Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/203/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Car Towing a. s., so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, IČO: 44 655 606, právne zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: MYMA Invest, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 73, 010 01 Žilina, o zaplatenie 99,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina podaním zo dňa 21.07.2016 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 99,- eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 03.06.2014 bolo odtiahnuté vozidlo značky Z., EČV: W.- XXXFI žalovaného, ktoré bolo odovzdané dňa 03.06.2014 preberajúcemu R. P., C. XXXXX/XH, T.. S poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobca uviedol, že prekážkou cestnej premávky, ktorá oprávňuje odstránenie vozidla stojaceho na ceste vrátane chodníka podľa označeného zákonného ustanovenia sa rozumie, ak je vozidlo a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky; b) na vyhradenom parkovisku pre vozidlá s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak takéto parkovisko nie je preň určené; c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky. Žalobca ďalej uviedol, že pri odovzdaní motorového vozidla bol preberajúci oboznámený s dôvodom odstránenia vozidla a vznikom pohľadávky 99,- eur. Preberajúci mohol túto čiastku uhradiť priamo pri prevzatí vozidla a v prípade ak preberajúci nedisponoval finančnými prostriedkami na mieste odovzdania, veriteľ mu umožnil, aby sumu vo výške 99,- eur uhradil do 15 dní odo dňa odovzdania vozidla na základe príkazu na úhradu. Žalovaný v danom prípade neuhradil pohľadávku žalobcu pri odovzdaní vozidla, ale žalobca žalovanému poskytol možnosť uhradiť túto sumu dodatočne, čo žalovaný potvrdil aj svojim podpisom v protokole o odovzdaní vozidla č. XXXXXXXXXX. Žalovaný svoj dlh ani čiastočne ku dňu podania žaloby neuhradil.

2. Žalobca ako dôkaz označil protokol o odovzdaní vozidla.

3. V doplňujúcom podaní na výzvu súdu žalobca dňa 15.08.2016 upresnil svoj nárok v časti úrokov z omeškania tak, že spolu s istinou navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 19.06.2014 do zaplatenia.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2016 označil žalobný návrh za nedôvodný a to z dôvodu, že odtiahnutie vozidla bolo vykonané neoprávnene, žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a ak by aj skutkové okolnosti boli také, ako tvrdí žalobca, čo žalovaný dôrazne odmieta, nárok žalobcu by bol premlčaný. Žalovaný uviedol, že v čase neoprávneného odstránenia vozidla žalovaného sa toto nachádzalo na platenom parkovacom mieste na parkovisku na ulici G., v T., teda nejednalo sa o parkovisko pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, vozidlo žalovaného ani netvorilo prekážku cestnej premávky a ani neboli splnené iné dôvody na jeho odstránenie v zmysle ustanovenia § 43 zákona o cestnej premávke. Už v čase odstránenia vozidla existoval medzi stranami spor, čo je zrejmé z preberacieho protokolu, ktorý tvorí prílohu žaloby, a kde je dôvod odstránenia vozidla preškrtnutý. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca len uskutočňoval technické zabezpečenie odtiahnutia vozidla pre tretiu osobu - Dopravný podnik Bratislava, a.s., pričom z označenia žalobcu je nepochybné, že žalobca nemá postavenie správcu cesty, ktorý by bol teoreticky oprávnený na náhradu nákladov spojených s odstránením prekážky. Žalovaný ďalej uviedol, že medzi stranami sporu neexistuje žiaden obchodnoprávny vzťah, preto premlčanie uplatneného nároku žalovaný viaže na obsah zákonného ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vo väzbe na ktoré ustanovenie má žalovaný za to, že právo žalobcu je premlčané uplynutím dvojročnej premlčacej doby. Pre prípad, že by súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, žalovaný vzniesol námietku premlčania celého nároku žalobcu. Ako dôkaz žalovaný označil výpoveď svedka E. P. povereného vedením vozidla v čase neoprávneného zásahu.

5. K procesnej obrane žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril. Svoju neúčasť na pojednávaní žalobca ospravedlnil podaním zo dňa 02.05.2018 s poukazom na zásadu hospodárnosti konania s tým, že žalobca na podanom nároku v celom rozsahu trvá a uplatnený nárok považuje za dostatočne preukázaný.

6. Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2018 súd vykonal dokazovanie prednesom splnomocneného zástupcu žalovaného a protokolom o odovzdaní vozidla zo dňa 03.06.2014.

