Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-151-2015.pdf
PDF · 109.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/151/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. W. XXX/XX, D., právne zastúpený: advokátska kancelária V. C. & Co. s.r.o., so sídlom U. XX, D., proti žalovanému: Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja, so sídlom Brnianska 3, Trenčín, IČO 37 915 568, právne zastúpený: JUDr. Marek Doktor, advokát, so sídlom Piaristická 273/21, Trenčín, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO 31 595 545, právne zastúpený : Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica, o zaplatenie 283,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 283,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 333,20 € od 9.11.2014 do 3.12.2015 a zo sumy 283,20 € od 4.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,60 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.03.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 333,20 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne z tejto sumy od 11.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla H. S XXXX, E.: D a žalovaný je právnickou osobou, ktorej úlohou je aj správa a údržba ciest na území Trenčianskeho samosprávneho kraja. Dňa 04.07.2014 v čase o 21,20 hod prechádzal žalobca vozidlom úsekom cesty III/0612 km 4,600 v katastri obce D., pričom v dôsledku závady v zjazdnosti komunikácie došlo k poškodeniu vozidla žalobcu. Žalovaný v komunikácii s poisťovňou uviedol, že uznáva svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu čo do dôvodu a výšky, nie je daný dôvod konštatovať spoluvinu žalobcu a nárok žalobcu považuje za oprávnený v celej výške. Žalobca si následne nechal opraviť vozidlo v servisnom stredisku pre značku HONDA u spol. PH J., s.r.o., pričom za opravu vozidla uhradil sumu 961,42 eur. Listom zo dňa 28.10.2014 oznámila poisťovňa žalovaného žalobcovi, že ukončila šetrenie poistnej udalosti a z titulu poistného plnenia mu poukazuje na účet sumu 528,22 eur. K tejto sume dospela tak, že výšku nákladov na opravu poisťovňa ocenila sumou 678,22 eur bez bližšieho zdôvodnenia, od ktorej odčítala spoluúčasť v hodnote 100,- eur a hoci rozdiel týchto súm predstavuje 578,22 eur, žalobcovi poskytla plnenie len v sume 528,22 eur. Dňa 21.11.2014 poukázal žalovaný žalobcovi sumu 100,- eur, čo v súčte znamená, že žalobca prijal od žalovaného a jeho poisťovne len sumu 628,22 eur, čo je o 333,20 eur menej, než žalobca musel vynaložiť na opravu vozidla. V stanovisku poisťovne bolo uvedené, že opravou došlo k zhodnoteniu vozidla v sume 283,20 eur. Žalobca mal za to, že argument o amortizácii vozidla je v rozpore s podstatou inštitútu náhrady škody a nemožno od
neho žiadať, aby znášal náklady na opravu vozidla, ktorej potreba vznikla výlučne v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného. Poukázal na to, že tzv. zhodnotenie vozidla mu bolo vnútené a sám si ho nezavinil. 