Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Farkaša, PhD. a prísediacich L. U. I. L. Z. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2018 rozhodol

rozhodol:

Obžalovaní:

1/ E. C., F.. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom Ľ. W. XXXX/XX Bratislava 2/ npor. D. H., F.. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom Ľ. M. XXXX/XX T. 3/ M. C., F.. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom J. XXXX/XX Q.

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e v bode 1/ obvinená E. C., ako zamestnankyňa spoločnosti T. J..S..Z.. so sídlom v Bratislave na E. F. Č. XX/A. ktorá spoločnosť sa zaoberá spracovávaním účtovníctva obchodných spoločností, v dobe od mesiaca marca 2004 do mesiaca apríla 2009 sídle zamestnávateľa počas spracovávania účtovníctva a s tým súvisiaceho uskutočňovania úhrad za dodávateľské faktúry T. T., J..S..Z.., P. Č. J..S..Z.., J., I..J.., C. J. H.. I..J.., T. Č., J..S..Z., I. T. SK. J..S..Z.. (ďalej len: „pre spoločnosti, pre ktoré účtovala“), bez vedomia spoločností pre ktoré účtovala neoprávnene manipulovala s ich účtovným systémom, vykonávaním rôznych neoprávnených zásahov do účtovného systému a pozmeňovaním účtovných informácií tak, aby vykonávanie neoprávnených platieb bolo v sytéme zakryté, na základe čoho z podnikateľských účtov spoločností, pre ktoré účtovala, postupne a opakovane bez právneho dôvodu rôznymi spôsobmi vykonávala neoprávnené platby vo výške od 3.779,- Korún českých až do 95.587.-Korún českých, spolu v celkovej výške 1.610.509,29,-Korún českých na bankové účty obvineného D. H. vedené v Českej republike pod číslami XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/XXXX XXXXXXXXXX/ XXXX. ktorý si tieto účty založil a ktorý nebol dodávateľom ani jednej z uvedených spoločností, pričom obvinený D. H. si tieto účty založil na základe priateľskej služby pre obvineného M.P. C., ktorých oboch obvinených obvinená E. C. na spoločnom stretnutí oklamala, že má možnosť, tak ako aj Jej ostatné kolegyne externe účtovať pre spoločnosti, pre ktoré účtovala u zamestnávateľa, ale odmena za externé služby nemôže chodiť na jej meno, pričom obvinený D. H. následne z inkriminovaných účtov finančné prostriedky vo výške od 23 OOO.-Korún českých do 77.OOO,-Korun českých postupne a opakovane vyberal z bánk v Českej republike v hotovosti a časť z nich vkladal na účet obvineného M. C. číslo XXXXXXXXXX/XXXX, zvyšné finančné prostriedky obvinený D. H. osobne odovzdal obvinenej C., pričom obvinený M. C. si finančné prostriedky vložené mu na účet obvineným D. H. v malých častiach vyberal z čísla účtu XXXXXXXXXX/XXXX z bankomatov a následne ich odovzdával obvinenej E. C., buď vkladom na jej účet alebo v hotovosti, čim bola spoločnosti T., J..S..Z. . spôsobená škoda vo výške 58.674.94.-€ Eur. v bode 2 obvinená E. C., ako zamestnankyňa spoločnosti T., J..S..Z.. R. T. na E. F. Č. XX/A, ktorá spoločnosť sa zaoberá spracovávaním účtovníctva obchodných spoločností, v dobe od presne neustáleného dňa roku 2007 do 2.8.2013 v sídle zamestnávateľa počas spracovávania účtovníctva a s tým súvisiaceho uskutočňovania úhrad za dodávateľské faktúry, zálohy a zrážkovú daň spoločností T. SK J..S..Z.. Q. spoločnosť pre zabezpečenie kvality a inovácie, s.r.o. a J. J..S..Z., všetky