7. Podľa § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia. Ak ten, kto prekážku cestnej premávky spôsobil, ju bezodkladne neodstráni, je povinný ju označiť a oznámiť to policajtovi; ak prekážku neoznačí, príslušný správca cesty je povinný ju bezodkladne označiť na náklady jej pôvodcu. Prekážka cestnej premávky sa označí tak, aby ju účastníci cestnej premávky mohli včas spozorovať. Prekážka cestnej premávky sa označuje najmä zábranou na označenie uzávierky, výstražným svetlom oranžovej farby, za zníženej viditeľnosti aj červeným svetlom alebo reflexnou červenou zástavkou. Na označenie vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, platí § 24 ods. 3. Správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, b) na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené, c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky. Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.

8. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení do 01.01.2015, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

9. Podľa § 141 ods. 5 písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na odstránenie prekážky cestnej premávky.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca v postavení podnikateľa - právnickej osoby zapísanej do obchodného registra sa domáha voči žalovanému - obchodnej spoločnosti peňažného nároku ako náhrady nákladov za odťah motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný, a ktoré malo podľa tvrdení žalobcu spôsobiť prekážku cestnej premávky. Právnu argumentáciu žalobca opiera o obsah zákonného ustanovenia § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009Z.z. o cestnej premávke.

11. Súd primárne posudzoval povahu záväzkovo-právneho vzťahu procesných strán a vo väzbe na jej vyhodnotenie otázku vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie žalovaného práva.

12. Právo na náhradu nákladov vzniknutých odtiahnutím vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky má správca cesty v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. je normou verejného práva, ktorá podľa svojho výslovného znenia neumožňuje správcovi cesty preniesť zmluvou oprávnenie k fyzickému odstráneniu vozidla na inú osobu. Vzhľadom na verejnoprávny charakter tejto normy vznikajú pri jej aplikácii medzi správcom cesty a prevádzkovateľmi motorových vozidiel verejnoprávne vzťahy a nie vzťahy spadajúce do sféry súkromného práva. Odtiahnutie vozidla teda nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie správcu cesty podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za výkon tejto moci. Z uvedeného vyplýva, že správca nemôže túto právomoc, resp. jej výkon zmluvne previesť na iného bez toho, aby mu to výslovne dovoľoval zákon, a to ani po stránke technickej.

13. V prejednávanej veci je podstatnou skutočnosťou postavenie žalobcu ako podnikateľského subjektu, pričom z listinných dôkazov predložených žalobcom pri existencii námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uplatnenej žalovaným, nemožno prijať záver, na základe akých právnych skutočností žalobca vykonával odstránenie prekážky cestnej premávky, resp. na základe akého právneho titulu uplatňuje peňažný nárok voči žalovanému. Právomoc správcu komunikácie zásadne nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, a preto ak aj došlo k uzavretiu zmluvy medzi správcom cesty a žalobcom, takúto zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že ak aj došlo k odťahu vozidla, nešlo o zásah správcu komunikácie ani subjektu, ktorý by bol na to oprávnený v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z.

14. Vzhľadom na uvedené súd považuje za nadbytočné zaoberať sa ostatnými námietkami produkovanými žalovaným v konaní, keďže nárok žalobcu je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia nedôvodný. Nakoľko v posudzovanej právnej veci nebolo možné previesť na žalobcu právomoci správcu komunikácie, žalobca nie je oprávnený ani odtiahnuť vozidlo žalovaného a nie ja ani oprávnený požadovať od žalovaného náhradu nákladov za tento úkon (obdobne rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/589/2012 zo dňa 25.07.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Cob/14/2014 zo dňa 12.05.2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2M Cdo 11/2011 zo dňa 28.06.2012).

15. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že odstrániť prekážku cestnej premávky môže len správca cesty. Cestný zákon upravuje kto je správca cesty resp. pozemných komunikácií, pričom správu pozemných komunikácií vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že iba obec alebo právnická osoba založená alebo zriadená obcou na správu pozemných komunikácií môže odstrániť prekážku v cestnej premávke a vykonať nútený odťah vozidla. Spoločnosť Car Towing, a.s. nie je obcou a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Predmetná spoločnosť je obchodnou spoločnosťou, ktorej spoločníkmi a zakladateľmi sú iba fyzické osoby a pretože táto nebola obcou založená alebo zriadená

na správu pozemných komunikácií, nemohla vykonať odťah vozidla žalovaného. Takéto odtiahnutie vozidla vykonané spoločnosťou Car Towing a.s. nemožno považovať za odstránenie prekážky v cestnej premávke správcom komunikácie. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného. Keďže spoločnosť Car Towing a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií a teda ani pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií, namiesto obce, resp. v mene obce, táto nemohla vykonať ani technický odťah motorového vozidla žalovaného a nevznikol jej voči žalovanému ani akýkoľvek nárok na náhradu nákladov s odťahom vozidla spojených.

16. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Nakoľko súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, preto mu súd priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).