3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 16C/151/2015-25 zo dňa 15.07.2015, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor, v ktorom poukázal na to, že výpočet žalobcu nezohľadňuje amortizáciu vozidla, teda postupné znižovanie hodnoty vozidla na základe jeho veku a počtu odjazdených km, pričom došlo k poškodeniu 15ročného vozidla. Ak by súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu v žalovanom rozsahu, žalobca by sa bezdôvodne obohatil, pretože poškodená časť vozidla, teda 2 disky mali určitý vek, boli opotrebované, a teda ich hodnota v žiadnom prípade nebola taká, aká je hodnota servisom namontovaných nových náhradných dielov. Žalobca mohol vynaložiť úsilie na to, aby zabezpečil náhradné diely prostredníctvom internetového predaja, kde by bola hodnota diskov nižšia. 4. Dňa 14.09.2015 prejavil záujem vtedy vedľajší účastník (v súčasnosti v pozícii intervenienta podľa § 81 Civilného sporového poriadku) vystupovať v spore, pretože s účinnosťou od 01.01.2014 má žalobca s ním ako s poisťovňou uzatvorenú poistnú zmluvu, a teda má právny záujem na výsledku sporu. Intervenient sa vyjadril vo veci tak, že pri určení ceny sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia, a to neznamená, že poškodený dostane náhradu škody v takej výške, akú predstavuje cena novej veci, pretože by sa tak poškodený bezdôvodne obohatil, najmä, ak bola vec už predtým užívaná, opotrebovaná tak, ako v prejednávanej veci, kde došlo k poškodeniu vozidla s rokom výroby 2000. V danom prípade k výpočtu výšky škody pristúpil intervenient svojím programom, ktorým určil aj amortizáciu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu a hodnote pred poškodením. 5. Nakoľko po podaní žaloby bola žalobcovi uhradená suma 50,- eur, v tejto časti žalobca žalobu zobral späť a súd v tejto časti konanie zastavil uznesením č.k. 16C/151/2015-51 zo dňa 16.02.2016. Predmetom konania tak zostala suma 283,20 eur s úrokmi z omeškania (v zmysle ich upresnenia vzhľadom na čiastočnú úhradu po podaní žaloby) 5,05% ročne zo sumy 333,20 eur od 11.09.2014 do 03.12.2015 a zo sumy 283,20 eur od 04.12.2015 do zaplatenia. 6. V ďalšom konaní žalobca argumentoval ešte aj vývojom súdnej praxe i s prihliadnutím na rozhodnutie Ústavného súdu ČR II. ÚS 2221/07 a na to, že vždy havarované a opravované vozidlo má nižšiu hodnotu než porovnateľné nehavarované vozidlo. Poukázal na to, že v danej veci došlo k poškodeniu oboch diskov - pravé zadné i pravé predné, pričom k poškodeniu oboch diskov došlo pri opísanej škodovej udalosti. Vo veci boli vykonané 3 ohliadky spoločnosťou poverenou poisťovňou, pričom zo zápisu z ohliadky z 25.07.2014 vyplýva, že pri druhej ohliadke v poradí bolo zistené aj poškodenie pravého zadného disku, v dôsledku čoho bol aj ten vymenený. 7. Žalovaný ďalej v konaní tvrdil, že amortizačná zrážka je spravidla odstupňovaná podľa veku poškodenej veci a táto sa odčíta z ceny veci v čase poškodenia, a nie z nadobúdacej ceny. Plnú výšku náhrady škody dostane poškodený len vtedy, ak došlo k absolútnej škode, pričom poukázal na viacero rozhodnutí súdov v tomto smere. Amortizácia bola vypočítaná intervenientom programom, ktorý po zadaní všetkých presných parametrov vozidla, roku výroby, počtu najazdených km a iných údajov stanoví skutočnú výšku škody. Namietal tiež, že z predloženej faktúry nevyplýva rozpis prác a materiálu, čo vzbudzuje pochybnosti o primeranosti vzniknutej škody. 8. Súd nariadil pojednávanie na deň 14.05.2018, pričom pojednával v neprítomnosti intervenienta, pretože tento podaním doručeným súdu dňa 11.05.