dodal, že takéto podozrenie vzniklo i u obžalovaného, ktorý na toaletu išiel opakovane nielen s pohárom vody, ale vodu zadržiaval dokonca aj v ústnej dutine. Predpokladali preto, že má snahu vzorku moču nahradiť vodou. Napriek tomu obžalovanému poskytol dostatočné súkromie na vymočenie sa a do kabínky mu nevstupoval, iba trval na tom, aby boli otvorené dvere. Napriek tomu, obžalovaný moč za 3,5 hodiny neposkytol a odmietol aj iné možnosti odberu.
Svedkyňa Q.. B. B. potvrdila, že obžalovaný v sprievode policajtov prišiel do nemocnice v čase o 20.45 hod. Ona na ambulanciu prišla v čase o 23.00 hod., pričom obžalovaný do toho času vzorku moču neposkytol. Pýtala sa ho teda, či vypil dostatočné množstvo tekutín, čo jej obžalovaný potvrdil. Poskytla mu preto ďalších 30 minút, aby sa vymočil. Po tomto čase opätovne prišiel do ambulancie a povedal jej, že sa nevie vymočiť. Pýtala sa ho, či má zdravotné problémy, na čo jej uviedol, že má rakovinu prostaty. Túto informáciu si nedokázala overiť, lebo v lekárskych záznamoch, ktorými disponovala, sa takýto údaj nenachádzal. Navrhla mu preto možnosť odobrať moč tzv. cievkovaním a ponúkla mu, že zákrok môže vykonať urológ. Toto obžalovaný odmietol. Ponúkla mu preto možnosť odberu krvi. Aj túto možnosť odmietol, že mu to nedovoľuje jeho viera. Obžalovanému vysvetlila, že ak by aj bol svedok Jehovov, tak odber krvi nie je transfúzia a preto nie je odber v rozpore s vierovyznaním. Odber krvi obžalovaný i tak odmietol. Poskytla mu preto ďalších 30 minút na vymočenie sa. Asi o polnoci prišiel obžalovaný do ambulancie, kde jej uviedol, že sa „teda vyští hoc aj v ambulancii“. Na to mu podala nádobku na obder moču a umožnila mu potrebu vykonať aj v ambulancii, čo však obžalovaný neurobil. Vyšetrenie bolo ukončené s tým, že obžalovaný odmietol poskytnúť biologickú vzorku. Po vytlačení správy si obžalovaný začal dávať dolu bundu, že aby mu teda krv odobrali. Bolo to však už po ukončení vyšetrenia. Svedkyňa dodala, že štandardne sa pacient vymočí do 30 minút. V prípade, ak sa vymočiť nevie, je mu poskytnutých 0,5L tekutín a potom moč poskytne do 90 minút, ak nerobí problémy.
Výpoveď Q.. B. B. potvrdila i ňou vystavená lekárska správa.
Z takto vykonaného dokazovania bola vina obžalovaného Q. Q. preukázaná bez rozumných pochybností. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou svedkov K. a I., ktorí zhodne popísali konanie obžalovaného, ktorým sa aktívne v podobe úmyselnej obštrukcie vyhýbal poskytnutiu biologického materiálu na toxikologické vyšetrenie a následne odmietol i odber biologického materiálu a to napriek tomu, že jeho konaniu predchádzalo poučenie o následkoch takéhoto odmietnutia. Výpoveď svedkov K. a I. plne potvrdila svedkyňa Q.. B., ktorej obsah výpovede naviac aj korešponduje s vyhotovenou lekárskou správou. Je vhodné dodať, že obžalovaný Q. mal počas takmer 3,5 hodiny nesporne dostatok času dobrovoľne odovzdať vzorku moču, alebo sa podrobiť odberu moču/krvi. Tým, že tak obžalovaný (z pre neho známej príčiny) neučinil, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt svojim úmyselným konaním priamym ohrozil záujem chránený Trestným zákonom spočívajúci v ochrane života, zdravia a majetku iných a naplnil všetky zákonné znaky stíhaného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.
Trest ako opatrenie štátnej moci v sebe zahŕňa 2 základné funkcie, prostredníctvom ktorých je dosahovaný účel trestu. Sú nimi individuálna prevencia trestu a generálna prevencia trestu. Individuálna prevencia v sebe zahŕňa represívnu zložku (zabraňuje páchateľovi ďalej pokračovať v protispoločenskej činnosti) a rehabilitačnú zložku (vychováva páchateľa k riadnemu životu po výkone trestu). Generálna prevencia má zasa viesť k odradenie iných členov spoločnosti od páchania trestnej činnosti a zároveň posilňuje princíp právnej istoty a právneho štátu.
Obžalovaný bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný pre rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť s tým, že doposiaľ bol 2-krát vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Posledný nepodmienečný trest vykonal dňa 22.03.2018. V súvislosti s prvými dvomi záznamami sa na neho v súčasnosti hľadí ako keby odsúdený nebol. Aktuálne prejednávaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (4-ý záznam) trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 28.03.2019, sp. zn. 1T/1/2019, kde skúšobná doba mu plynula od 22.10.2019 do 21.04.2022. Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného súd zistil, že obžalovanému bolo vodičské oprávnenie skupiny B1 udelené dňa 01.05.2004. Do 18.02.2022 bol 36-krát priestupkovo prejednávaný za spáchanie rôznorodých priestupkov na úseku cestnej premávky, pričom 3-krát mu bol v správnom konaní uložený aj trest zákazu činnosti, z toho v dvoch prípadoch viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.
Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, následok v podobe ohrozenia objektu chránenom Trestným zákonom, na úmyselné zavinenie (priame), na absenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák., existenciu priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pričom prihliadol i na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, vo vzťahu k čomu majú význam predovšetkým údaje o jeho osobe rozvedené už vyššie.
Pri prevahe priťažujúcich okolností a následnej úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. mohol súd obžalovanému ukladať trest vo výmere 4 mesiace - 12 mesiacov.
Vychádzajúc zo zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.. Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s tým, že vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť nie je na mieste uvažovať o tom, že iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by viedol k dosiahnutiu účelu trestu. Výmeru trestu 5 mesiacov súd považuje za dostatočnú na to, aby si obžalovaný svoje pochybenie uvedomil a poučil sa z neho do budúcnosti a zároveň spôsobilú dosiahnuť účel generálnej prevencie trestu. Zároveň vzhľadom na údaje vyplývajúce z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného, ktoré svedčia záveru, že obžalovaný je cestným pirátom, ktorý predstavuje riziko predovšetkým pre ostatných účastníkov cestnej premávky, mu súd vzhľadom ku skutočnosti, že prejednávaný trestný čin spáchal v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 3 roky.
V závere tohto rozsudku súd dodáva, že vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného nebránil tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., pretože stupeň závažnosti činu je vzhľadom na spôsob jeho spáchania a osobu obžalovaného v svetle jeho dešpektu k právnemu poriadku vyšší ako nepatrný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.