spoločnosti so sídlom v Bratislave na E. F. Č. XX/A (ďalej len: „spoločnosti pre ktoré účtovala“), bez vedomia spoločností, pre ktoré účtovala neoprávnene manipulovala s ich účtovným systémom, vykonávaním rôznych neoprávnených zásahov do účtovného systému' a pozmeňovaním účtovných informácií tak, aby vykonávanie neoprávnených platieb bolo v systéme zakryté, na základe čoho z podnikateľských účtov spoločností, pre ktoré účtovala postupne a opakovane bez právneho dôvodu rôznymi spôsobmi vykonávala neoprávnené platby predovšetkým vo výške 1.000-€ až 2.000-€ v celkovej výške 167.252.94,- Eur na bankové účty obvineného D. H. číslo XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorý si tieto účty na ten účel založil a ktorý' nebol dodávateľom ani jednej z uvedených spoločností, pričom obvinený D. H. si tieto účty založil na základe priateľskej služby pre obvineného M. C., ktorých oboch obvinených obvinená E. C. na spoločnom stretnutí oklamala, že má možnosť, tak ako aj jej ostatné kolegyne externe účtovať pre spoločnosti, pre ktoré účtovala u zamestnávateľa, ale odmena za externé služby nemôže chodiť na jej meno, pričom obvinený D. H. následne z inkriminovaných účtov finančné prostriedky predovšetkým vo výške 1.000-€ až 2.000-€ postupne a opakovane vyberal v hotovosti alebo prostredníctvom platobnej karty a časť z nich vkladal na účet obvineného M. C. číslo XXXXXXXXXX/XXXX, zvyšné finančné prostriedky obvinený D. H. osobne odovzdal obvinenej E. C., pričom obvinený M. C. si finančné prostriedky vložené mu na účet obvineným D. H. v malých častiach vyberal z čísla účtu XXXXXXXXXX/XXXX z bankomatov a následne ich odovzdával obvinenej E. C., buď vkladom na jej účet alebo v hotovosti čím bola spoločnosti T., J..S..Z.. spôsobená škoda vo výške 167.252,94,-Eur, a celková škoda spôsobená z oboch čiastkových skutkov pokračovacieho trestného činu vo výške 225.927,88,-Eur, pričom obvinený D. H. vložil počas oboch čiastkových skutkov pokračovacieho trestného činu na účet obvineného M. C. číslo XXXXXXXXXX /. sumu v celkovej výške 98.084.-€ a zvyšok odovzdal obvinenej E. C. v hotovosti, pričom obvinený D. H.L. a obvinený M. C., tak konali aj napriek tomu, že mali vedomosť, že obvinená E. C. nemá živnostenské oprávnenie na vedenie účtovníctva a účtovníctvo vykonávala len v zamestnaneckom pomere, ako aj s poukazom na dlhodobosť a rozsah o protiprávnosti konania obvinenej E. C. mohli a mali vedieť, t e d a obžalovaná E. C. v bodoch 1 a 2 na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že neoprávneným zásahom do programového vybavenia počítača slúžiaceho na poskytovanie platených výkonov dosiahla, že peniaze získala neoprávnene, a spôsobila tým na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu obžalovaný D. H. v bodoch 1 a 2 z časti spoločným konaním dvoch páchateľov a z časti samostatne na iného previedol z nedbanlivosti vec väčšej hodnoty, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal tak pre iného prospech veľkého rozsahu obžalovaný M. C. v bodoch 1 a 2 spoločným konaním dvoch páchateľov na iného previedol z nedbanlivosti vec väčšej hodnoty, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal tak pre iného značný prospech č í m s p á c h a l i

obžalovaná E. C. v bodoch 1 a 2 pokračovací zločin neoprávneného obohatenia podľa § 226 ods. 1 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona obžalovaný npor. D. H. v bodoch 1 a 2 pokračovací nedbanlivostný prečin podielníctva podľa § 232 ods. 1 ods. 4 Trestného zákona z časti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona obžalovaný M. C. v bodoch 1 a 2 pokračovací nedbanlivostný prečin podielníctva podľa § 232 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona z časti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

Za to sa

o d s u d z u j ú

obžalovaná E. C.