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca namietol, že výška amortizácie bola určená na základe nejasného výpočtu bez možnosti overiť, či skutočne vozidlo získalo opravou na hodnote. Poukázal na princípy elementárnej spravodlivosti a na to, že pokiaľ by súd pripustil výklad a postup intervenienta ako poisťovne, že si amortizáciu určujú poisťovne svojimi programami, viedlo by to k svojvôli poisťovní pri výpočtoch poistných plnení. Žalovaný na pojednávaní poukázal nad rámec svojich doterajších vyjadrení na to, že žalobca nepreukázal v konaní znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením, že výška škody jemu spôsobená bola vyššia, než výška škody mu už uhradená. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
10. V konaní nebolo sporné, že v dôsledku závady v zjazdnosti komunikácie v správe a údržbe žalovaného došlo dňa 04.07.2014 v katastri obce D. k poškodeniu osobného motorového vozidla zn. H. E.: D ktorého vlastníkom bol v čase tejto udalosti žalobca, to v rozsahu poškodenia 2 diskov na kolesách vozidla (pravý zadný a pravý predný disk). V konaní nebolo sporné ani to, že za škodu takto spôsobenú zodpovedá žalovaný, pretože ten svoju zodpovednosť uznal, čo opakovane potvrdil aj počas konania. Nárok na náhradu škody bol riadne uplatnený, ako to vyplýva z uplatnenia nároku na náhradu škody
voči škodcovi - žalovanému z 08.07.2014 ( č.l. 8) a následného oznámenia žalovaného o vzniku škody voči intervenientovi z 09.07.2014 ( č.l. 9). Ďalej v konaní nebolo sporné, že žalobca si nechal opravu poškodených časti vozidla opraviť v servise spol. PH KONZULTA s.r.o., IČO: 36 330 591, ktorému za opravu poškodených častí dňa 10.09.2014 uhradil sumu 961,42 eur na podklade faktúry č. XXXXXXXX. Rozsah poškodenia vozidla žalobcu bolo zdokumentované zápismi z ohliadky spísanými poverenou spoločnosťou intervenienta dňa 23.07.2014, 25.07.2014 a 29.07.2014, a to v rozsahu pravého predného a pravého zadného hliníkového disku - poznačené na zápise z ohliadky v príslušnej rubrike ako V
- výmena, v rozsahu potreby kontroly prednej a zadnej geometrie - poznačené v zápise z ohliadky v príslušnej rubrike ako K - kontrola a v rozsahu potreby kontroly prednej a zadnej nápravy - oboje poznačené v zápise z ohliadky v príslušnej rubrike ako K - kontrola. Ďalej v konaní nebolo sporné, že z titulu náhrady škody bola dosiaľ žalobcovi vyplatená (aj po zohľadnení úhrady vykonanej po podaní žaloby) suma 678,22 eur, a preto predmetom konania je suma 283,20 eur predstavujúca amortizáciu poškodeného vozidla. K doplateniu uvedeného rozdielu žalobca vyzval žalovaného i intervenienta, avšak obaja zhodne uviedli, že nárok žalobcu v tomto rozsahu nie je dôvodný ( č.l. 18 a 19). Výšku škody na vozidle určil intervenient výpočtom spracovaným dňa 17.10.2014 (č.l. 42 - 43) v sume 678,22 eur a šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 24.10.2014, ako to vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.10.2014 ( č.l. 44). Na základe oznámenia poistnom plnení zo dňa 02.12.2015 (č.l. 45) bola žalobcovi doplatená suma 50,- eur z dôvodu pôvodne chybne strhnutej spoluúčasti, táto bola uhradená dňa 03.12.2015, ako to vyplýva z výpisu zo systému intervenienta.
11. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 136/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však poškodený o to požiada a ak je to možné a účelné uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení od 01.02.2013, Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. V nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že žalobcov nárok je čo do uplatnenej istiny v celom rozsahu dôvodný. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 04.07.2014 došlo v dôsledku závady v zjazdnosti pozemnej komunikácie, za ktorej správu a údržbu zodpovedá žalovaný, ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu E.: D . Rovnako nebolo sporné, že za škodu v tomto prípade zodpovedá žalovaný. Náklady na opravu
vozidla predstavovali sumu 961,42 eur, pričom tieto žalobca vynaložil dňa 10.09.2014. Pokiaľ žalovaný namietal, že z listín predložených žalobcom nemožno ustáliť, za aký materiál či práce bolo žalobcom platené, súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z predloženého zákazkového listu - faktúry č. XXXXXXXX ( č.l. 12-13) vyplýva, že suma 961,42 eur bola vynaložená v súvislosti s výmenou 2 x diskov, 4 ks lepiacich vyvažujúcich závaží použitých pri výmene diskov (materiál) a v súvislosti s prácami - demontáž a montáž 2 ks pneumatík a ich vyváženie, kontrola prednej a zadnej nápravy, kontrola prednej a zadnej geometrie. Rozsah týchto prác a materiálov pritom plne zodpovedá zápisom z ohliadky, kde bolo uvedené, že je potrebné vymeniť predný a zadný disk, skontrolovať prednú a zadnú nápravu a prednú a zadnú geometriu. Práce ani materiál nad rozsah záznamov z ohliadok tak ani podľa zákazkového listu vykonané a použité neboli, pričom porovnaním zákazkového listu a zápisov z ohliadok možno zistiť, aké práce mali byť vykonané, aké diely mali byť vymenené a súčasne, čo reálne bolo vykonané a aké diely reálne boli aj vymenené. Námietka nepreskúmateľnosti zákazkových listov predložených žalobcom tak nebola dôvodná. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v žiadnom prípade ani nemožno konštatovať, že by oprava v uhradenom rozsahu bola neúčelná a že by prípadne nesmerovala výlučne len k odstráneniu následkov tejto škodovej udalosti, keďže opravou boli odstraňované iba tie poškodenia, ktoré boli v rovnakom rozsahu zaznamenané poverenou spoločnosťou intervenienta ako poisťovne žalovaného v zápisoch z ohliadok. Žalobcovi bola vyplatená suma 678,22 eur. Spornou zostala suma vo výške 283,20 eur, o ktorú žalovaný krátil plnenie z dôvodu amortizácie (zhodnotenia) vozidla opravou.
13. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla dochádza k jeho zhodnoteniu. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sa uhrádza poškodenému
- žalobcovi skutočná škoda, pričom pod skutočnou škodu je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch. Spočíva v zmenšení existujúceho majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Prípadné zhodnotenie veci jej opravou však je potrebné v každom osobitnom prípade dôkladne zvážiť. Práve pri motorových vozidlách totiž platí, že vozidlá rovnakého typu, veku a stavu majú, ak je jedno nepoškodené a druhé opravované, na trhu vozidiel rozdielne ceny, a to v tom zmysle, že vozidlo opravované má všeobecnú cenu nižšiu. Trhová predajná cena opravovaného vozidla býva spravidla nižšia ako cena motorového vozidla pred škodovou udalosťou, teda za motorové vozidlo opravené po nehode by v prípade jeho predaja dosiahol žalobca cenu nižšiu ako v prípade, ak by motorové vozidlo predával bez "poškodenia" spôsobeného škodovou udalosťou
14. Pre posúdenie zhodnotenia je pritom tiež rozhodujúce, ktorá z jednotlivých hlavných skupín vozidla bola pri škodnej udalosti poškodená a opravou prípadne zhodnotená, resp. či oprava predstavuje výrazné zlepšenie úžitkových vlastností vozidla. Je rozdiel, či sa opravou zlepší napr. účinnosť motora (teda je nainštalovaný nový motor, neopotrebovaný, s nulovým počtom kilometrov), alebo ďalších funkčných skupín vozidla oproti stavu pred poškodením, alebo či sa opravou odstraňujú len následky poškodenia napr. karosérie, resp. jej častí, ktoré, hoci na staršom vozidle, neboli pred nehodou výraznejšie poškodené, resp. výraznejšie znehodnotené a svoju funkciu i na staršom automobile plnili rovnako ako na vozidle novom. V danom prípade došlo k poškodeniu diskov kolies, ktoré pred škodnou udalosťou spĺňali svoju funkciu, ich výmenou za nové nedošlo k takému zhodnoteniu, ktoré by sa prejavilo vo výraznom zlepšení jazdných vlastností resp. zvýšeniu trhovej ceny vozidla. Stav, kedy najmä pri starších vozidlách poisťovne krátia plnenie o tzv. amortizáciu, teda ich presvedčenie, že výmenou poškodených, opotrebovaných dielov za nové, poškodené vozidlo zhodnotili, a teda vyplatili poškodenému viac, než na čo má nárok (bezdôvodné obohatenie), právom možno nazvať nespravodlivým. Aby výklad zákona smeroval k spravodlivému výsledku, musí náhrada škody poskytnutá v peniazoch zohľadňovať všetky prostriedky, ktoré poškodený vynaložil na opravu vozidla. Navyše toto takzvané zhodnotenie vozidla je poškodenému vnútené, nezavinil si ho sám, a preto ho nemožno znevýhodňovať tým, že sa naňho prenesie bremeno úhrady časti škody, ktorú mu spôsobil niekto iný porušením právnych predpisov. Ak sa teda nedá vozidlo opraviť rovnako opotrebovanými dielmi, v rámci svojej povinnosti navrátiť vozidlo do pôvodného stavu musí škodca uhradiť aj nové diely. Poškodený nemôže doplácať na neschopnosť škodcu opraviť vozidlo rovnako opotrebovanými dielmi a navyše takéto zhodnotenie ani neprinesie poškodenému na jeho vozidle zlepšenie úžitkových vlastností, alebo zvýšenie jeho všeobecnej ceny, a preto o bezdôvodnom obohatení nemožno uvažovať. Nemožno predsa vyžadovať od poškodeného, aby (tak, ako to tvrdil žalovaný v odpore) vyhľadával na internete alebo kdekoľvek v inzercii použité náhradné diely (opotrebované, jednoducho povedané „z druhej ruky“),
a to navyše tak, aby tieto boli približne rovnako opotrebované ako diely poškodené, ktoré hodlá vymeniť. V praxi ani nie je možné, resp. je len veľmi obtiažne, nájsť zhodné diely (rovnakého stavu, typu, veku a ceny), ktoré by na opravu poškodených dielov bolo možné použiť. A nie je ani možné spravodlivo žiadať od poškodeného, aby musel vedieť odhadnúť presnú hodnotu starších poškodených dielov, ktoré má vymeniť a aby bol povinný hľadať za ne náhradu rovnako starých a rovnako drahých dielov, aby tým dodržal pravidlo, ktoré žalovaný vyžaduje, teda aby vymenil staršie opotrebované diely s určitou hodnotou práve za rovnako staré a rovnako hodnotné (a nie drahšie) náhradné diely. Uvedené si je možné v praxi asi len ťažko predstaviť.
15. Teda, vychádzajúc z definície škody upravenej v Občianskom zákonníku, na strane žalobcu došlo k majetkovej ujme vyjadriteľnej v peniazoch, pričom jej výška zodpovedá celkovej výške nákladov na opravu (vrátane položky „zhodnotenie- amortizácia“). Súd teda právne uzatvára, že pokiaľ obnovenie stavu nie je možné vykonať inak, ako použitím nových náhradných dielov (čo bolo splnené) a ak oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodovej udalosti (čo tiež bolo splnené), nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného. Opačný výklad by poškodeného neodôvodnene znevýhodňoval oproti škodcovi, teda by sám poškodený na škodovú udalosť doplácal, hoci nebyť porušenia povinností škodcu, nemal by poškodený dôvod opravu realizovať. Ak by teda súd uznal za dôvodné uplatnenie amortizácie, uvedený postup by bol podľa názoru súdu porušením zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať.
16. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu v danej veci realizovaná oprava vozidla nezvyšuje ani úžitkové vlastnosti motorového vozidla ani jeho trhovú cenu, preto mal súd za to, že výška škody spôsobená pri škodovej udalosti zo dňa 04.07.2014 zodpovedá výške vyúčtovanej opravy poškodeného motorového vozidla t.j. celej sume 961,42 eur, z ktorej bola ku dňu rozhodnutia súdu uhradená suma 678,22 eur. S poukazom na vyššie uvedené preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 283,20 eur (predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na opravu v sume 961,42 eur a vyplatenou časťou v sume 678,22 eur). Súd pre úplnosť dodáva, že nepovažoval za potrebné vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie, hoci aj táto možnosť bola súdom (ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) v priebehu konania načrtnutá. V konaní totiž bolo sporné právne posúdenie, keďže strany odlišne právne argumentovali ohľadom toho, či suma 283,20 eur predstavujúca amortizáciu mala alebo nemala byť žalobcovi vyplatená, resp. či mala byť odčítaná od celkovej výšky škody. Strany netvrdili, že by suma amortizácie mala byť nižšia či vyššia, než bolo žalované, ale žalobca tvrdil, že na vyplatenie sumy v žalovanej výške nárok má a žalovaný tvrdil, že nárok na jej vyplatenie v tejto výške nie je daný. Nebolo preto potrebné podrobiť výšku prípadnej amortizácie znaleckému skúmaniu. Navyše za účinnosti Civilného sporového poriadku je možné znalecké dokazovanie nariadiť len na návrh, pričom žalobca v podaní doručenom súdu dňa 03.03.2016 výslovne uviedol, že nie je podľa neho potrebné nariaďovať znalecké dokazovanie. Žalovaný hoci v podaní doručenom súdu dňa 27.07.2017 uviedol, že ak súd nebude mať dostatočne preukázanú výšku amortizácie, navrhuje vykonať ohľadom tejto otázky znalecké dokazovanie, na pojednávaní sa ale výslovne vyjadril tak, že nariadenie znaleckého dokazovania by nebolo podľa jeho názoru účelné s poukazom na § 264 ods. 2 CSP, a aj z tohto dôvodu (keďže strany návrh nepodali, resp. následne svojom na skoršom návrhu netrvali), súd znalecké dokazovanie nariaďovať nemohol.
17. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania, pričom v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, bola poisťovňa žalovaného - intervenient povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti. Žalobcovi bolo listom zo dňa 24.10.2014 oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti ( č.l. 43-44), teda dátum ukončenia šetrenia bol ustálený na deň 24.10.2014. 15- dňová zákonná lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula dňa 08.11.2014, a teda najskôr dňom 09.11.2014 mohol byť žalovaný v omeškaní. K tomuto dňu výška úrokov z omeškania predstavovala 5,05% ročne (základná úroková sadzba ECB 0,05% + 5%), a to podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., preto súd priznal úroky z omeškania až od tohto dňa a vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania (od 11.09.2014 do 08.11.2014) žalobu zamietol. Správne upravil žalobca úroky z omeškania s prihliadnutím na čiastočnú úhradu vykonanú po podaní žaloby dňa 03.12.2015, keď počnúc dňom 04.12.2015 žiadal úroky z omeškania už len zo zostatku nesplatenej istiny.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súčasne súd aplikoval § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 333,20 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 333,20 eur od 11.09.2014 do 03.12.2015 ( po vyčíslení je 20,65 eur) a zo sumy 283,20 eur od 04.12.2015 do zaplatenia (po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku je 34,95 eur), v súčte žiadal úroky z omeškania 55,60 eur. 100%-ným úspechom žalobcu by tak bolo priznanie 388,80 eur. Žalobca bol však úspešný len v časti, keď mu súd priznal sumu 283,20 eur a úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 333,20 eur od 09.11.2014 do 03.12.2015 (po vyčíslení je 17,93 eur) a zo sumy 283,20 eur od 04.12.2015 do zaplatenia (po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku je 34,95 eur), teda bol úspešný v časti 336,08 eur. V časti, v ktorej súd konanie zastavil (50,- eur), nesie procesné zavinenie na zastavení tejto časti žalovaný, pretože k úhrade časti nároku došlo až po podaní žaloby. Vždy pritom platí, že kto procesne zavinil zastavenie konania v časti, má v tejto časti neúspech a úspech sa pripíše protistrane, teda i v tejto časti bol úspešný žalobca. Celkovo teda bol žalobca úspešný v časti 386,08 eur (336,08 + 50). Z celku (388,80 eur) v percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu činí 99,30%, úspech žalovaného je potom 0,70%. Čistý úspech žalobcu (úspech - neúspech) je tak 98,60%. Súd preto žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,60%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.