Podľa § 226 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., 39 ods. 1 Tr. zák. § 36 písm. j/, l/,n/, Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 4 / štyri / roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný D. H.

Podľa § 232 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j,/ l/, n/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 / tri / roky Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ § 51 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák.sa mu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom inému výchovnému programu

obžalovaný M. C.

Podľa § 232 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j,/ l/, n/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 / tri / roky Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 / štyri / roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená organizácia T. J..S..Z.. E. F. XX/A T. odkazuje s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Vykonaným dokazovaní zistil súd skutkový stav tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná C. po zákonnom poučení urobila vyhlásenie, že sa cíti byť vinnou zo spáchaného skutku. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku kladne prehlásila, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, a dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznala k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Obžalovaný H. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchaného skutku. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, a dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Obžalovaný C. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchaného skutku. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, a dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to najmä s odpisom registra trestov, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, ako aj so súdnym spisom. Z registra trestov obžalovaných vyplýva, že obžalovaní l doposiaľ súdne trestaní neboli Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaní nemajú záznam o priestupkoch.

Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na vyhlásenie obžalovaných o vine, mal súd vinu obžalovaných za preukázanú v zmysle podanej obžaloby. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaných, súd toto ich konanie právne kvalifikoval zhodne s obžalobným návrhom. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, na úmyselný charakter trestnej činnosti na vzniknutý následok, na osobné a rodinné pomery obžalovaných, na ich doterajší spôsob života, na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že u obžalovaných zistil tri poľahčujúce okolnosti v zmysle ust. § 36 písm. j/ Trestného zákona ( viedol pred spáchaním skutku riadny život), § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), § 36 písm. n/ Trestného zákona ( napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Naopak priťažujúcu okolnosť súd u obžalovaných nezistil. Týmto je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 3:0, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovanej C. vzal súd do úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako i okolnosti za ktorých k spáchaniu skutku prišlo, a dospel k záveru, že i trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby by bol pre obžalovanú neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje i trest odňatia slobody kratšieho trvania. Preto súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku obžalovaná vo výkone trestu odňatia slobody nebola, zaradil ju súd pre výkon tohto trestu do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

U obžalovaného H. vzal súd do úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako i okolnosti za ktorých k spáchaniu skutku prišlo, a dospel k záveru, že nie je potrebné aby bolo nevyhnutné ukladať represívny nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný H. sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Súd konštatuje, že u každého obžalovaného sa trest ukladá prísne individuálne s prihliadnutím na okolnosti prípadu, na jeho osobu, jeho správanie sa pred a po skutku, s prihliadnutím na dobu, ktorá od skutku uplynula a na možnosť nápravy páchateľa a potrebu ochrany spoločnosti pred prípadným ďalším protiprávnym konaním páchateľa. Súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby páchateľa dospel k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu postačí obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý mu súd uložil vo výmere 3 roky , s určením skúšobnej doby v trvaní 4 roky s probačným dohľadom. Takto uložený trest považuje súd za plne v súlade so zákonom. Súčasne mu uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom inému výchovnému programu.

U obžalovaného C. vzal súd do úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako i okolnosti za ktorých k spáchaniu skutku prišlo, a dospel k záveru, že nie je potrebné aby bolo nevyhnutné ukladať represívny nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Súd konštatuje, že u každého obžalovaného sa trest ukladá prísne individuálne s prihliadnutím na okolnosti prípadu, na jeho osobu, jeho správanie sa pred a po skutku, s prihliadnutím na dobu, ktorá od skutku uplynula a na možnosť nápravy páchateľa a potrebu ochrany spoločnosti pred prípadným ďalším protiprávnym konaním páchateľa. Súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby páchateľa dospel k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu postačí obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý mu súd uložil vo výmere 2 roky, s určením skúšobnej doby v trvaní 4 roky. Takto uložený trest považuje súd za plne v súlade so zákonom.

Nakoľko uplatnený návrh poškodeného na náhradu škody bol nejasný resp. nie jednoznačný odkázal ho súd s nárokom na náhradu škody na civilný proces

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia